Evaho73 komentáře u knih
Kniha sa číta dobre, dej je dobre vystupňovaný s niekoľkými zvratmi, avšak celkom predvídateľnými. Prelínanie minulosti s prítomnosťou, krátke kapitoly, striedanie rozpráčov, to všetko prispieva k jej čítanosti.
Napriek tomu mne osobne príbeh nesadol...
Možno to bolo tým, že ani jedná postava mi nebola úplne sympatická, čo sa mi pri čítaní kníh už dlho nestalo a uvedomila som si, aké je to dôležité k tomu, aby čitateľ mal s knihy ten pravý pôžitok.
Súdiac podľa komentárov a hodnotení, čo nesadlo mne, sadlo iným čitateľom, a tak by to malo byť :-).
Páčil sa mi námet knihy o "cestovaní v čase" aj opis prostredia, v ktorom sa dej príbehu odohráva.
Už menej ma dostalo celkové spracovanie tohto rozsiahleho historického románu. Dej na môj vkus plynul veľmi pozvoľne a bol málo vygradovaný. Rozprávanie bolo iba z pohľadu hlavnej hrdinky a mne chýbali opisy vnútornych myšlienkových pochodov ostatných postáv.
Najviac ma ale štvalo, že postavy dostatočne nejavili prekvapenie alebo počudovanie nad rozdielmi spôsobu života s cca dvesto ročným časovým rozdielom...
Láska tu však nepozná žiadne rozdiely a púto medzi hlavnými postavami má niečo do seba.
Už pomaly dočítavam aj druhý diel, ale...
Kniha o bolestných životných stratách, sklamaniach, osudových omyloch, ktoré dokázali jednú ženu zaviesť až na okraj spoločnosti a žiť vo vyhnanstve pod zmenou identity.
Paradoxne sa všetka táto nepriazeň podielala na jej prerode v sebavedomú bytosť s pevnými zásadami a svojou hrdosťou, ktorá sa stala nenahraditeľnou pre ďalšie ženy preberajúce na seba svoje životné poslanie byť matkou. Nakoniec sa jej vyhnanstvo stalo nádejou a začiatkom nového života.
Nebol to klasický romantický príbeh určený ženám. Autorka knihu napísala veľmi autentiký, kde zároveň priblížila život v medzivojnovom období počas hospodárskej krízy a rasovú neznášanlivosť medzi bielym a čiernym obyvateľstvom.
Romantická linka je vedená celým príbehom iba okrajovo a to túto knihu zaraďuje skôr medzi historické nie ľúbostné romány.
Oddychová fikcia s prímesou rodinného tajomstva, romantiky, humoru, ale aj detektívnej záplatky.
Zo začiatku som sa pri čítaní začala “namotávať“ a od zápletky som mala vysoké očakávanie. Nakoniec som ostala sklamaná, lebo sa dej začal uberať rôznymi smermi, kde som stále čakala nejaké hlbšie objasnenie osudového vzťahu dcéra – matka – Afrika – otec?
Nedočkala som sa...
Žánrovo ťažšie knihy niekedy striedam s tými ľahším tak, ako v tomto prípade.
Od LH som už niekoľko kníh prečítala a túto radím k tým menej vydareným.
Dej príbehu je posadený do celkom príjemného prostredia amerického malomesta, ale neskutočne sa naťahoval, nebol dobre vystupňovaný a celá prvotná zápletka sa začala zvrhavať na prehnanú romantiku.
Škoda malo to potenciál aj na celkom slušný thriller nielen na klasickú červenú knižnicu.
Šesdesiaté roky
+ Svadobná noc
--------------------------------------------------
= Fatalné životné nedorozumenie
Skvelé literárne dielo o probléme, ktorý možno aj doteraz stojí za množstvom stroskotaných vzťahov, ale kvôli svojej intimite je tabuizovaný.
Autor sa dokonale pohral s témou... Navodil úžasnú atmosféru tým, v akom prostredí sa tento malý komorný príbeh odohrával, ktoré zárovaň aj podtrhovalo charaktery oboch aktérov.
