barbora2863 komentáře u knih

Ak by som mala vyjadriť pocity z knihy len jediným slovom, povedala by som čarokrásna!
Začítavalo sa mi do nej trošku ťažšie, predsa len štýl písania je na míle vzdialený dnešným moderným románom s krátkymi vetami či hovorovým jazykom, no potom som si ju užívala. Úplne. Každú vetu, niekedy rozvitú aj na niekoľko riadkov.

Presne takýto príbeh som potrebovala, akoby z iného sveta. Ten odlišný spôsob vyjadrovania. Ten pomaly plynúci dej, kde ani tesne pred záverom knihy netušíte, ako to celé dopadne. Občas ma prepadne potreba siahnuť po takýchto príbehoch, keď mám pocit, že mi z hovorovej či súčasnej reči kníh, pomaly prepne v hlave. Vtedy siaham po Jane Eyrovej, Rebeke či Búrlivých výšinách, aby som trošku vypla :)

Žítkovské bohyně mi to všetko dopriali plnými dúškami. Sledujeme osud Dory Idesovej, potomkyne žítkovských bohýň, ktorá však nenasledovala ich poslanie, nebola ich pokračovateľkou. Prečo sa dozviete :)
Cez životný príbeh Dory a jej tety Surmeny nám autorka priblížila necelé storočie života na kopaniciach Bielych Karpát, kde sa život s nikým nemaznal, bol tvrdý, neúprosný až krutý. Dora postupne odhaľuje minulosť svojej rodiny, skladá skladačku kúsok po kúsku, a to doslova. Pátranie v archívoch, ktoré jej minulý režim neposkytol, mravenčia práca postupne dostáva celistvú podobu. Kniha obsahuje podrobné zápisnice zo spisov ŠtB, listy nemeckých dôstojníkov, dobové policajné zápisy, samozrejme upravené pre potreby príbehu. Nepôsobili rušivo, skôr boli autentickým doplnením deja. Zvykla som si na ne, dali príbehu ďalší rozmer.

Autorka sa s príbehom vyhrala, pátrala, pýtala sa, a preto pre mňa bol uveriteľný a o to viac príťažlivý. Prežívala som ho, ostal mi v mysli, rezonoval pár dní. Hlavou mi lietali myšlienky na minulosť, aký bol minulý režim, vojna, Nemci, gestapo, drsný život na kopaniciach... a to "bohovanie" ~ liečiteľstvo, všetky zvyky, obyčaje, zariekavania, uzdravovania... no proste úžas, zachytené tak autenticky, že som mala chuť nahliadnuť do minulosti. Určite sa tam raz chcem ísť pozrieť, na kopanice Bedovej a Žítkovej, na úpätí Bielych Karpát...

Mínusom bol pre mňa koniec knihy, preto nedávam plný počet, ktorý si kniha zaslúži!
Akoby to autorka proste sekla, a bodka.
Nechcelo sa jej písať už? Či chcela byť "in" s čudným koncom? Mňa to aj sklamalo, priznám sa. Listovala som chvíľu späť, či som niečo nepreskočila, ale nie, naozaj to tak ukončila! A ostáva na čitateľovi to oceniť. A domyslieť si, čo sa asi stalo. Prečo sa to stalo... Škoda, trošku to zmarilo môj počiatočný úžas a nadšenie z knihy.
Napriek tomu si knihu prečítajte, ak môžete, neoľutujete (pevne verím).
Je to skutočne krásny príbeh, priam čarovný... ako žítkovské bohyne.

13 16.02.2016

Skvelé, napínavé, nepredvídateľné, užila som si zmenu svojho bežného knižného žánru plnými dúškami. Nečakala som, že ma to tak chytí, ale akonáhle sa veci začali zamotávať, a zároveň dávať do pohybu, len som s napätím čakala - čo sa, sakra, ešte môže stať? za mňa príjemné prekvapenie a určite siahnem aj po pokračovaní :)

