Evaho73 komentáře u knih
Knihu Vykupiteľ duší vnímam predovšetkým ako vyznanie lásky autorky k slovenským tradíciám a k slonenskej prírode, a ktorú si ja osobne radím medzi skvosty novodobej slovenskej literatúry.
Pri čítaní som sa preniesla do čias môjho detstva, kedy som sa ešte ako dieťa niekoľkokrát zúčastnila dedinských drápačiek peria, na ktorých staré babky opisovali starodávny život presne tak, ako ho opisuje autorka vo svojej knihe a nevyhli sa ani nadprirodzenému Svetlonošovi, ktorý v noci dokázal zblúdiť nejednú ľudskú dušu.
V knihe mi Svetlonoša z detstva pripomenul pán Nikto, hoci predstavoval úplne iný charakter. Z tohto dôvodu sa táto kniha bytostne dotkla aj mojej duše.
Oceňujem tajomnú atmosféru, dobre vyprofilované postavy s rôznorodým charakterom vyplývajúcim z ich spoločenského postavenia a veľmi realistické opisy tradičného dedinského života okorené prvkami nadprirodzenosti, ktoré od nepamäti sprevádzali aj prostý dedinský ľud. Téma zakázanej lásky s jej následkami je spracovaná veľmi citlivo, a zároveň reálne.
Autorka nepoužíva nárečie, čo mi možno trochu chýbalo k úplnej dokonalosti, ale použitým literárnym jazykom zase dokáže osloviť širší okruh mladšej generácie.
Teším sa na ďalšiu knihu od pani autorky, ktorá si touto úplne získala moju pozornosť.
(SPOILER) Kniha rozpráva o málo známej histórii Spojených štátov a naozaj ma dostalo, keď som si overila, že tieto udalosti boli skutočné. V podstate medzi rokmi 1854 a 1929 jazdili vlaky, ktoré viezli tisíce osirelých, opustených detí bez domova po všetkých mestách Spojených štátov, aby ich rodiny adoptovali. Samotný nápad bol skvelý, kým sa nezistilo, aký krutý osud často tieto deti postihoval. Tisíce detí skončili v rodinách, ktoré potrebovali bezplatnú prácu, zle s nimi zaobchádzali, využívali ich ako chceli.... A deti ? Nemohli nič robiť, boli bezmocné...
Presne tieto skutočnosti autorka zachytáva v historickej dejovej línii príbehu. Christina Baker Kline odviedla výnimočnú prácu, keď predstavila príbeh Niamh Power, fiktívnej postavy, ktorá predstavuje mnohé aspekty života dieťaťa v tomto systéme. Jej výskum a práca na pozadí sú obdivuhodné práve v podaní historicky presných zobrazení daného časového obdobia.
To, čo robí túto knihu výnimočnou, je to, že autorka použila paralelný príbeh o súčasných podmienkach popri rozprávaní o živote Niamh. Nie je to jeden príbeh, ktorý zatieňuje druhý. Vďaka jej zručnému používaniu charakteristík, dokáže čitateľov upútať minulosť aj súčasnosť. Nielenže je pani autorka talentovaná na prezentovanie vnútorného nepokoja a emócií postáv, ale vykresľuje podmienky, prostredie, konanie postáv citlivo a do pre čitateľa uspokojivých detailov, ktoré si treba vychutnať.
Musím uznať, že Donna Douglas si vie podmaniť svojich čitateľov. Dokonale ovláda konšpiráciu fiktívnych príbehov, kde dokáže adekvátne zosúladiť či už historické pozadie doby, v ktorej sa dej odohráva, ako aj charakteristiku postáv pochádzajúcich z rôznych spoločenských vrstiev. Pri čítaní som mala pocit reálnosti, akoby som sa ocitla v tej dobe a v nemocničnom prostredí, kde sa dej prevažne odohráva.
Čo dodať ? Teším sa na pokračovanie !
Kód ruže je komplexne prepracovaný špionážny román so strhujúcim a tajomným dejom, originálnym štýlom literárneho jazyka a fascinujúcimi postavami.
Charakter troch hlavných protagonistiek sa postupne vyvíja, všetky majú svoje pozitívne i negatívne stránky osobnosti, čo sa veľmi hodí pre jednotlivé dejové zápletky a ich následne vystupňovanie.
Autorka používa dve časové línie súčasnosť a niekoľko rokov späť počas druhej svetovej vojny. Súčasná časová línia je kulisou pre vytvorenie jedinečného vystupňovania hlavnej zápletky príbehu, zatiaľ čo tá minulá rozpráva celý príbeh od chvíle, keď sa hlavné postavy prvýkrát zoznámili. V rozprávaní autorky je isté fluidum, ktoré na čitateľov pôsobí celým príbehom veľmi prirodzene a hlavne v nich navodzuje pocit reálnosti. Dej ma tendenciu pohltiť pozornosť čitateľa už od prvej strany tak, že nebude mať pokoj, kým to nedotiahne do konca príbehu. Vrelo odporúčame pre fanúšikov historickej fikcie.
