former3980 komentáře u knih
TICHÝ OCEÁN/AFRIKA. Moja obľúbená Afrika. Aj keď tentokrát vo veľmi surovom vydaní. Detailné popisy zla, páchaného na otrokoch, sú fakt len pre silné žalúdky. 15 - ročný chlapec, taký dokonalý, že by u nás z fleku mohol robiť predsedu vlády, síce vyzerá ako nadsázka, ale veď je to len kniha. A výborná! Opäť som si užil putovanie čiernym kontinentom ako pri Piatich týždňoch v balóne či Barsacovi. Nádhera za 95 %.
SVETOVÉ MORIA. Úchvatná kniha. Na Slovensku vyšla ako prvá verneovka v roku 1971 a začať sériu odporúčam práve ňou. Neskutočná fantázia. Topky - boj s obrovskými chobotnicami, uviaznutie ponorky pod ľadom na Južnom póle, rovnako v prielive pri Novej Guinei, podmorské cintoríny potopených korábov, lov na dugonga, bájna Atlantída ... a ešte mnoho iných. So záhadným kapitánom Nemom a obdivuhodným profesorom Aronnaxom. Bombastické opisy podmorského sveta. Toto je kniha, pri ktorej si želáte, aby nikdy neskončila! A som rád, že som ju čítal až teraz a nie ako tínedžer. Pri nej si človek uvedomí aké stovky zbytočností prečítal za dlhé roky a takáto knižka ležala ľadom v domácej knižnici. Navyše si už dnes hneď v googli vyhľadám všetky zvieratá či spomínané lokality, čo sa v 70 rokov nedalo. 100 percent , ale dal by som viac keby sa dalo. A teraz si idem pozrieť film z roku 1954, hoci pre mňa asi zostane jediným pravým kapitánom Nemom charizmatický Omar Shariff z Tajuplného ostrova...
AFRIKA. Stačilo mi jediné slovo - Afrika. A hneď som sa vrhol na knihu (po nej na Barsaca). Tento kontinent ma vždy fascinoval a teraz ho sledovať zhora, s názvami, ktorých väčšina už súčasníkom nič nehovorí. Na rozdiel od Cesty do stredu zeme veľmi akčné a náučné, toto sa Vernemu fakt podarilo. Vrátane technických detailov okolo balóna. Kým to človek nečíta, ani si neuvedomí, že v Afrike je životu nebezpečné aj prespať na holej zemi bez prítomnosti šeliem a ľudožrútov - háveď to vybaví za nich... Tu človek prekusne aj to stále otravné "drahý Dick" v každej vete, lebo dynamika príbehu to vynahradí. 90 percent.
Prečítal som najskôr Tajomný ostrov, potom Dva roky prázdnin a teraz túto knihu. Už sa nemusím báť, keby som stroskotal na pustom ostrove - už viem všetko potrebné :-) Pár zákonitostí: všetci stroskotajú v teplom počasí, aby mali čas pripraviť sa na zimu alebo obdobie dažďov. Veci, na ktoré dnes neviete zohnať stolára alebo tesára, zázračne vyrobia za pár týždňov pätnásťročné deti alebo taťko so svojimi neplnoletými synmi. Rovnako zázračne sa vždy zjavia všetky potrebné rastliny a nechajú sa ochočiť všetky potrebné zvery. Ale zasa je to kniha. Chvíľami nuda, chvíľami to malo aj spád. Ale čítať sa to dalo. Zlatý stred. Navyše napísaný dvesto rokov dozadu...