9 24.09.2021

Prosím, preložiť a distribuovať za hranice!
Sfleku to sfúkne zahraničnú konkurenciu!
Proste nečakané a milé prekvapenie :)
Síce, najprv som sa s knihou a príbehom nevedela vôbec nejako "zohrať", zvyknúť si naň mi trvalo pekných pár kapitol, ale okolo polovice sa to prehuplo cez pomyselné "teraz alebo nikdy" a už to bola len jedna parádna jazda!
Chválim autorku za premyslený svet, jeho fungovanie, históriu, nové názvy (na ktoré som si musela zvykať, vďaka za slovníček na konci knihy, ktorý som síce objavila až po prečítaní poslednej kapitoly, ale má svoj význam), pojmy, prepojenia... proste mne sa to páčilo!!!
Ilan mi bola napriek nízkemu veku sympatická, celú knihu som jej fandila.
Dvadsaťpäťka... skupina "úžasných" sa mi páčila tiež, kapitán síce pôsobil dojmom hlavného klaďasa, ale ja som si obľúbila Vargasa :) môj chl. hrdina bol on...

Ostáva mi len dúfať, že autorka rozmýšľa nad pokračovaním, pretože ak to bolo myslené ako samostatný príbeh, ostanem veľmi sklamaná. Nedostalo sa mi vysvetlení. Naznačeného, začatého a nevysvetleného ostalo toho priveľa! Takže dúfam, že sa dočkáme pokračovania :)
PS - však tých 5 rokov je dlhá doba, myslím, že aj načrtnúť postupne nejakú "citovú" rovinu by nebolo na škodu ;-)

9 08.07.2016

Asi som ešte nezažila, že by pokračovanie (alebo neslávna dvojka) bola lepšia ako prvá časť! A do ri*i kašlem na to, mne sa toto ohromne ľúbilo! Ježiši to bola od prvej kapitoly jedna parádna jazda, neskutočne som sa bavila a užívala si túto knihu.

Nejdem ochkať a achkať nad Jaseom, ten bol proste... mňam :) slabé chvíľky mu odpúšťam veľkoryso... ale Tess, to bola baba! Podobnú hlavnú hrdinku by mali mať všetky NA bez výnimky! Ja som ju doslova zbožňovala, úplne mi sadla, bola bohovská... nečakajte neskúsenú, ustráchanú pannu, ktorá si neverí...
Tess má nejaké skúsenosti s mužmi za sebou, nie je nevinná kvetinka a vie, čo chce. A koho chce. A ide si za tým, za ním. Sakra mi šmakovala.
A tie ich rozhovory... naťahovačky... slovné prestrelky... ako fakt som to brala, verila, milovala... až mi bolo ľúto konca. A bonusová scéna bola čerešnička na torte :)

9 16.01.2016

Väčšinu knihy som sa škerila ako slniečko na... veď viete :-) Napriek tomu, že téma nie ja absolútne ničím nová a už neviemkoľkokrát použitá a otrepaná, proste som si Návrh úplne vychutnala.
A úplne škodoradostne mám chuť napísať na margo predošlej prečítanej NAtke:
"Takto sa to robí, pani Hartová!"
Pretože to, čo mi priam bytostne chýbalo v Hrej hráčem som tu dostala plným priehrštím, štedro a úplne perfektne. A čo iné ešte svedčí o skutočne čitateľnom príbehu ak nie to, že si musím zakrývať oboma rukami ústa, aby som niečo pred polnocou nevybuchla do smiechu, keď mi vedľa v postieľke spí dieťa? :-)
Knihu som si skutočne neskutočne užila (to je zase veta), Hannu aj Garretta je nemožné si nezamilovať, aj zvyšok "klubu úžasných", čo bývajú pod jednou strechou. Ich doťahovačky som zbožňovala. A slovné výmeny. Och, vidím to za nejakú dobu za re-reading :-)
A samozrejme sa neviem dočkať Omylu!
Mám novú ♥ záležitosť, ochhhh...

7 27.03.2016

Nuž čo dodať k záverečnej časti?
Sklamanie.
Trošku väčšie než by som čakala.
Myslela som, že záver bude jedno veľké WAU, ale nedočkala som sa. Pre mňa zbytočný diel...