Na jednej strane to bol starodávny hotel symbolizujúci akúsi úpätosť a na druhej pláž predstavujúca voľnosť.
Cez postupne sa odohravajúci príbeh svadobnej noci, zároveň autor opisoval minulosť a zázamie oboch manželov, čím dokonale vyprofiloval ich charaktery.
Je škoda, že spackaná svadobná noc, kvôli nepochopeniu, akejsi traume z detstva a nedostatočným informáciám, pochovala životnú lásku...
Za mňa knihu hodnotím ako poučný čitateľský zážitok hlavne pre tých, ktorí začínajú so sexuálnym životom. I keď dnes, vzhľadom na dostupnosť informácií, je tento problém čoraz zriedkavejší.
Neuveriteľné, neuveriteľné a ešte raz neuveriteľné....... !!! Ako sa niekto mohol takto zachovať k dvom deťom, ktoré sa ničím neprevinili, iba ak tým, že sa narodili ruskej emigrantke ?!!!
Veľmi autentické rozprávanie, kde mi síce úplne nesadol autorov štýl, ale to v tomto prípade vysoko prevyšuje výpovedané svedectvo dvoch účastníčok ruských pracovných táborov. Najviac ma dostalo, že obidve dievčatá ani po tom všetkom, čo prežili, nestratili svoju vieru a aj vďaka nej sa nepoddali svojmu osudu.
Príbeh o Désirém, ktorý fejkoval demenciu ma dostal. Autorovi sa pozoruhodne podarilo v rozsahovo chudobnejšom diele, nastaviť zrkadlo, nám ľuďom a celej spoločnosti vôbec vo vzťahu k seniorom a starobe ako takej.
Za dobru knihu považujem tú, ktorá má po jej prečítaní prinúti rozmýšľať nad jej posolstvom a Opozdilec ma okrem toho vyprovokoval zamyslieť sa a zbilancovať svoj doterajší život...
Odporúčam ako úderné a kvalitné čítanie, kde hlavná postava môže byť považovaná za hrdinu, ale rovnako aj za zbalelca a je len na čítajúcom, ktorú variantu si zvolí.
Do čítania tejto série detektívok som sa pustila predovšetkým kvôli môjmu záujmu dozvedieť sa viac o životnom štýle a kultúre amišov.
Som trochu sklamaná, lebo autorka v dvoch knihách, ktoré som zatiaľ prečítala o ich spôsobe života veľa neprezradila. Skôr je to iba konfrontácia ich náboženstvá a zvykov so životom bežných obyvateľov, ktoré im zatiaľ prinášajú iba samé nepríjemnosti a problémy.
Detektívna zápletka a spôsob vyšetrovania bol dosť podobný ako v predchádzajúcom diele, ale obidva príbehy sú napísané spôsobom, ktorý čítateľov núti čítať ďalej aj predovšetkým kvôli vývoju vzťahu či nevzťahu medzi dvoma hlavnými postavami navýše bojujúcimi so svojimi démonmi z minulosti.
Prvá tretina knihy je napísaná pútavo, skoro bytostne som pociťovala zúfalstvo, smútok alebo pochybnosti hlavného hrdinu v otázke viery, ktoré vyvolala bolestná strata vlastného dieťaťa a tešila som sa ako to bude ďalej vysvetlené.
Potom však prišla pre mňa veľmi rozporuplná a myšlienkovo nevyrovnaná časť, kde som ocenila jedine dobre položené otázky, ale mnohé protirečivé vyjadrenia v otázkach vzťahu človeka s trojjediným Bohom, som nedokázala akceptovať.
Rovnako som nemohla súhlasiť s tým ako autor napríklad opísal vzťah k jedlu, ktorý vo mne skôr evokoval márnivosť alebo obžerstvo.
Jedine v čom som sa na sto percent stotožnila s autorom bolo tvrdenie, že Boh je nekonečná láska, ktorá dokáže prekonať aj veľkú bolesť.
