Fulleren komentáře u knih
Nakoniec veľmi dobré dielo. Aj keď začiatok bol náročný. Knihu som dostal ako darček. Váhal som nad veľkým počtom strán, ktorý pre mňa momentálne nie je bežný. Zo začiatku som sa strácal, ale nakoniec som našiel ten správny systém. Páčili sa mi kratšie kapitoly s rozdelenými dejovými líniami. Na knihe ma nakoniec sprvoti jej rozsiahlosť prestala desiť :) a po polovici, kedy sa dej začne parádne gradovať, som sa do knihy príjemne zahryzol. Po prečítaní musím naozaj skonštatovať autorovu schopnosť vedieť postavy a historické skutočnosti vynikajúco poskladať do fiktívneho a rozsiahleho príbehu, ktorý je nielen pútavý a zaujimavý, ale i dobre čitateľa dostane do deja.
Príjemne vykreslené a vysvetlené matematické míľniky naprieč históriou. Sú navrhnuté samotným autorom tak, že ich spojenie do celku si uvedomí čitateľ každou kapitolou. Od vynájdenia kalkulu až po maxwellove rovnice, kvantovú teoériu a pod. Tým čo si ešte niečo pamätajú zo školy - upozorňujem, že čítanie je návykové: nielen tým, že si človek uvedomí čo poznal, ale aké má medzery, že už na toľko vecí zabudol :). Našťastie, komplikované rozpisy dôkazov a pod. nehľadajte. A to je na knihe pre bežného čitateľa najpozitívnejšie. Pre nadšencov matematiky dobrá beletria alebo pre výhodne krátke kapitoly pre pracovné obednajšie prestávky ako stvorené!
Vynikajúco napísana kniha. Toto military scifi (vrátane prvého dielu) mi ukázalo čo všetko dokáže i tento žáner v našich CZ a SK vodách ponúknuť. Akciu, zápletku, postavy a dej, ktorý má "hlavu a pätu". Kniha sa číta na "jeden dych" a musím povedať, že nie je sice ničím vynimočná ako by sme čakali od velikánov scifi, ale všetko správne zapadá do seba. Nikde nie je ničoho zbytočne naviac, tj. opisy sú správne volené (napr. scény nezachádzajú do brutálnych krvavých opisov bojov a pod.). Autor sa viac zameriava na postupnosť deja, ktorá je presná bez zbytočných skokov. Kratšie kapitoly s rôzne odvíjajúcimi dejovými líniami tomu len napomáhajú. Kľúčové postavy nie sú trhačmi sŕdc, ale čitateľ si k nim môže vytvoriť inklinovanie vďaka ich prirodzeným vlastnostiam. Nie sú to vystrúhaní "supermani" , ale osoby so zmyslom pre logiku a vnímanie ostatných postáv a konajú činy bez veľkých chýb, ktoré majú pri čítaní zmysel.
Jednoznačne sa teším na ďalšie diely a fandím autorovi, ktorý vytvoril krásne universum okolo UTSS Salamis a jej posádky s nápaditým dejom. K paperbackom podobného žánru angloamerickej literatúry je toto dielo kvalitou veľmi vysoko!
Od poslednej knihy autora akoby prišlo k zmene. Myslím, že súbor poviedok, ktoré bravúrne a mrazivo k sebe zapadajú je lepší nápad ako keby niektoré rozpracoval samostatne. A ako som naposledy uviedol - bolo by to len na škodu. Však sa len zamyslite: hlavná postava poväčšine býva lúzer, psychicky narušený, nadovšetko nesympatický a nakoniec za všetko môže. A ak do toho pripočítate Freudovské monológy a autorove úžasné texty, je tu jedna z jeho kníh. V poviedkach sa, ale autor drží na uzde (okrem jednej, kde si svoje dlhé psycho-temné monológové analýzy miesto našli). Ak by sa niektoré samostatne dali ďalej rozviť tak za mňa jednoznačne Teufelsloch. Táto poviedka bola pre mňa naj z celej dvojice kníh. Ostatne ponuré a s mysticky mrazivým nápadom sú aj Hmlisko či Biele diery. Celkovo mi osobne vadilo veľmi silné, až ťaživé okultistické prostredie precítené v oboch knihách. Je to však autorov nápad/zámer. Zmiešanina všetkého temného - historicky známeho alebo vymysleného (ani autor nie je konkrétny, ale o aké smerovanie ide, je úplne jasné). Ak to niekomu príde fajn, môže byť. Ale niektoré citlivé a nežnejšie povahy to môžu považovať za autorove nepriame strhávanie na temnú stranu (nie násilné alebo povinné). Byť ovplyvňovaný takýmito sférami čo i len pri čítaní môže byť pre niekoho zložité, tažké a zároveň si myslím, že niektoré veci by sa nemali ľudskej psychike ľahko otvárať (je to, ale každého osobná vec ako sa k tomu stavia). Záver je prekvapivý a konečne sa odbočilo od štandartnej línie...
