Blekmun komentáře u knih
Pútavá osveta ohľadne afrických reálií, jej novodobej histórie a spôsobu myslenia Afričanov (napr. poznámky k vnímaniu času alebo hriechu z pohľadu miestnych tropických klanov).
Okrem opisu dnes už notoricky známych udalostí v Rwande vypichujem ako honorable mentions kapitoly o Zanzibare, Ugande a Libérii. Krásne to bohužiaľ ilustruje, že s vlastnou nezávislosťou dosahovanou postupne v rôznych častiach kontinentu v druhej polovici 20. storočia si tento fascinujúci kus pevniny dodnes nedokáže poradiť a takmer všade sa to zvrhlo.
Kapuściński na 300 stranách navyše dokázal zachytiť esenciu celého kontinentu (ako bolo podo mnou napísané) vplietaním zážitkov z každodenného života domorodcov a autorovho kontaktu s nimi. Výživný vývar, ktorý sa varil 40 rokov. Well done!
Na hudobných biografiách viem oceniť, keď sa dostatočný priestor venuje situácii a udalostiam okolo samotného vzniku. Tá mágia momentov, kedy ani ich samotní tvorcovia nemohli tušiť, čo spôsobia, pritom ale zo spätného pohľadu definujú hudbe smer na ďalšie dekády - toto oprašovanie trilobitov v hudobných prvohorách ma vždy bavilo. No a zrazu pred vami pristane kniha, kde je navyše rozpitvaný každý song.
Skvelá kniha hlavne pre ľudí, ktorí majú Zeppelinov v DNA. Trúfam si povedať, že zaujímavé informácie sa dočítajú aj samozvaní encyklopedisti najlepšej kapely všetkých čias. Život fanatikov, ktorí napr. vedia, ako má Page naladenú gitaru v The Rain Song, bude teraz kompletný a naplnený. Life´s worth living again!
"A já věřím, že svobodná zkoumavá mysl lidského jednotlivce je největší hodnota na světe".
Samozrejme, jedna z tých kníh, ktoré by sa mali čítať viackrát - vždy v inej životnej etape.
Všetko ostatné tu už bolo povedané lepšie, než by som to napísal ja.
Pijer de Tuberkrém!
Stále ešte v pohode, neviem čo tu nacvičujete s tými jednotkami a trojkami :)
Príbeh nie tak okato príťažlivý a vtipný, ako niektoré legendárnejšie Terryho kúsky (zdravím Malých Bohov). Letmo pohodené zábavné miniatúrky zo života Zemeplochy vás ale doň spoľahlivo vtiahnu. Ak si uvedomíme, že Pratchett nie je primárne autor detektívok a odpustíme mu, že nedokázal toho príslovečného "zahradníka" utajiť až do konca, je to inak výborný diel. :) K tomu opäť tie inteligentné metyfóry napr. o mozgu vypisujúcom šeky, ktoré telo nedokáže vybrať.
"Manželovi se právě udělalo trochu nevolno", řekla Serafína tím zvláštním tónem hlasu, jaký používají manželky ve chvíli, kdy chtějí říci: "On si sice myslí, že přímo teď je mu ještě dobře, ale počkejte, až s ním zůstanu chvíli osamotě..."
"Vy jste Smrť?
VIDÍTE SNAD KOSU NE? (...)
Zemřu?
MOŽNÁ
Možná? Vy se zjevujete i když mají zemřít jen možná?
ALE JISTĚ. JE TO ZCELA NOVÁ SLUŽBA. ZALOŽENÁ NA PRINCIPU NEJISTOTY.
Co to má být?
NEJSEM SI JISTÝ."
"Je to teprve deset let, co tady nahradili boží soud soudem civilním, a to jen potom, kdy zjistili, že civilní soudce dokáže být mnohem krutejší"
"Nikdo už mě neposlouchá!", začal Montag. "Nemůžu mluvit s telestěnami, protože telestěny řvou na mě. Nemůžu mluvit se ženou, ta poslouchá telestěny. Chci jen, aby někdo slyšel, co mám na srdci.
Bradbury predbehol svoju dobu o 60 rokov. Myšlienky v tejto knihe nikdy predtým neboli tak aktuálne, ako teraz.
A k tomu tá psychologická premena hlavného hrdinu, pravda, možno príliš lineárna, okatá a bez zaškobrtnutia. Ale ako stabilne zdvihnutý prst vo vašej knižnici je to super poviedka.
"Pořádej pro lidi soutěže, ve kterých dostanou cenu za to, že se naučí zpaměti slova (...) Napěchuj do nich údaje, které nejsou nebezpečné, zahlť je tolika "fakty" až (...) budou mít dojem, že doslova srší informacemi. Potom se jim bude zdát, že myslí (...) Jenom jim nedávat nic jako filozofii (...) aby si uměli dát dohromady dvě a dvě."