Autorka mohla polovicu knihy zoškrtať, to isté aj pri Rezistencii a spojiť ich do jednej, duológia by v tomto prípade vôbec nevadila. Rozťahanosť Aliancie mi liezla na nervy, stále som čakala nejakú poriadnu akciu či zvrat, čo by mi vyrazil dych, ale nedostavilo sa. Dokonca ani ten divný "zvrat" (či skôr autorkin ťah?) mi nespôsobil šok, len som nepochopila, čo tým chcel básnik povedať? Prečo? Načo? Toľko postáv pozabíjala v tejto časti, že ma to prestalo baviť a vážne som uvažovala, že knihu odložím.
Chápem, že happyend nie je povinná jazda v každej knihe, ale toto tam pôsobilo ako päsť na oko... narvané na silu, však nech ich prekvapím a nech som iná! (myslela si asi autorka pri písaní). A chápem, že "život není peříčko", stávajú sa aj zlé a nepochopiteľné veci... neviem, mňa to sklamalo, dosť.
Už to absolútne nebolo to, čím to začalo v Divergencii, čo ma na nej bavilo, oslovilo a hlavne dostalo.
Z úcty k sérii hodnotím ako hodnotím, uvažovala som najprv nad dvoma hviezdičkami, ale...
Pre mňa by stačila len prvá časť, úplne. Ostatné, a najmä táto posledná, boli len na ťahanie peňazí z fanúšikov, sorry :-(

6 27.03.2016

4,5*

Colleen proste vie... vážne netuším, ako to dokáže, ale pri jej knihách nikdy neviem, do čoho idem a ako to celé vypáli. Anotácia je len na okrasu, pretože to, čo som od knihy čakala sa ani nedá porovnať s tým, čo som dostala.
Emócie, pocity, úžas, nepochopenie, prekvapenie, zdesenie, zamilovanie, slzy i smiech (cez slzy), radosť, úplne zíranie... a mnoho ďalšieho sa cezomňa priam prevalilo, s každou stránkou, každým odsekom...

Páčilo sa mi okno v izbe, z ktorého v pohode vyjdem na ulicu... páčilo sa mi ležanie na runwayi a pozeranie na hviezdy... páčilo sa mi bláznivé vypekanie a schovávanie sladkostí... páčilo sa mi držanie za malíčky... och, a tá chladničková scéna :) tá bola úplne geniálna, zimomriavky!

A ježiši baby, ak niekde žije niekto ako Holder, tak ho chcite a berte všetkými desiatimi... ak ho už "máte" tak buďte vďačné (ja som prevelice)
... lebo ten chalan bol neskutočne úžasný a priznávam, že ma neraz dostal do kolien, prekvapil, žasla som nad ním... presne takýchto chalanov by malo byť v knihách viac, čo cítia, chápu, podržia, objímu a myslia hlavou (nie tým v nohaviciach).

Sky niesla toho so sebou poriadne, a posplietané to bolo tak krásne, že aj keď som už hádala ako sa to skončí, autorka to zvrtla takým smerom, že som fakt ostala v nemom úžase.

Milujem Colleenin štýl písania a určite to nie je posledná kniha, ktorú som od nej čítala.

A teraz hor sa na Holderovu časť ❤

5 16.01.2016

4,5*

A mne sa to páčilo :) malo to správnu atmosféru, rozprávača a až na málinko slabších miest ma čítanie bavilo, dokonca aj v noci, čo som sa obávala. Ja odporúčam a som rada, že u nás na Slovensku sú autori, čo sa dajú čítať.

