j.kostal komentáře u knih

Keďže som sa po 20 rokoch pustil do opakovaného čítania série Sága Sedmi Sluncí, vcelku by ma zaujímalo, či BARONET niekedy bude zvažovať znovuvydanie tejto ságy, rovnako ako jej pokračovanie v podobe trilógie SAGA OF SHADOWS, ktorá teda v našich končinách zatiaľ nevyšla.

Príjemne smutne znepokojujúca novelka, ktorá si zaslúžila byť oveľa oveľa dlhšia a rozvinutejšia, napriek tomu hodnotím kladne už za ten originálny nápad.
Možno, keď mrknem na filmové spracovanie, tak to mi napovie viac...

3 03.11.2024

Emočne silná kniha s nevšednou formou rozprávania, taká zvláštna oslava života, i nádeje, ľudskej nezlomnosti a zároveň o krehkosti nášho bytia. Silné posolstvo v podobe hlboko ľudského príbehu, ozvláštneného vlastným príbehom včiel s úžasne vystihnutou atmosférou. Užíval som si to po dúškoch a je to hlboký zážitok aj vďaka skvele zvládnutému prekladu. Jednoznačných 5 hviezdičiek, bez debaty.

11 01.09.2024

Myslím, že veľa užívateľov DK robí rovnakú chybu, ako som urobil aj ja, že som čítal Strážcov zákona hneď po dočítaní Beznaděje a samozrejme tá tendencia porovnávať je jednoznačná a tak trochu nespravodlivá. Preto som čítať prestal a prečítal medzitým ďalšie dve knižky a potom som sa k SZ vrátil a urobil som dobre. Áno, je to King, a zároveň je to Bachman, ktorý sa nevyžíva vo výstavbe charakterov ani v postupnej gradácii strachu, ale nie, surovo vás vhodí do príbehu, ktorý vás síce na začiatku jemne uspí, aby vás potom prebudil do krvavej "reality", ktorá realitou skutočnou síce nie je, ale smrtiacou určite. Iste, k srdcu vám žiadna z postáv neprirastie, nemá nato ani čas, ani priestor a ani sa o to žiadna nesnaží v snahe zachrániť si svoj holý život. Nie je to žiadny boj dobra so zlom a na ploche dvoch ulíc a 33 postáv príbehu ide len o to, kto prežije. Mne osobne prišiel denník Audrey ako príjemné spestrenie /hoci to písmo bolo otrasne nečitateľné/ a hoci ide o vykrádačku TOP Kingovej Beznaděje, aj tak si zaslúži poctivé štyri hviezdy.

2 07.08.2024

Čítané v rámci plnenia Čitateľskej výzvy. King vo svojej najlepšej forme rozohráva skutočnú šachovú partiu plnú hrôzy, krvi, viery a beznádeje. Skutočná bitka medzi dobrom a zlom v tej najsyrovejšej podobe, s dokonale prepracovanými charaktermi, desivým prostredím, tak typicky "kingovským", kde budete držať palce všetkým zúčastneným a nebudete stíhať otáčať stránky, aby ste sa dozvedeli, kam to všetko smeruje a ako to dopadne. Taká kombinácia Mŕtvej zóny, Pod Kupolou a Temnej veže, kde tú hrôzu budete cítiť na vlastnej koži, pretože tá atmosféra, akú sa Majstrovi podarilo vytvoriť je nervydrásajúca a postupne graduje. Je vidieť, že King je skutočným psychológom a pohráva sa nemilosrdne aj s postavami aj s čítateľom a vo výsledku dostanete mrazivý horor, ktorý má tak blízko k realite, až má človek strach vykuknúť z okna... (mumie nás dohání...) Tek!

5 25.06.2024

Myslím si, že užívateľ matufran dokonale zhrnul aj moje pocity po prečítaní celej trilógie. Len podotknem, že ten záver sa niekomu môže zdať rýchly, ale všetko do seba pekne zapadlo, a úprimne, ja osobne som mal skôr mrazenie na zátylku z celkového záveru tejto trilógie a Robert Jackson Bennett si aj touto ďalšou trilógiou upevnil svoje postavenie medzi mojimi top autormi. Teším sa na jeho ďalšiu tvorbu!

