Blekmun komentáře u knih

"Nikdo už mě neposlouchá!", začal Montag. "Nemůžu mluvit s telestěnami, protože telestěny řvou na mě. Nemůžu mluvit se ženou, ta poslouchá telestěny. Chci jen, aby někdo slyšel, co mám na srdci.

Bradbury predbehol svoju dobu o 60 rokov. Myšlienky v tejto knihe nikdy predtým neboli tak aktuálne, ako teraz.
A k tomu tá psychologická premena hlavného hrdinu, pravda, možno príliš lineárna, okatá a bez zaškobrtnutia. Ale ako stabilne zdvihnutý prst vo vašej knižnici je to super poviedka.

"Pořádej pro lidi soutěže, ve kterých dostanou cenu za to, že se naučí zpaměti slova (...) Napěchuj do nich údaje, které nejsou nebezpečné, zahlť je tolika "fakty" až (...) budou mít dojem, že doslova srší informacemi. Potom se jim bude zdát, že myslí (...) Jenom jim nedávat nic jako filozofii (...) aby si uměli dát dohromady dvě a dvě."

16 22.01.2018

Nie som veľmi na klasické sci-fi, no toto je výborná vec. Wyndham vlastne vymyslel katastrofický príbeh skôr preto, aby sa mohol zamýšľať nad palčivými otázkami okolo bytia a samotnej podstaty človečenstva. Neprekvapí, že hlavnými hrdinami sú skôr tí, ktorí sú ochotní trápiť si hlavu existenciálnymi problémami, ktoré vyvstali zo situácie, než tí, ktorí proste zoberú zbrane, zabarikádujú sa a chránia si sebecky svoje teritórium pred hocikým.

(podľa mňa) Základná myšlienka diela je námetom na dlhé večerné diskusie pri dobrom víne - čo ak nastane udalosť, ktorá spôsobí totálny kolaps všetkých svetových poriadkov a rozvráti čokoľvek, čo bolo doteraz považované za systém?

1) Nebude to náhodou spoločnosti nakoniec prospešné?
2) Ako sa postaviť k hodnotám a človečenským vlastnostiam, ktoré by sme dnes zaradili do kategórie morálnych? Bude vhodné celý tento morálny "balíček opatrení" zachovať, alebo sa prispôsobiť okolnostiam a pozmeniť náhľad na ne? Odpoveď asi tušíte. No iba sami v sebe. Wyndham vám neodpovie, a to je dobre.

12 11.09.2015

Z tejto knihy by som najradšej vypichol asi 26 citátov, ktoré sa zaryjú. Fakt, že majú hodnotu. No a okrem toho strašná sranda, keď si Terry otiera ústa o náboženstvo filozofiu atď., s dôrazom na kresťanskú cirkev. Úchvatné vykreslenie a zároveň paródia celej cirkevnej mašinérie. Koniec so SMRŤOM v úlohe okoloidúceho štatistu nemohol byť lepší. Škoda, že nie je vhodné spoilerovať :)

Jedno z Terryho vrcholných diel - okrem typického humoru aj pridaná hodnota - kopy materiálu na dlhšie zamyslenie.

Ste Boh. No a čo. Takých sú milióny. Ako Boh však môžete zaniknúť, ak vo vás nikto nebude veriť. Toto sú SKUTOČNÉ problémy. A ešte k tomu ste želva, notyvolebrrfuj. Jo a pozor na orly.

10 03.05.2015

Fenomén. (Stále) neznámy autor využíva internetový jazyk v momentoch, kde je to vtipné a zároveň to tne do živého. Prešmyčky v slovách detto. Popri tom alternatívna výučba dejepisu. Jeden strip a hneď je deň lepší. Bonusom oporti internetovému vydaniu sú životopisy osobností, ktoré v knihe vystupujú. Sledujem tvorbu tohot pána takmer od počiatku a za tie tri roky som si stihol uvedomiť, že celý tento projekt už hádam nadobúda väčší význam, než si vôbec pán recesista na začiatku dokázal predstaviť. Kíp rokin´ ciwe!