4 29.05.2020

Možno vyzniem ako pojašená teenagerka a mala by som sa naozaj vyjadriť zodpovedne k môjmu veku, ale kašlem na to... toto bolo "BOŽÍ"!
Jedna neskutočná jazda (ako Tris a mrakodrap)
A jedno veľké WAU za tým :)
Autorke srdečne odpúšťam občasné klišé, proste som ho prehliadla a čítala ďalej. Svet v knihe mala vymyslený perfektne, frakcie, ich fungovanie a žitie v nich. Celý tento svet mohol spolu krásne fungovať, keby postupom času nezabúdali na pôvodné ciele zakotvené v manifestoch. Jednoznačne to tak bolo v Neohrozenosti, kam sa dostala Tris.
Tris mala iba 16, ale občas by som je tipovala aj viac. Fakt. Uverila som jej všetko, každú myšlienku, každé jej konanie, mala som pri nej pocit, že je to konečne normálna baba odvedľa, s ktorou sa poznám. Až na tie občasné úvahy, že nie je pekná... no, my baby chápeme a Štyri ju rýchlo vyviedol z omylu :)
Mimochodom Štyri... či vlastne Tobias (krátky povzdych aj keď nemám šestnásť) proste sa ho nedalo nemilovať! Milujem hrdinov typu "som nedostupný, tajomný a ochránim ťa", on na začiatku vôbec nevyzerá nejako úžasne, skôr by som povedala, že je tam len do počtu a poobzerala sa po inom hlavnom mužskom hrdinovi, ale postupne ako sa Tris prebojováva jednotivými fázami výcviku a skúškami, sa vám Štyri dostane pod kožu a máte chuť sa o ňom dozvedieť viac a viac. Ale autorka poskytuje len útržky.
Celok dostanete až v závere, keď ste na prášky ako to dopadne... kašlať na to, že svet má zachrániť práve Tris (och, aké nečakané) a Tobias je chvíľku, no mimo (?) a kašlať na to, že postavy zomierajú, aj keď si ich akosi obľúbite... Nestíhala som sa čudovať čo sa to vlastne deje? Ako to autorka myslí? Prečo a prečo a prečo?
Som rada,že som si knihu prečítala až teraz, nie v dobe najväčšieho boomu, aj keď vtedy som ju registrovala, ale len sporadicky. Celé to šialenstvo ma akosi obišlo, čo bolo možno dobré, lebo som sa do čítania pustila nedotknutá a vlastne som veľmi netušila do čoho idem a či sa mi to bude pozdávať.

4 27.03.2016

Ehm... neviem, čo k tomuto zmysluplne napísať. Cítim rozčarovanie a trošičku sklamanie. Hlavne NEcítim to, čo po prečítaní jednotky.
Na mňa tu toho bolo narvaného priveľa, stále nejaké presuny, boje, napätia... chápem, že sa systém rúca, ale bolo toho príliš. A neskutočne mi v tejto časti vadila Tris. Ako kde sa podela tá z Divergencie? Toto bolo jedno stvorenie, ktoré som mala chuť prefackať hneď niekoľkokrát! A to jej sebaobetovanie bolo trápne časom...
Veď keď mi človek, ktorého milujem, niekoľkokrát povie, nech sa nevrhám po hlave do nebezpečenstva, asi na tom sakra niečo bude!
Asi má o mňa strach, lebo ma nechce stratiť!
Asi o tom trošku porozmýšľam?! Ale nie, ona je spasiteľka... och, ešteže sa spamätala časom.
Štyriho mi prišlo v tejto časti pomenej, ale hádam to vyváži posledná časť. Chýbal mi. Páčili sa mi jeho vyznania, ktoré Tris prehliadala či nechápala... na to, aký bol uzavretý a tajnostskársky to musel byť od neho výkon :-)

Rezistencia mi prišla slabšia ako jej staršia sestra. Chýbalo mi v nej to čaro Divergencie, také to očakávanie, zvedavosť... proste tu bolo až moc akcie a málo emócií, čo vo mne vyvolala Divergencia, Tris a Štyri.
Preto o hviezdičku uberám a modlím sa, nech je trojka omnoho lepšia :-)

4 27.03.2016

3,75*

Pre mňa zatiaľ najslabší diel zo série, aj keď si udržal latku dosť vysoko. Proste ju neviem ohodnotiť, som zmätená. Asi to bude témou, námetom, či ako to povedať, ktorému sa autorka v tejto časti venuje. Som v podstate rada, že sme dostali aj príbeh Stefanie (niektorí tvrdia, že Nicka, ale to je vlastne jedno, keďže to autorka tak poprepletala medzi nimi), bola som aj zvedavá na jej dejovú linku. Škoda, že minulosť bola spomenutá len okrajovo, len akoby spomienka, ale však dej sa odohráva v súčastnosti a tí, ktorých sa to týkalo, sú tým pádom "šťastne zadaní" v súčastnosti :)
Prekvapilo ma, že im autorka nachystala práve "toto", nečakala som to. Očakávala som možno niečo iné, čo si so sebou nesú z minulosti (ako v predošlých častiach vždy), ale nie, to by už nebolo asi zaujímavé?! V podstate to nebola nuda, len fakt iné.
Ak sa na príbeh pozriem z jednej stránky (už som matka), tak to bolo aj dosť silné. Na druhej strane (keďže nie každá čitateľka je matka) by sa to mohlo zdať nezáživné až zvláštne. V podstate je to téma, ktorá je v NA knihách málokedy.

