Gracian1964 komentáře u knih
Áno, kniha o U2 a o ich úžasnej duchovnej ceste a skvelej hudbe. Aleluja, Gloria....
O Bonovi a U2, do roku 2005. Zaujímavé čítanie, dozvedel som sa mnoho vecí, ktoré som doteraz nevedel.
Komentátor podo mnou zhrnul približne to isté, čo si o tejto zbierke poviedok myslím aj ja, plne s ním súhlasím. Ako fanúšik Murakamiho som si pokladal za povinnosť vlastniť túto knihu. Neľutujem to, aspoň viem, o čom je. Autor je silný hlavne v románoch. Všimol som si tiež dosť preklepov a malých chybičiek v slovách, čo by sa v takejto pomerne drahšej edícii nemalo stávať, ale čert to ber, nikto nie je dokonalý. Buď fit!!!
Prečítal som všetky poviedky okrem Mraku, ten ma akosi nebavil... Najviac sa mi páčila poviedka Ebenová veža.
Prekvapilo ma, že ku knihe ešte nebol pridaný žiadny komentár, takže dávam prvý, aj keď nie celkom úplný. Kniha pozostáva z dvoch noviel . Podnikový výlet a Krajčírka. Prečítal som len prvú z nich, začína nenápadne a skoro ma odradil spôsob písania, alebo možno len prekladu. Dosť rýchlo ma to však začalo baviť, zaujímavý príbeh o nedeľnom výlete zamestnancov továrne na fľaškovanie vína a brandy. Niekoľko robotníkov talianskeho pôvodu a dve angličanky, jedna tuším 27 ročná, druhá 32. Piknik sa zvrtne nečakaným smerom. Pustil som sa aj do druhej novely Krajčírka, ale tak neznesiteľne ma nudila, že som nebol schopný a ani ochotný trápiť sa s tým ďalej. Možno sa nájde niekto s väčšou trpezlivosťou a pridá komentár i na Krajčírku. Buď fit!!!
Na knihu som natrafil v miestnej knižnici a nezaváhal som. Niekoľko kníh od Dána mám už za sebou, nie je to síce žiadna literatúra, ale o to v jeho prípade ani nejde, že? Ide o príbeh a prípadne o atmosféru. Prečítal som si to s chuťou a záujmom. Len na okraj, neverím, že by policajti medzi sebou viedli dialógy v podobe, v akej ju prezentuje autor, ale odpúšťam mu, kúpil si pero, takže si ním môže písať do ľubovôle. Ale v podstate sa mi to páčilo, aj keď som sa nedozvedel, kto bol vrah. Žeby záhradník? Možno si to nechal do budúceho príbehu, ha.
Nuž, pod dojmom predchádzajúcej knihy Obcování se smrtí som si zadovážil aj túto, leč musím priznať, že Chmurná historie maniakálnych bratov ani zďaleka nedosahuje kvality predchádzajúceho autorovho diela. Ide v podstate o opis putovania bratov z Nemecka až kdesi do Egypta, za účelom vykrádania hrobov a honobenia bohatstva, cestou sa im stávajú rôzne šialené príhody, stretávajú sa s démonmi, hexami, čarodejmi, žoldniermi a hocikým ďalším. Iritovali ma opisy rôznych potýčok, pre mňa to bola útrpná a zdĺhavá nuda, nevedel som sa dočkať, kedy už bude konečne koniec.
Túto knihu som si kúpil už dávnejšie a úprimne si ani veľmi nepamätám, čo ma k tomu viedlo, asi pomerne pikantný obsah. Nuž, neviem, čo si mám o tomto diele myslieť, prečítal som to rýchlo, miesilo sa tam viacero príbehov skrz rôzne časové obdobia, lord Byron, Shelly, jeho žena, doktor Polidori, Victor Frankenstein, výrobca sexbotiek, trans doktor, pološialený vedec...no, naozaj neviem, ale mám taký tichý dojem, že mi táto kniha neutkvie v pamäti príliš dlho, venoval som ju následne miestnej knižnici, hádam niekoho poteší.
Parádna jazda a aj som sa parádne bavil. Hitler vo vyhnanstve v Londýne po krachu nacizmu v Nemecku, pracuje ako súkromný detektív, bitý, prenasledovaný, zosmiešňovaný a zneužívaný. Pikantné opisy zvrátených sexuálnych praktík, sadizmus, masochizmus, submisivita, och, aj autor sa určite pri písaní ohromne bavil. Vzbudilo to vo mne záujem prečítať si aj niečo iné od Tidhara.