9 24.06.2015

"A já věřím, že svobodná zkoumavá mysl lidského jednotlivce je největší hodnota na světe".

Samozrejme, jedna z tých kníh, ktoré by sa mali čítať viackrát - vždy v inej životnej etape.
Všetko ostatné tu už bolo povedané lepšie, než by som to napísal ja.

8 18.02.2020

„Plodem příliš velké svobody je otroctví“, napísal smutne Cicero. Skutočnú slobodu rímsky občan v spojení s vlastnou ambicióznosťou napokon zneužil a vzal si všetko, čo chcel. A slobodní občania sa vo svojom štáte po 460 rokoch stali neslobodnými.

Pre fanúšika histórie strhujúca kniha. Predovšetkým strhujúco napísaná. Plnohodnotne faktické čítanie, pri ktorom sa ale podchvíľou musíte obzerať späť na obal, či nečítate klasický román. Veľmi živé, so zdanlivo beletristicky premrštenými scénami, no keď sa pozriete dozadu, odkazov na reálne pramene je toľko, že vám nebude stačiť jeden toaletný papier. Aj to, čo sa už zdá občas byť skutočne za čiarou, akoby šlo o výjavy z alternatívnej histórie antického Ríma, je holá skutočnosť. Teda bola. Najznámejšie postavy toho obdobia sú farbisto vykreslené a verne zachytené, či už sú „hore“ alebo „dole“. A každá z tých zásadnejších si v tomto fascinujúcom „úvode-do-štúdia-rímskej-republiky“ prežije oboje. Aby rímske politické frašky nezhodili knihu z útesu monotematickosti, votkal Holland do tejto pavučiny výjavy z dobyvačných výprav za hranicou republiky, pričom veľmi atraktívnym materiálom sú odseky, kde popisuje rímske vnímanie cudzích krajov a ich obyvateľstva.

Ak tieto osobnosti matne a hrubo skreslene poznáte len z výkladu svojich nie tak celkom kompetentných učiteľov na strednej škole a z efektných hollywoodskych blockbusterov, kniha celosvetovo uznávaného profesora histórie na všetkých týchto Machiavelliov svojej doby vrhne iný tieň. Už nikdy nebudete na Sullu, Caesara, Cicera, Pompeia, Marca Antonia, Octaviana Augusta a iných rímskych štátnikov pozerať tak, ako predtým. Neskutočne komplexné a farbisté dielo – pre mňa kniha nedozernej hodnoty.

8 19.06.2015

Úchvatná a hrôzostrašná kniha, ktorej stránky sa musia dávkovať v maličkých množstvách. V opačnom prípade sa už po polhodinke čítania človek prirodzene "obrní" voči všetkým popisovaným hrôzam a hlavne si prestane uvedomovať hodnotu čísel, ktorých je v knihe tak veľa. Keď spojenectvo Hitlera a Stalina zmutovalo v konflikt, okrem vojenskej porážky protivníka sa totiž súperilo aj v tom, kto z nich Európu lepšie "vyčistí".

Nehovoriac o tom, že Nemci vlastne svoj vyhladzovací plán museli oklieštiť, lebo blesková vojna sa napokon nekonala. Desivé je, že ak ich rukami napokon zahynulo "len" asi 10 miliónov ľudí, je to len zlomok pôvodného plánu. Fakt sa nad tým zamyslite, potom vás to musí paralyzovať, ak ste emočne zdravo vyvinutí...
Zverstvá, akými sa toto exekuovalo, sú v knihe tiež popísané až príliš... ehm, dostatočne.

V dnešnej dobe sme dlhotrvajúcou (relatívne) mierovou situáciou v Európe už tak zhýčkaní, že je takto strhujúco napísaná kniha od renomovaného historika tou najzmysluplnejšou formou, ako nám všetkým pripomenúť, že z minulosti sa treba poučiť. Už zostáva len otázka, čo treba urobiť, aby už nikdy nedostali priestor myšlienky, ktorých vyústením bola táto dehumanizovaná apokalypsa.