Chýbalo mi tam ale viac Stef, jej samotnej, a prečo konala ako konala, prečo tak rozmýšľala. To, čo tam bolo spomínané, mi nestačilo.
Oproti tomu sme z tejto stránky viac spoznali Nicka. Ako... takýto chlap vážne niekde existuje? Občas mi prišiel až neuveriteľný :) nemyslím teraz, že bol "ukážkový sexy typ chlapa".

A doslova som si vychutnávala časti, kde sa spomínali hrdinovia z predošlých kníh! To bolo proste dokonalé, neskutočne ma to bavilo! Páči sa mi, že autorka ich všetkých spolu tak preplietla, premiešala im osudy, že vlastne sa okrajovo stále stretávame so všetkými. V tejto časti hviezdili najmä Roxy a Reece (milujem túto dvojicu) a Katie samozrejme, to je teda ženská!
A posledná kapitola - čerešnička na torte! Dokonalosť!
Ďakujem autorke, že to takto ukončila, som sa uchechtávala na Roxyiných hláškach (ach!) a bolo to také milé, sladko-lepkavé finále :) dojímavé... och...

Keby som nevedela, že autorka píše ďalšiu knihu, tak si myslím, že to pekne uzavrela. Myslím, že takto uzavrela aj tak osudy tejto päťky - Avery s Camom, Tess s Jaseom, Calla s Jaxom, Roxy s Reeceom a Stef s Nickom. Budú mi chýbať, fňuk :)

4 06.03.2016

Ehm ÁNO, napokon knihu hodnotím "až" takto :)
Napriek tomu úvodu, lebo ten bol... proste až divne strašný a vážne som uvažovala, že to nie je nič pre mňa. Príde však ALE, ktoré všetko zmenilo a potom ma kniha vážne dostala. Viem, viem, niekto môže namietať, že je to gýčový dievčenský sladký zlepenec všetkého možného pozbieraného z iných kníh, ale je mi to naozaj srdečne jedno! Aj keď mám možno raz toľko, ako cieľovka, pre ktorú je kniha určená, ja som si ju už po tých prvých strašných stranách, užívala dokonale.

Na začiatku mi vadilo, aká je z Penny chuderka, na ktorú sa všetko sype, neschopná, chodiaca katastrofa (aj sama seba tak opísala). Tá "zlomová" príhoda na školskom predstavení bola fakt klincom do rakvy trápnosti, dorazila to. Pretočila som očami, že čože? Vážne?
A potom odišli do NY a to bolo proste boží... a nejde len o Noaha ;)
Musím vyzdvihnúť preklad, kniha sa čítala strašne dobre, a to je len plus.
PLUS kniha je písaná aktuálne, o veciach, ktorými dnes tínedžeri žijú, ktoré sú súčasťou ich každodenného života (či vhodne tu nejdem rozoberať). Takže aj to jej pridáva na príťažlivosti pre mladých čitateľov.

Bolo tam strašne veľa pekných okamihov. Niekedy len veta. Niekedy celý odsek. Len tak povkladané, akoby chcela autorka všetko ozvláštniť. Alebo prekvapiť. Alebo potešiť. Netuším.
Páčila sa mi súdržnosť rodiny, ako sa všetci podporovali a držali spolu, pre niekoho možno klišé a lá american films, ale mne sa to straaaašne páčilo.
A tiež sa mi to páčilo, pretože...

... Elliotové hlášky (prehliadam klišé kamaráta - gaya)
... Pen rada fotila
... vianočný New York!!!
... pekné blogové príspevky
... "ty si môj rozhodujúci okamih"
... roztomilá prvá láska :)
... mimozemšťania a prasatá (úplne geniálne!)
... Noah a jeho sestrička

Aj keď záver bol trošku prehnane dramatický (miestami) a v podstate sa nejaké "pokazenie všetkého" dávalo čakať, pekne to autorka ukončila. Páčilo sa mi, že si Pen uvedomila, že virtuálny svet nie je v živote všetko a až tak dôležitý, ako sa nazdávala, že môže byť krutý a ublížiť a treba použiť zdravý rozum na stanovenie si podstatných vecí a priorít. Páčilo sa mi, že rodina držala pokope a že rodičia boli tak trošku "zastaralí" v pojímaní internetu a jeho prospešnosti :)
A ešte som chcela... Noah... iné chalanské meno neexistuje?
Noah Flynn, predstavovala som si vždy jednu postavičku z nemenovanej kreslenej rozprávky :) takže mne to trošku vadilo, ale prekonala som to ;)
Pre mňa milé prekvapenie... nečakané a potešilo teda.

