dale92 komentáře u knih
Úžasný životopis jedného celkom obyčajného človiečika, ktorý som hltal od úvodnej vety. Po tom, čo som prečítal pár kníh niektorých svetových spisovateľov, ktorých štýl písania bol hrozne kostrbatý a nudný, tak toto bolo niečo úžasné. Každá veta pôsobí úplne prirodzene a čítanie takejto knihy čitateľa naozaj baví a nedokáže sa od nej odtrhnúť, až kým ju nedočíta. Hneď sa vrhnem na ďalšie knihy pani autorky.
Môj prvý Nesbo (a zrejme nie posledný). Úvod je trochu nezáživný a chvíľu trvalo, než ma kniha chytila. Ale nakoniec fajn kriminálka, aj keď mierne prekombinovaná. Vpodstate už niekde v štvrtine som mal vytipovaných dvoch možných páchateľov a jeden z nich to naozaj bol, takže žiadne prekvapko, ale záver bol aj napriek tomu veľmi napínavý. No to dovysvetľovanie si mohol Nesbo odpustiť, úplne by stačilo naznačiť motív, ktorý vraha k týmto činom videol. Občas to Harrymu Holeovi trošku dlhšie zapaľovalo (sliepka, zvonkohra), taký Hercule Poirot by poznal vraha už na 50. strane :)
Téma vysťahovalectva a emigrácie do USA ma veľmi zaujíma a chcel som vedieť, ako to vtedy, pred vyše 100 rokmi prebiehalo, či sa len tak chudobný sedliak z dediny rozhodol, že odíde za mláku, rodina sa mu vyzbierala na lodný lístok a šiel... Táto kniha mi na veľa otázok dala odpovede a vďaka nej už mám predstavu, ako to prebiehalo, no štýl písania ma príliš nenadchol. Tu je to zaradené do kategórie romány, pričom ide o literatúru faktu, nemáme tu žiadny ucelený príbeh, len nejaké útržky minipríbehov niekoľkých osôb, poskladané hlavne z informácií vyhľadaných v archívoch. Keby to aspoň bolo písané tak, že postupne nám predstaví príbehy jednotlivých ľudí, no celistvo jeden príbeh od začiatku do konca a potom ďalší príbeh, ale autor sa to rozhodol rozkúskovať a skáče od slovenských vysťahovalcov k ruským židom a halíčanom a zase krížom krážom sa k ich osudom vracia , až máte z tých postáv mišmaš. Takisto sa nedrží lineárnej postupnosti a skáče v rokoch hore dole a viacnásobne sa opakuje. V jednej kapitole ukončí súdny proces a v ďalšej sa zase k nemu vráti, akoby ešte neskončil. Celé to pôsobí tak neprehľadne a neohrabane, akoby išlo o prvý rukopis, ktorý potrebuje zredigovať. Škoda tej formy, lebo informácie sú tu veľmi zaujímavé a vidíme, že aj pred tými 120 rokmi to na svete chodilo tak ako dnes. Vždy sa našli podvodníci, ktorí chceli zarobiť na ťažkom osude iných a človek až žasne, ako už vtedy fungovali tieto siete špekulantov a priekupníkov. A vlastne to celé vysťahovalectvo Európanov do Ameriky sa dnes opakuje v prípade migrantov z Afriky a Blízkeho východu do Európy. A panujú aj rovnaké nálady voči migrantom, ako panovali vtedy... Absolútne nič sa nezmenilo.
