Bolkonská
komentáře u knih
Sedna aneb Láska k životu
Hans Peter Duerr
Celý čas som si myslela, že vidím, k akému záveru autor smeruje, až na posledných stranách mi začalo byť jasné, že autor vie, že si myslím, že viem, a otočil to úplne ináč. Rozum sa mi zastavil. Knihu som mala požičanú, ale keď som ju dočítala, kúpila som si vlastný exemplár.
Prvé časti oboznamujú čitateľov s jednotlivými mýtmi, potom Duerr začne nazbieraný materiál zhodnocovať. Jedno aj druhé mi pripadalo skvelé.
Na okraj - kniha je sama osebe v skutočnosti o dosť kratšia, výrazne ju predĺžil poznámkový aparát. (Keby sa niekomu lenilo siahať po príliš dlhej knižke...)
Slnečný kúpeľ a iné poviedky
Janko Jesenský
Mladších čitateľov a čitateľky môže odrádzať pre nás už zastaraný slovník a zastarané reálie. Poniektoré poviedky aj mne šli ťažko. Ale nejedna je stále svieža, Jesenského vtip a irónia neujdú ani dnešnému publiku, a karikovanie niektorých osobnostných typov nestratilo na aktuálnosti vôbec nič - pobaví.
Cesta za umením
Dobroslav Chrobák
\"Myslím, že básnik je len vtedy básnikom, keď za všetko, čo napíše, môže sa postaviť celou svojou osobnosťou.\"
Sú tu Chrobákove články, často krátke a energické, plné mladíckej drzosti, chcelo by sa povedať, možno dokonca požadovačné - Chrobák má svoju predstavu o umení a stojí si za ňou. Je tu jeho korešpondencia, tiež ešte z dávnych čias, keď odišiel od rodiny na štúdiá, a potom z neskorších dôb rozhovory. Pekné sú jeho postrehy k Vámošovi, k Vajanskému. Kniha rozhodne stojí za prečítanie, málokto vedel či vie tak živo písať o knihách.
Dialogy
Giordano Bruno
Chce to čas, ale stojí to za prečítanie. Dialóg bol svojho času ako útvar bežný, takto sa dala veľmi jasne predostrieť myšlienka - jednoducho každá postava prichádza so svojím názorom a vymieňajú si argumenty. Niektoré postavy sú pritom občas hrubé, občas uštipačné, to patrí k veci a aspoň je čítanie veselšie; nejde o podlosť autora, ako si vyvodzujú niektorí čitatelia...
Bruno je nesmierne zaujímavá postava, provokatívny, ale zároveň ohromne vášnivý. Sú to vedecké debaty, alebo povedzme vedecko-mystické, ale je v tom srdce. Samozrejme, ako väčšina učencov jeho doby, Bruno sa orientoval v alchýmii, bola mu dobre známa hermetická tradícia; očakávať od jeho spisov hard-core vedu nášho storočia by bolo naivné.
Konec jedné ságy
Péter Nádas
Opravdu není nikterak jednoduchý, neznamená to ovšem, že by se těžko četl. Naopak, do děje vás to vtáhne okamžitě, okouzlí vás momenty z dětství, jaké jste sami už dávno zapomněli (a kde to Nádas bere, že se tak působivě dokáže ponořit do dětského způsobu uvažování), a konečně autor také proplétá v příběhu něco biblických dějin (což mě bavilo ze všeho nejméně, ale bavilo pořád). Mám pocit, že to píšu jako dement, ale není tady ještě žádný komentář, přitom je to skvělá kniha, kterou prostě chci doporučit.
Rozhovory s Josifem Brodským
Solomon Volkov
Vynikající kniha, průvodce Petrohradem, ale taky nečekaně dojemný a osobní vhled do života a tvorby velkých ruských osobností - Cvetajeva mi nic moc neříkala, dokud mi ji pánové nepřiblížili. Smutnou stránkou jinak překrásné publikace je zanedbaná redakční stránka. Hlavně čárky jsou ach úplně na smyčku.
Povídky jamrtálské
Milena Slavická
Bydlím v Nuslích, tak mě vyprávění bavilo o to víc. Irelevantní, já vím. Kniha je jinak psaná lehkým, přístupným stylem, chvílemi nenásilně poetická, a díky skromnějšímu rozsahu nestihne začít nudit.
