Anikkk
komentáře u knih

Normálne som žasla, ako sa dajú pekne vyrozprávať dobrodružné príbehy z pohľadu psa (psov). Ten Jack London bol asi fakt dobrý.
Vôbec som sa nenudila, kopec vecí sa naučila, veľmi sa mi to páčilo.
Najviac oceňujem to, že sa na rovinu vyobrazili vtedajšie pomery. Z vtedajšieho pohľadu bolo normálne, že sa odlišoval prístup a postoj k černochom a belochom. Beloch bol pán a černoch otrok, sluha, posluhovač, podradný. A k tomu sa vychovávali a cvičili aj psy. Pes to chápal, rozoznal. Spoločnosť bola takto nastavená a nič na tom nezmení fakt, že dnes už také postoje spoločensky odsudzujeme. Nie som žiaden rasista, to absolútne nie. Len sa mi páči, že je to bez korektúr, ktoré by sme mali dnes už tendenciu robiť.
O tom by predsa mali byť knihy, filmy, zachytávať nejakú dobu. Ako inak by sme mohli pochopiť históriu. Len tak, že pochopíme, ako to vtedy bolo, ako to ľudia vnímali, ako rozmýšľali, ako žili.
Neviem si ale predstaviť, ako by to chápal detský čitateľ. Asi je to vhodnejšie pre starších, ak už detských, čitateľov.


(SPOILER) Veľmi pekná predstava, že je tu nejaká organizácia postavená na morálnych zásadách, ktoré by udržiavala spoločnosť v zdravých hraniciach. Nedovolila by, aby ľudstvo podľahlo "čaru" nastupujúcich totalitných a iných režimov a pripomínala nám podstatné hodnoty cez intrigované zásahy do celosvetových udalostí.
Skutočnosť je však krutejšia. Peniaze a moc vládnu nad všetko. Morálka a etika idú bokom.
V skutočnosti existuje veľa rôznych organizácií, oficiálnych aj neoficiálnych, ktoré "ťahajú za šnúrky" a svet sa otáča podľa ich vplyvu.
Trocha mi je ľúto, že v tých 90-tych rokoch to bolo, dá sa povedať, také jednoduché. Internet mal obrovský potenciál stať sa výbornou pomôckou.
Dnes nás valcujú šialené informácie šírené sociálnymi médiami, pri ktorých by sa kedysi rozum zastavoval. Nemali by vtedy šancu prežiť, nie to ešte šíriť sa a stať sa odrazovým mostíkom pre vysokých politikov a najvplyvnejších ľudí sveta.
Dnes nám to stačí. Asi degradujeme. Nepotrebujeme kriticky myslieť, skôr byť kritický už k všetkému a všetko popierať. To je podstatné.
Ale kniha ma bavila. Bolo to napínavé, zábavné, zaujímavé, nenudila som sa. Autor má úžasnú fantáziu a zaujímavé nápadité videnie. Vedel nájsť možnosti na falzifikáciu v absolútne odlišných odvetviach. Klobúk dole.


Niekde som čítala, že každý indián, ktorý prečítal túto knihu, ľutoval iba to, že nie je dielom indiána, ale bieleho muža.
Udalosti posledných desaťročí osídľovania Severnej Ameriky občanmi USA a prišelcami prevažne z Európy vytláčaním pôvodných obyvateľov z ich území. Zoradené chronologicky zasadené do kontextu s inými svetovými dejinnými míľnikmi. Celé to prebehlo špinavo, bezohľadne a kruto.
Pán Dee Brown bravúrne zvládol skombinovať faktografiu podloženú historickými dokumentami, časovú chronológiu, ale ja ľudské osudy jednotlivcov. Všetko pretkané pútavým spôsobom. Obohatené o citácie výrokov jednotlivých popredných predstaviteľov pôvodných obyvateľov. Pričom každý má v sebe hĺbku, myšlienku.
Vynikajúca práca. Skladám klobúk pred týmto dielom.


Doporučujem všetkým, ktorí sa zaujímajú o kultúru severoamerických indiánov. Dotvára to ich celkový obraz z pohľadu subjektívneho, Čierneho jeleňa.
Kvalitný a obsiahly Doslov pána Jana F. Ullricha. Toľko informácií, dovysvetľovania...výborná práca, pán Ullrich.
Smutné je to ľudstvo. Biela rasa nadradená. Európska kultúra je tá pravá, importovaná do celého sveta. Civilizácia nadovšetko. Za cenu krvavých obetí.
Dnes už ťažko s tým niečo robiť.
Malá útecha, ale veľmi dôležité gesto, je aspoň to, že sa niektoré cikrvi (v USA) oficiálne ospravedlnili eskymákom a inidánom za genocídu, ktorú spôsobili svojim netolerantným prístupom k ich národom.