4 16.01.2016

4,75*

Začať čítať knihu, na ktorú z každej strany počuť len chválospevy, je pre mňa odvážny krok, práve takým knihám sa vyhýbam, lebo nechcem, aby ma sklamala. A začať čítať knihu vyše roka po jej vydaní, ktoré spôsobilo, čo spôsobilo... nikdy nie je neskoro, a teší ma fakt, že mám za prvou časťou hneď druhú a za druhou tretiu... a z čakania na štvrtú ma asi vystrie ;-)
Ale späť k príbehu.

Myslím, že autorka to má nielen dobre premyslené, ale mám taký pocit, že ešte zďaleka nemáme ani len tušenie, čo všetko Celaene a spol. pripravila. Ona nám to po omrvinkách sype, och áno, pekne jej zobeme z ruky, však?
Príbeh Celaeny, Chaola (prosím, kto to čítal "Kejól" ruku hore! ;-) a Doriana ma zo začiatku nechytil, ale vravím si, do kelu, čo na tom všetci vidia! Ukáž sa! A ono sa to ukázalo, pol knihy za dva dni nedám už bežne, ako kedysi (keď som bola ešte bezdetná a bez rodičovských povinností).
Autorka vytvorila zaujímavý svet, uveriteľné postavy, a aj keď sa mi postava vrahyne ako hrdinky pre mládež vôbec nepozdáva, ale veď je to len kniha.

Plusy a mínusy, čo mi utkveli v pamäti:
+ Celaena rada číta!
+ je síce vrahyňa, ale je žena a má zmysel pre módu (och, tie róby)
+ tajná chodba!
- Celaena vraví niekoľkokrát, aká je ona slávna vrahyňa, ale nedočkali sme sa názornej ukážky (súboje boli nič, čakala som viac krvi, ako napr. v Jiskre, kde tiekli potoky krvi, oproti Trónu)
- je to skôr fantasy pre dievčenské publikum, chlapom bude chýbať akcia, boj na život a na smrť, aj keď záverečná scéna to možno trochu napraví

Celaena ešte toho veľa skrýva, som zvedavá, čo z nej spravilo tú osobu, akou je, čo všetko musela prežiť, zažiť a čo je v jej minulosti.
Dorian ako hmmm, má niečo do seba, myslím, že sa ešte pekne vykryštalizuje a úplne chápem, že mala preňho Celaena slabosť, možno aj ja by som mala...
ale...
ale to by nemohol byť v príbehu Chaol ;-)
Milý kapitán Westfall, dostal sa mi pod kožu... viac sa mi hodí k Celaene, ale to je v rukách autorky, čo im nadelí... mne ostáva len zvedavosť... tie krásne okamihy v knihe... je väčší charakter ako Dorian, nenápadný, ukrýva city... ale je ich v ňom toľko... och, to gesto v záverečnom súboji :-)
A keď vydrží chalan toľko "nevoľností", ako on pri Celaene, tak to je čo povedať teda...
Takže áno, horím zvedavosťou, ako to pôjde ďalej, takže idem na to!
Juch!

3 07.08.2016

Počas čítania som stále čakala, že príde okamih, kedy ma to začne baviť. Neprišiel, žiaľ.
Nijaký WAU okamih sa nekonal.
Chýbala mi tam chémia medzi hlavnými hrdinami, iskrenie, proste niečo, čo by príbeh ťahalo vpred a chcela som ho čítať bez prestávky.
Nemohla som sa zbaviť pocitu, že "už som to kdesi čítala, len kde?"
Dejová linka - nič nové, otrepané. Hlavní hrdinovia plochí, bez iskry, ono to bolo akoby poskladané a hodené na papier, lebo autorka chcela vydať knihu. Mňa nepresvedčila. Nudila som sa.
Čítala som omnoho lepšie knihy, žiaľ a neviem, či má význam pokračovať v sérii?

3 27.02.2016

S knihami s podobnou tematikou je dnes asi nemožné sa nestretnúť, keďže zažívajú neustále nepochopiteľný boom. Pritom sú (dá sa povedať) všetky "na jedno kopyto" či "cez kopirák" a je dosť ťažké medzi nimi vybrať niečo odlišné.