6 04.06.2024

Mno, tak to skutočne vyzerá, že autorka sa rozhodla napísať po 11-ročnej odmlke 36 kúsok tejto ságy:

https://www.goodreads.com/book/show/203630679-the-gathering-storm

Po prečítaní druhého dielu si myslím, že to nebol taký ten klasický "vypchávkový" diel, ktorý by ma mal pripraviť na dychberúce finále - i keď to dychberúce finále bude, o tom nepochybujem!
Pri prvom dieli som mal trochu problém si zvyknúť na ten zvláštny svet plný skribov a skrytých súvislostí, v tomto dieli som si už na to zvykol a samozrejme s pozdvihnutým obočím som sledoval osudy všetkých postáv, či kladných či záporných a veruže to autor zauzlil naozaj majstrovsky, stránky pri čítaní odsýpali rýchlo ako vyrývanie symbov na skribovaný plát a záver teda skutočne nebol vôbec klišovitý a hlavne predvídateľný.... o to viac sa teším, ako sa autor popasuje s tými zkrundenými nástrahami, ktoré si pre svojich hrdinov pripravil... Kto sa teší so mnou?
Plnohodnotné štyri hviezdy!

3 13.07.2022

Začať čítať knižku, od ktorej vlastne ani nič výnimočné nečakáte, a potom sa z nej stane nečakaný malý literaárny objav, sa mi veľakrát vyplatilo, a v prípade tejto knižky to platí možno aj dvojnásobne. Príbeh dojemný, atmosféra súčasnosti na vás dýcha a vy sledujete, ako sa z jedenásťročného chlapca chtiac-nechtiac stáva veľký dospelák, ktorý toho musí prekonať vo svojom mladučkom živote veľmi veľa, od nástrah puberty, a dospievania, prvej nesmelej lásky až po stratu blízkeho človeka, a to všetko napísané so skutočným psychologickým majstrovstvom, kde vlastne na každej strane držíte Štěpánovi palce, aby to zvládol "na pána". Čítané v rámci Čitateľskej výzvy 2022 a pre mňa zatiaľ literárny poklad roku.
P.S.: Vegánske pokrmy, ktoré sa v knihe vyskytujú boli skvelou humornou vsuvkou, proste som sa neprestával smiať :D

20 10.06.2022

Mno a ono sa zdá, že autorka sama sa rozhodla vrátiť do tohoto sveta predsa len ešte posledný? raz knihou The Galaxy, and the Ground Within, ktorá by mala vyjsť niekedy na budúci rok...

Kniha, ktorá bola aj pre mňa mimoriadne silným čitateľským zážitkom! Nielen tým, že autorka v knižke plnej lásky a nenávisti, bolesti i radosti, pokladá závažné otázky ohľadom materstva i z neho plynúcej zodpovednosti, rasovej i citovej predpojatosti, či otázka správnosti konania v ťažkej životnej situácii, do ktorej sa môže dostať každý z nás, ale aj tým, ako detailne dokázala vykresliť charaktery jednotlivých postáv, ktoré pred čitateľom doslova ožívajú, tak aj ich psychiku so všetkými jej svetlými i tmavými zákutiami... A že možno čitateľ nedostal odpovede na kladené otázky? Je len na každom z nás, či sa ich rozhodne hľadať... Autorka na mňa urobila silný dojem a myslím, že sa v jej podaní ešte máme na čo tešiť!

13 29.07.2018

Moje druhé stretnutie so svetom Zeměplochy v podobe druhého dvojdielu sa vydarilo možno ešte o chlp lepšie, než stretnutie prvé...
V Čaroprávnosti sa hneď na začiatku ocitneme v Prdeli a ešte k tomu Kyselej. Ešte teraz počujem šuchot čiernych šiat Bábi Zlopočasnej bez zápachu naftalínu a buchot neposednej magickej palice oznamujúcej, že malá Esk nebude len také obyčajné dievčatko vijúce púpavové vence na lúke, a že na to všetci prídu veľmi skoro...:D Humoru je možno o čosi menej, ale o to výživnejšie a pravdivejšie pôsobí... Bábi mi síce pri čítaní neposkytla recept na môj boľavý chrbát, ale aj tak sa mi po prečítaní Čaroprávnosti polepšilo...žeby čary a mágia? Ktovie...:D
Pri pohľade na Morta, chlapca typu skaderuka stadenoha akoby som v zrkadle videl sám seba, len s malým drobným nepodstatným rozdielom - nenastúpil som do učenia k samotnému Smrťovi, ako sa to "podarilo" jemu, a že ho to veru poriadne zmenilo...či k lepšiemu, alebo nie, musí posúdiť každý čitateľ sám, avšak celý príbeh o Mortovi bol taký šialene nelogicky zábavný, až sa človek diví, aké veľké čriepky pravdy sa v ňom skrývajú... A Smrť je proste SMRŤ, so všetkými kosťami, čo k nemu patria....:D
Ďalšie plus pridávam za poznámky pod čiarou a poznámky k poznámkam, tie skutočne nemali chybu a ja som sa zasa po dlhšej dobe smial nahlas. Čo mi však bolo ľúto, tak to boli občasné tlačové chyby, ktoré sa k takémuto luxusnému vydaniu vôbec nehodili...napriek tomu si tento dvojdiel zaslúži moje plné hodnotenie!

