j.kostal komentáře u knih

Ak by mi niekto pred rokmi povedal, že Follett bude žať najväčšíe úspechy ako autor historických románových ság, asi by som sa len zasmial... a predsa, po Pilieroch zeme a úspešnom nasledovateľovi Na veky vekov je tu ďaľší adept, ktorý splňa aj tie najprísnejšie kritériá pre milovníkov historických románov, hoci komplexne sa to bude dať zhodnotiť až po dovŕšení kompletnej zamýšľanej trilógie. Už teraz však je jasné, že kúpou tejto knihy nespraví chybu nikto, komu učaroval autorov zmysel pre autentickosť a vykreslenie rôznorodých ľudských osudov na pozadí skutočných dobových reálií spôsobom, ktorý vás nenechá odložiť túto knižku z ruky... Jednoznačne odporúčam!

6 24.07.2012

Musím povedať, že táto knižka je a asi aj navždy zostane mojou srdcovou záležitosťou. Svedčí o tom aj fakt, že som ju prečítal už presne sedemkrát - po prvý raz som ju skutočne dočítal, keď som mal desať, ale úplne som ju pochopil až o pár rôčkov neskôr a doteraz neľutujem, takýmto knižkám vravím "nesmrteľné klenoty", i keď z čiste literárneho hľadiska musím najviac vyzdvihnúť diel prvý, pre tú úžasnä spätosť človeka a prírody... ako rád by som práve v tomto období chcel žiť...druhá časť mi naopak prišla nesmierne emočne silná, že to možno bolo až na škodu veci... a tretí diel nás priblíži k drsnej realite života i vzájomných krehkých ľudských vzťahov... ako celok však kniha predstavuje absolútny vrchol nórskej literatúry... Hodnotenie myslím viac ako zaslúžené....

10 19.06.2012

Autorka sa v tejto knižke prejavila ako výborná psychologička a znalkyňa krehkých medziľudských vzťahov, keď na malej ploche dokázala vykresliť celú paletu jedinečných ľudských charakterov a výsledkom je silný príbeh, ktorý chytí za srdce. Bravo!

2 09.05.2012

Pri hodnotení tohto diela cítim rozpaky, začnem tým, čo sa mi páčilo a to bol typický Miévillov svet plný anomálií, ktorý stvárnenie znova zvládol majstrovsky. Druhým plusom je excelentne zvládnutý preklad, ono samotný Miévillov štýl je prešpikovaný experimentmi s jazykom, v tomto prípade to platí dvojnásobne. Avšak celý román na mňa pôsobí ako taká rozhojdaná loďka na ceste odnikiaľ nikam, postavy mi prídu ploché a nezaujímavé, a rad zaradom nesympatické (žeby autorov zámer???) Niektoré vety v románe som musel čítať viackrát, aby som aspoň sčasti pochopil čo tým autor zhruba mohol chcieť povedať, či skôr naznačiť.... Avšak celý čas som sa neubránil pocitu, že stále čakám na to NIEČO, čím ma Miéville dokázal v predchádzajúcich dielach ohromiť a doslova usadiť na stoličku...tu mi to celé vyznelo akosi do stratena... Možno však zato mohol fakt, že som túto knižku čítal tesne pred vianočnými sviatkami, čo tomu asi ktovieako neprospelo...uvidíme, možno tomu dám ešte jednu šancu, zatiaľ však nemôžem hodnotiť lepšie ako dvoma hviezdičkami.

4 09.05.2012

Milujem knižky takéhoto typu, plné optimizmu, životnej múdrosti a láskavého humoru, ktoré nám ukazujú ľudí takých, akí naozaj sú, so všetkými svojimi radosťami i starosťami. Také naozaj nenáročné čítanie pre pokojný dovolenkový deň. Samozrejme analógia s Chevalierovým Zvonodrozdovom je viac ako zjavná. Teším sa na ďalšie knižky od tohto autora...

4 09.05.2012