7 19.11.2017

„Jak se jmenujete?“
Cizinec na ni chvilinku zíral a pak se začal zmateně rozhlížet kolem.
„Ale no tak,“ řekla slečna Zahořalá. „Nebudu přece zaměstnávat osobu beze jména, pane…?“
Postava upřela zoufalý pohled k nebi.
PANE NEBE?
„Nikdo se nejmenuje Nebe.“
PAN… DVEŘ- KLIKA?
Přikývla.
„Proč ne. Může to být Klika. Vzpomínám si na jednoho chlápka, kterého jsem kdysi znala, a ten se taky jmenoval Klika. A křestní jméno? Neříkejte mi, že nemáte ani to. Musíte být nějaký ten Vilém, Ríša nebo Vlastimír.“
ANO.
„Cože?“
NĚJAKÝ TEN.
„Který?“
EHM. TEN PRVNÍ?
„Jmenujete se Vilém?“
ANO?

7 19.09.2015

Áno, osoby, miesta a udalosti v tejto knihe sú vymyslené. A ja som káčer Donald :)

Trochu ma miatol štýl rozprávania, občas som nevedel, čo je skutočná minulosť a čo iba minulá prítomnosť, ale to je asi otázkou vlastného IQ, neviem..

Asi to tak je dobre, pretože vražda babičky je v tejto knihe podružná vec, vyšetrovaná mimochodom, na pozadí svinstiev, ktoré sú ukážkou absurdnej arogancie moci a frustrácie tých, ktorí by proti nej mohli bojovať, lenže nemajú ako.

Dán to okorenil pútavými opismi policajnej práce, hurónskym slovníkom, ktorý je narozdiel od CSI makačov v labákoch uveriteľný, jednoducho v každej chvíli dáva laikovi pocit, že to písal človek, ktorý toto kedysi musel robiť. A hlavne - že sa to na pozadí 20 rokov starej skutočnej kauzy mohlo takto nejako presne odohrávať.

5 10.01.2017

Vyčerpávajúce názory nájdete nižšie. Ja len musím narozdiel od Eldara zatlieskať, aký veľký priestor bol venovaný exkurzii po vtedajších mocnostiach, keď spomínané 2/3 knihy slúžia ako úvod do problematiky. Špeciálne Íránšár sa číta skvele. Súhlasím s tým, že nie všetky otázky táto kniha zodpovie a téma nie je prelúskaná vyčerpávajúco ani omylom.

Hollandovo rozprávačské umenie je však aj na poli historickej literatúry faktu niečím unikátnym. Až tak, že možno začnete svoj vzťah k dejepisu vnímať trochu inak, stačí sa naladiť na jeho groteskný sarkazmus, s akým často komentuje suchopárne fakty.

Akurát, čo sa týka grafického členenia textu, uvítal by som tie podkapitoly a apendixy, čo spomína Vavča podo mnou. Dosť ľahko sa z toho jednoliateho textu krížia oči.

5 25.01.2016

Z môjho pohľadu originálna detektívka (nečítam ich zas tak veľa). Nepripadá mi až taká depresívna ale metláci sú možno len otrlejší. Od prvej scény v nočnej električke Bradbury kreslí svet plný roztodivných postáv, ponurý, no ponurosť mu skôr prepožičiavajú nenaplnené predstavy a zahodené životy účastníkov "cestnej premávky", a samozrejme to, kam ich životy dospejú. A tiež fakt, že namiesto detektíva-profíka prípad vlastne celý čas rieši začínajúci spisovateľ, nepochybne Bradbury sám, ktorý sa do toho všetkého snaží neochotného policajta zatiahnuť. To všetko vytvára skutočnú atmosféru, tú za tou plachtou dažďa, vetra, noci a vŕzgajúceho móla v losangelskej štvrti Venice - kulisy, ktoré sú pascou na nepozorného čitateľa.

No a tak. Inak vyspádovanie klasické - najrýchlejšie čítate na konci. Proste správna detektívka :)

5 30.12.2015

Vynikajúca kniha, ťažko zohnateľná, popisujúca veci, ktoré nie sú tak úplne notoricky známe.