Úchvatná a hrôzostrašná kniha, ktorej stránky sa musia dávkovať v maličkých množstvách. V opačnom prípade sa už po polhodinke čítania človek prirodzene "obrní" voči všetkým popisovaným hrôzam a hlavne si prestane uvedomovať hodnotu čísel, ktorých je v knihe tak veľa. Keď spojenectvo Hitlera a Stalina zmutovalo v konflikt, okrem vojenskej porážky protivníka sa totiž súperilo aj v tom, kto z nich Európu lepšie "vyčistí".
Nehovoriac o tom, že Nemci vlastne svoj vyhladzovací plán museli oklieštiť, lebo blesková vojna sa napokon nekonala. Desivé je, že ak ich rukami napokon zahynulo "len" asi 10 miliónov ľudí, je to len zlomok pôvodného plánu. Fakt sa nad tým zamyslite, potom vás to musí paralyzovať, ak ste emočne zdravo vyvinutí...
Zverstvá, akými sa toto exekuovalo, sú v knihe tiež popísané až príliš... ehm, dostatočne.
V dnešnej dobe sme dlhotrvajúcou (relatívne) mierovou situáciou v Európe už tak zhýčkaní, že je takto strhujúco napísaná kniha od renomovaného historika tou najzmysluplnejšou formou, ako nám všetkým pripomenúť, že z minulosti sa treba poučiť. Už zostáva len otázka, čo treba urobiť, aby už nikdy nedostali priestor myšlienky, ktorých vyústením bola táto dehumanizovaná apokalypsa.
Nočná hliadka je vždy super, tentokrát vyhral rozložitý príbeh nad Terryho šplechmi a vôbec mi to nevadí :)
"Co si o tom myslíte vy, Ucholube?"
"Já nemyslím, Elánie."
"To je muž na svém místě! Takového teď město potřebuje!"
No... tak v komentároch čítam, že prvá poviedka je najsilnejšia... To som potom rád, že som to v dvoch tretinách tej poviedky zavrel. Prvý King, ktorého som nedočítal. Bez spádu. Tu môj plameň narazil na horu azbestu nudy. Hviezdičiek sa radšej zdržím...
--- TAKMER URČITE OBSAHUJE SPOILER --- (JEDINE ŽE BY NIE. V TOM PRÍPADE HO NEOBSAHUJE)
Myslím, že toto je ideálna kniha pre nepobozkaných. Teda... Pratchettom. Príbeh srší vtipnými situáciami od prvých stránok, narozdiel od mnohých ďalších jeho kníh je vcelku dobre čitateľný a chápateľný aj keď si dáme uprostred tri týždne pauzu. Navyše je to skvelá sonda do pacifistickej duše autora - hoci je kniha o vojne, 4/5 sa zaoberajú prípravou na ňu a zosmiešňovaním dôvodov, ktoré k nej vedú Ankh-Morpork aj Klač. Nie je žiadnym prekvapením, že k nej ani nedôjde.
Zato konflikt medzi západom a moslimským orientom je konvertovaný analogicky do sveta Zemeplochy vrátane nevyhnutného intrigánstva s takou ľahkosťou!
A lord Vetinari exceluje:
"Daně, pánové, jsou hodně podobné obyčejnému venkovskému hospodaření. Cílem je vymačkat z krávy maximální množství mléka při minimálním bučení. Bohužel, musím vám sdělit, že jediné, co už delší dobu z města mačkám, je právě to bučení."
Áno, osoby, miesta a udalosti v tejto knihe sú vymyslené. A ja som káčer Donald :)
Trochu ma miatol štýl rozprávania, občas som nevedel, čo je skutočná minulosť a čo iba minulá prítomnosť, ale to je asi otázkou vlastného IQ, neviem..
Asi to tak je dobre, pretože vražda babičky je v tejto knihe podružná vec, vyšetrovaná mimochodom, na pozadí svinstiev, ktoré sú ukážkou absurdnej arogancie moci a frustrácie tých, ktorí by proti nej mohli bojovať, lenže nemajú ako.
Dán to okorenil pútavými opismi policajnej práce, hurónskym slovníkom, ktorý je narozdiel od CSI makačov v labákoch uveriteľný, jednoducho v každej chvíli dáva laikovi pocit, že to písal človek, ktorý toto kedysi musel robiť. A hlavne - že sa to na pozadí 20 rokov starej skutočnej kauzy mohlo takto nejako presne odohrávať.