Dojemný Dopis od Kathryn Hughes, adresovaný čitateľom, vyvolal vo mne širokú škálu emócii a bola som príjemne prekvapená kvalitou tejto prvotiny.
Je to pútavé rozprávanie o osudných okamžikoch života jednej starej ženy svojej vnučke, ktoré je zachytené z pohľadu dvoch hlavných hrdiniek, samotnej rozprávačky a biologickej matky jej muža.
Dva nešťastné životné osudy týchto žien sa zhodou okolností pretnú a po rokoch trápenia a neistoty sa ich životy začnú uberať priaznivejším smerom.
Zaujímavý dej s problematikou týrania žien bol, je a bude stále aktuálny a ja odporúčam tento román prečítať všetkým, ktorým táto téma nie je ľahostajná.
Po knihe Mazací tramvaj som siahla úplnou náhodou, keď som ju objavila v kníhkupectve a najskôr ma zaujala iba jej obálka. Pre mňa neznáma poľská autorka a anotácia vo mne nevzbudili príliš vysoké očakávanie, ale niečo ma nútilo túto knihu i tak prečítať.
Aké bolo moje prekvapenie, keď ma hneď od prvej strany tento zaujímavo napísany thriller úplne pohltil. Možno k tomu prispel aj fakt, že podobné žánre veľmi nečítam a námet mi neprišiel až tak okúkaný.
Kniha poskytuje zaujímavý pohľad do duše štyroch odlišných ľudí, z toho je jeden manželský pár, ktorých dokopy spája úplna náhoda a priveľká snaha o pomstu.
Mne sa páčil aj otvorený koniec, ktorý čitateľovi otvára rôzné varianty,
akoby mohol thriller skončiť.
Môžem skonštatovať iba to, že v poslednej dobe mám šťastie a čítam knihy, ktoré ma zaujmu i napriek tomu, že sa snažím striedať žánre.
Čítavo napísaný príbeh s ešte zaujímavejšou témou z prostredia sekty Amišov.
Bola som úžasnutá, že ešte aj v dnešnej dobe existuje určité náboženské etnikum, ktoré vyznáva striktný život založený na odmietaní mnohých výdobytkov moderného životného štýlu, žijú v dokonalej harmónii s prírodou a dodržiavajú zvyklostí a praktiky, ktoré boli typické pre civilizácie z minulých storočí.
Autorke sa dokonale podarilo zachytiť život dnešných Amišov a konfrontovať ho s moderným životným štýlom súčasnej civilizácie.
Najviac ma dostala obetavosť a pokora Amišov, ktorí sa na úkor svojho vlastného prospechu zasväcujú službe pre svojích blížnych a častokrát má ich obeta veľmi vysokú cenu.
Príbeh je vykonštruovaný tak, aby toto všetko ukázal a dejové línie boli navyše obohatené aj o príbeh životnej lásky, ktorý tomu pridal trochu romantiky.
Čajovú púť po Turecku a Izraeli s konečnou stanicou Jeruzalem som si začala celkom užívať, ale ku koncu mi už prišla trochu fádna a monotónna.
Obdivujem podobných dobrodruhov a cestovateľov schopných absolvovať dobrodružné výpravy do cudzích krajín, pri ktorých sa vzdávajú akéhokoľvek komfortu odhodlaných ísť za svojim cieľom.
Cieľ alebo zmysel ich cesty môže byť rôzny od spoznávania kultúry a spôsobu života v cudzích krajinách, ich historických pamiatok, architektúri, kuchyne, fauny a flóry alebo idú za meditáciou a cez útrapy spojené s takouto výpravou hľadajú svoje "druhé ja".
U Ladislava som takýto hlbší cieľ alebo zmysel jeho cesty nezaregistrovala, a možno preto mi tento cestopis prišiel trochu povrchný.
Putovanie opísoval s nadhľadom a humorom, ktorý z môjho hľadiska používal aj tam, kde to už nebolo vhodné. Celkom mi bolo trápne, keď vojákom na hranici ani nevedel vysvetliť, prečo vlastne ide do Svätej zeme...