Hodnotím iba ako ľahké oddychové čítanie určené skôr pre násť ročných...
Okamžiky šťastia alebo naopak smútku opísané v knihe sa autor snažil podať tak, aby boli čitateľský atraktívne, ale podľa môjho názoru to takto v skutočnom živote vôbec nefunguje.
Postavy mi pripadali také povrchné a bez duše, akoby sa riadili nie hlavou, ale iba svojim libidom alebo úsudkom svojho okolia.
Mám rada knihy, v ktorých je ukryté nejaké posolstvo a aj samotný názov knihy vo mne od začiatku evokoval snahu ho nájsť, ale v príbehu dvoch súrodencov som nenašla nič, čím by som sa chcela vo svojom živote inšpirovať.
Suma sumárum najviac sa mi páči názov knihy “Okamžiky šťastia“, ku ktorému sa mi naopak vôbec nehodí jej obsah.
Dielo Majster a Margaréta je fenomenálne práve v tom, že každý si v ňom nájde svoju pravdu alebo presvedčenie. Navyše neustály boj človeka s dobrom a zlom je nadčasová téma, a tým je nadčasové i toto dielo.
Osobne mi Majster a Margaréta dali poriadne zabrať... Nemôžem povedať, že som knihu čítala s nadšením, morila som sa hlavne s filozofickým pasážami a hľadala v celom diele význam aj medzi riadkami. Po prečítaní mám rozporuplné pocity, kde si úprimne priznávam, že moje čitateľské povedomie určite nie je pre toto dielo postačujúce... Tým že sa tam prelínalo množstvo prvkov aj žánrov od fantasy, politickú satiru, filozofiu až k ľúbostnému príbehu, mám z celého diela v hlave zmätok, ktorý mi nepriniesol až taký dokonalý čitateľský zážitok, aký opisuje množstvo iných čitateľov.
Celkom dobrý ženský román z austrálskeho vidieka. Najskôr ma upútal námet, a keď som začala čítať zapáčil sa mi aj štýl autorkinho písania, ktorý ma nútil otáčať jednu stránku za druhou.
Spočiatku nevýrazné postavy sa vyvíjali iba pozvoľne až ma ku koncu prekvapili svojou ľudskou prirodzenosťou.
Autorka okrem iného poukázala aj na problémy so zdravotným zabezpečením na austrálskom vidieku, kde je veľmi ťažké nahradiť starých odchádzajúcich lekárov tými mladými.
Práve som dočítala ďalšiu čitateľský atraktívnu knihu a moju štvrtú z rúk pani autorky.
Určite sa jej podarilo vierohodne zachytiť hierarchiu medziľudských vzťahov vtedajšej spoločnosti a u niektorých čitateľov navodiť aj nostalgickú atmosféru časov nedávnej minulosti.
Klasický hlavné postavy tvoria ženy "hrdinky" s rozdielnym charakterom, ale... Opäť mi aj v tejto knihe dosť prekáža fakt, že hrdinstvo žien vyniká hlavne na úkor nevýrazných mužských postáv.
Dočkám sa už konečne od pani autorky aj kladne vyprofilovanej mužskej postavy ?!
Je mi ľúto, ale kvôli neobjektivite v charakteristike ženských a mužských postáv je toto dielo u mňa iba dobré...
Veľkým pozitívom knihy je prerozprávanie skutočného životného príbehu, ktorý vyniká opisom pre nás vzdialenej africkej kultúry. Štyri roky v primitívnych podmienkach, bez vymožeností, v biede, kde panuje hlad, zaostalosť, negramotnosť, zlá lekárska starostlivosť...
Azda sú to dôvody, aby som uverila láske, ktorá prekonávala aj neprekonateľné.
Nepochopiteľnou pre mňa ostáva poblúznenosť hlavnej hrdinky masajským bojovníkom, ktorá akoby ju zbavila zdravého úsudku a nechávala sa vmanévrovávať do mnohých nebezpečných až život ohrozujúcich situácií.
Z úspešnej podnikateľky sa vplyvom prostredia stala ustráchaná žena bez triezveho uvažovania...
Čítanie je to na každý pád zaujímavé a knihu som zhltla za dva večere.
Skvelá kniha, ktorú odporúčam všetkym milovníkom klasických príbehov.
Myslím si, že svojim obsahom je nadčasová, lebo hoci sa lekárske metódy a teórie menia, bolesť a strach trpiaceho človeka zostávajú stále rovnaké, tak ako otázky lekárskej etiky, cti a zodpovednosti.