´Osudová náhoda´ nebola nejaká výnimka, s podobným scenárom som sa už stretla, len on alebo ona robili inde, v inom meste, inak vyzerali a inak sa volali. Šteklivé scény priam iskrili, nebolo ich málo, a samozrejme si ich hlavní hrdinovia užívali priam neuveriteľne. Pridajte neplánované zaľúbenie sa, odmietnutie, nepochopenie, nejakú tú stratu niektorej z postáv a samozrejme pošramotenú minulosť hrdinov, a vypľuje vám to túto knihu (a mnohé iné).

Zase nemôžem uprieť, že kniha sa čítala rýchlo a prakticky sama, mala pár svetlých momentov i pekných myšlienok, a dokonca mi v dočasnej pamäti utkvela jedna zo šteklivých scén, ktorú by som nečakala a (priznávam) trošku prekvapila. Nečakala by som, čo všetko sa udeje pri fotení :)
Samozrejme sladký happy end sa konal, takže celkovo neškodný a celkom fajn - ale len priemer.

3 16.02.2016

lepších 3,75*

Už dlho som nečítala knihu tak dlho. Vážne. A to ma zabíjalo. Pomaly a po kúskoch. Nechcem tým povedať, že to bolo strašné, otrasné, zlé a celé na prd. Len som sa na ňu tak strašne tešila, tak dlho chystala, robila som si chúťky, že to bude jedno WAU čítanie, no... ako nerozumejte ma zle, ja knihy podobného typu priam milujem! Som na nich odchovaná, sú súčasťou mojich srdcoviek, lenže Outlander si k nim nepridám, zatiaľ, neviem... možno časom, ak sa odhodlám prečítať si ju znova a v menšom časovom intervale. Asi ten jej u mňa uškodil.

Príbeh samotný bol premyslený, prepracovaný do detailov, krásny, prekvapivý, fakt si autorka dala záležať (preto má asi toľko strán, že áno?) a právom je od svojho vydania taký vyhľadávaný, predsa len 14 rokov úspešne na trhu je výkon!
Claire aj Jamie mi boli sympatickí, občas mi prišlo, že Claire si až príliš ľahko zvykla na nové životné podmienky, Jamie mi občas pripadal ako "superhero" čo toho veľa znesie, občas ako nevybúrený pubertiak (sorry, je to fakt).
Keby bola kniha o 100 - 150 strán kratšia, neubralo by jej to na príťažlivosti, vôbec. Zbytočne dlhé naťahovanie deja, situácie napchaté ako vata, ktoré ma len odpútavali od hlavnej dejovej linky a myšlienky knihy, keby boli niektoré vynechané, kľudne by som to prijala.

Neviem, kedy sa pustím do Vážky v jantaru po tomto veru neviem... ale raz možno, jej hrúbka ma už teraz trošku odrádza.

3 16.02.2016

Teda musím sa priznať, že prvé dojmy ma sklamali. Autorka akoby šla podľa návodu "Ako sa píše NA kniha" a postupne si tie políčka odškrtávala. Ale čím viac som sa začítala a postupovala stránkami, tým viac som sa toho pocitu zbavovala.
Jasné, že to malo (aj) svoje chvíľky slabé ako zlý čaj... jasné, že to bol už x-krát obohratý príbeh... jasné, že to bola typická "american story", ale viete čo? Absolútne mi to nevadí! :) Tentokrát to odpúšťam, lebo som si to užila a oddýchla si pri tom, padlo vhod. Vyvážene som dostala "z každého rožku trošku", pohladilo to moju romantickú časť duše, srdce zaplesalo a privrela som oči nad všetkými klišé okamihmi... kašľať na ne!
Avery aj Cam boli zlatí, najprv priatelia (nechápala som, kde sa takí priatelia berú), ale boli jasné, že im to priatelenie dlho nevydrží ;-)
Cam bol občas fakt k neuvereniu (zlatíčko s výzorom gréckeho boha) ako sa o Avery zaujímal a staral, no čo, občas som si nedospelo vzdychla, že či to fakt...
Letná jednohubka určite... u mňa jednoznačne spokojnosť! ❤