Pasáž
Sylva Fischerová
Tohle mi nějak nestačí. Ona asi psát umí, vypadá to však, jako kdyby neměla moc co říct. Zapisuje si zřejmě částečně ze života a ze vzpomínek, je to osobní, ale jaksi zbytečné. Tam, kde se autorka zapomene, se občas objeví překvapivě hezké asociativní proudy, neotřelá poetika, jinak je to přetížené filozofií, nijak nezapracovanou do celku, syrové úvahy o tom, co je to život, co je to člověk, podle mě to je na škodu věci. Měla by zahodit svoje skvělé vzdělání a psát trochu víc ze srdce.
Radosti a dny
Marcel Proust
Toto je zajímavé opravdu spíš pro nadšence - dají se tady vypozorovat stopy stylu, který Proust později dovede k dokonalosti ve svém stěžejním díle, jsou tady rozházeny střípky, co potěší, jinak je to opravdu spíš "rozcvička". Promiň, Marceli...
Zdravé těhotenství, přirozený porod
Ingeborg Stadelmann
Vynikajúca kniha, informatívne obsažná, zrozumiteľne napísaná. Áno, obsahuje veľa informácií o homeopatikách, éterických olejoch a bylinkách, okrem iného zrejme preto, že je určená nielen tehotným ženám, ale aj dulám či pôrodným asistentkám. Tiež som si myslela, že tie pasáže budem preskakovať, ale napokon som nejaké tie oleje vyskúšala a tú tehotenskú bylinkovú zmes ešte pijem - a je to super.
Opustený dom
Rosamunde Pilcher
Anglický originál na mňa zapôsobil viac; v slovenčine sa mi kniha dostala do rúk v preklade A. Mrázovej, paperbackové vydanie exkluzívne pre Nový čas pre ženy, a dalo sa to čítať, ale inak si hovorím, že aj tzv. oddychovú literatúru by sme ako prekladatelia mohli brať zodpovedne.
Jedno z tých menej podarených miest:
"...jej matka vždy pevne odviezla konverzáciu na inú tému, neotáľajúc ani prerušiť ju."
Pět finských novel
Veikko Huovinen
Triedila som knihy, že niečo odnesiem do knižnej búdky. Túto zbierku už so sebou prevláčam roky, tak som si ju najprv prečítala. A je to klenot! Štýlovo je tých päť textov veľmi rôznorodých, keby vás niečo nebavilo, preskočte na ďalší. Mne sa svojím spôsobom páčil každý, aj keď najbližšia mi určite bola Eeva Kilpi, veľmi svižné, vtipné, ale zároveň psychologicky pozoruhodne hlboké rozprávanie mladej ženy, ktorá by sa chcela rozísť s dlhoročným partnerom, a akosi sa jej to stále nedarí. Za mňa super.
Tajomný život dieťaťa pred narodením
Thomas Verny
Výborná kniha. Určite hodnotná nielen pre nastávajúce mamy - v brušku sme raz nejaký čas strávili všetci a môže byť veľmi podnetné, ak si spätne uvedomíme, čo všetko sme v tom čase vnímali a intenzívne prežívali, a že nás to silne formovalo. A dodnes to zrejme máme uložené v pamäti, hoci k týmto spomienkam za bežných okolností nemáme prístup.
Názov možno bude niekomu znieť takmer ezotericky, ale autor je lekár, vedec, dôsledne sa drží faktov a svojich dlhoročných skúseností, a ak niekde spomenie niečo neoverené, nejakú svoju vlastnú hypotézu, hneď na to aj upozorní.
Probouzení zranitelnosti
Amana Trobe
Pre niekoho to môže byť náročné čítanie, vlastne sa tu otvorene rozoberajú veci, ktoré bežne úplne vytesníme, nechceme byť s nimi konfrontovaní. Ale ak si trúfneme, môžeme sa o sebe veľa naučiť. O sebe aj o tom, prečo naše vzťahy vyzerajú tak, ako vyzerajú. Kniha je pritom plná príkladov, v niektorých sa určite ľahko nájdete.
Knihu som čítala dvakrát, môj priateľ tiež, a vraciame sa k nej dodnes. Na pochopenie príčin konfliktov, aké zo vzťahov poznáme všetci, je to skvelá pomôcka. Aj rozlíšenie závislého a protizávislého mi pripadá veľmi výstižné; ja som si, podobne ako Trobe, tiež celé roky myslela, že tie vzťahy proste až tak neprežívam. Dnes viem, že to bola iba stratégia, a snáď už som inde...