Kniha ma popravde pohltila. Povedal som si, že skúsim po autorových poviedkach, ktoré boli geniálne aj niektorú z jeho próz. Naskočil som na hneď tú prvú. Nesklamal ma autorov jednoduchý a pritom výstižný štýl, ktorý som poznal z poviedok. V knihe, ktorá je zameraná na scifi militaristický štýl nezabúda aj na vtipné poznámky a dialógy postáv, ktoré potešia. Aj keď tento typ žánru mi nie je moc blízky (upozorňujem na všadeprítomné násilie, krv a sex), ale k scifi, ktoré vyšlo z pera autora sa to dalo (pre mňa jedným zavretým okom) zvládnuť... Príliž sa neozaoberá popismi, všetkého bolo tak akorát. Cítil som sa ako keby mi pred očami prebiehal film štýlu Smrtonostnej zbrane s rýchlymi zvratmi, dejovými líniami odohrávajúci sa v ďalekej budúcnosti. Veľmi ma zaujal i prekvapil autorov obraz vytvoreného univerza - globálne rozdeleného na rôzne strany podľa svetových náboženstiev. Ako popisujú ostatní - tiež rozmýšlam, že či je korektnosť vpohode - ale konieckoncov ide o knihu a fikciu,ktorú každý zdravý rozum pochopí. Dosť pikantné najmä ak si človek pomyslí, že niektoré veci nemusia byť o stovky-tisícky rokov nereálne. A že mier medzi ľudmi tak ako dnes na zemi je stále vrtkavý kvôli zbytočným rodovým, náboženským,rasovým či generačným otázkam...
Cook patrí medzi autorov "masovej" tvorby, ktorá sa ale zatiaľ nepokazila. Nepatrí medzi elitu, ale ja hovorím: top B-klasu. Kniha má dobrý nápad, skvelo sa autor hrá s dejom, postavami a popismi, ktorými príliž neplytvá. Rýchlo sa číta. Je to pre mňa také sviatočné čítanie. Oddych s knihou počas vianoc či iných sviatkov. Mňa rovnako potešilo, že som si našiel hlavné postavy ako v poslednej čítanej knihe (Pandémia) od tohto autora. A zvrat, ktorý vyústil k spoznaniu celého prípadu ma prekvapil skoro pred koncom knihy... Len škoda jednej postavy. Dával som jej isté sympatie :).
Kto má rád Cook-a a lekárske prostredie či už čítal predošlú knihu, určite touto nič nepokazí.
Keď človek prečíta jednotlivé knihy autora tak zisťuje, že mnoho veci sa opakuje a začína mať pocit, že je to miestami už nielen nudné, ale až úchylné. Najmä prvkami – v paranoji a psychológii hlavných postáv.
Však si len predstavte. Každá kniha ma zhruba rovnaký šablónový rámec i koniec je skoro rovnaký. Pocit prijemného popisu na začiatku a vnorenia sa do tajomného deja s prvkami hororu autor dokonale zvláda. Čitateľa pohltí.
No potom sa to zvrtne a strašne pokazí veľmi jednoduchou skladbou deja. A tie siahodlhé monológy a vnútorne reflexie hlavnej postavy? Neviem čo k tomu dodať. Áno, je to autorov štýl, len vždy sa viaže k jednému – koncu života, smrti.
