AndreaD komentáře u knih
(SPOILER) Pokračovanie Naslouchče bolo pre mňa trošku rozporuplné a určite o hviezdu slabšie ako prvý diel. Dej sa točil dookola, záhady, na ktoré ma autorka na mnohých stránkach namotávala ako osu na med nakoniec neboli žiadnym "wow" momentom ("tajomstvo Lapodu" a "tajomstvo skrytej miestnosti s hrobkami fajov"), ešte aj ich objavenie vlastne nič nevyriešilo a znova sa vytvorili len ďalšie záhady ... Bohužiaľ ma celá fajovská história a senzácia okolo "toho koho meno vládne" nenadchla. Boli momenty, kedy ma to doslova nudilo a mala som pocit, že autorka pridáva jednu záhadu cez druhú dosť chaoticky, že nakoniec samotné hlavné postavy o ktorých by som sa chcela dozvedieť viac ustupujú do úzadia. Do konca knižky som čakala, či sa konečne Ilan pohne so svojim tajomstvom ďalej a ukáže sa celej 25ťke, že sa objasní tajomstvo vzťahu kapitána a pani Podfordovej (prečo ju a jej dieťa tak vehementne po nociach hľadá), vzťahu Kozlowskej a kapitána, ako sa ďalej rozvinú Ilanove schopnosti. Ďalej ma doslova iritovali detaily ako môže 25ťka nezistiť, že ide o dievča (hlas, pohyby), dokonca keď sa ešte aj správa a reaguje ako typická nafúkaná mladá žaba (hádky s kapitánom, vyčítanie, urážanie, nerozprávanie sa s 25ťkou). Dej zachránili 2 akčnejšie scény s príšerami vo Voltore a s nastereami na pár stránkach na konci knihy. Momenty, ktoré ma potešili bolo "podzemie s čiernym sklenitom a kapitánom a ako Ilan riskovala život a priniesla duvaly 25ťke na obranu pred príšerami do Otortenu". Je jasné, že má pre kapitána slabosť, tak dúfam, že sa aspoň niečo okolo ich vzťahu vyjasní a ďalší diel bude autorka záhady skôr rozpletať ako ďalšie nabaľovať, lebo už tu v tomto diele sa niektoré záhady zamotali viac ako treba, a iné rozuzlili na počudovanie ako šmahom duvalu na 2 stránkach (koniec knihy kedy Ilan na 2 stránkach pri útoku nastereí všetko zrazu v hlavičke pospájala a "pochopila" - pozvanie, celú story Faji a Karima Amarijských, čo sa nachádzalo na Cholat Sjachyl a aj význam čísla 9)....no paráda...
Je ťažké hodnotiť Červenáka, nakoľko som s ním od čias Conana a zatiaľ ma žiadnou knižkou nesklamal. Práve naopak, zreje ako víno. Oceňujem, že nestrieľa "od boku" ale naštuduje si historické fakty a postavy, okolo ktorých vystaví zaujímavý príbeh. Juraj je jeden z mála autorov, ktorého príbehy pútajú už od prvej kapitoly, udržuje čitateľa v napätí až do konca. Je umelcom detailného opisu deja, sveta, či postáv a ich konania, zakaždým otvára fantasy hru v mojej vlastnej hlave a ja si dokážem všetko krásne predstaviť, akoby som stála rovno medzi oboma hlavnými postavami. Aj keď sú hlavní hrdinovia svojskí, neľútostné ich vyšetrovacie metódy, rovnako ako doba v ktorej žili, chémia medzi nimi funguje neskutočne. Barbaričov príchod na konci knihy bola už len čerešnička na torte k vyriešeniu záhady/záhad. Pozn. Dúfam, že Jarošov stav sa zvráti k lepšiemu, aj keď...u Červenáka človek nikdy nevie, či tento koniec nie je začiatkom nejakej ďalšej mystérie.