7 13.08.2017

Tri hviezdičky za peknú obálku, úvod, kapitoly z pohľadu "Finna" a prekvapivý záver, ktorý veľa vecí v príbehu postavil do iného svetla. Avšak autorka si mohla svoj skutočne vtipný predhovor odpustiť a nechať čitateľov, aby sami posúdili mieru slova "příliš". Ale ak chcela, aby som sa po jej úvodníku smial, tak sa jej to podarilo dokonale :D :D
Avšak čo sa týka hlavnej hrdinky, tak z jej konania a myšlienkových pochodov by ma málokto presvedčil, že má osemnásť, a nie naivných 15, pretože poznám dosť slečien v jej veku, a toho rozumu predsa len pobrali viac než Calla Priceová, a to ju nechcem nijako uraziť.. Nuž a keď sa na scéne objavuje Pán Dokonalý a Calla začína premýšľať všetkým možným, len nie hlavou...no, názor si samozrejme každý urobí sám, ale tak zasa mám na zreteli, že knižka je určená trochu inej vekovej kategórii než som ja - konzervatívny starý frfloš :D

7 04.06.2017

A viete čo, bavilo ma to... Moje prvé a rozhodne nie posledné stretnutie so sirom Terrym Pratchettom dopadlo nad moje očakávania - a to som sa svojimi nie plochými nohami a ešte menej plochými rukami Zemeploche vyhýbal od jej jedného okraja po druhý celých 33 rokov, a o to viac som si to dokázal užiť. Sedel mi tak štýl humoru, i drobné slovné hračky, takisto ako gejzír potreštených nápadov a situácií, ktoré napokon vždy nejako dopadnú... Oceňujem aj pekné ilustrácie a celkové prevedenie knižky, nuž a teším sa na ďalšie postavičky z tohoto zvláštneho a predsa tak známeho sveta!

Kdesi v dálce si největší hrdina, jakého kdy Zeměplocha zrodila, ubalil a zapálil cigáro, aniž tušil, do jaké role ho osud předurčil. Pověst toho muže byla taková, že skupina divokých jízdních nomádů ho s projevy nejvyšší úcty pozvala ke svému ohni z koňského trusu.
Náčelník nomádů promluvil: "Které jsou tedy ty věci, které učiní muže v životě šťastným?"
Chcete-li zahájit kvalitní rozhovor u ohně stepních nomádů, očekává se, že řeknete právě něco takového. Muž po jeho pravici zamyšleně upil svůj koktejl z kobylího mléka a z krve sněžné kočky a řekl:
"Step se svým nekonečně vzdáleným obzorem, vítr ve vlasech a bujný kůň pod vaším sedlem."
Muž po náčelníkově levici promluvil takto: "Křik bílého orla vysoko na nebi, zasněžený les a přesný šíp na tětivě vašeho luku."
Náčelník přikývl a dodal: "Já myslím, že je to však především pohled na pobité nepřátele, pohanu jeho kmene a na jeho plačící ženy."
Kolem ohně se ozvaly projevy drsnéhou souhlasu s tím skvělým projevem.
Pak se náčelník s úctou obrátil k vzácnému hostu, k drobné postavičce, která si u ohně tiše ošetřovala svou husí kůži, a prohlásil: "Ale teď bychom se měli zeptat našeho vzácného hosta, jehož jméno se stalo legendou - co podle něj patří k nejkrásnějším věcem v životě muže?"
Host se zarazil uprostřed dalšího neúspěšného pokusu zapálit si.
"Čo žíkáš?"
"Ptal jsem se, co podle tebe patří k nejkrásnějším věcem v životě muže?"
Bojovníci kolem ohně se napjatě nahnuli kupředu. Se zatajeným dechem čekali na perlu, kterou uslyší.
Host přemýšlel dlouho a těžce a potom pomalu prohlásil: "Teplá voda, dobrý dentišta a měkký toaletní papír."