Mám tohto autora v obľube, jeho štýl a spôsob písania mi sedí (štylizácia – krátke vety, niečo ako Hemingway). Ale predsa sa drží niečoho čo si knihu za knihou neodpúšťa (asi to pre neho hrá dôležitú úlohu? – alebo je to jeho zámer?). Kto vie. Asi mu to ostalo z rannej tvorby ktorej sa v začiatkoch venoval a je to jeho hlboký prejav k podstate svojej veci. Ale to si myslím, že pre bežného čitateľa a na tak malú knihu (počtom strán) už patri do inej literatúry, nie beletrie ako takej.
A ešte jedna vec – moja vlastná reflexia: viem si predstaviť žeby niečo takéto napísal mladý, ambiciózny autor a žiadal o vydanie knihy – myslím, že by ho 95% vydavateľstiev poslalo kadeľahšie a kritici zvozili, že niečo tak jednoduché a fádne nemá šancu na úspech. A u Kariku má. Ako povedal jeden kolega v práci: lebo ak si už raz vytvoríš meno, vydavateľ Vám vydá čokoľvek keďže vie že samo meno je už komerčne podložené a prinesie zisk. Pre autora je to aspoň dobrý spôsob ako prísť k rýchlym peniazom a zarobiť si, mimo línie dlhodobo vypracovaných námetov, ktoré práve tie tvoria jeho top tvorbu.
Veľká škoda lebo je dosť kníh, ktoré sú oproti tejto vyslovene skvosty. Potom to len kazí dojem. Prepáčiť mu to? Určite. Len aby vedel, že sa na niektoré nedostatky tak ľahko nezabúda…
Will McCallum: "K životu bez plastu nevedie len jedna cesta. Trasa sa bude líšiť v závislosti od krajiny či komunity v ktorej žijete. Odkaz je však iba jeden: musíme prestať vyrábať toľko plastu."
Je až odstrašujúce, keď si človek uvedomí v akom kolobehu "plastov" žije a čo všetko spôsobuje. A to nás čaká ešte veľa prekvapení (napr. mikroplasty a ich dopad na ľudské zdravie a prírodu)
Dobre spracovaná kniha so zaujimavým nápadom ihneď na úvod. Som rád, že sa aj mladí a publikovaní slovenskí autori púšťajú do odvážnejších tém a vedia skĺbiť scifi aj s prvkami iných žánrov (v tomto prípade ako uvádza sama kniha - "slovenský krimi scifi triller"). Rýchlo sa čítala, text neovplýval dlhými a tažkými súvetiami. Podľa mňa dej mohol byť ešte rozmanitejší, možno inak naviazaný na prvotnú zápletku. Vedel by som si predstavit viac “Karikovského štýlu”. Mohla to byť časť témy, na ktorú by sa dej rozpracoval ďalej a viac, neurčitejšie s väčšiou fikciou.
Pri scifi, krimi a dobre vybudovanej zápletke s nádychom hororu či istého tajomna, kde si autor môže dovoliť použiť množstvo iných prvkov, mi stále “niečo” chýbalo. Napríklad viac napätia, rozšíríť naznačené halucinácie hlavnej postavy a pod. To by mohlo človeka nechať ešte viac rozmýšľať, nútiť ho špekulovať. Ale o to autorovi nešlo. Lebo ako som sa dostával vyššie s očakávaním a zauzlovaním zápletky, tak som potom záver predvídal okamžite, ako sa autor na vyjadreniach osôb vedúcich vyšetrovanie (čiastočne hlavná postava, iní vedci, doktori) snažil neustále poukázať, že nič ako vedecké, exaktné vysvetlenie celého prípadu neexistuje. A to samozrejme prišlo. (Vnímal som to ako skrytú pointu celej knihy). Neviem si poradiť s pocitom, či to nevyplýva z autorovej angažovanosti v projekte Lovci šarlatánov (pozri prebal knihy). Myslím, že to mohla byť väčšia pecka vzhľadom k tomu ako to autor pekne na začiatok "roztočil". Do polovice knihy to malo super stupňovanie a musím povedať aj pre mňa vysoké ambície na hodnotenie. Celkovo, ale po mojich horeuvedených pripomienkach a aj plus za slovenského autora a aby hodnotenie nebolo brané čírou náhodou ako zaujaté, tak finálne zaokrúhlujem na 4*. Samozrejme verím, že nasledujúce knihy budú lepšie a lepšie, lebo potenciál je veľký (pozn.: nečítal som prvú knihu autora)!