Pre mňa prvá knižka od autorky a milé prekvapenie. Prvé subjektívne plus mala Petra odo mňa, že je blízka môjmu veku :-) ale podstatnejšie je to, že ako milovníkovi fantasy mi od prvých riadkov vyhovoval jej štýl písania. Autorka vo svojej bujnej fantázii vytvorila svet sklenárov, ktorý má zaujímavý dej, hlavnú hrdinku s talentom, ktorého rozmer ešte ani sama nepozná, nakoľko má len 10 rokov. Knižka začala byť napínavejšia asi v 3/4, ako sa Ilan pripojila k bájnej 25ťke, čo bolo pre mňa trošku predvídateľné, ale neubralo to deju na tajomnosti a napätí. Jednu hviezdu uberám z dôvodu, že knižka má dlhší rozbeh ako by som očakávala, resp. by podľa mňa bolo nutné, 10 ročné dievča má chovanie a myšlienkové pochody ako 16 ročná, čo mi trošku naštrbilo celkový dojem z knižky. Ale celkovo vnímam veľmi pozitívne, že v týchto vodách sa pohybuje aj česká ženská fantasy.
Okrem asi 1 titulu som takéto hodnotenie ešte nedala. Knižku som dostala ako dar a ako žena som nesmierne rada, keď vidím, že slovenských spisovateliek pribúda. Avšak z dôvodu, že som prečítala množstvo kníh, rôzneho žánru od akčných, fantasy, sci-fi cez dobrodružné romány, až po oddychové....z úcty k autorom, ktorí pracovali na svojich knižkách roky, študovali historické fakty.......budem objektívna. Bojím sa, že za pojem "oddychová knižka" sa zmestí čokoľvek, čomu chýba dej, zmysel, zápletka, napätie, rozuzlenie....proste niečo, čo človeka ku knižke pripúta. Mám bohužiaľ pocit, že rovnako ako slovo celebrita uráža skutočných umelcov, tak v tomto prípade nám rastú "spisovateľky" ako huby po daždi. Pomaly každá, ktorú na základnej škole poschválili za dobre zvládnutý sloh si myslí, že vie napísať knižku (česť skutočným slovenským spisovateľkám). Rovnako ako novodobí slovenskí "scenáristi" a režiséri, ktorí si myslia, že vedia napísať, či natočiť dobrý film, či nebodaj seriál. V tomto prípade kvantita a sebavedomie prevažuje nad kvalitou ( 3-4 knihy za rok!!!). Vlastne ani neviem, ako mám knihu hodnotiť, keďže som sa vyslovene nútila ju dočítať a každou jednou stránkou s totálne plytkým a predvídateľným dejom som si v duchu bila hlavu o stenu, že som sa na túto tortúru vôbec dala. Ja ani vlastne nejdem nič hodnotiť, lebo nie je na čom stavať o čo sa oprieť, prečo ju odporučiť ďalej.
Od začiatku do konca napätie. Čo sa na začiatku zdá len ako banálna naháňačka za "čuníkom", sa plynule prehupne do nie jednej, ale dokonca niekoľkých vrážd, ktoré bude naša nerozlučná dvojica riešiť. Veľmi sa mi páčilo, že autor zakomponoval aj rodinné prostredie kpt. Steina a zároveň sa mi pozdáva aj to, že Jaroš, napriek tomu, že je ešte stále opradený tajomstvom, v sebe skrýva popri umeniu rýchleho a plynulého ťahu čepeľou aj jemnejšiu stránku, nejaké slabosti a city.... Nechýbajú násilné scény, od svojského vypočúvania až po oddelenie hláv od tela....ale všetci vieme, že Jaroš sa pri nich vždy tvári......ako Jaroš. Veľmi ma bavili rozhovory medzi týmito dvoma exemplármi, až som si nevšimla, že postava notára Babariča absentuje. Autor zbytočne dej nenaťahuje, všetko plynie ako má a teda aj obsah strán je pre túto sériu tak akurát, aby ju čitateľ schrúmol ako chuťovečku.