Paráda! Opäť lepší Stein a Barbarič ako minule ! (Na Diabla v zrkadle sa chystám) Rafinovanosť zápletky aj prekvapivosť jej rozuzlenia považujem za najdotiahnutejšie, rovnako ako príbeh, ktorý k tomu viedol. Každá z týchto zložiek graduje tak, ako Červenák príbehy tejto série postupne píše. Síce už v tejto sérii začína byť trochu klišé, že vždy sa najväčšie odpornosti dejú na najvyšších miestach - vôbec nemusí byť na škodu, ak sa odhodlá takýto príbeh vystavať aj s obyčajným človekom s bežnými problémami tej doby.
Každopádne to má skvelý spád a po dlhej dobe je to kniha, ktorú som nevedel odložiť. Zažil som zopár veľmi príjemných večerov.
Vyčerpávajúce názory nájdete nižšie. Ja len musím narozdiel od Eldara zatlieskať, aký veľký priestor bol venovaný exkurzii po vtedajších mocnostiach, keď spomínané 2/3 knihy slúžia ako úvod do problematiky. Špeciálne Íránšár sa číta skvele. Súhlasím s tým, že nie všetky otázky táto kniha zodpovie a téma nie je prelúskaná vyčerpávajúco ani omylom.
Hollandovo rozprávačské umenie je však aj na poli historickej literatúry faktu niečím unikátnym. Až tak, že možno začnete svoj vzťah k dejepisu vnímať trochu inak, stačí sa naladiť na jeho groteskný sarkazmus, s akým často komentuje suchopárne fakty.
Akurát, čo sa týka grafického členenia textu, uvítal by som tie podkapitoly a apendixy, čo spomína Vavča podo mnou. Dosť ľahko sa z toho jednoliateho textu krížia oči.
Pravdepodobne jedna z najlepších vecí, aké Terry napísal.
"Já si vždycky myslel," prohláil monarchista a s výrazem muže, který se chystá někoho obdařit zásadní moudrostí, si začal nacpávat dýmku, "že hlavní problém, když je jeden králem, je v tom riziku, že se vám opíchá dcera."
Rozhostilo se zamyšlené ticho.
"Pak usne a bude spát sto let."
"Aha" oddechli si s nesmírnou úlevou ostatní.
"A pak je tady to trápení s hrachem," dodal.
Je tu toľko šplechov a pamätných myšlienok v spojení s cynickým zmyslom pre krutú realitu neústupnej každodennosti, že je to nadpriemer aj u Pratchetta samého a dá sa tým vo vlaku poprskať od smiechu nejedného spolucestujúceho.
"Měli ty zvláštní, zamyšlené výrazy lidí, kteří (...) vědeli, že zatímco se můžete spolehnout na hrdiny, krále a v nejhorším na bohy, na přitažlivost a hlubokou vodu se můžete spolehnout OPRAVDU."
Možno to v závere chcelo nejaké rafinovanejšie rozriešenie príbehu, ale ja stále vravím, že ten príbeh u Pratchetta nie je to, kvôli čomu sa to primárne číta.
"Mohl by to být docela nevinný kolemjdoucí, pane," utěšoval ho Karotka.
"Cože? Tady v Ankh-Morporku?"
Z môjho pohľadu originálna detektívka (nečítam ich zas tak veľa). Nepripadá mi až taká depresívna ale metláci sú možno len otrlejší. Od prvej scény v nočnej električke Bradbury kreslí svet plný roztodivných postáv, ponurý, no ponurosť mu skôr prepožičiavajú nenaplnené predstavy a zahodené životy účastníkov "cestnej premávky", a samozrejme to, kam ich životy dospejú. A tiež fakt, že namiesto detektíva-profíka prípad vlastne celý čas rieši začínajúci spisovateľ, nepochybne Bradbury sám, ktorý sa do toho všetkého snaží neochotného policajta zatiahnuť. To všetko vytvára skutočnú atmosféru, tú za tou plachtou dažďa, vetra, noci a vŕzgajúceho móla v losangelskej štvrti Venice - kulisy, ktoré sú pascou na nepozorného čitateľa.
No a tak. Inak vyspádovanie klasické - najrýchlejšie čítate na konci. Proste správna detektívka :)
Príbeh mal ideálny spád, to však platí len pokiaľ sa odohrával v "skutočnom" svete (akokoľvek smiešne je u Kinga hovoriť o svete skutočnom). Keď sa do hry zamontoval ten sen v obraze, rozhodne to deju uškodilo. Nechcem spoilerovať, ale tešil som sa na záver, ktorého "výroková logika" by mala pôvod v zákonitostiach toho nášho sveta.
Inak ale príbeh výborný, opäť raz skvele rozpracovaná psychologická charakteristika postáv, užíval som si najmä scény s býčkom :)
„Jak se jmenujete?“
Cizinec na ni chvilinku zíral a pak se začal zmateně rozhlížet kolem.