NOVÝ ZÉLAND/TICHÝ OCEÁN. Tak ja som čítal knihu s iným obalom, tú zo slovenskej série, ale snáď som tu dobre. Jedna rada pre toho, kto ju nečítal - dajte si ju po Tajomnom ostrove. Asi by bolo zaujímavé porovnať ako zvládnu bežný život dospelí a detskí stroskotanci. Hoci pri deťoch od 8 do 15 rokov som sa celú knihu čudoval, čo všetko vedeli. Možno len sci - fi alebo vtedy boli deti už také vyspelé. Hlavne, aby nestroskotali tie dnešné, ktoré nevedia ani zaliať čaj... Kniha sa dobre čítala. Ja som po nej siahol po dočítaní Pätnásťročného kapitána, ktorý bol určite lepší. Ale obe sú také "adult children story". Pri Verneovi ma vždy zaujalo, ako vynechal úplne bežné životné potreby na ostrove ako sex alebo záchody (snáď niekam to museli chodiť robiť). Vlastne to sú knihy pre mládež... Dobrých 80 percent.
OSTROV V TICHOM OCEÁNE. Tak hoci obálka je iná (ja som čítal z tej klasickej edície), snáď sa bavíme o identickom diele. Veľmi som sa na to tešil, ale niektoré veci ma prekvapili. Hlavne - kapitán Nemo sa v klasickej filmovej šesťdielnej adaptácii ukázal už v prvom dieli, aj so všetkými zo zeme vyliezajúcimi družicami. V knihe, ktorá má 440 strán, sa s ním zoznámime až niekde po 400tej strane... A to hneď aj umiera. Hoci jeho (utajené) zásahy do života osadníkov sú zrejmé od začiatku. Inak kniha je mimoriadne rozvláčna. Opisy každodenného života, výroby jednotlivých potrebných komponentov opísané do najmenších detailov - výroba pušného prachu, lodí, látok na šaty, chleba. Inžinier Cyrus Smith je taký predchodca McGuyvera. Mám pocit, že keby som niekde stroskotal a mal tento manuál so sebou, tak by som sa tiež dokázal adaptovať na pustom strove. Menej niekedy býva viac. Občas tomu chýba dynamika. V porovnaní s Dvadsaťtisíc miľ pod morom môžem dať max 80 percent.
Priznám sa, ja som už bol 30 rokov dozadu unavený z Poirotov a Marplových a prestal som to čítať. V poslednom čase som však zobral pár Agathiných kníh z edície STOPY (bez tejto slávnej dvojice) a urobil som dobre. Miesto určenia neznáme - je špionážny román a na rok 1969 musel byť úplná bomba. Dnes by sa už možno niekto pochechtával nad naivitou, ale nevadí. Mne sa to páčilo. A motívy jej knihy už boli x krát prežuté rôzne hollywoodskymi režisérmi a zasadené do súčasnosti. Klasickú filmovú adaptáciu som nenašiel - ale za knihu 97%!
SVET. Zo začiatku ma to nebavilo. Zasa kecy v nejakom klube, naškrobený hlavný hrdina. Ale potom sa to rozbehlo. Najdominantnejšou postavou je tu sluha, ktorý sa v originále volá Passepartout, ale v slovenskej verzii z neho urobili Prešmyka, čo ma celú knihu dosť rušilo. Highlighty: zachránenie mladej Indky z horiacej hranice, pád mosta po prejdení vlaku, boj s Indiánmi a na záver pálenie drevených častí lode, aby doplávali do Británie. Celkovo veľmi dobré, ale určite to priradím až za Julesovi Top diela. 80 percent. A potom som si pozrel film z roku 1956 s famóznym Davidom Nivenom a pre mňa neznámym Mexičanom Cantiflasom, ktorý bol v postave sluhu úplne dokonalý. Vo filme dokonca na úvod použili na rozdiel od knihy balón... výborné. Akurát si určite nepustite po knihe verziu z roku 2004 s Jackie Chanom...bŕŕŕ
Hailey je proste klasik a kvalita. Odvtedy sme videli x sfilmovani podobných katastrofických námetov. Ale na tú dobu určite pecka. U mňa za plný počet. Zároveň jeden z klenotov edície Stopy.