Mohli dokázať Feničania na svojich lodiach oboplávať Afriku? Kde sa nachádzal Punt?
Vkročili Vikingovia ako prví Európania na americkú pôdu?
Prečo Marco Polo nenapísal ani slovo o Čínskom múre, aj keď je doložené, že sa do Číny dostal?
Koľko ľudí sa vrátilo z prvej cesty okolo sveta, na ktorú pôvodne vyplávalo 5 lodí?

Ak vám tieto otázky pripadajú zaujímavé, pokúste sa zohnať si túto hrubú knihu.

5 22.06.2015

Paráda! Opäť lepší Stein a Barbarič ako minule ! (Na Diabla v zrkadle sa chystám) Rafinovanosť zápletky aj prekvapivosť jej rozuzlenia považujem za najdotiahnutejšie, rovnako ako príbeh, ktorý k tomu viedol. Každá z týchto zložiek graduje tak, ako Červenák príbehy tejto série postupne píše. Síce už v tejto sérii začína byť trochu klišé, že vždy sa najväčšie odpornosti dejú na najvyšších miestach - vôbec nemusí byť na škodu, ak sa odhodlá takýto príbeh vystavať aj s obyčajným človekom s bežnými problémami tej doby.

Každopádne to má skvelý spád a po dlhej dobe je to kniha, ktorú som nevedel odložiť. Zažil som zopár veľmi príjemných večerov.

4 21.12.2016

Hrubá a rozvláčna kniha, no už ju mám dvakrát za sebou. A nie naposledy. Keď spisoval život egyptského lekára, Waltari asi tak trochu dosť popisoval svoj život, všetky jeho vrcholy a pády nechal prežívať svoju hlavnú postavu. Knihu ako je táto môže napísať len niekto, kto už si v živote niečo preskákal. Zbytočné popisovať, treba si prečítať.

"Toto napísal Sinuhet, ktorý bol po celý život sám."

Nedesíte sa, že tiež raz niečo také budete musieť prehlásiť?

4 03.05.2015

Pútavá osveta ohľadne afrických reálií, jej novodobej histórie a spôsobu myslenia Afričanov (napr. poznámky k vnímaniu času alebo hriechu z pohľadu miestnych tropických klanov).
Okrem opisu dnes už notoricky známych udalostí v Rwande vypichujem ako honorable mentions kapitoly o Zanzibare, Ugande a Libérii. Krásne to bohužiaľ ilustruje, že s vlastnou nezávislosťou dosahovanou postupne v rôznych častiach kontinentu v druhej polovici 20. storočia si tento fascinujúci kus pevniny dodnes nedokáže poradiť a takmer všade sa to zvrhlo.
Kapuściński na 300 stranách navyše dokázal zachytiť esenciu celého kontinentu (ako bolo podo mnou napísané) vplietaním zážitkov z každodenného života domorodcov a autorovho kontaktu s nimi. Výživný vývar, ktorý sa varil 40 rokov. Well done!

3 30.06.2021

Príbeh nie tak okato príťažlivý a vtipný, ako niektoré legendárnejšie Terryho kúsky (zdravím Malých Bohov). Letmo pohodené zábavné miniatúrky zo života Zemeplochy vás ale doň spoľahlivo vtiahnu. Ak si uvedomíme, že Pratchett nie je primárne autor detektívok a odpustíme mu, že nedokázal toho príslovečného "zahradníka" utajiť až do konca, je to inak výborný diel. :) K tomu opäť tie inteligentné metyfóry napr. o mozgu vypisujúcom šeky, ktoré telo nedokáže vybrať.

"Manželovi se právě udělalo trochu nevolno", řekla Serafína tím zvláštním tónem hlasu, jaký používají manželky ve chvíli, kdy chtějí říci: "On si sice myslí, že přímo teď je mu ještě dobře, ale počkejte, až s ním zůstanu chvíli osamotě..."