P.S.: filmové spracovanie taktiež stojí za pozretie, hoci má vyše tri hodiny bez titulkov :D

8 20.05.2017

Príjemne mi padlo stretnúť sa s Annou zo Zeleného domu po rokoch ako spomienka aj na moje detstvo, a som rád, že Anna zostala stále rovnaká - s neuveriteľnou fantáziou, akú dnešné deti skoro ani nemajú, hrdá, cieľavedomá a stále sama sebou! Skutočne nezabudnuteľné stretnutie, ktoré si hocikedy s radosťou zopakujem!

Knihy Tany French nie sú len čistým príbehom s kriminálnou zápletkou, nie sú nadupané akciou, hektolitrami krvi a hrdinami, ktorí prežijú všetko a nič ich nezastaví.... naopak, všetky postavy sú uveriteľné, sú z mäsa a kostí, robia chyby (a častokrát za ne kruto pykajú) a každý z charakterov je iný, svojský. Inak tomu nie je ani teraz, autorke sa opäť majstrovsky podarilo zakomponovať do príbehu dve dejové línie - tá prvá sa venuje samotnému vyšetrovaniu viacnásobnej vraždy jednej rodiny dvojicou detektívov, "učiteľa a žiaka", a zároveň ma vždy fascinuje tá druhá "skrytá línia" príbehu, kde sa vždy hlavný hrdina (detektív) retrospektívne vracia do svojej minulosti, aby odtiaľ vyhrabal veci, ktoré mali zostať skryté.... avšak ktorým musí počas vyšetrovania samotného prípadu čeliť... a pritom máte vždy pocit, že všetkým zúčastneným vidíte "priamo do duše", a práve toto robí z Tany French takú ojedinelú autorku. A vôbec pritom nejde o fakt, že vraha častokrát "odhalíte" už 100 stránok pred koncom knihy...autorka tak dá priestor páchateľovi, aby čitateľ vždy pochopil, prečo dotyčný konal tak, ako konal, a vy pritom máte pocit, že by ste možno v danej situácii konali presne rovnako.... a pritom mali vždy na pamäti, že sme len ľudia, so všetkými svojimi slabosťami a starosťami. Opravnené hodnotenie plným počtom bodov.

11 06.09.2013

Smršť láskavo-ironického a čierneho situačného humoru, ktorý sála z každej stránky tejto knižky ma dokonale dostal do kolien. Miestami až neskutočný príbeh Alana Karlssona, ktorý sa dokázal vždy objaviť v správnom čase na nesprávnom? mieste a poupraviť tak beh dejín 20. storočia. Čo spolu s faktom, že v tejto knižke si precvíčite zemepis i históriu v jednom a pritom sa ešte budete usmievať či rehotať na všetkých okolo vás, robí tento príbeh neopakovateľný a nezabudnuteľný...Osobne sa teším na filmové spracovanie, ktorého sa dúfam v dohľadom čase tiež dočkáme. A nezabudnite na to príslovečné karlssonovské: Všechno je tak, jak je a bude tak, jak bude! A možno sa dožijete trebárs stovky...:D :D: :D

16 01.04.2013

Dokonalá literárno-štylistická chuťovka plná zaujímavých myšlienok a najmä podnetov na zamyslenie... rovnako ma zaujali majstrovsky vložené ironické poznámky o ľuďoch a spoločnosti ako celku zaobalené do jemného filozofického šatu, o to trefnejšie to potom celé vyznieva. Nebude prekvapením, keď poviem, že to nie je knižka na jedno prečítanie - aspoň u mňa nie, a ak to mám zobrať s humoristickým nadhľadom, po celý čas som mal také ehm... vedomie, že táto knižka nejako skončí, aby som napokon zistil, že skončila tak zvláštne, že vlastne neskončila... závery si musí každý urobiť sám...
Čo ma pri prvom styku s týmto autorom zaujalo bol jeho zmysel pre detail, čiže niektoré veci som si musel z týchto kúsočkov poskladať, aby mi "doplo!", čo niekomu vyhovovať môže, niekomu nemusí... a český preklad, v ktorom som túto knižku čítal, je jednoducho brilantný, za mňa klobúk dolu!
V tomto prípade pri hodnotení neváham - Bookerova cena je v tých správnych rukách...