ARKTÍDA. Dal som si už štvrtú verneovku v rade o dobrodružstvách z polárnych oblastí (po Césarovi Cascabelovi, Zlatej sopke a V krajine kožušín). Ak by som mal určiť poradie, tak prvý by bol Hatteras, 2. - 3. kožušiny a Cascabel, 4. sopka. Ak váhate, kľudne berte knihu a čítajte. Vynikajúca! Tie opisy polárnych oblastí a života v nich doviedol Verne v tomto diele k absolútnej dokonalosti. Väčšina deja sa točí okolo Hatterasa, ktorý môže byť čitateľovi odporný svojou tvrdohlavosťou ísť na Severný pól za akúkoľvek cenu, aj ľudských životov. Na druhej strane, je jeho zarputilosť obdivuhodná. Ale pre mňa bola highlightom knihy postava doktora Clowbonnyho, neuveriteľného človeka. Vždy pozitívne nalaladeného, sršiaceho humorom, praktickými radami, obrovskými znalosťami a najmä schopnosťou, nájsť východisko z akejkoľvek prekérnej situácie. Škoda, že takýto ľudia dnes už existujú iba v spisovateľskej fantázii. Medzi topky knihy počítam boj s medveďou tlupo, ktorá ich napadla v ľadovom domci. Fakt výborné čítanie a za mňa plná paľba - 100 percent.
SEVERNÉ TERITÓRIUM AMERIKY. Nezvyknem plytvať 100 percentami, ale teraz ich kľudne dám. Ďalšia z kníh, na ktorú som sa tešil a nesklamala. Síce ťažké a pomalé čítanie, ale tie bezvadné opisy divokej prírody v severných oblastiach stoja za to. Toto nie je rodokaps, takže ak z toho niečo chcete mať, treba to čítať poriadne. Na začiatku sa vyberie skupinka 20 ľudí založiť viac na severe pevnosť na lov kožušinových zvierat, lebo južnejšie je to už prehustené. Hovorím si - čo sa tam asi bude diať? Ale odkedy zistia, že ju postavili na kuse zeme, ktorý sa odtrhol sopečným výbuchom a následným zemetrasením od pevniny, už to odsýpa... Kožušiny sú v tej chvíli najmenšia starosť, treba si ratovať holé životy. Verne ich nechá vystresovať do mrte, aby sa zachránili až na poslednej strane, keď sa im to už celé rozpadá pod zadkom (sorry za spoiler). Ale zamyslel som sa nad chovaním ľudí. Ako s pokorou, vzájomnou úctou a kooperáciou prežili tieto krušné okamihy. Ale asi vedel o čom píše a ľudia sa v minulosti asi k sebe takto chovali. Pošlite tam 20 ks dnešných sebeckých blbcov, s hrubými reťazami na krkoch, ktorí svoje džípy zaparkujú prednými kolesami do jazera, lebo sú hnilí urobiť tri kroky. Zahučali by do troch minút (a nebola by ich škoda), lebo by každý z nich bol múdry ako ruské rádio a sebecky by riešili iba seba ...
KLONDIKE. Verne tu zabŕdol do výsostného teritória Jacka Londona. Hoci kvalitu majstra na túto časť sveta dielo nedosahuje, dalo sa to čítať. Opäť nechýba záporák (tentokrát z Texasu), ktorý ako vždy u Vernea dostane svoje v závere na troch riadkoch. Iritujúce dialógy so ženami, hoci od začiatku je jasné, že sa dajú dokopy. A na záver prekvapenie: zo zdravotnej sestry super zlatokopka, ktoré tie milióny zmanažuje na dve doby. A potom nemilujte autora... Takých 65 - 70 percent
Existujú knihy, ktoré strašne túžite zohnať. A potom ste sklamaní. Po Stíhačoch asteroidov som tento pocit zažil aj pri Edene. Stanislaw Lem je majster pera (Skúška pilota Pirxa či Solaris sú super veci) , to sa mu nedá uprieť. Ale asi som mal od tejto mimoriadne vyzdvihovanej knihy iné očakávania. Popisy bytostí aj celej planéty sú síce detailné, ale tak prefantazírované (alebo možno moja na to nestačí), že v som si niektoré pasáže prečítal trikrát, ale aj tak som pri tom zlyhával. Bol som rád, keď som to konečne dočítal. Na druhej strane knihy ako Viking sa vráti alebo Skaza planéty Faena, ktoré nie sú tak vyhajpované, sú úplnými bombami v porovnaní s dvomi vyššie menovanými. Dám 70 percent za Lema, ale raz stačilo...