Kniha, na to, o čom celá je, je príliš hrubá. Zbytočne veľa obsiahlych opisov. Mám rada jednoduchšie vyobrazenia.
Ale musím priznať, že aj po rokoch, odkedy som to čítala, ostal kdesi vo mne ten príbeh. Taký iný pohľad na iné storočie, ktoré máme tak trocha skreslené, zromantizované, a pritom tam žili rovnako ako dnes. Luxusné ľahké ženy, či zlatokopky...neverní zvrhlíci, posadnutí mladou krásou...vždy to tu bolo a bude. Také jednoduché.


Nie je to typická detská beletria. Napriek tomu to deti veľmi bavilo. Čítali sme si to po večeroch na pokračovanie a tešili sa stále na každý ďalší večer, ako bude príbeh pokračovať. A mňa to bavilo tiež.


Paráda. Čistý úprimný smiech so slzami.
Krásne to všetko opísal autor tak, ako to je. Všetko som si s ním prežila. A zabávala sa.
Takto úprimne ma dnes dokáže rozosmiať asi iba nejaký stand-up komik (Trevor Noah, Marc Maron, Ricky Gervais, Ali Wong...)


Vôbec mi nevyhovovala forma, akou to bolo napísané. Ťažko sa to čítalo, musela som si domýšľať, čítať medzi riadkami. Čo bolo na úkor príbehu a zážitku z neho.


Inšpiratívny príbeh.
Veľmi ma potešilo, že na rúcanie stereotypov na Slovensku sa odhodlala práve Cigánočka, ktorá vyrastala vo svojej komunite, vychovávaná úplne prirodzene im vlastným spôsobom. Odvážne žila a odvážne sa rozhodla zverejniť svoj príbeh cez knihu. Klobúk dole za všetku tú odvahu.
Pani Motlová to napísala jasne a stručne. Nešla v jednotlivých problémoch príliš do hĺbky. Na to by asi tých 246 strán nestačilo. Ale dotkla sa všetkého podstatného. Najviac tam opísala vzťah k súčasnému manželovi. A taktiež sme sa dozvedeli veľa o vzťahu so synom Marekom.
Odporúčam určite 3.vydanie, doplnené o rozhovor robený neskôr, až po vydaní Cigánky, pričom život šiel ďalej po svojom...
Myslím, že aktivity, ktoré robí pani Motlová smerom k marginalizovaným skupinám na Slovensku sú zmysluplné a prínosné. Niekde tam je začiatok cesty k zlepšeniu života práve pre tieto skupiny, a tým pádom pre všetkých ľudí na Slovensku.
Keď sa pozerám aj na iné organizácie vo svete, ktoré sa venujú práve ľuďom žijúcim na okraji spoločnosti, vidím to tak, že najúčinnejšie je začať u detí a cez školstvo. Vzdelanie, povinná školská dochádzka a strava v školských zariadeniach je odraz od dna. Potom tam treba dobrých pedagógov, ktorí berú svoje povolanie ako poslanie a vidia žiakov v širšom kontexte. A už je to iskierka nádeje aspoň mať šancu na lepšiu budúcnosť.


My to mám v Slovenčine. Je to výborne poňatá kniha, takmer brožúrka. Vysvetlené všetko podstatné v primeranej kvantite, primerane veku, vtipne, veselo, ale aj na rovinu, bez zahmlievania. Nie je tam toho zbytočne veľa, ale ani málo.
Odporúčam mladým čitateľom - chlapcom, možno 10-12 rokov.


Na mňa to pôsobilo ako taká príručka metódy osobného totemu. Tie príklady zo života boli pôsobivé.
Hlavnou doménou pána Gallegosa, podľa mňa, je, že sám je vyštudovaný psychológ. Jemu to však nestačilo a hľadal aj iné spirituálne cesty ako pomôcť ľuďom, ktorí sa trápia vo svojom živote.
Ľudský mozog, ako riadiace centrum celého tela, je niečo veľmi fyzické, ale zároveň veľmi abstraktné. Ako vesmír.
Takže verím, že aj touto metódou s prístupom, aký mál pán Gallegos k svojím pacientom, sa dajú robiť divy. Človek vlastne vyrieši seba, svoj pohľad na veci. Znie to jednoducho, ale je až neuveriteľné, ako veľmi to pomôže. Človek zmení uhol pohľadu a uľaví sa mu. Prestane sa zaťažovať niektorými vecami a začne byť pozornejší, chápavejší k okoliu.
Ja som však z knihy nepochopila, ako presne tá metóda funguje. Uverila som jej. Ale nenaučila som sa ju. Obohatila ma o vedomie, že sú aj takéto možnosti. A tiež mi pripomenula, že by som mohla častejšie vypnúť, skľudniť sa, odpútať hlavu od všetkého a sústrediť sa iba na nebo a zem.


Nedočítali sme s deťmi...museli sme už vrátiť (bola požičaná). Ale bolo to milé, veselé, akčné. Pre deti 8-9 ročné výborná kniha.
Ilustrácie zaujímavé, prepracované.
Občas sme sa strácali v menách. Zbytočne dlhé mená postavám, ako napríklad pes agentka Bondy. Čo bola vlastne sučka a agentka a volala sa Bondy. Museli sme si občas pripomenúť, kto je kto.
Inak fajn príbeh.