Knižka je skôr komornejšia, ale pre mňa zas osobnejšia čo sa týka vzťahu Ciri a Geralta a jej pobytu na KM, kde ju cvičil nielen Geralt, ale aj ostatní zaklínači. Stred knižky zameraný skôr na opis politickej situácie, vzťahy medzi vladármi jednotlivých zemí a ostrovov, príčiny a následky postupného zániku elfského národa a koniec je venovaný Ciri a jej cvičeniu s Jen. Posledné stránky sa ma týkali doslova osobne. Jenneffer neviem prísť na chuť a preto som potrebovala akési vysvetlenie, či ospravedlnenie jej zvláštneho chovania, nakoľko mám pocit, že má pre ňu slabosť nielen Geralt, ale aj najmä samotný autor. Začala som ju trochu viac chápať a zároveň viac rozumieť jej počínaniu. ".... všetky čarodejnice sú škodoradostné..." Aj tak si však nemôžem pomôcť a nedokážem ju mať rada ako napr. Blyskáča a jeho prekáračky s Geraltom. Ich spoločné dialógy sú živnou šťavou tejto série...
Veľmi vydarená knižka, vrátila ma do detstva, kedy som prečítala jej český preklad. Jediný chaos som mala trochu v menách postáv, ktoré sú preložené inak do češtiny a inak v slovenčine. Navyše, keďže som hrala aj PC hru, sa mi to doslova miešalo :-) Ale samozrejme, nemalo to vplyv na kvalitu tohto autora, ako sa vie pohrať s dejom, zápletkou, humorom postáv, vyhovuje mi jeho štýl a každá postava tu má svoje miesto. Odporúčam všetkým milovníkom fantasy sveta.
Ťažko prelúskaná knižka, autorka ma nezaujala, nedokázala udržať moju pozornosť. Knižku som dočítala len preto, že som to už chcela mať za sebou, keď som jej ani po 100 stranu neprišla na chuť. Začiatok rozvláčny, neviem, či to bolo prekladom, alebo samotnou autorkou a jej zvláštnym chaotickým štýlom...nedokázala som sa vžiť do deja. Celé to bolo zmetočné, nenaviazala som sa na žiadnu z postáv. Že vraj hrôzostrašný príbeh, píše sa na obale...no neviem, aké-také napätie začalo až od 153 strany, ale nedá sa hovoriť o tom, že by som sa extra bála. Pravdu povediac som odhadla tak páchateľov, ako aj zločin. Nič svetoborné, pre nenáročných. Jediným svetlým momentom bola postava malého Daveya a začínajúci sa vzťah Harryho a Connie....ale ani tento vzťah autorka nedokázala do konca knihy hlbšie rozvinúť....
Nooo, slušné John. Musím skonštatovať, že sa mi knižka veeeeľmi páčila. Najväčším plusom bolo, že sa v príbehu stretli takmer všetky známe postavy celej série, snáď až na Gilana, ktorý momentálne pomáha "Volavkám" v inej autorovej sérii. Každý z nich mal svoju kľúčovú úlohu a svojim pričinením pomáhal väčšiemu celku. Dokonca aj dievčence priložili ruku k dielu dosť výrazným spôsobom. Avšak pár mínusov, ktoré nahlodali môj celkový dojem z knihy som ale našla... Výrazne mi šlo na nervy hašterenie oboch dievčat. Alyssine žiarlivostné scény, podozrievanie, ironické povýšenecké poznámky...myslela som, že ako diplomat by mala takéto situácie zvládať s prehľadom. Musím skonštatovať, že mať tak nepríjemnú, domýšľavú a hašterivú babu by mi fakt vadilo. Evanlyn zase všetko riešila prudko, urážala sa....ešte, že tam bol Halt, ktorý to dokázal všetko inteligentne ukočírovať a okomentovať. Bolo len otázkou času, že tieto dve musia absolvovať "zmierovaciu výpravu" ale samovražedný boj s tygrom, ktorého sa báli aj dvojmetroví domorodci, najlepší bojovníci cisára, bol trochu cez čiaru. Navyše o tom boji sa absolútne nik viac nezmienil po finálnej bitke. Čudné bolo, že Severania, bojovníci od kosti si "čilovali" kdesi na opustenom ostrove napriek tomu, že veľmi dobre vedeli, že sa Will s Haltom a Seletinom chystajú na pomoc Horácovi a, že to určite nebude len "prechádzka ružovým sadom".... Divné. Za ten koniec s tou urážlivou Alyss uberám jednu hviezdu, to už bol klinec do rakvy tá jej reakcia...Celkovo sa mi však knižka ako celok páčila, Haltove trefné poznámky, jednoduchosť, ale disciplína Nihondžinčanov, cisárova skromnosť a múdrosť, Willove taktické schopnosti a Horácov zmysel pre česť a spravodlivosť splnili moje očakávania.