3 17.01.2016

Začalo to sľubne, dokonca by som mohla povedať, že som bola nadšená. Predsa len láska medzi dvoma, čo spolu vyrastajú od plienok a sú najlepší kamaráti, až kým si neuvedomia, že je medzi nimi niečo viac, je vždy dobrý námet na príbeh.
Záleží potom, ako to všetko pokračuje, čo im autor vymyslí, ako to celé zamotá. V tejto fáze knihy by som ju hodnotila oveľa vyššie.
Aj to nešťastie ma dojalo, fakt, aj slzička mi vyšla, prežívala som to celé s Nell. Aj Coltona som brala, od pohrebu a aj potom tých pár kapitol.
A POTOM sa to celé pokazilo.
Čítam, čítam, zažmurkám, že čo??? Vraciam sa o pár stránok späť, či čítam stále tú istú knihu. Čítam! Nie som paranoik!
Ale... čo sa to sakra...
Scéna hodná účasti v "hambatom" filme... ako sorry, ja znesiem fakt dosť, čítala som už teda všeličo, ale toto nie, proste nie!
Všetko tým autorka pokazila, znechutila mi celú knihu, a vlastne od tej scény to šlo celé dole vodou.
Aj to, čo Nell páchala sama na sebe, bola silná káva, nemohla som sa cez to preniesť, nesedelo mi to tam. Chápem, že to, čo prežila, zanechá nejaké stopy a každý sa s tým vysporiada inak, ale toto...
A ten záver mi prišiel ako prilepený, akoby si autorka uvedomila: Ups, asi mám málo stránok!? A ten "bonusový text" na záver? Nerozumiem potrebe autorky napísať ich, načo preboha? Zbytočné, úplne zbytočné.
Moje počiatočné nadšenie bolo zmrazené na minimum, škoda, kniha mala potenciál, ale nie takýto... nie toto, čo s ňou autorka spravila.

3 12.01.2016

3,5/5

Moja prvá kniha od autorky, aj keď na Turbulenciu sa chystám už dlhšie, mala som však chuť na niečo nenáročné, tak som siahla práve po tejto knihe.
Tara bola skvelá, milovala som jej podrezaný jazyk, keď si nedávala pozor na reči aj pred vlastným šéfom, čo ju privádzalo do rôznych situácií. Páčila sa mi jej schopnosť "prežiť" v NY za každú cenu, a mala úprimne môj obdiv, že to vydržala vo firme Prestona Parkera tak dlho, naozaj!
Preston, hm... zvláštny. Ja by som ho nazvala doslova zvláštny de*il a presne takýchto ľudí neznášam. Povýšenecký a arogantný blb, čo má všetko, ale stále mu je málo, a čo si o ostatných ľuďoch nemyslí nič pekné. Proste, nechápem, ako sa Tare mohol páčiť. A ako ho tak dlho mohla znášať ako šéfa, a aj človeka vo svojej blízkosti...

Nechápala som na knihe mnoho vecí, pri ktorých som si povedala, že to by sa v skutočnosti isto nestalo, ale boli krásne vyvážené momentami, kedy som sa chichotala a nadržiavala Tare. Miestami naozaj úžasné, zábavné, miestami pritiahnuté za vlasy, ale kniha účel splnila - oddýchla som si pri nej, vypla. Ak hľadáte presne také čítanie, určite po nej siahnite :)

2 29.05.2020

4,5*

Nevídané, neslýchané, ale bolo to lepšie, ako 1. časť! Asi preto, že som mala Mala (aká slovná hračka!?) rada už v prvej knihe. Chjo...
Anne bola celkom znesiteľná, povedala by som, že až úplne normálna, priemerná baba, čo bolo fajn. Napriek tomu, že o Malovi snívala ako pubertiačka, celkom to stretnutie s ním a vsetko ďalej zvládla. Ja by som ba hej mieste asi... neviem, vlastne sa jej splnil sen, nie?
Mal bol uletený... svojský... bláznivý a miestami som si myslela, že na niečom fičí, musel predsa! ;-) ale ladili spolu, bolo to iné, zábavné a bavili ma.
Som rada, že sa stretávame aj s ostatnými z party, aj keď Ev a David mi prišli ako zaľúbení pubertiaci občas... a načrtli sa potencionálni hrdinovia (hrdinky) ďalších častí k ďalším členom.

2 31.07.2016