Liu je podľa mňa talentovaný čínsky autor, ktorý píše scifi žáner svojským štýlom. Myslím si, že trilógia Vzpomínka na zemi je jeho vrcholom. Nateraz. Aj keď...
Táto kniha ma výborný začiatok. Téma je prekvapivo nápaditá a málo popísaná. Zaujme. Štart celého diela s touto témou je veľkým plusom, ale neskôr sa spomalí. Kto by čakal rôzne témy na filozofické zamyslenie ako v trilógii, nič extra nenájde. Mne to nevadilo, naopak som sa potešil ako celkovo ďalšou knihou od tohto autora. Čítala sa rýchlo. Téma bola rozvinutá veľmi detailne. Pre technicky znalých vrátane tých čo im kvantová fyzika niečo bude hovoriť doporučujem sa hlbšie nezamýšlať nad obsahom...
Sám autor to aj v epilógu vysvetľuje. A tak by to malo aj byť. Niektoré veci môže popísať veda, ale niektoré sa žiaľ dnes ešte ani vedou nedajú popísať. Prichádza preto žáner scifi, ktorý toto dovoľuje. Takto vznikali a vznikajú rôzne diela, ktoré o niekoľko dekád pripomenuli to/pripomenú, čo veda priniesla/prinesie ľudstvu.
Veľmi dobre napísaná kniha. Pútavý dej s rýchlym spádom. Radím ju medzi tie pohodové knihy,kedy je čítanie pre oddych čitateľovej duše. Žiadne komplikované postranné témy k zamýšľaniu sa, centrálna téma je dostatočne rozvitá a mne sadla. Niečo podobné ako keď si chce človek oddýchnuť pred televízorom a nájde si nejakú béčkovú klasiku, ktorá nedonúti hýkať, ale poteší a nesklame.
Mne vyhovovalo delenie kapitol, ktoré boli kratšie a prelínali sa v nich rôzne dejové línie i zameranie na osoby.
A všetko rýchlo ubiehalo ako aj prečítaná strana za stranou. Až do konca.
Nebolo to nič epického, ale sám posúvam na miesto niekde k najlepším dielam komerčných klasikov ako Cook, Grisham a spol.
Hodnotenie by som ešte rád uzavrel popisom tak ako to povedal pri debate kolega z práce a mne sa to zapáčilo: "táto kniha sa na nič nehrá a pritom v nej všetko funguje a niektoré situácie nie sú ani tak plne prediktívne."
Možno som mal veľké očakávania. Ale aj tak - nebolo to pre mňa podľa môjho gusta. Kniha bola do prvej tretiny príjemne čitateľná, atmosférou i zvoleným prostredím ma chytila, ale potom prišiel pád - opäť rovnaké štruktúry, štýly a psychologické stavby, ktoré vedú do toho istého, pre mňa "smutného" konca. V polovici knihy som už cítil potrebu posledných 20 strán. Je pravda, že ide o istý druh žánru, ale prial by som si, aby ďalšie knihy tohto autora nemali niektoré črty ako cez "kopírak" a rozvinuli viac potenciál nosnej témy. Prišlo mi to dejovo jednoduché. Áno, klobúk dole pred neuveriteľnou pitvou v psychológii človeka, ale to typické tajomno, ktorého som tam čakal...ani hádam nebolo. Alebo som si ho nad tou celou "zvrátenosťou" mysle hlavnej postavy ani nevšimol?! :)
Konečne vyvrcholenie celej trilógie - ako všetci čo sa nevedeli dočkať prekladu i ja som čakal na posledný zážitok čo ucelí pohľad na celé dielo. Oproti prvým dvom dielam však musím povedať, že aj keď autor začal veľmi odvážne a parádne nastavil latku veľmi vysoko, posledné dielo už autor miestami zbytočne naťahoval. Ja by som si dovolil to zhodnotiť na zhruba tretiny - prvá: už úvod dodal celej knihe "šťávu", ktorá sa parádne rozliala ako sladký javorový sirup na koláči v nasledujúcej druhej tretine. Tu som už, ale očakával zaujimavé vyvrcholenie, záver buď otvorený alebo uzavretý. Ale nakoniec, autor celý epos doťahuje, na môj vkus zbytočne dlho do samotného záveru. Ten nebol tak mimoriadny aké som mal od neho očakávania, ale ani nesklamal. Ako som už predtým hodnotil - autor vie unikátne skĺbiť viaceré prvky a ideii do celku. Zaslúži si tak obrovskú pozornosť nielen vyznávačov žánru. Pohľad na ľudstvo, ich existenciu, otázky čo sa stane teraz alebo potom, dopad na ich psychiku...proste prierez viacerých motívov,ktoré nielen začne, ale i pozoruhodne rozvinie...