Pieseň krvi si ma získala kvôli hrdinovi, ktorý si nemyslí, že je dokonalý, práve naopak. Jeho "dar" mu je skôr na obtiaž ako by ho vystavoval na obdiv celému svetu. Skromnosť a zásady boli niekedy až cez čiaru, najmä keď sa v mene viery a všetkého čo Rád predstavoval postavil aj voči svojim priateľom, schopnosť sa kontrolovať som obdivovala. O tom, že to nie je rozprávka pre násťročných svedčí aj fakt, že jeho spolupútnici kapú ako huby po daždi. Dúfam, že sa svoj dar naučí ovládať a využiť v boji so zlom. Zapôsobil na mňa rozprávačský talent autora, ktorý bol pre mňa úplnou neznámou a naozaj som netušila do čoho idem. Avšak porovnávanie s Menom vetra, či dokonca s Hrou o tróny je viac ako trúfalé. Skôr by som ho "jemne" prirovnala k Willovi z Hraničiarovho učňa, kde autor opisuje prerod chlapca na hrdinu svojim chytľavým vyprávačským talentom a postupne tým vťahuje do deja, pridáva a rozvíja ďalšie postavy a odhaľuje tajomstvá. Teším sa na druhý diel, dúfam, že nestratí na kvalite prvého.
Tak neviem, čo si mám o tom myslieť. Mám pocit akoby prvý a druhý diel písal iný autor. Prvý diel ma veľmi bavil, nebolo to také silené a sekané podľa postáv. Vývin postavy Vélina v prvom diele, cestu k nemu autor budoval postupne. Viac ma vtiahol do deja a dokázal zaujímavejšie opísať atmosféru doby. Tu akoby autora "seklo v páse". Akoby Ryanovi niekto vytkol málo akcie v prvom diele, tak v druhom to otočil o 380 st. Vážne mi tu chýba nejaká medzikniha medzi prvým a druhým dielom, čo ma naň naštartuje. Nejde len tak do druhého dielu "hodiť" postavy a čakať, že sa s nimi čitateľ do konca knihy nejako zžije. Vélin sa stal doslova okrajovou postavou, autor kládol dôraz na vývin postavy novej - Revy. O Northahovy je škoda hovoriť, tu akoby neexistoval. To, že si na posledný boj s Volarmi donesie partiu kumpánov so zázračnými schopnosťami je asi skôr predzvezťou tretieho diela, nakoľko tieto postavy v druhom diele neurobia dokopy nič. Frentis sa zase nevie rozhodnúť či chce svoju trýzniteľku zabiť, alebo s ňou založiť rodinu... Jediným plusom je vývin postavy Lyrny a to bolo jediné zmysluplné, čo ma udržiavalo pri čítaní.
Neskutočná knižka plná fotografií, ktoré tak začínajúca kuchárka ako aj tá skúsenejšia určite ocení. Podrobný popis surovín, tipy a triky, jednoduché servírovanie na drevených doskách či listoch, osobité ako samotný Jamie. Páči sa mi, že aj vo videách mu ruky len tak "hrajú", hádže jedno cez druhé a napriek tomu to vo finále vyzerá skvele. Má rád pestrosť, využíva a kombinuje nekombinovateľné s úžasným výsledkom - chutné pokrmy, zaujímavé aj na pohľad. Páči sa mi ku každému jedlu pridaný aj dezertík. Špeciálne zbožňujem jeho šetrenie potravinami, málo profi kuchárov sa takejto téme venuje a ešte vytvorí na to aj dokument. Niektoré jeho knižky tieto rady obsahujú. Proste "must have" pre milovníčky Jamieho a jeho štýlu, odradiť môže už len cena...ale čo takto zapriať si ju ako darček?