„Ale no tak,“ řekla slečna Zahořalá. „Nebudu přece zaměstnávat osobu beze jména, pane…?“
Postava upřela zoufalý pohled k nebi.
PANE NEBE?
„Nikdo se nejmenuje Nebe.“
PAN… DVEŘ- KLIKA?
Přikývla.
„Proč ne. Může to být Klika. Vzpomínám si na jednoho chlápka, kterého jsem kdysi znala, a ten se taky jmenoval Klika. A křestní jméno? Neříkejte mi, že nemáte ani to. Musíte být nějaký ten Vilém, Ríša nebo Vlastimír.“
ANO.
„Cože?“
NĚJAKÝ TEN.
„Který?“
EHM. TEN PRVNÍ?
„Jmenujete se Vilém?“
ANO?
Nie som veľmi na klasické sci-fi, no toto je výborná vec. Wyndham vlastne vymyslel katastrofický príbeh skôr preto, aby sa mohol zamýšľať nad palčivými otázkami okolo bytia a samotnej podstaty človečenstva. Neprekvapí, že hlavnými hrdinami sú skôr tí, ktorí sú ochotní trápiť si hlavu existenciálnymi problémami, ktoré vyvstali zo situácie, než tí, ktorí proste zoberú zbrane, zabarikádujú sa a chránia si sebecky svoje teritórium pred hocikým.
(podľa mňa) Základná myšlienka diela je námetom na dlhé večerné diskusie pri dobrom víne - čo ak nastane udalosť, ktorá spôsobí totálny kolaps všetkých svetových poriadkov a rozvráti čokoľvek, čo bolo doteraz považované za systém?
1) Nebude to náhodou spoločnosti nakoniec prospešné?
2) Ako sa postaviť k hodnotám a človečenským vlastnostiam, ktoré by sme dnes zaradili do kategórie morálnych? Bude vhodné celý tento morálny "balíček opatrení" zachovať, alebo sa prispôsobiť okolnostiam a pozmeniť náhľad na ne? Odpoveď asi tušíte. No iba sami v sebe. Wyndham vám neodpovie, a to je dobre.
Fakt by som tu nemal písať komentár ako prvý, ale čo s vami, keď to nikto skôr nestihol...
Moja druhá seansa s Gaimanom a stále nie som presvedčený, že máme dočinenia s niekým výnimočným. Verím, že má lepšie veci. Dúfam. Poviedkové knihy inak všeobecne sú zradné. Jedna poviedka sa vydarí, druhá nie. Tak ako tu. A do toho ešte tie pokusy o poéziu, ktoré si mohol duplom odpustiť. On ten človek sa číta dobre, len tam väčšinou hlodá ten pocit, že to pravé je za rohom. A ten roh je stále... tu za rohom, rovnako ďaleko a strašne blízko.
Niekoľko kúskov je skutočne majstrovských a skvele vypointovaných. Mrazivá "Dolů k temnému moři" ma dorazila svojím panč-lajnom. Predvídateľná, no aj tak do živého tnúca "Pravda je jeskyně v černých horách". "Případ smrti a medu". V podstate hlúpučká, ale bohužiaľ súčasnosť vystihujúca miniatúrka "A plakat jako Alexandr" alebo psycho záležitosť "Dobrodružný příběh" - byť takto pestré a plnokrvné všetky kúsky, bola by to jedna z kníh roka.
Lenže, kto vám vydá 100-150 stranovú knihu, že áno? Treba to nafúknuť aspoň na dvojnásobok.
Veľmi rád by som hodnotil len tie vydarené kúsky - tie mi stoja za prečítanie opätovne. Lenže takto to nejde. Tri hviezdičky v podstate budú odzrkadľovať, že minimálne tretina knihy ma vôbec nebavila. Snáď to konečne zlomia tí Americkí Bohovia.
Rozpačitá kniha. Nič si nenahovárajme - ak je rozpačité vyvrcholenie knihy, ani celkový dojem z nej nebude zrovna na nobelovku, tak už to u naratívnych kníh býva. Toto bol presne ten prípad. 300-stranový príbeh nie je zlý, vlastne má všetko okrem... nespoilerujme. Popis hore naznačuje, že postup do play-off by sa s takto rozohraným scenárom mal podariť - lenže presne na to tieto popisy existujú. Dej po celý čas sľubuje "niečo veľké" tam na konci. Je to spoiler, ak poviem, že to (zatiaľ) nepríde? Ak áno, tak ma zmažte, ale zasa bolo by ma škoda, no...
V rámci žánru detektívok priemerná vec. Pokračovaniu dám napriek bezpohlavnému dojmu šancu. Ktovie, možno z toho nakoniec bude slávna séria a na túto knihu sa bude raz spomínať, ako na jej vlažný úvod.