"Vy jste Smrť?
VIDÍTE SNAD KOSU NE? (...)
Zemřu?
MOŽNÁ
Možná? Vy se zjevujete i když mají zemřít jen možná?
ALE JISTĚ. JE TO ZCELA NOVÁ SLUŽBA. ZALOŽENÁ NA PRINCIPU NEJISTOTY.
Co to má být?
NEJSEM SI JISTÝ."

"Je to teprve deset let, co tady nahradili boží soud soudem civilním, a to jen potom, kdy zjistili, že civilní soudce dokáže být mnohem krutejší"

3 19.05.2018

Nočná hliadka je vždy super, tentokrát vyhral rozložitý príbeh nad Terryho šplechmi a vôbec mi to nevadí :)

"Co si o tom myslíte vy, Ucholube?"
"Já nemyslím, Elánie."
"To je muž na svém místě! Takového teď město potřebuje!"

3 09.10.2017

--- TAKMER URČITE OBSAHUJE SPOILER --- (JEDINE ŽE BY NIE. V TOM PRÍPADE HO NEOBSAHUJE)

Myslím, že toto je ideálna kniha pre nepobozkaných. Teda... Pratchettom. Príbeh srší vtipnými situáciami od prvých stránok, narozdiel od mnohých ďalších jeho kníh je vcelku dobre čitateľný a chápateľný aj keď si dáme uprostred tri týždne pauzu. Navyše je to skvelá sonda do pacifistickej duše autora - hoci je kniha o vojne, 4/5 sa zaoberajú prípravou na ňu a zosmiešňovaním dôvodov, ktoré k nej vedú Ankh-Morpork aj Klač. Nie je žiadnym prekvapením, že k nej ani nedôjde.
Zato konflikt medzi západom a moslimským orientom je konvertovaný analogicky do sveta Zemeplochy vrátane nevyhnutného intrigánstva s takou ľahkosťou!

A lord Vetinari exceluje:
"Daně, pánové, jsou hodně podobné obyčejnému venkovskému hospodaření. Cílem je vymačkat z krávy maximální množství mléka při minimálním bučení. Bohužel, musím vám sdělit, že jediné, co už delší dobu z města mačkám, je právě to bučení."

3 17.01.2017

Skvelá detektívka, ku ktorej som prišiel ako slepé kura k zrnu. Páčil sa mi námet, keď vraždy spomenuté v popise sa stali (alebo boli narafičené? ;) ) akoby cez kopirák - do domu vojde tajomný muž, rozpráva sa s gazdinou, potom len strih, výpadok "prúdu" a výjav ženy napichnutej na kôl, zakrvavený Pišta sa stáva jediným logickým podozrivým.

Na pomery normalizačného Maďarska je námet dosť brutálny, no samozrejme nie tak okato šokujúci, na efekt a vynujúci si pozornosť, ako to robia dnes všetci tí Brownovia s Da Vinciho Kódmi a pod. Štýl je poplatný dobe - prokurátor a vyšetrovateľ majú kvetnatý "gentlemanský" slovník, ktorým v časoch minulého režimu bolo potrebné dokazovať, aké je tu v Ost-bloku všetko veľké vyčačkané umenie. Keď sa nad toto povznesiete, príbeh je to výborný - rozuzlenie sa síce možno už od polovice dalo čakať, ale to iba ak príliš premýšľate a analyzujete ako šachista.
Korením sú podľa mňa výstupy mentálne pribrzdených podozrivých - Pištov.

Absolútne neznáma a zapadnutá vec, ktorú ale môžem prianivcom detektívky odporučiť.

3 04.05.2015

Môj prvý Gaiman - trošku rozpačité dojmy. Dobrá téma, realizácia ale v mojich očiach trochu viazla. Celý čas som mal pocit, že sa tak nejak hrá o fazuľky a že autor jednoducho mohol z Podlondýna vyťažiť viac. Až do konca som sa nedokázal príbehom nechať plne pohltiť. Napriek tomu, štýl písania sa mi páči, takže ešte po Gaimanovi siahnem.

3 03.05.2015