Vaše spřízněná duše - Jak si najít a udržet partnera na celý život
Tara Springett
Keď som knihu pred rokmi čítala, písala som sem, že je to brilantné a že nepoznám nič lepšie na túto tému. Vtedy som kúpila asi štyri kusy a rozdala ich kamarátkam. Stále si myslím, že je to celkom dobrá príručka, keď sa bavíme o sebapoznaní a o návodoch, ako si upratať v sebe samom aj vo vzťahoch, ale osobne mi už je medzičasom bližší trebárs Krishnananda Trobe, ktorý skôr podčiarkuje to upratovanie v sebe. Vzťahy sa potom prirodzene vyčistia tiež.
Neslušná dáma
Megan Frampton
Klasická oddychovka. Od začiatku (keď v tmavom kúte knižnice padá nesmelá hrdinka do lona drzému hrdinovi) je viac-menej jasné, čo sa bude diať (pomalé zbližovanie napriek vonkajším prekážkam) aj ako sa to skončí (šťastne). Erotické scény skôr decentné (hrdinova pýcha sa zanára do hrdinkiných horúcich hlbín) než explicitné.
Áno, ako píše užívateľka vcielka, dosť sa tam dokola opakujú niektoré informácie (napr. ako bola Eleanor prísne vychovávaná), rozhovory možno nie sú zvlášť duchaplné, ale to sa predsa od tohto žánru ani nedá čakať. Zhltla som to za dva večery. Nehľadala som intelektuálne obohatenie, chcela som vypnúť. Čítala som všeličo podobné a Neslušná dáma je slušný priemer.
Okrem toho, s niektorými vecami by sme sa možno doteraz mohli stotožniť, keby sme sa úprimne pozreli na seba samé, ako ženy. Páčilo sa mi, keď Eleanor Alexovi povedala, že chce žasnúť. Páčilo sa mi, keď si uvedomila, že je otrokom konvencií a v skutočnosti toho o sebe veľa nevie. Zdá sa to samozrejmé? Kope ľudí podľa mňa nedochádza, že sú na tom úplne rovnako.
Sítě vnitřního umění
Božena Správcová
Čo sa týka tej grafológie, mala som asi viac predsudkov než vedomostí, a po knihe by som možno ani nesiahla, keby tie rozhovory s Jeřábkom neviedla Božena Správcová, o ktorej poéziu som sa práve zaujímala. A bola som z toho nadšená. Nebude to čítanie pre každého, možno treba nejaké pochopenie pre tento pohľad na svet, kde veci majú svoj zmysel, kde existuje veľa nepoznaného a kde sa neustále učíme, možno najmä o sebe samých. Je to také vnútorné, sebapoznávacie dobrodrúžo.
Vlastní životopis
Nikolaj Alexandrovič Berďajev
Kniha mi veľa dala. Skvelý je záver, kde uvažuje o sebapoznaní a jeho hraniciach. Už staroveké Grécko videlo v poznávaní seba samého začiatok či podstatu filozofie - ak si uvedomujeme pasce a obmedzenia, ktoré na nás čakajú, keď sa rozhodneme písať o sebe samých, je to výzva, ktorá nás môže doviesť k hlbšiemu pochopeniu seba aj sveta okolo nás:
Mě zajímá osud subjektu, ve kterém se mihotá vesmír.
Je to krásne.
Gravidita
Vladimír Balla
Mne sa tieto staršie Ballove veci páčia viac než tie nové; chápem, že to je vec osobných preferencií, proste akoby sa vtedy skrze príbeh, často bizarný, ale obvykle zovretý a ucelený, vyjadroval k zásadným otázkam života a sveta, ak to nie je príliš patetické, kým postupne začal byť skôr anekdotický a komentárov sa radšej zdrží. - Moje dojmy.
Medvedia skala
Márius Kopcsay
Čítala som od Kopcsaya asi päť kníh a táto je zatiaľ najlepšia; ešte to nepreháňa s (nefunkčnými) slovnými hračkami, ešte má nadhľad, ktorý v jeho neskorších dielach chvíľami chýba, motívy z kvantovej fyziky dokázal prekvapivo plodne zužitkovať (v kapitole o Alžbetke dokonca nečakane lyricky), príbeh hrdinu (a podniku, v ktorom je zamestnaný) je servírovaný prehľadne, sebaľútosť neprerastá cez hlavu autorovi ani čitateľovi, za mňa super.