Nemala som príliš veľké očakávania od tejto knihy. Ešte k tomu ma trocha obťažoval všade prítomný Pán, ktorý určil smer života tejto americkej rodiny.
Ale časom som pochopila, že to bol jednoducho ich hnací motor, ich spôsob života a už mi prestalo vadiť, že za všetkým je Boh. Začala som to brať, ako ich pohľad na živor a prácu, ktorú robili.
Podstatné je, čo robili.
Myslím, že autor a samotný aktér v jednej osobe bol v tejto knihe úprimný. Nevykresľoval sa ako nejaký "mesiáš", ani ako dokonalý otec, manžel alebo kresťan. Čo mi bolo sympatické.
Najviac sa mi páčili pasáže, kde opisoval situácie každodenného života v Keni (rozbité cesty, kaziace sa autá, horúčava, úplatní a nespoľahliví ľudia...) a pri tom by si každý v návale hnevu zanadával a on nebol výnimkou.
Zasiahli starosti až krutosti každodenného života v Keni bežných ľudí. To nepotrebovalo veľa komentárov.
Počiny pán Peifera a jeho rodiny boli výnimočné. Vzhliadam k nim s veľkým obdivom a úctou.
Kniha je veľmi inšpiratívna.


Oddychovka. Magické, romantické, sladké, rýchly dej...kto je zlý ten je celý zlý, kto je dobrý, ten je celý dobrý, so všetkým. Rozprávka pre dievčatá cca na 2.stupni základnej školy.
Neublíži, pobaví.


Súbor názorov a myšlienok Dr. Sigmunda Freuda zoskupených tematicky. Je to taký výťah toho, čo napísal o náboženstve, o Židoch, o detstve, o ženách, o kultúre...všetko jednoduchším jazykom zrozumiteľným aj pre laika.
Kniha je tenšia, rýchlo som ju prebehla a mám predstavu, čo ma môže čakať, ak sa pustím do nejakých Freudových diel. Teda na úvod do Freuda dobré. Kniha sa mi páčila.


Mám rada životopisy a obdivujem dobrodruhov. Tu je to teda pre mňa 2v1. V krátkosti ale v podstatnosti obsiahnuté, ako žil Jack London a ako tvoril, písal.
Nemala som veľké očakávania od tejto tenkej knihy, ale, a možno práve preto, som veľmi spokojná.
Zase ďalšie sklíčka do celkového obrazu života tohto človeka.


Myslím, že fajn kniha pre 13-14-15- ročné dievčatá od slovenskej autorky. Sú tam spomínané instagramy, citácie správ z messengera (ako keby bol čitateľ súčasťou četu), debaty o sociálnych sieťach, ekológii, všetko, čo dnešné deti riešia. Vzťahy s rodičmi, starými rodičmi, prvé lásky, kamarátstva...všetko dôležité v tomto veku.
Keď sa mám na to pozrieť z môjho pohľadu, už dávno nie teenegerky, mám aj drobné výhrady. Nepochopila som niektoré reakcie postáv v určitých situáciách, možno z nedostatku opisu danej situácie, nevtiahlo ma to do toho vnútorného rozpoloženia postavy, aby som pochopila ich konanie.
Veľmi rýchlo plynul dej bez dlhšieho pozastavenia sa pri ťažkých životných situáciách. Nestihla som vstrebať všetky tie životné údery a údely, ktorými postavy prechádzali. A už sa išlo na ďalšiu.
A možno som len už stará...


(SPOILER) Krásny príbeh 11-ročného chlapca súčasnej doby. Nechýba dobrodružstvo, priateľstvo, rodinné vzťahy, rodinné problémy, ale aj upozornenie na problémy morskej ekológie súčasnosti....a krásne ilustrácie.
Výborne, že už sa dostávajú reálne problémy ekológie aj do detskej beletrie. Aj to je spôsob, ako dostať do povedomia novej generácie fakty, pred ktorými už ona nebude zatvárať oči. Bude v tom žiť a žije.
Tu je to podsúvané cez vzťah chlapca ku konkrétnej veľrybe. Veľmi pekne je opísané ich osobné stretnutie, dvakrát, človeka s obrovským morským cicavcom.


Jasné, pekný príbeh. Romantická láska ako "bejk". Až som začala pochybovať o tom svojom, či je dostatočne dokonalý :)))
Ale dobre sa to čítalo, ľahko, rýchlo, pútavo. Z môjho pohľadu je cieľová skupina staršie stredoškoláčky. Odporúčam od 17 rokov.


Milá kniha pre deti. Príbeh malého vlka a jeho svorky, rodiny. Taktiež nezvyčajných priateľstiev. Všetko z pohľadu netypického vĺčaťa.