9 22.11.2012

Pravdepodobne nepoviem nič prevratné, čo už by tu v tej či onej podobe nezaznelo... ale to, že táto knižka sa pomaly ale isto stáva akousi modlitebnou knižkou užívateľov DK, je neodškriepiteľný fakt, niektorí sa na ňu ešte len chystajú, niektorí už majú zopár stránok za sebou... isté je, že prevažujú len samé superlatívy a nie je to náhoda. Je to hlboký dojemný príbeh, ktorý sa na nič nehrá a ukazuje veci, ľudí, skutočnosti také, aké naozaj boli... zároveň nabáda čitateľa k ďalším otázkam typu: Skutočne sa toto dialo len pred 50-timi rokmi? Skutočne mali ľudia také osré predsudky ešte pred nedávnou dobou...a ako je to teraz???
Priznám sa, že som toho prečítal s touto tematikou dosť, no tento nesporne originálny a jedinečný pohľad na spoločný život v tak umelo oddelenom svete čiernych a bielych som ešte nikde nenašiel....až v tejto knižke. Som chlap, ale úprimne poviem, že zhruba dvakrát počas čítania som mal problém netresnúť riadne do stola od hnevu a bezmocnosti a áno, tisli sa mi aj slzy do očí, vážení a milí, a istotne to nebolo preto, žeby som bol uprostred krájania cibule, to teda vôbec... tí ktorí ju čítali, chápu, tí, ktorí ju budú čitať, pochopia rovnako...
Na záver dodám maličký kúsok ukážky, ktorý ma oslovil, a potom takú filozofickú perličku, nad ktorou premýšľam...na odľahčenie...:


„Jak se ti líbí paní učitelka?“ zeptám se.
„Je moc hezká,“ řekne.
„To je dobře,“ já na to. „Ty jsi taky hezká.“
„Jak to, že jsi černá, Aibileen?“
Tuhle otázku jsem už od svejch svěřenců párkrát dostala. Dřív jsem se tomu jenom smála, ale jí to chci vysvětlit. „Protože mě takovou udělal Bůh,“ řeknu. „A jinej důvod pro to není.“
„Paní učitelka Taylorová tvrdí, že do naší školy nemůžou chodit barevné děti, protože nejsou dost chytré.“
Obejdu linku. Zvednu jí bradičku a uhladím ty legrační vlásky. „Připadám ti hloupá?“
„Ne,“ šeptne a je vidět, že to myslí upřímně. Podle všeho ji mrzí, že to vůbec říkala.
„A co ti to říká o paní učitelce Taylorový?“
Přivře oči, jako že poslouchá.
„Říká ti to, že paní učitelka Taylorová nemusí mít vždycky pravdu,“ vysvětlím jí.
Obejme mě kolem krku a prohlásí: „Jsi správnější než paní učitelka Taylorová.“ A mně vyhrknou slzy do očí. Přestanu se ovládat. Tohle jsou pro mě úplně nový slova.

No a trošku na odľahčenie: viete mi niekto vysvetliť, ako vyzerá prasklina na prednom skle auta v tvare zapadajúceho slnka??? (Kapitola 27) :D :D

9 02.09.2012

Treba povedať, že na pochopenie tejto nádhernej knižky potrebuje každý svoj čas... Mne konkrétne to trvalo 29 rokov a musím povedať, že to stálo zato. Nie je to spôsobené len samotným hlboko precíteným príbehom, ktorý miestami plynie ako potôčik a potom zrazu ako rozbúrená rieka, ale hlavne hlavne hĺbkou myšlienok, ktoré nám autor predostiera prostredníctvom nenapodobiteľného smutnokrásneho humoru, a aj preto túto knižku treba čítať pomaly, o to viac to umocní čitateľský zážitok, minimálne tak, ako v mojom prípade... Po dlhšom čase knižka, ktorá ma jednoznačne oslovila a jednoznačne odporúčam!

15 26.08.2012