AFRIKA. Opäť klasická Verneovka - hádka dvoch, tentokrát francúzskych poslancov, ktorí sa vyberú presvedčiť na vlastné oči, kto z nich má pravdu. Najskôr putovanie čiernym kontinentom, ale pod pokrievkou to vrie. A potom to príde - únos, lietadlá, novodobý magapolis, nazvaný Blackland uprostred africkej divočiny, s vymoženosťami 21. storočia. V 19. storočí! Ale výborne vypointovaný príbeh o zlosynovi, ktorý začína v jednej londýnskej banke... Ten Blackland bol na mňa trochu moc (hlavne som to po 5 týždňoch v balóne, ktorý vyzeral realisticky, vôbec nečakal). Ale čítalo sa to strašne dobre. 90 percent.
PERU - BRAZÍLIA. Skvelá kniha. Amazonka v celej svojej nádhere. Aj záporák, ktorého stihol zaslúžený trest, aj potrebná dávka napätia spod šibenice, či sa stihne vylúštiť kódovaný odkaz. Ako bonus boj s kajmanmi na "jangade" či potápačské entré s elektrickým úhorom...Malo to dynamiku, takže to odsýpalo oveľa lepšie ako venezuelské Nádherné Orinoco. Monsieur Verne - proste pán spisovateľ aj po takmer dvoch storočiach. Vrele odporúčam - 95 percent.
VENEZUELA. Túto knihu mi kúpili rodičia, keď som ešte chodil na základnú školu k nejakému sviatku. Vždy sa mi páčil obal, ale po prečítaní pár strán som ju vždy odložil. Proste ma to nebavilo ako všetky Verneovky v pubertálnom veku. Prednosť dostali Ed McBain, Ross McDonald, potom stovky vážnych kníh, až som napokon po desaťročiach zistil, že ma už nebaví čítať Nesba a iné severské thrillery, stupňujúce krutosť až za hranicu únosnosti. A tak som najprv siahol po edícii STOPY, a potom aj po verneovkách. Dobehnúť zanedbané... A teraz kniha. Pre mňa už druhá (po Roburovi), ktorá začína hádkou o niečo. Vynikajúce opisy krajiny (hneď som dostal chuť vybrať sa do Venezuely), ale občas až moc do detailov. A potom príde záverečná bitka, ktorú autor vybaví na pol strane... ale to je typický Verne. Aj ten anachronický jazyk (v každej druhej vete "drahý Jean"). Pekný príbeh zďaleka, nespútaná príroda, indiánske kmene, popisy plavby cez rôzne ťažké úseky. Určite to nebola strata času. Za mňa slušných 85 percent.
Pridlhá kniha a ťažká. Ale výborná. Je zaujímavé, koľko autorov sci fi si dokázalo vymyslieť technicky brilantné obyvateľstvo iných planét v čase, keď po Zemi ešte behali opoľudia a kyjakmi a šutrami zabíjali svoju potravu... Občas som sa v tom strácal, ale potom to autor pekne spojil. Prepojenie s niektorými javmi na Zemi, najmä Inkami, fakt obdivuhodné - výborná remeselná práca, určite aspoň 85 %. Ale kvalitu "Viking sa vráti" (podľa mňa najlepšia kniha edície STOPY) to určite nedosahuje...