Autorovi sa to všetko podarilo zachytiť na jedinečne vyprofilovaných postávach, s ktorými som prežívala ich úspechy i pády, bolesti i radosti, sklamania či naplnené očakávania. Príbehy jednotlivých postáv boli prepracované a na ich pozadí boli popísané i vtedajšie spoločenské pomery, ktoré iba podčiarlovali ich reálnosť alebo uveriteľnosť.
Pre mňa osobne bol dokonalý i koniec, na ktorom chcel autor poukázať na nevyspytateľnosť medicíny, tam kde nezaberie trdičná medicína, môže pomôcť alternatívna, prípadne láska alebo zázrak z božej vôle...
Knihy zvyknem čítať na jeden záťah a nedávam si prestávky počas ich čítania, alebo nečítam paralelne inú knihu.
Pri knihe Na smrť som to však nezvládala, a vzhľadom na ťaživú tému a spôsob, akým je kniha napísaná, som ju čítala s “psycho-hygienickými prestávkami“ (zrejme nemám dosť silný žalúdok na podobné obsahy), ktoré som využívala aj na vyhľadávanie historických faktov.
Poviem úprimne, že pokiaľ by bola kniha písaná prevažne z pohľadu obetí a rozpitvávala ich fyzické a psychické muky, nečítala by som ju. To, že bol príbeh podávaný väčšinou z pohľadu bezcitných zabijakov, ktorí sa na svoje obete pozerali iba ako na bezcenne kusy, ma trochu odosobňovalo.
Musím však konštatovať, že vzhľadom na všetko to krviprelievanie, brutalitu, krutosť, surovosť a ostane násilnosti, je kniha spracovaná s veľkou precíznosťou vzhľadom na historické udalosti.
Na fiktívnom príbehu niekoľkých kamarátov, dokázal autor zhrnúť reálne dejiny okolo druhej sv. vojny, čo jej predchádzalo, od hospodárskej krízy cez rozmach mafie v Amerike, postupné získavanie Hitlerovej moci a začiatkov antisemitizmu, až po praktiky v koncentračných táboroch. Zmienky o skutočných postavách a ich úlohách počas tohto obdobia ako napr. Al Capone, Lída Bárová, Erich Maria Remarque, Josef Mengele, Rudolf Höss alebo Jozef Tiso, dodávajú celému príbehu ešte väčší punc reálnosti.
Čítala som už veľa kníh o koncentračných táboroch, ktoré boli okrem knihy Smrť je mojím remeslom, písané väčšinou z pohľadu obetí, ale táto je písaná z nadhľadom aj na samotných zajatcov aj z pohľadu druhej strany – príslušníkov SS a toto bol pre mňa zaujímavý novoobjavený rozmer...
Všetky postavy mali pri svojich skutkoch a okolnostiach na pamäti dve podstatné slová Na smrť, podľa ktorých aj konali a to z nich robilo buď vraždiace monštrá alebo hrdinov obetujúcich sa pre svojich blízkych a známych.
Kniha Na smrť je pre mňa osobne veľmi kontroverzná, síce obsahovo veľmi náročná na čítanie ale unikátna svojím spracovaním.
Mám rada knihy, ktoré sú osobité jednak svojím obsahom a jednak aj štýlom, akým sú napísané, lebo to im zaručuje istú výnimočnosť.
Kniha Zvuk slunečních hodín je osobitá a tým aj výnimočná.
Viacúrovňové rozprávanie o životnej ceste Toma a Ráchel - charizmatického manželského páru a ich syna Daniela, síce zo začiatku pôsobí trochu chaotický, ale všetky rozprávačské línie sa prepoja do excelentného finále.
Veľmi dobre zachytená atmosféra, či už exotickej Indie, alebo napríklad terezinskej väznice a slušne vyprofilované postavy, ktoré sa mi ihneď vryli pod kožu, nakoniec spôsobili, že som tento fiktívny príbeh začala vnímať až priveľmi skutočne.
Čítanie tejto knihy bolo pre mňa opäť jedným úžasným čitateľským zážitkom.
Román “Ke dnu je zasadený do hmlistých severočeských bažín, čo u čitateľa vzbudzuje trochu ponurú až mysterióznu atmosféru. Autorka postavila dej na mnohovrstevných postavách, ktoré sa striedajú v rozprávaní, a poskytujú tak reálny pohľad na život v malomeste. Anna Bolavá je určite talentovaná autorka, ktorá svojimi dielami dokáže trefne poukázať na našu zakomplexovanosť nemálo ovplyvnenú aj našim životným prostredím.
Podľa môjho názoru toto voľné pokračovanie románu “Do tmy nedosahuje jeho kvality a mňa osobne uchvátilo o trochu menej.
