endyamon komentáře u knih
Autor ma veľmi príjemne prekvapil svojou vypísanosťou (dlhé roky som sa vyhýbal súčasným slovenským autorom s predsudkom, že sa to nebude dať čítať, potom som dal šancu Červenákovi a ... padla mi sánka, že kde vo vákuu som žil), štýl ako od dlhoročného harcovníka.
Aj dĺžka poviedok takmer ideálna, niekde by som ešte dlhšiu záverečnú agóniu obetí privítal. Forma poviedok teda solídna, čo sa týka obsahu, sadla mi väčšina poviedok až na Ovoniavača (nezahral mi na strunu) a Opatrovateľku (klišé). Inštinktívne som sa lepšie cítil so zimnými poviedkami (Obesenec, Mrznúci dážď, Padla hmla a Kamionista), ale užíval som si aj Bagrovisko s Prasaťom. Ivan s prehľadom mení taktiku, niekde desí atmosférou (Stádo, Obesenec, Padla hmla), inde dej ťaha uveriteľný a sympatický Enzechštejn.
Za mňa veľká spokojnosť, teším sa do budúcna, nevidíme sa poslednýkrát.
To čo som čakal, som dostal (biednu poviedku rozťahanú na román), čo som nečakal, že som knihu dostal ako darček, nuž sa na mňa bude naveky dívať z poličky, ale priznám sa, že o 10 rokov si ju rád prečítam, že či fakt to bolo také zlé v 2019-tom.
Karika pridal tam, kde to nikoho nebaví (psychologické analýzy, praskliny a trhliny duše, hm) a absentuje v tom, čo mu kedysi šlo - horror.
A vážení, som presvedčený, že bude horšie, v temných hlbinách duše totiž počujem hudbu...zvláštnu hudbu peňazí, ktorej cinkot je predzvesťou ďalších rýchlokvasených povied...pardon románov s iným prostredím, ale rovnakým nesympatickým hrdinom a rovnakým smrteľným koncom.
Nahneval ma Karika týmto dielom na dne literárnej priepasti, nahneval...
Prvá polovica vynikajúca (vravím si, prečo tak nízke hodnotenia), druhá polovica...tak typicky Karikovská...nevieme kam z konopí,tak to uzavrieme tak...ako v STRACHU,tak ako V TRHLINE a nech ostanem 5 dní v tme, keď to nedopadne rovnako aj v blížiacej sa PRIEPASTI.
Všetky tie nápady vyšumia do prázdna, keď chýba grandiózne finále a tak autor po 3-krát neprekonal imho najlepšiu knihu NA SMRŤ a 3-krát nenaplnil veľmi sľubný potenciál.
Krásna komorná záležitosť, ktorá mi prehovára priamo do duše.
Viac ticha všetkým nám!
Veľmi hlboká sonda do duše ruského človeka napísana počas vyše 2000 km kráčania a stopovania po najdlhšom cintoríne sveta.
Kolymské denníky nie sú knihou, ktorú môže napísať hockto, niekto, kto sa rozhodne, že hurá...dobrodružstvo a ide si cestovať po Kolyme stopom, takto to nefunguje.
Preto si vážim autora, že nekĺže len po povrchu, ale pozná ruské dejiny a minulosť (ktoré, ako spomína jedna z postáv, keby Rusi odsúdili, neostalo by im nič) a reflektuje osudy ľudí a ich príbehy v omnoho širšom kontexte, než by to urobil bežný západný dobrodruh so spisovateľskými sklonmi.
Môžem len dúfať, že niekto preloží jeho ďalšie knihy do SK/CZ (hoci tá Absynt verzia zrejme korektúru textu nevidela!).
Vynikajúce! Na to, že ide už o 41-ročnú knihu, morálne zastarala len posledná časť o objavovaní oceánov, prvým dvom častiam nie je čo vytknúť, úžasné a atmosférické čítanie.
Veľmi kvalitne spracované (textovo aj fotograficky). Prečo mám pocit, že v dnešnej dobe sa už na takejto úrovni náučné publikácie nerobia?
Cenný prírastok do mojej zbierky.
Prevedenie knihy je výborné, luxusná obálka, fajn fotky.
Trošku ma sklamal obsah, miestami príliš intelektuálne mlátenie slamy a najčtivejšie obdobie je až obdobie súdnych sporov.
Trochu ma vydesilo poznanie, že koľkokrát boli knihy upravované, či už autorom samotným, alebo neskôr rôznymi vydavateľstvami.
Otázkou je, či to našim kultovným príbehom, tak ako ich poznáme, pomohlo alebo uškodilo...
Pre Mayovych die-hard fanúšikov povinnosť.
Ubíjajúce.
Únavné.
Uťahané.
Pomôžem si hudobnou metaforou: v slohe je to fajn (nápady) , žiaľ refrén je bezzubý (pointa).
Hviezda naviac za všetko objímajúcu depresívnosť.
Komentár k všetkým trom zväzkom:
Ako výpoveď o skutočnom živote v sovietských GULAGoch za plný počet.
Lenže Solženicyn to poňal ako kroniku politickej genocídy na miliónoch obyvateľstva a preto predkladá prípad za prípadom, rok za rokom, a tak cez veľkú časť diela sa ťažko prehrýza.
