endyamon komentáře u knih
Zvažoval som jednu hviezdičku, ale to voľné narábanie s faktami a domnienkami, úbohe zdroje (síce iba jedna kniha, ale kvantum pofidérnych stránok), adorácia Ruska, to všetko ma uráža.
Každopádne pre konšpirátorov je táto kniha biblia, z ktorej môžu čerpať roky. Predpokladám, že autor už pracuje na treťom dieli, kde nám vysvetlí, prečo bola nutná trojdňová špeciálna operácia a prečo je zem plochá.
A teraz ma ospravedlňte, mám prácu, idem vyhadzovať lopatou chemtrails z lietadla...
Bengt len literárne spracoval spomienky účastníka výprav Tahiti Nui I-III Alaina Bruna, ktorý je v knihe skutočným rozprávačom.
Prvej plavbe Tahiti Nui I sa venuje pomerne krátko (ale to nevadí, lebo sa ju detailne rozobral jeho brat Michel v knije Tragický osud Tahiti Nui https://www.databazeknih.cz/knihy/tragicky-osud-tahiti-nui-413662 ).
Dôraz Alain teda kladie na plavby Tahiti Nui II & III.
Budem sa opakovať (ako v príspevku u Tragický osud Tahiti Nui), že keď sa dá dokopy 5 nesúrodých ľudí, z ktorých len dvaja majú šajnu o riadení lode, ďalší dvaja sú len neužitočný náklad a posledný hoci šikovný tesár buď len spí alebo má mentálne problémy, tak to muselo dopadnúť tak, ako to dopadlo (a mohlo ešte horšie).
(SPOILER) Dobre napísaný cestopis. Vyložene ma však iritoval iniciátor a kapitán výpravy Eric de Bisschop. Síce mal v čase výpravy 65 rokov, ale nezúčastnil sa stavby plte, počas plavby poväčšine spal, nerobil nič (s hliadkami rýchlo skončil) alebo písal denník alebo podozrieval Michela Bruna, že pri rádiotelegrafických spojeniach so svetom cez morseovku vyzrádzal detaily výpravy (čo také preboha by aj mohol prezradit?). Ani vlastnej posádke nevysvetlil, aké sú ciele výpravy. Keď si spomeniem ako na Kon-Tiki malo 6 členov kopec práce a tuto kapitán nemal na robote nič, nuž si len pomyslím, že sú legendy a legendy...
Účasť na výprave Kon-Tiki by som bral všetkými desiatimi, ale zúčastniť sa výpravy Tahiti-Nui by som nechcel ani za nič.
Priemerné spracovanie dobových denníkov preživších. Inak to ani nemohlo dopadnúť vďaka neschopnému, tvrdohlavému vedeniu flotily a posádok prevažne zložených z invalidov.
Neštandardná autobiografia, keďže o rodinnom živote (mimo dospievania) tu nie je ani čiarka. Trochu menej MAIDEN a trochu viac lietania než som čakal.
Ale Bruce je inšpiratívny chlapík, ktorý sa nebojí vykročiť z komfortnej zóny a venovať sa novým veciam (o to prekvapujúcejšie u úspešného hudobníka za vodou).
A ten hlad posúvať sa ďalej je asi najväčším odkazom knihy.
Žiaľ, ak dám preč vetičku tak to chodí a Tralfamadorskú sci-fi barličku, tak mi toho veľa neostane. Pre niekoho geniálna kultovka, pre mňa neveľmi dobre podaný príbeh, ktorý sa schováva za omnoho zaujímavejšiu formu. Nesadli sme si.
Príbeh Stanleyho a Livingstona nebýva problém nájsť vo väčšine kníh o objavovaní sveta. Nikde však nie je tak podrobne popísany ako v tejto knihe. Čo je však niekedy na škodu, pretože autor (asi v honbe za hrubšou knihu) rozoberá životné osudy oboch pánov na väčšom počte strán, než samotné hľadanie strateného Livingstona. Príbeh o sebe je veľmi zaujímavý, ale autor ma uspával nezáživným štýlom, preto u mňa priemer.
Kniha zrejme určená pre mladých čitateľov, o to viac ma prekvapuje fakt, že viac sa zameriava na „statočnosť“ conquistadorov než na ich skutočné morálne vlastnosti, vďaka ktorým zdecimovali Aztékov.
Prečítal som viacero kníh, v ktorých som sa napriek omnoho menšiemu rozsahu dozvedel viac o strete Cortéza s Aztékmi než v tejto knihe. Priemer.
Skvelý prehľad všetkých výstupov (od neúspešných po prvovýstup) na všetky osemtisícovky okrem Šiša Pangma (tá bola v čase vydania knihy ešte nezlezená). Kniha, v tom čase aktuálna, tak nie je žiadnym kompilátom, ale pôvodným zdrojom informácií.
Pútavo opísané príbehy prvých dobyvateľov, k niektorým vrcholom aj symbolická mapka, ktorá postačuje pre predstavu o cestách výstupu.
Kniha prastará, ale odporúčam.
Konkolski výborný ako vždy. Logicky viac priestoru venuje pretekom, ktorých sa sám zúčastnil (1972, 1976, 1980), ale ani predošlé ročníky neodflákol. Pekne spracoval všetky zaujímavé udalosti v jednotlivých pretekoch u väčšiny pretekárov.
Slovenské vydanie bude zrejme totožné s českou verziou Sólo přes Atlantik ( https://www.databazeknih.cz/knihy/solo-pres-atlantik-49035 ), ale obsahuje naviac preteky OSTAR 1980.
Svojská kniha, archeológ chce byť poetom a … príliš mu to nejde. Zvláštny až archaicky jazyk, pomerne nesúvisle rozprávanie o vykopávkach a dumaní nad záhadami Rapa Nui.