Nečakal som od tejto knihy veľa, vlastne takmer nič. Pomyslel som si - ďalší kvázi expert, ktorý zbalil pár žien a myslí si, že im dokonale rozumie a vie ako na ne, takých na internete je plno. No už po pár stránkach som zistil svoj veľký omyl. Sám autor už na začiatku ubezpečuje, že neponúka zaručený recept, ako zbaliť akúkoľvek ženu, to ani nie je možné, no ponúka recept, ako byť pre ženy príťažlivejší, ako na ne zapôsobiť a potom už je veľká šanca, že to raz zapôsobí na tú správnu osobu a o to predsa ide. Nie je to žiadna príručka pre tých, čo chcú dosiahnuť rekord v počte žien, ktoré dostali do postele, aj keď je možné, že aj takí si v nej niečo nájdu. No neponúka len frázy a taktiky balenia, ale je zameraná aj na zdvihnutie sebavedomia mužov, ktorí ho nemajú príliš vysoké. Tá psychologická rovina je tu úžasná a verím, že mnohým mužom môže rapídne pomôcť zmeniť ich život k lepšiemu, ak sa budú držať spomínaných rád. Väčšina je celkom logická, no mnoho ma aj privádzalo do úžasu, že ako to funguje. Prišiel som na to, že som celý život robil presný opak toho, čo bolo treba, čo mnohé vysvetľuje... Záleží od povahy muža, čo z knihy môže reálne použiť, na mnoho z spomínaných situácií je potrebná obrovská dávka odvahy, drzosti, verbálnej zdatnosti a možno aj hereckého talentu, no ponúka toľko skvelých rád, že dokáže pomôcť každému mužovi, čo po takejto knihe siahne. Navyše je písaná skvelou odľahčenou formou, bolo v nej množstvo vtipných momentov. Proste ma dostala tak, ako dávno žiadna iná kniha, aj keď hodnotiť by som ju mal asi až keď naozaj zmení môj život, ale verím tomu, že to tak o pár mesiacov bude.
Úplná lahôdka pre každého cinefila, medzi ktorých sa rátam aj ja. Quentin je síce ten úplne najväčší cinefil na svete, za ktorým aj ja na míle zaostávam, no jeho rozbory filmov, hercov a režisérov som si náramne užil, cítil som, že som s ním na rovnakej vlnovej dĺžke. Samozrejme, že všetky filmy, ktorým dal vlastnú kapitolu, som aj videl a dokonca som videl aj vyše 90% filmov, ktorým venoval len riadok alebo dva, aj keď som si ich všetky už tak dobre nepamätal, no vďaka Q. som si na ne rozpomenul. Nie vždy vo všetkom s ním aj súhlasím, taká Cesta k ráji mi prišla ako podpriemerný film (rovnako ako Rocky II, ktorý Q vychvaľuje, no mne prišiel o triedu slabší ako Rocky IV), ale ostatné filmy, ktorým sa venoval, boli fajn, buď mierne nadpriemerné alebo vysoko nadpriemerné, aj keď ja by som zo 70-ok vedel vybrať iné, lepšie kúsky. No toto nebol výber naj filmov podľa Q, ale výber filmov, ktoré ho nejako ovplyvnili a bolo to príjemné čítanie, kde som získal aj iný pohľad na tie filmy.
Aj keď som Tarantinov veľký fanúšik a je pre mňa ten najlepší režisér a scenárista na svete, na to, aby ste si túto knihu užili, nestačí byť len jeho fanúšik a milovať jeho filmy. Predovšetkým musíte mať veľa napozerané a mať slušný prehľad v menách hercov a režisérov. Nestačí poznať hviezdy ako Steve McQueen, Charles Bronson, Paul Newman, Warren Beatty a režisérskych velikánov ako Scorsese, Coppola, Spielberg, De Palma, Peckinpah... Keď spomína hercov ako Joe Don Baker, Ned Beatty, Peter Boyle, William Devane a vy netušíte o koho ide a neviete si vybaviť ich tváre bez toho, aby ste ich museli googliť a pri menách režisérov ako Yates, Bogdanovich, Ashby, Schrader sa vám nevybavia aspoň 2-3 ich najvýznamnejšie filmy, tak asi budete v tejto knihe dosť stratení a mimo zo všetkých tých mien a názvov filmov. Jasné, ani ja som nepoznal úplne všetky mená, zo 10 by sa ich našlo, ale všetko išlo o hercov, ktorí hrali len nejaké miniroličky alebo v TV v seriáloch, ktoré v našich končinách vôbec nepoznáme. Vďaka tejto knihe som si ešte doplnil filmové resty o niektoré filmy, ktoré mi zatiaľ unikali, ako Joe, Falešne obvinený, Básnik a kočička, Dirty Mary Crazy Larry. Ostalo už naozaj len pár filmov, ktoré Q spomínal a ja som ich nevidel, ku ktorým ale neexistuje dabing ani titulky ako Wheres Poppa, Malibu High, Hollywood Boulevard a nejaké blaxpoitation.