Ďakujem autorovi za parádny scifi zážitok po dlhšej dobe ukončením celej trilógie. A zároveň si prajem, aby takéto "novinky" na našom trhu a v prekladoch prichádzali čím ďalej tým viac...
Pridal by som sa k časti komentára, ktorý napísal Trudoš a vystihol vlastne podstatu čo rád zopakujem (ak sa nenahnevá :) ). Mne v porovnaní s Trhlinou štýl moc nesedel: ak by sa využil omnoho viac potenciál atmosféry a pridalo viac hororových prvkov (napríklad z prírody atď), bolo by to lepšie ako psychologické drama skrze hlavnú postavu. Aj keď záver prekvapí, čítal som to už len zo zotrvačnosti...
Myslím si, že pre vyznavačov žánru alebo "skalných" tohoto autora, je to kniha, ktorá sa nemá za čo hanbiť (v našich končinách), ale pre človeka - čo prechádza viacerými žánrami, to je priemerné čítanie alebo inak - rýchle čítanie na "víkendové popoludnie" s vyloženými nohami pri káve.
Už sa teším na najnovšie dielo a dúfam, že nastavenú latku minimálne zachová alebo prekročí....
Pre mňa je táto kniha akoby splením detského sna. Rezonuje mi to tajomno okolo "kontaktu" s mimozemskou civilizáciou,ktoré bolo nadviazané bežným spôsobom skrze radioastronómiu. Nie je to nič neobvyklé. Ale pre mňa i tak tajomné. Spomínam si na detstvo. To staré drevené rádio a ladenie staníc, kedy som niekedy dokázal i ja pri ňom presedieť dlhé hodiny a tváriť sa ako mladý rádioamatér. Keď som na dlhých alebo krátkych vlnách našiel rôzne zvuky i pazvuky hraničiace možno s inými necivilnými vysielacími pásmami, niekedy dopĺňané pre mňa ešte vtedy tajomnejšou morzeovkou...
Takisto som si obľúbil aj rovnomenný film. Z neho ma zaujal vynikajúci herecký výkon J.Foster (predstaviteľka hlavnej postavy doktorky Arrowayovej). A ako v knihe i vo filme jej rozpoluplný vzťah k Palmerovi Joshovi. Z filmu som si zapamätal výrok na jeho otázku k nej, či si myslí, že či sme (ako jediná civilizácia) tu na zemi a vo vesmíre sami. Ona váha. Odpoveď zaznie od Palmera: "Určite nie sme (sami), lebo by to bolo plytvanie priestorom."
A týmto začnem komentárom ku knihe. A skúsim trošku z inej strany.
Kniha má na svoju dobu vydania fantastický záber plný cenného odborného podkladu. Je vidieť, že ju písal človek čo vie o čom píše, keď popisuje dopodrobna princípy fyziky a astronómie a radioastronómie. Dokonale presne. Pritom sa na druhú stranu veľmi riskantne, ale dokonale púšťa do tém, ktoré sú ľudstvu - civilizáciám od nepamäti známe. Ide o ich náboženstvá a vieru, vieru v čokoľvek a naopak vieru v niečo hmotné a dokazateľné a popieranie toho čo je všetko založené na duchovnu. Je to typický príklad vedkyne, Dr. Arrowayovej, bojujúcej vedkyne na strane vedy. Celý život verí vede a sebe samej. Nemá, ale problém s náboženstvami, nepohŕda takýmito osobami, neobracia sa k nim chrbtom. Vie s nimi nadviazať i veľmi vášnivý dialóg a tvoriť dlhú výmenu názorov ako keby išlo o stretnutie skupiny diskutérov na vopred dohodnutú tému. V kritických okamihoch sa síce prikláňa na stranu agnostika. Autor v nej skrýva intelektuála, ktorý nakoniec nedáva pozor na jedno - že v živote zabúda vzhľadom na svoje názory - zastaviť sa a zamyslieť. Či aj ona sama nie je len hrou osudu a či napriek zlým zážitkom z detstva (úmrtie otca) kvôli ktorým si vytvorila istý blok zabudla na to najcennejšie - vnímať správne seba. Nakoniec sa dozvedá, že celý život a jej boj medzi teóriou a senzáciou niečo dokázať (v projekte SETI), nedokázala však pochopiť svoje vnútro a zachovať správny vzťah k rodine. To všetko je doplnené neúspechom celého projektu, ktorého výsledku nikdo neverí.