Rozoberá detailne všetky aspekty fungovania procesu odsudzovania obyvateľstva a života v táboroch cez mnohé príklady, ale tým slovanským bohatým vykresľovaním po čase nudí. Kniha je tak najsilnejšia v častiach, ked sa venuje konkrétnym ľudským osudom (hlavne tie úteky a vzbury!) a vyvažuje tak stovky strán suchého motania sa vo faktoch.
Najlepšie dopadol v tomto smere tretí diel.
Preto sumárne za štyri hviezdy vzhľadom na spomenuté nedostatky.
Komentár k všetkým trom zväzkom:
Ako výpoveď o skutočnom živote v sovietských GULAGoch za plný počet.
Lenže Solženicyn to poňal ako kroniku politickej genocídy na miliónoch obyvateľstva a preto predkladá prípad za prípadom, rok za rokom, a tak cez veľkú časť diela sa ťažko prehrýza.
Rozoberá detailne všetky aspekty fungovania procesu odsudzovania obyvateľstva a života v táboroch cez mnohé príklady, ale tým slovanským bohatým vykresľovaním po čase nudí. Kniha je tak najsilnejšia v častiach, ked sa venuje konkrétnym ľudským osudom (hlavne tie úteky a vzbury!) a vyvažuje tak stovky strán suchého motania sa vo faktoch.
Najlepšie dopadol v tomto smere tretí diel.
Preto sumárne za štyri hviezdy vzhľadom na spomenuté nedostatky.
Výborné. Bohatý jazyk v dialógoch a kopec koňaku v oboch príbehových rovinách. Strugackí sa prezentujú ako vyspelí autori a aj to sci-fi tu využívajú už len okrajovo. Top ich tvorby mám iný (https://www.databazeknih.cz/knihy/les-je-tezke-byt-bohem-13177 , https://www.databazeknih.cz/knihy/piknik-u-cesty-9950 ), ake Kulhavý osud považujem za skrytý klenot ich tvorby.
Obsahovo kvalitne spracovaná záležitosť. Detailný pohľad do Springsteenovej hudobnej kuchyne. Trochu mi padla sánka nad jeho pracovitosťou, ale aj nadprodukciou piesní. A tá jeho nerozhodnosť a neustále prerábky skladieb...zvláštny a tvrdohlavý človek.
Za jediné sklamanie považujem ukončenie knihy v rokoch 1985-86 (autor ešte spomína prípravu na Tunnel of Love album) s náhlym stručným skokom do roku 2009. Škoda, že sa nevenoval aj sólovej tvorbe od 90-tych rokov.
Aku-aku sa nečíta najľahšie, ale prináša fascinujúcu výpoveď o histórií a vtedajšej súčasnosti Veľkonočného ostrova.
Škoda, že väčšinu tajomstiev (ako to bolo s pôvodnými obyvateľmi, sochami, jaskyňami, atď.) sa už zrejme nikomu nepodarí odhaliť.
Heyerdahl - Mr. Kon-tiki je legenda!
Celú ideu knihy pre mňa dole zrážajú tri veci:
1. strašná nadprodukcia - v normálnom formáte by tá kniha asi mala 500 strán, kopec do podrobná rozobraných detailov, človek číta a číta a dlho sa nikam neposúva. Kebyže to má 200 strán, mohlo to byť výrazne údernejšie.
2. kopec vecí, ktoré si autor mal nechať pre seba (je fajn, že v rámci psychohygieny, sebareflexie a sebaodpustenia to chcel dostať zo seba von, ale aj tu treba vedieť, kedy je dosť.
3. autora vôbec nemusím, šiel som do toho len kvôli heavy metalu, žiaľ bolo ho tam menej ako som čakal.
Na druhej strane kniha pekne pripomína, ako sa tu žilo pred rokom 1989 (čosi som stihol), pravdou je, že aj tie spomienky máme subjektívne a po takmer 30 rokoch to všetci vnímame inak ako vtedy a preto aj Hiraxov pohľad beriem s rezervou.
Napriek tomu, že autora nemám rad, dávam tri slabé hviezdy.
Ako beletria priemerné, ako pokus o serióznu prácu podpriemerné.
Autor svoje tvrdenia nijako nedokazuje, neoveruje, a tým pádom mu všetko do všetkého zapadá, to sa potom fabuluje s veľkou chuťou. Robí tak s dobrým úmyslom, ale zvolil úbohé prostriedky.
Nie je jediný dôvod siahnuť po jeho ďalších knihách.
Veľmi príjemná kniha o jednom z posledných kúskov raja na Zemi a jej bezstarostných obyvateľoch v polovici 20. storočia.
Keďže dnes je tam aj letisko a pravdepodobne aj dokončený veľký prístav, na raj môžme zabudnúť...
Nesystematické, chaotické, metallikovské. Vtipné hudobné škatuľky a tragické rebríčky.
Ale čosi tam je, na pripomenutie HM histórie to stačí.
Kniha s posolstvom. Zriedkavý prípad, keď mi príbeh prehovára priamo do duše. Čas plynie, ľudstvo sa žiaľ nemení, aspoň že ostalo pár ideálov, pre ktoré sa oplatí žiť..