Kniha určite patrí k tomu najlepšiemu, čo vyšlo v edícii STOPY. Popri doslova strhujúcich momentoch má aj ospalejšie pasáže, najmä keď hlavný hrdina dumá nad svojimi milostnými avantúrami. Všetko to vynahrádza vojna "zblízka", doslova naturalistické popisy jej hrôz na konkrétnych osobách, ktoré sa plavia na konvoji do Murmanska. Neviem si predstaviť, že toto by som bol čítal povedzme ako 14 - ročný, lebo edícia bola určená mládeži. Za negatívum považujem, že autor sa nikde v knihe nevyjadruje k zmyslu konvoja práve do tejto oblasti - pokiaľ nie je človek odborník na II. svetovú vojnu, nechápe prečo sa vlastne konala takáto operácia. Harinxma si však získa srdce čitateľa. Nie je to žiadny superman, ale robí čo sa dá medzi lietajúcimi torpédami a neraz koná aj chybne. Ale o to väčšie sympatie k nemu čitateľ prežíva, lebo je to človek z mäsa a kostí ako my všetci. McGuyver bol iba na smiech. Smelých 80 percent.
STREDOZEMNÉ MORE. Nie je to úplná topka pána Julesa, ale čítalo sa to dobre. Príbeh som nepoznal, netušil som, kto by mohol byť nový GMCH. Samozrejme, veľa vecí na náhodu (ale tak je to knižný príbeh a autor ho tradične dobre vystaval, aj Nesbovi veľa vecí zapadne akosi náhodne... - to na margo kritikov). Čo ma vždy pri Verneovi vyrušovalo, boli na jednej strane siahodlhé podrobné opisy lokalít, obradov (ako tu Slávnosť bocianov), ale práve tie akčné scény, ktoré prinášajú rozuzlenie, odbil vždy expresne. A to je škoda. Práve tam by si to žiadalo viac priestoru. Ale cestovanie za zlosynmi po ose Terst - Dubrovník - Monaco - Tripolis bavilo. Útek z pevnosti na Istrii nepostrádal akčnosť - celkove 75 %.
(SPOILER) ALŽÍRSKO/VESMÍR (zrejme). Ospravedlňujem sa, ale teraz musím dať spoiler. Niečo, čo vyzerá ako zemetrasenie, privodí po náraze kométy do Zeme odtrhnutie časti našej matičky okolo Stredozemného mora. Tá sa prilepí na kométu a na nej putuje tuším 35 ľudí čím ďalej od slnka a začne im byť poriadna zima....... Stále som si nevedel predstaviť, čo znamená Na komete (ja som čítal slovenskú verziu Hector Servadac). Tak takto... V knihe sa navyše vyskytuje snáď najodpornejšia postava všetkých Verneho románov - Izák Hakhabut. Sebec, lakomec, úžerník non plus ultra, ktorému nesiahajú po členky ani najhorší podliaci všetkých Julesových románov dokopy a pri jeho hnusných kecoch sa vám štartuje motorová píla vo vrecku... Krásne vykreslená povaha istého etnika... A reakcia spoločnosti: radšej dlho držali knihu na dištanc, lebo veď toto sa nesmie... a rokmi sa to len zhoršilo - viď súčasnosť. Inak kniha je už fakt čistá fantazmagória, level Cesta na Mesiac. Napríklad som stále rozmýšľal, či zemeguli tá odtrhnutá oblasť nechýbala, kým putovala na kométe vesmírom. Alebo či sa po návrate len prilepila späť ako keď zalepíte defekt na bicykli... No, veľa majstrových kníh je skvelých, hoc s nadsázkou, stále si človek vie predstaviť, že takto sa to mohlo stať. Tu nie. A preto sa mi táto kniha nepáčila a dosť ťažko som sa ňou prebíjal. Dám 55-60 % hlavne za rozpracovanie nápadu. Ale raz stačilo... P.S. A ešte jedna dobrá rada - ak už zvládnete knihu, nepustite si po nej český film s rovnakým názvom. Lebo napriek plejáde skvelých hercov vás to úplne dorazí. Ja som dal 30 minút...