Dojemný román s originálnym námetom, kde sú dômyselne a hlavne autentický prepojené historické udalosti s fikciou.
Za silné stránky považujem, že autorka dokázala vykresliť silné ženské postavy, ktoré si prechádzajú náročnými životnými skúsenosťami. Román je historický presný a oceňujem autorkin prehľad, ktorý sa odzrkadľuje v atmosfére príbehu.
Za slabšie stránky považujem, že niektoré postavy sú menej rozvinuté a príbeh má miestami sentimentálny nádych. Takisto tempo príbehu bolo na môj vkus dosť pomalé, čo neprispelo k efetnejšiemu vystupňovaniu zápletky.
Román je vhodný pre čitateľov, ktorí majú radi historické romány s pútavým príbehom a silnými ženskými postavami.
"Fáma" je psychologický thriller, ktorý ma upútal hneď od samého začiatku svojim podmanivým dejom o zdanlivo nevinných klebetách v malej komunite. Autorka sa pohrala s myšlienkou, ako sa s fámy môže stať smrteľná hra. Hlavná postava, Joanna, je dobre vykreslená a čitateľ sa spolu s ňou ocitne v temných záhadách...
Autorka tu dokázala šikovne namixovať kokteil napätia, tajomstva a psychologického aspektu s prekvapivým záverom, čím vytvorila dojemné a zároveň pútavé čítanie pre fanúšikov tohto žánru.
A mne sa naopak tento diel páčil najviac. Príbeh bol hravý, vtipný so známymi ústrednými postavami, z ktorých vyžarovala neskutočná chémia. Tým, že sa obidvaja aktéri objavovali naprieč celou sériou, už som poznala ich " vzájomnú averziu" a rozmýšľala, ako sa autorke podarí ich dať dokopy.
Mám za sebou prvú skúsenosť s autorkou a moje dojmy sú trochu rozpačité.
Je to dlhá kniha s príbehom, ktorý má veľa prvkov, záhad, intríg, romantiky, ktoré vás síce nútia pokračovať v skúmaní, pretože na konci každej kapitoly sú odhalené informácie, ktoré menia to, čo ste predtým tušili, ale...
Možno som ohľadom na super recenzie očakávala oveľa dokonalejšie literárne dielo, ako som ho v konečnom dôsledku vnímala.
Určite sa mi páčil jazykový štýl autorky s krásnym opisom prostredia a jednotlivých scén príbehu, ktoré spolu vytvárali dokonalu atmosféru. Na môj vkus mi do toho nesadol spôsob, akým boli vyprofilované postavy príbehu, ktorých charakter bol neosobný a nevedela som sa s nimi stotožniť. Možno aj z toho vyplýva moja rozpačitosť a nie úplne stopercentná spokojnosť.
Najzaujímavejšia je situácia, v ktorej sa ocitla hlavná postava príbehu.
Inak kniha je po čitateľskej stránke celkom atraktívna vzrušujúca, ale celá zápletka príbehu je predvídateľná a na môj vkus málo rozvinutá. Navyše hlavná ženská postava si mňa osobne svojim charakterom nezískala. Celkovo knihu radím do kategórie ľahké odpočinkové čítanie, ktoré síce neurazí, ale ani nenadchne.
Ide tu o psychologický thriller, ktorý dokáže v čitateľovi prebudiť obrovskú škálu pocitov: napätie, vzburu, úľavu... a v niektorých momentoch aj nudu zo stereotypu a trochu aj sklamanie.
Autorke sa celkom podarilo sprostredkovať prvý pohľad na svet očami dieťaťa, ale pri čítaní mi naskakovali aj rôzne otázniky, na ktoré som nedostala odpoveď. Možno by ich dokázala vysvetliť práve matka, aspoň čo sa týka vzťahu k synovi...
Určite má kniha svoju originalitu, či už námetom alebo spracovaním.
Myslím si, že ľudská rozdielnosť vo všetkých aspektoch sa dá vyjadriť aj inak, ako to predviedol autor v tejto knihe.
Rozhodne nepatrím k tým čitateľom, ktorí majú potrebu vyvýšovať toto dielo do nebies.
Nemyslím si, že je potrebné prezentovať pravú ľudskú podstatu pri takých scénach, kde je napríklad brutálne opísané týranie zvierat, alebo v porno scénach podčiarknutých incestom, či dokonca pedofíliou. Vyvolalo to vo mne dojem, že som opäť natrafila na autora - úchylaka.
Postavy mi prišli úplne bezduché a bez emócií, akoby to boli iba mechanické figúrky bez srdca a lásky v akejkoľvek podobe, poháňané väčšinou iba svojim "chtíčom".
Idem proti prúdu, ale nemôžem si pomôcť, tak to proste cítim.