Práve sa regenerujem z dočítanej knižky a vstrebávam všetky pocity. Opäť zažiari naša známa dvojica, presnejšie povedané trojica, nakoľko Jaroš sa stáva nepostrádateľnou postavou na ktorú sa môžu notár aj kapitán vo všetkom spoľahnúť. Neštíti sa špinavej práce, má slušné dedukčné schopnosti a zaujímavé vypočúvacie metódy. V tomto diele dokonca nasadí aj svoj vlastný život! Celkovo sa mi páči autorova príprava, siahol hlboko do dejinnej histórie Prešporku, cítiť to v opise každej budovy, obrazu, miesta či postavy. Dokáže ich vhodne vkomponovať do deja a nepotrebujete tak žiadne vysvetlivky na konci knižky. Umením autora je, že akonáhle som v domnení, že konečne máme podozrivého, tak mi ho Červenák jednoducho zamorduje. Takto mi odpravil asi 3 podozrivých a tým ma prinútil čítať do nekresťanských hodín. Koniec som prežívala doslova s bolesťou brucha, keď Barbarič čupel pred Zeleným domom, tak som mala vážne zrýchlenú peristaltiku čriev... Záverečný verdikt ohľadne Anky a Alžbetky sa mi zdal trestuhodne mierny, sám Jaroš by na nich určite mile rád vykonal nejednu z pestrej škály mučiacich metód... Ale tak to bolo v minulosti a tak je to aj dnes. Najväčšie svine sa budú mať vždy najlepšie a zo všetkého vyviaznu bez škrabancov...
Takže oproti prvej knižke mierny posun v príbehu. Knižka obsahuje aj pár príjemných, kvetnatých myšlienok, pre ktoré si ma ako čitateľa udržala a za ktoré autora chválim. Dej sa posunul aj mimo univerzity a teda príbeh dostal iný rozmer. Rozdelila by som ich na časti: 1. pobyt u Alverona, 2. výprava za banditmi 3. ríša víl, 4. Adem, 5. návrat na univerzitu. Každá časť bola dosť natiahnutá a myslím, že keby z nich autor ubral a zachytil podstatu, tak by kniha mala väčšiu výpovednú hodnotu a získala švih.... Celkovo ma postoj Alverona sklamal, aj to ako sa zachoval ku Kvouthemu. Úver na školné bola len náplasť. Najviac ma zaujala výprava za banditmi s partičkou bláznov. Tu predviedol Kvothe svoje najväčšie magické schopnosti a táto časť bola najnapínavejšia z celej knihy. Výprava do ríše víl ma tak trochu nudila, ale prežila som to kvôli Kvotheovmu prerodu v muža :-).Táto časť bola určite poučná aj pre mužskú časť čitateľov, ktorí si chceli vycibriť techniku - tisíc rúk,ťahanie vody zo studne, krúženie okolo mesiaca, či trepotavá ruka.... Ademčanov som si bohužiaľ ako národ vôbec neobľúbila. Okrem Tempiho ma tam žiadna postava neoslovila ale mi skôr ich správanie vadilo. Samé pravidlá, zákazy, žiadny zmysel pre emóciu, úsmev či hudbu. Hlavná vec, že boli voľnomyšlienkárski voči sexu...ale samozrejme bez akéhokoľvek prejavu citov. Nuda, nuda, nuda... Bola som rada, že odtiaľ odišiel. Akoby toho nebolo dosť, Kvothe si cestou späť len tak krvilačne zabije 9 ľudí. Tento skrat, úplné zatemnenie mysle som nechápala. Kde sa to v ňom zobralo? Ako rozdvojená osobnosť.... Denna mi už skrátka lezie na nervy a neviem čo vlastne chce...Bast? Ani v tejto knižke sme sa nedozvedeli kto to je a akú úlohu hrá v Kvotheovom živote....žiaľ. Prejavil sa akurát na konci z čoho ale vyvstáva ďalšia záhada na ktorú budeme ktovie dokedy čakať. Auri? Osôbka tak trochu mimo a poviem Vám pravdu, aj mimo môjho záujmu. Práve preto je pre mňa nepredstaviteľné, že autor dal prednosť vydaniu knihy o tejto vyrábačke mydla ešte pred dokončením tretieho dielu trilógie a čitateľov Kvothea necháva trepotať vo vetre už 3 roky. Tak na koniec aspoň jedna čerešnička z knižky: "Pravdaže nebola dokonalá, ale čo na tom v láske záleží? Neuvážená láska býva často tá pravá. Milovať pre niečo vie každý. No milovať napriek chybám, ba dokonca milovať aj tie je prejavom zriedkavej a čistej náklonnosti."
