items komentáře u knih
Nekonečné utrpenie a nuda. Žasnem, že som to dokázal samému sebe urobiť a knihu som dočítal. Zrejme ma ošálila tá hrúbka. Zo začiatku som si hovoril, že je v pohode, že sa to tak vlečie, veď to má brutálny rozsah, tak sa to musí najskôr vo všetkých smeroch naštartovať. Od polovičky mi už dochádzalo, že to bude stále rovnaké, ale tak keď už som bol v polovičke...Ploché postavy, neustále opakovanie toho istého dokola. Vytáčalo ma správanie asi každej postavy, jeden blbší ako druhý. Škoda komentára.
Denník človeka, ktorý v USA žil a vychovával vlastné deti. Veľmi poučné a pútavo napísané.
Zo začiatku to vyzeralo, že to nebude úplne detské/mládežnícke. Nedialo sa toho príliš veľa, páčilo sa mi, že príbeh plynie pomaly. A celkom pomaly pomaličky prešiel do totálnej nudy bez vône a zápachu. Bolo mi úplne jedno, čo sa s postavami stane. Náhod, ktoré sa okolo hlavnej postavy diali, bolo príliš.
Tak toto bolo opre mňa ako skalného fanúšika Connellyho a Boscha takmer až utrpenie. Na Boschových príbehoch milujem ich atmosféru a bez problémov prehliadam ich klišovitosť. Táto knižka je iba hromada klišé bez atmosféry. Síce sa v knihe uvádza, že Bosch má 56 rokov, no správal sa na 16. Pubertálny chlapček, ktorému chce niekto zobrať "jeho prípad". Čo tam po tom, že je niekde hromada rádioaktívneho materiálu, "môj prípad", teda JA, je to najdôležitejšie na svete.
Záverečné z prsta vycucané rozuzlenie bolo ako z "To je vražda, napísala".
A áno, vyberať kontajnery, zoberiem si plagát...
Dostal som chuť ísť sa poprechádzať do vinahradov nad Račou:).
Váňovi by mohol autor prisúdiť aspoň zdanie dôležitej súčasti tímu; to nekonečné opakovanie jeho žravosti je...nekonečné.
Naozaj nikomu z policajtov nenapadlo, aký osud mohol milencov postihnúť?
Záver pred nemocnicou vyzeral byť v štýle "mám už iba 5 minút do odovzdania, nejak to rýchlo ukončím".
Zas a znova výborné! Záver akoby dal Dán napísať niekomu inému, ale to mi vôbec nevadilo. Teším sa na ďalší diel.
Výborné výborné výborné.
Pristavil som sa iba pri dvoch veciach. Prvou je alkohol, ktorý v komentároch zmieňovali viacerí. Ešte len prísť na miesto vraždy a už mať v sebe každý 2 deci tvrdého, no...zdá sa mi to celkom dosť. A druhou je Krauzove "laškovanie", volať k sebe domov babu, keď je manželka v nemocnici s dcérkou...skvelé, že aspoň v niečom nie je Krauz dokonalý, ale za toto u mňa body nezískal.
Ja už ani neviem, čo na Boschove príbehy napísať, aby som sa neopakoval.
Užívam si tú atmosféru, milujem Boscha, aj keď teda nečudujem sa ani jednej jeho bývalej ženskej, že je bývalá :).
Inteligentné, to je pojem, ktorý mi napadne, ak by som mal knihu hodnotiť iba jedným slovom. Inteligentný príbeh, inteligentný humor, inteligentný koniec.
Ak by som mohol pridať ešte dva pojmy, boli by to - originálne a prepracované. Toto si pán spisovateľ naozaj oddrel.
Normálna (vysoko nadpriemerná) detektívka bez za vlasy prichytených zvratov, akčných koncov a z prsta vycucaných super geniálnych dedukcií. Plný počet.
Kráľovsky som sa bavil. Inteligentné, malo to spád, miestami vydarené vtipy. Možno trošičku "mládežnícke", no aj tak výborné.
Myslím, že slovo "nasprostasté" tento príbeh vystihuje dokonale.
Tak dievča chcelo ujsť, ale nedarilo sa jej...čo keby tak úplne v kľude na verejnosti skrátka odkráčala, možno nabudúce...
Milujem atmosféru Boschových príbehov. Pochmúrne, inteligentné, napínavé.
Záver mi však prišiel trošičku lacný.
Škoda, že som predtým nečítal Básnika.
Knihu som čítal na dovolenke...čas vypnúť, čas na niečo jednoduché...Toto však bolo na mňa priveľmi rozprávkové alebo som z takýchto kníh už dávnejšie vyrástol. Preplácané ako záhradka na maďaroch. Ako keby Ludlum prišiel k švédskym stolom so špiónskou tematikou a nabral na tanier kopcom úplne zo všetkého. Posledných 100 strán som už len preskakoval ku koncu, nevládal som.
Moc ma to nebavilo. Zrejme ma začína otravovať to opakovanie sa. Kopírovanie prostredí z reálneho sveta bez pridania čohokoľvek navyše mi príde nudné.
Nuda.
Prekombinované až hrôza. Premúdrelé rovnako.
Pri knihách sa snažím oddychovať a vypínam, ale teda ten nezmysel ohľadom streľby, ktorý bol (a bál som sa, že nebude) vysvetlený na konci knihy, mi vŕtal hlavou počas celého príbehu. Ako mohlo takej kravine uveriť toľko ľudí.
Opäť skvelé. Vpád hordy z východu...aké príznačné pre túto dobu...Musím povedať, že v aktuálnej situácií, kedy na Slovensku polovica ľudí verí hoaxom, bájkam o Sorosovi a legendám o dobrých slovanských bratoch, bol pre mňa tento čierno biely príbeh ako balzam na dušu.
Blbý a (naj)blbší sa bez akeľkoľvek logiky ocitajú raz tu raz tam, mágie kopec, "múdrych" rečí hromada, pokusov o humor ešte viac, príbeh nikde.
Tvorba v štýle "čím viac pruhov, tým viac adidas...".