Veľmi dúfam, že pán Tarantino napíše ešte viac podobných kníh, venujúcich sa aj iným obdobiam, aj keď 60-te a 80-te roky dosť tvrdo kritizuje. No zaujímali by ma jeho názory na filmy a hercov napr. klasického Hollywoodu, určite ma napozeraný aj ten a viac ako ja.
Svojou témou veľmi silná kniha, škoda, že ma dokázala strhnúť len na posledných 20 stranách, dovtedy to bola väčšinou hrozná nuda, hlavne kvôli zvláštnemu štýlu, akým bola napísaná (alebo bola chyba v preklade?). Každopádne som mal z toho dojem, že autor nemá také spisovateľské zručnosti, aby dokázal upútať čitateľa.
Dalo by sa povedať, že kvalita jednotlivých poviedok je priamo úmerná ich dĺžke. Najdlhšia 1922 je jednoznačne najlepšia 9/10, Veľký šofér 8/10, Dobré manželstvo 7/10, Férové predĺženie 6/10
Moje prvé stretnutie s Faulknerom. Musím priznať, že mi dosť dlho trvalo zvyknúť si na jeho štýl. Hlavne tie dlhočizné súvetia (bežne 8-10 riadkov, občas aj 15), ktoré ešte obsahovali rôzne dovetky v zátvorkách a na konci vety som už nevedel, čo bolo na začiatku. Ale inak fajn dobrodružný príbeh zo začiatku 20. storočia, ktorý sa dosť venuje aj rasovej otázke.
King sa vrhol do detektívneho žánru a nedopadlo to najlepšie. Viac ako polovica knihy ani náznakom nepripomína detektívku, sledujeme príbeh mladíka, ktorý brigáduje v lunaparku, kde občas niekomu zachráni život. Až zhruba posledných 50 strán sa tvári ako detektívka, no nefunguje, ako by mala. King nám nedá žiadny náznak, podľa čoho by sme mohli zistiť, kto je vrah, aj keď podozrivých tu veľa nepripadá do úvahy. A ten záver je dosť odfláknutý, nepochopil som to vozenie na karolínskom kole a ten nápad hlavného hrdinu, ako obalamutiť políciu je na úrovni žiaka 1. stupňa ZŠ. Telefónne hovory sa predsa veľmi ľahko dajú preveriť, či už na strane volajúceho alebo volaného, to sa robí v detektívkach bežne... King má tú schopnosť, že dokáže písať pútavo, nech by písal o čomkoľvek, aj o muche sediacej na hovne by dokázal napísať 200 strán, ktoré by ste hltali jedným dychom, no kedysi ponúkali jeho knihy zaujímavé príbehy, posledných zhruba 10 rokov je to už len také varenie z ničoho.
Kráľ hororu sa nám tu rozhodol vyrozprávať príbeh, ktorý ako niekoľkokrát zdôrazňuje, vlastne nie je žiadny príbeh. Navnadzuje čitateľa, že pôjde o niečo veľmi nezvyčajné, plné záhad, niečo, nad čím človeku zastane rozum. Áno, pár nevysvetliteľných vecí v tom príbehu-nepríbehu je, ale nič, čo by vás ohromilo. Ako vždy, veľmi pútavo napísaná, no nie veľmi zaujímavá story, ktorá vám vyšumí z hlavy hneď po prečítaní. Asi by som si radšej prečítal Kingov príbeh tých otrávených v cirkevnom spolku...