Podaných informácií je dosť, ale autor často len špekuluje a aj knihu napísal prirýchlo (keď niektoré dokumenty či artefakty nemal ešte analyzované a uzavrel to štýlom, že sa uvidí...)
Nenaplneny potenciál, pre mňa trochu sklamanie. Heyerdahl to podal lepšie. Potešili však dobové fotky z ostrova. Tri a pol hviezdy.
Dočítal som so sánkou dole. Konkolski je človek mnohých talentov. V ére, keď sa plavil po oceánoch, musel byť špičkový jachtár-pretekár nielen námorníkom, ale aj navigátorom, mechanikom, zváračom, elektrotechnikom, tesárom, lakýrnikom, potápačom, lovcom, rybárom, kuchárom, lingvistom, študentom, psychológom sebe samému a bohvie čím ešte. Konkolski zvláda všetko a ešte je k tomu aj pomerne dobrým spisovateľom. Obdivujem jeho húževnatosť, odolnosť (fyzickú aj psychickú) a energiu zanechať po sebe stopu v dejinách moreplavby. Je len škoda, že nie je tak známy, ako by si zaslúžil. Výborná kniha (samozrejme asi len pre priaznivcov cestopisov)!
Kniha postavená na ilustráciach (dobových rytinách) s pomerne stručným ale dostačujúcim sprievodným textom ku konkrétnym moreplavcom. Okrem Cooka ostatní bývajú menej spomínaní v ostatnej "objaviteľskej" literatúre, čo je výhoda knihy, lebo neomieľa tak bežne známe fakty. Zaujme čitateľa, ktorý má rád históriu v obrazoch.
Dve knihy v jednej. Stručný náhľad do bojových akcií SEALS v Ramádí v Iraku a zároveň funkčný prehľad ako využiť poznatky z vedenia ľudí v profesionálnom živote.
Markantný rozdiel v kvalite obsahu textu oproti zvyšnému balastu na trhu rozvojovej literatúry.
V knihe som nenašiel žiadnu vatu, detailne vysvetlené jednotlivé akcie, vytiahnutie pointy (princíp) a jej aplikácia v podnikovej sfére. Princípy su jednoduché, zrozumiteľné, použiteľné.
Jediná výtka - priebežne sa nám pripomína, že SEALS sú najlepší na svete, osobne by som sa však nechcel dožiť toho, byť 'oslobodzovaný' americkou armádou/námorníctvom.
Rozporuplná kniha. Prvá časť ma bavila, pre mňa kopec nových poznatkov (o vesmíre som čítal iba zopár starších kníh); v druhej, kvantovej časti som sa začal strácať, ale rozšíril som si obzory. Žiaľ, tretia časť (samotný matematický vesmír) bola pre mňa ubíjajúca, nesúvisí to s kontroverznosťou témy, ale s komplikovaným a ťažko pochopiteľným teoretizovaním, ktoré som nevstrebal a nerozumiem ani autorovým záverom. Paradoxne, pre autora je to kľúčová časť knihy, pre mňa, pre laika však zúfalé tápanie a otázka, čo tým chcel autor povedať. Preto musím ubrať z úvodných, nadšených 5 hviezdičiek.
Nepoznám veľa memoárových leteckých kníh z ruskej strany (max. Skomorochov a Kožedub) a preto ich považujem za cenný pohľad na problematiku leteckého boja v 2. svetovej vojne z pohľadu ruskej strany (v porovnaní s tonami kníh zo západu).
Pokryškin je človek svojej doby s ruským pohľadom na svet. Bojový život vykresľuje zaujímavo. I keď, o čo je menej kritický k sebe, o to viac k ostatným súdruhom. Samozrejme, ten stranícky podtón tam je, ale dá sa odfiltrovať, základom knihy však ostávajú súboje a frontový život jednotky. Za mňa spokojnosť.
Kniha, ktorá sa nečíta najľahšie (väčšina tabuliek s prehľadom počtov mužov, zbraní, techniky nudí), ale pasáže osvetľujúce politické, sociálne a národnostné aspekty na našom a susediacom území majú význam pre čitateľov, ktorých zaujíma dané historické obdobie a nerovnocenné postavenie Slovákov v spoločnom československom štáte (čo bola svadba z rozumu a nie z lásky medzi dvoma národmi).
Priemer, rozvláčne vysvetľovanie všetkého čo robíme s peniazmi zle (chápem, že americký čitateľ to takto potrebuje dostať do hlavy) a skutočné riešenia žiaľ len na zopár stranách a aj tie ma príliš nepresvedčili. Smutné, keď jedinými užitočnými radami (pre mňa) sú platenie cash namiesto platby kartou a sporenie na dôchodok. Premrhaný potenciál knihy.
Senkevičovú verziu expedície Tigris som čítal hneď po po Heyerdahlovej (https://www.databazeknih.cz/knihy/tigris-30194), aby som ich mohol porovnať.
Verdikt?
Nuž, Thorovej sa nevyrovná. Heyerdahl je objektívnejší, vedeckejší a hoci miestami nezáživný (keď príde na pamiatky a vykopávky), bavil ma viac než ruský autor, ktorý hoci pridal viac čtivého bulváru, viac kĺže po povrchu než aby šiel do hĺbky a niekedy mu uniká širšie pozadie.
Každopádne by som mu dal tých 5 hviezdičiek, nebyť tej nenápadnej a dnes úsmevnej propagandy kapitalistického západu proti Sovietskému zväzu a že len na ruského človeka sa možno spoľahnúť (aj keď je pravda, že expedícií pomohli najviac Rusi, neustálym pripomínaním to zhadzuje).
Tož jak pravil Karel Kryl: "Rudá je krev a tužka censora.."