Z filmu sa mi pripomína tento osudný okamih čo sa nakoniec stalo. Jediný kto ju skutočne pochopí je Palmer Josh. V knihe si ho rovnako hľadá ako svoju oporu. Paradoxne ako človek, ktorý je jej určitým spôsobom najbližši. Aj keď je zástupcom kresťanskej viery - nájde v ňom pochopenie, ktoré pramení v spoločnej akceptácii názorov a niečoho viac - náklonnosti, ktorá už ale prekonáva iné hranice (vzťahového) chápania. Ako niekto v komentároch pekne napísal - hlavná hrdinka je realistická vykreslená, moderná žena s ktorou sa čitateľ ľahko identifikuje. Lebo niekedy formuluje to, čo sami, rovnako s ňou v reálnom svete zdielame.
Kniha Kontakt nie je len tak obyčajné literárne dielo. Možno nie je pre každého. Ale podľa mňa je to zmes čistého a kultového scifi a priameho filozofického obrazu v našej spoločnosti. Podanie je ale nenásilné. Je skôr určitým osviežením v dnešnom svete nepochopenia sa a autor to v podaní doktorky Arrowayvej dostáva na inú hranicu. Možno niekdo so mnou nebude súhlasiť , ale mne sa kniha absolútne páčila so všetkých strán. A to jej možno práve dáva ten celkový náboj zakončený vynikajúcim (pre mňa veľmi prekvapujúcim) záverom!
Po prvom dieli je to jednoznačne posun vpred. Podľa môjho názoru najmä napätím i dejovou líniou. Kniha sa číta svižnejšie a aj keď je plná odhalení, ktoré sa dajú predvídať v roli hlavných postáv a niektorých prvkoch prebratých z klasickej scifi, nič to nekazí na výslednom dojme z celého príbehu. Je to niečo iné. To je možno aj spôsobené prvkami čínskych faktov (histórie a pod., ktorú autor jemne vnáža skrze postavy a ich dialógy) a deja, ktorý sa viac zameriava na túto časť populácie. A tak ako v prvom dieli to bolo niečo čo vtiahlo čitateľa viac do vnútra a držalo to tajomno, i v druhom drží čitateľa niekde podvedome mimo ten klasický štýl európskej/americkej literatúry. Je poznať pečať ázijského autora. To dodáva energiu čítať aj v prípade, keď sa musia viacnásobne kontrolovať mená a asociovať si ich, aby sa medzi nimi čitateľ nestratil. Z deja sa dá pomerne skoro vytušiť, že jedna postava bude kľúčovou. Celý dej je ale správne prepletený. Dopĺňaný technickými prvkami, ktorými sa ale vyslovene neplytvá a zapadajú logicky do celku. Takisto veľmi zaujímavo a citlivo, miestami filozoficky autor rieši dilemu života a zániku civilizácie. Páči sa mi, že jeho pohľad je nezaujatý a nepridáva moderné formy Brownovského pátosu, ktoré majú v ľudoch vyvolať senzáciu. Ale núti myslieť - čo ak a ako a byť tak súčasťou. Na konci knihy sa ten krásny dejový vrkoč nezapletie ako očakávame. Na rozdiel od prvej knihy - dej predbehne ďalšia udalosť, ktorá práve odpúta pozornosť od samotného vyvrcholenia. Ten dáva veľa o čom uvažovať ako sa bude vyvíjať a ukončí celá trilógia. A práve toto vyvrcholenie ma dostalo do vývrtky, že by som najradšej mal aj posledný diel. Ihneď :). Preto aj moje hodnotenie 5*. Už dlho ma kniha tak nedostala. Takých kníh má určite každý veľmi málo za nejakú tú dekádu. Sú to knihy čo buď chytia za srdce, alebo ponúknu niečo nové, užasné a sú tak míľnikom, položené na zaslúžené miesto v knižnici. Možno niekdo povie, že toto dielo nepatrí ku triede klasikov scifi a určite nie na vysoký piedestál ich nedotknuteľnosti - to áno, ale minimálne od súčasného autora ho hodnotím o dosť vyššie ako priemerne hodnotené scifi posledných pár rokov.