Podobne ako kolega flanker.27 mám z tejto knižky zmiešané pocity. Málokedy sa mi stane, že knižku sa donútim čítať napriek tomu, že ma "nechytí" po pár stránkach. Niečo napovie aj fakt, že som túto knihu po prečítaní cca 30 strán vrátila späť do knižnice, ale po roku som o ňu zavadila nohou, keď vytŕčala z regálu, tak som si ju teda vzala. Prvými stranami som sa doslova "prehrýzala", dej sa pre mňa začal asi až od stej strany. Najprv by som vyzdvihla kladné stránky: veľmi sa mi páčilo prekáranie Kvotheho rodičov a aký mali k sebe vzťah, zaujímavý opis života na univerzite, výprava s Dennou za Chandriáncami, zaujímavý opis jednotlivých miest a nesporný fakt, že ma to ku knižke tiahlo aj napriek negatívam. Mínusom pre mňa bolo, že autor na začiatku knižky (aj na obale) dopredu odhalí čo v knižke nájdeme, čiže ma obral o napätie, nakoľko som už len čakala, kedy k skutočnostiam dôjde. Navyše opisuje veci, ktoré v tomto diele vôbec nie sú, až v tom nasledujúcom, keďže ide o trilógiu. Kvothe má priateľov o ktorých nevieme absolútne nič, nepoznáme pozadie ich zoznámenia, ani ako sa s ním stretli, len, že spolu chodia do Eolianu piť. Priatelia o sebe vedia všetko tak sa mi zdá zvláštne, že nevedia či netušia, že ich priateľ má neskutočné finančné problémy, keď neustále chodí otrhaný a nesnažia sa mu nejako pomôcť. Napr. kamarátka Mola....odkiaľ sa vzala a zrazu je jednou z najlepších priateliek.....viem, že pracuje v medike, ale to je všetko. A Bast? Kto to sakra je?! Žije s ním hostinci a už čítam druhú knihu a autor ani v nej nevysvetlil kto tento záhadný kamarát je a kde sa spolu zoznámili, prečo s ním ostal.....A Denna? Prosím Vás, toto je čo za vzťah? Nerozumiem jej ani ja ako žena, nie to ešte chudák neskúsený Kvothe. A dievčatko plaché zo stoky? Samé nevysvetlené záhadné postavy. Vraj objaví tajomstvo Chandriáncov...no milí priatelia...až do konca knižky o nich nenájde vôbec nič ani v útrobách archívu, keď ho doň napokon vpustia. Miloval ženy....no až do konca knihy zostal panicom až na chytenie Denny pod pazuchu na prechádzke...to bol asi jediný dotyk ženy v celej knihe. Kráľovrah.....žiadny kráľ a ani jeho vražda nieje ani v druhej knihe...Niektoré state strašne rozvláčnené, zbytočne naťahované, tejto knižke by stačilo 400 strán a bola by to pre mňa chutná jednohubka. Škoda, od fantasy čakám viac....