Nakoniec som sa dozvedela, že najviac ho prekvapila pohostinnosť miestnych obyvateľov pochádzajúcich z rôznych náboženských vrstiev, čo pre mňa osobne bolo málo. V závere som nepocítila tú pravú eufóriu a chýbali mi tam živšie opisy žážitkov, emócii alebo prostredia.
P omoc.
O hľaduplnosť.
S pása.
O beta.
L áska.
...aj toto sú niektoré z posolstiev tejto knihy, ktorých odosieľateľom je sám život.
Posol je kniha, ktorá znovu nastavuje zrkadlo nášmu svedomiu.
Posol je kniha, ktorá je veselá aj smutná, bolestná aj radostná.
Posol je kniha, ktorá nám ukazuje cestu, akou máme ísť.
Posol je kniha, ktorá nie je prvoplánová, tak ako sám život.
Posol je kniha, ktorú odporúčam prečítať.
Čítavý romantický príbeh s detektívnou zápletkou, ktorý mal svoj spád hlavne dobre prepracovanými dejovými zvratmi. Na čitateľskej atraktivite príbehu prispeli aj svižné dialogy, vystižné opisy, ktoré neboli prehnané a samozrejme samotná zápletka. Jeden bod uberám za veľmi prekombinovaný charakter jednej z hlavných postáv. Inak pokiaľ máte chuť na nenáročné oddýchové čítanie, tak vrelo odporúčam.
Na túto knihu som sa vzhľadom na jej fantastické hodnotenia a odporúčania veľmi tešila.
Gulagy alebo koncentráčne tábory sú ťažkou témou pre knihy a je jedno, kto stojí na strane nepriateľov, či Rusi alebo Nemci. Keby som skôr nečítala knihu Ztracená manželka od Alyson Richman, ( je síce o holokauste ale s touto majú podobný námet), ohodnotila by som túto o 1* viac. Nemôžem si pomôcť, ale po prečítaní mi kniha V šedých tónech nepripadá veľmi originálna a ani jej autentickosť som nepociťovala tak ako pri čítaní knihy od Richmanovej. Chybali mi tam nejaké realistickejšie opisy.
Nakoniec som si neodpustila dať o 1* menej aj za farebné gumové medvedíky v bohom zabudnutom ruskom bufete niekde pri Omsku počas druhej svetovej vojny, tak to mi už príde ako poriadny nonsens.
Knihy hodnotím na základe mojich bezprostredných pocitov po prečítaní, nie na základe väčšinovej mienky a tie sú také aké sú.
Ide tu o psychologicky nabitý triler, ktorý sa zameriava na vnútorné boje hlavnej hrdinky. Joy Fieldingová sa tu snaží efektívne skúmať tému osobného zlyhania a zložitosti medziľudských vzťahov. Kniha obsahuje niektoré časti, ktoré mali stagnujúce tempo, a tiež vedľajšie postavy nedostávali dostatok priestoru preto, aby lepšie vynikla zápletka. Škoda, lebo mi to dosť podstatne ovplyvnilo celkový zážitok z čítania.
Ľahké oddychové čítanie, ktoré vrámci žánru hodnotím ako dobre, t. z. na 3.
Čítanim tejto knihy som sa opäť ocitla na prechodovom moste medzi literatúrou mladých a literatúrou pre dospelých, ako sa zvykne YA literatúra označovať.
Keď som sledovala rieku dejových liniek, objavila som tam sebazničujúci smútok nad stratou blízkych, rodinné problémy, ťažkú diagnózu, depresie, hľadanie seba samého, ale aj naopak vykupujúcu lásku, zmierenie alebo ponaučenie z prežitého, teda odhodlanie a optimizmus zmeniť smer života k lepším cieľom.
Toto sú aj základné charakteristiky pre tento druh literatúry, ktorú neodsudzujem iba ju vďaka svojmu veku vnímam inak, lebo mladosť dáva krídla prekonať aj to neprekonateľné a nič iné sa v tomto veku nepripúšťa.
Inak to nebolo ani v tomto príbehu a palec dole dávam iba za totálne spackaný koniec....