(SPOILER) Áno, čítalo sa to výborne, dej hladko plynie, osudy a charaktery sa vynárajú z hmly. Autorka sa veru zahráva s pocitmi čitateľa, raz som bol na strane obete, potom zas obvineného a naopak, až som to napokon prestal riešiť. Obvinený mi nebol sympatický už z princípu, zhýčkaný mladík z privilegovanej vrstvy, premotivovaný a otravný, šiel mi vysokorýchlostne na sústavu. Nakoniec z toho vyšiel pomerne lacno, síce jeho žiarivá kariéra v USA bola passé, ale nejako sa z toho dostane, chudáčik.
Hurá, dávam prvý komentár, to ma vždy poteší. Útla knižočka, zvládnuteľná na jedno posedenie. Číta sa dobre, je zaujímavá a núti k zamysleniu, nad čím, to už nechám na iných. Ja som sa nad ňou každopádne zamyslel. Páčili sa mi aj občasné absurditky, šialenosti a uletenosti, na tie ma vždy užije.
Uf, tak to mám za sebou, bola to dosť dlhá cesta, občas dosť neprehľadná, teda pre mňa, v tých technických pasážach som sa pomerne strácal, to priznávam celkom dobrovoľne. Príbeh inak zaujímavý, odjakživa ma fascinovala téma cestovania v čase. Čo sa týka zručnosti v písaní, niekedy mi to prišlo dosť ťažkopádne a ťarbavo napísané, hádam by to chcelo dôslednejšiu ruku redaktorského editora, ale to sa dá vzhľadom na vek autorky ľahko odpustiť.
Subjektívny pohľad na protagonistu, s ktorým bola pisateľka spriaznená. Keby človek nepoznal pozadie, mohol by ľahko dôjsť k názoru, že Heydrich bol ťažký altruista a ochránca židov. Kniha sa dá ťažko zohnať, v normálnych obchodoch je vypredaná, podarilo sa mi ju získať v knihobote, za pomerne vysokú sumu.
Zaujímavé poviedky o živote v ZSSR, ale aj v neskoršom Rusku. Čítalo sa to dobre, páčilo sa mi to a nenudil som sa. Moje druhé čitateľské stretnutie s autorkou. Prvý bol Zelený stan, ktorý sa mi páčil fest, a nielen preto, že bol zelený, hihi....
Druhá časť rozprávania, spomienok bývalého basgitaristu Stones, konečne sa mi ju podarilo zohnať. Zaujímavé čítanie nielen pre fanúšikov tejto legendárnej kapely. Dozvedel som sa opäť niečo nové. Spomienky končia smrťou Briana Jonesa v roku 1969.
Zaujímavé informácie hlavne zo šestdesiatych rokov, rôzne pozorovania, stretnutia, zvláštne návštevy, záhadné javy a úkazy, až má z toho človek riadny chaos, teda aspoň ja mám. Z autora mám pomerne dobrý pocit, má v sebe seriózny prístup skeptika, pesimistu a pragmatického realistu, čo mi bolo sympatické. Každopádne, aj tak neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť, brať to vážne, alebo ako úlet. Ale aj keď to vezmem vážne, čo s tým? Asi nič. Preklad s množstvom preklepov ma mierne dráždil, ale to nie je chyba autora.
Do tretice príbeh o ostrove pokladov, tentoraz s odstupom 15 rokov od hlavného deja, od tretieho, súčasného spisovateľa, ktorý sa snažil písať tým mierne archaickým spôsobom, čo sa mu aj pravdepodobne podarilo. Už len kvôli úplnosti som cítil potrebu prečítať si to a môžem konštatovať, že sa mi to páčilo, aj keď úplný záver snáď mohol byť trochu prepracovanejší, hm....
Pred časom som sa pokúšal čítať od tohto autora knihu s názvom Nepriznané vrany, ale tá mi akosi nesadla, nebavilo ma to. Táto kniha, zložená z dvoch noviel, bola však zaujímavejšia, čítalo sa to lepšie, síce pán autor má svoj osobitý štýl písania, ale dá sa s ním zžiť. Viac ma zaujala druhá poviedka - Holomráz.
Kniha podsunutá priateľkou, vraj by sa mi mohla páčiť. Nuž, asi nie som ten správny typ na tento žáner, prečítal som si všetky poviedky, najviac sa mi páčila hneď prvá, o tých slimákoch. Knižka je to krátka, dá sa zvládnuť na jedno posedenie, prípadne poležanie. Dúfam, že sem pribudnú i ďalšie zasvätené či menej zasvätené komentáre.