Kniha pozostáva z poviedok o osudoch rôznych postáv. Prelína sa chudoba, choroby, kolektivizácia, nespravodlivosť, smrť.......kniha ťažká ako život v tých časoch. Nekompromisná a neľútostná aj k čitateľovi.
Keď som zistila, že mám túto knižisko čítať ako povinné čítanie v piatej triede, chytila ma depresia. Bola som však sama zo seba prekvapená, že som po nej siahala aj keď som mala konečne čas pre seba a paradoxne to nebolo preto, aby som to mala čím skôr za sebou. Myslím, že kniha je umením vtedy, ak si popri všetkých prečítaných dielach človek zapamätá o čom bola. Navyše sa mi spája s detstvom a na to sa nezabúda...:-)
Som rada, že staré Československo vytvorilo knižky a rozprávky o skutočných zviratkách a ich dobrodružstvách. Moje deti ich milujú a rozumejú im viac ako rozprávkam o špongii, neživých divných tvoroch a iných komerčných brakoch, ktoré nám dnes súkajú zo západu. Vždy budem radšej siahať po takýchto knižkách a starých rozprávkach.
Vzhľadom na kvalitu ostatných Flanaganových diel som sa prvý krát pristihla pri tom, že knižku dokážem odložiť a vrátim sa k nej s kľudným svedomím až po týždni. Najväčší šok bol pre mňa Haltov pôvod, myslím, že sa tu autor nechal uniesť a bohužiaľ to pre mňa poznačilo celý dej knižky. Nedokázala som stráviť, že o tom niekto z jeho blízkych nevedel, poprípade, že sa aspoň o niečom nešuškalo v kuloároch hradu a čiastočne nenaznačilo v predošlých častiach. Chýbal mi Gilan, aby táto štvorica hrdinov bola kompletná, ale ten sa už asi v tom čase plavil s Halom Mikkelsenom na palube Volavky. Napriek všetkému to malo svoju správnu dávku napätia a gradovalo až do konca. Červený bodík dodalo Willove bravúrne riešenie finálneho zápasu. Možno mám od autora vysoké očakávania, práve preto som k nemu kritickejšia, takže dnes len za 3.
No, tak to bol vážne skok do prázdna. A to doslova....od autora, až po obsah. Celý čas som mala pocit, že autor trpí ťažkými depresiami a pravidelné dávky lexaurinu zapíja Akvavitom. Nezáživný obsah, nezáživné postavy, rozvleklé state o ničom, premieňanie minulosti s prítomnosťou, hlavné postavy trpiace samomluvou, akoby rozdvojenou osobnosťou bez akejkoľvek dávky napätia, divné dialógy, smiešna zápletka s infantilným rozuzlením. Každá z postáv bola akoby bez emócií, tvrdá ako samotný Öland a život na ňom. Najväčšie napätie vyvolávala samotná mrazivá smršť, opis jej dôsledkov a možno ešte obetisko "zaváňalo" tajomnom.......z ktorých ale autor nevyťažil nič. Hlavný predstaviteľ Joakim (pre mňa osôbka chladná, rozprávajúca sa sama so sebou) a jeho deti - Lívia s divnými snami, Gabriel v knihe ani nedostal priestor, jeho žena Katrine, ktorá sa utopila a neskôr vrátila ako duch, Mirja - svokra alkoholička a stará chlípnička, ktorá mi paradoxne bola najsympatickejšia, nedozretá policajtka Tilda, ktorá mala problémy sama so sebou a svojim milostným životom, nie to ešte aby bola schopná vyriešiť prípad a nejaký ujko Gerlof Davidsson, ktorý z dierky vo svetri vyriešil celý prípad. No vážne, ľudia, toto je naozaj skôr oddychová literatúra pre nenáročných a s detektívkou, či nebodaj hororom to nemá zhola nič spoločné. Veľká nuda a zabitý čas, ak Vás autor nezaujme štýlom písania, dejovou líniou, zápletkou či postavami.....chabé a slabé....Nemôžem si pomôcť, ale po autorovi viac určite nesiahnem.