Veľmi útla kniha s množstvom krátkych okamihov zo života jedného kňaza/farára Mariána Kuffu z malej dediny na východe - Žakoviec a jeho farnosti. Príbehy sú písane v jeho osobe. Sám na svojich skúsenostiach vysvetľuje nielen zmysel života v prípadoch, kde už ostala len beznádej, ale zamýšľa sa aj nad svojou minulosťou, ktorou si potvrdzuje svoje rozhodnutie slúžiť iným. Človek si povie, na čo sa zaoberať zrovna touto osobou? Myslím si, že je to v tom, čo robí pre túto spoločnosť. Ak sa čitateľ odosobní od toho, že ide o osobu farára, nájde obsah - čo zaujme, poteší ale i zaskočí v tom, ako ľudské osudy môžu byť kruté. Nakoniec, niekedy smutne/neskoro, ale nájdu správne rozuzlenie a na druhej strane aj konkrétne osoby úľavu. Pointa je vždy jedna. A to, ako žiť život hodnotne a otočiť sa z dna a vrátiť sa k spoločnosti, rodine - v akomkoľvek okamihu a v akomkoľvek čase. I keď je neskoro, vždy je priestor nájsť sa, byť sám sebou. Pre osoby, ktoré spoznali samé dno - svojho života, spoločnosti to je, ale veľmi náročné. Avšak niekedy zistíme, že o to spontánnejšie. Tí čo nemajú nič, reagujú síce nepredvídavo, ale keď - tak - narovinu a jasno. Kuffa je pre nich posledná nádej. Tiež mu síce ide o "krk", ale on to berie ako poslanie. Kde niektorí už nemajú nádej, on ich vždy príjme. Tu sa opiera ako kňaz o vieru. Ale tiež pre každého s pravidlami - aj svetskými. Preto kto nechce a nesúhlasí, odchádza, ale spoznáme, že vo viacerých prípadoch aj vracia. Taký je viacerých osud. A príbeh Mariána Kuffu - osoby, kde "stratení" hľadajú novú nádej a šancu....lásku.
Výborný životopis s fajn slovenským prekladom, ktorý Elona Muska popisuje zo všetkých uhlov pohľadu. Nielen ako obyčajného človeka snažiaceho sa vysporiadať zo svojou minulosťou, ale aj čeliť všetkým svojím snom a víziam. Spoznáte ho ako bežné dieťa, ktoré malo detstvo plné rôznych zážitkov, ktoré sa do neho vryli. Nakoniec ako tínedžer opustil domov a na vlastnú päsť začal pracovať na svojich snoch... Kus dieťaťa však v ňom stále ostáva. Ide o intelektuála s fantastickou pamäťou, ktorý rozmýšla i hovorí fyzikou a matematikou a to je devíza, ktorú vie vždy vhodne použiť pri tvorbe cieľov a ísť nekompromisne za nimi. Ide o vizionára, ale aj veľkého workoholika, ktorý uznáva len svoje pravidlá a ako každí z podobných osobností má aj svoju osobitú stránku. To je tým, prečo ho ľudia zbožňujú, ale na druhú stranu aj nenávidia. Jedno sa mu ale nedá odoprieť: je frajer, ktorý ma gule postaviť sa konkurenčným organizáciam (NASA) i vláde, aby ukázal, že zaužívané predstavy fungovania niektorých vecí (vesmírny program trvajúci roky s obrovskými nákladmi) sa dajú ľahko zmeniť. To ukázal projektom SpaceX.