jemiplano komentáře u knih
Keď čítate knihu v ktorej sa prelieva krv či hnis, kde ľudia umierajú najdivokejšími spôsobmi, aké si len viete predstaviť, a vy sa pri tom usmievate a čakáte na ďalšiu lahodnú scénu - tomu sa hovorí úprimná radosť z hororu.
Lukáš Polák po svojom debute vykročil krok vpred, svoj autorský štýl a prístup k príbehu posunul na novú úroveň a naservíroval ďalší výnimočný horor.
Pahltné síce ovládla hrôza, no každá jedna scéna má svoje čaro a jedinečnú krásu. Aj keď je kompozícia príbehu miestami pritiahnutá za vlasy, tak autentický a originálny horor na slovenskom trhu len tak ľahko nenájdete.
Už len spomeniem, že tak ako som si kedysi dávno škodoradostne užíval filmový a seriálový Evil Dead, tak rád retrospektívne spomínam na šialené scénky metamorfóz a temnoty v dedinke Pahltné.
Takto nejako si predstavujem ukážkové nenáročné knihy. Uvoľnený, no zároveň uhladený štýl autora dal Zefkovi, hlavnému hrdinovi, do hlavy a rúk elixír na zábavu. Nestretávame sa tu len s bohapustým cestovaním do budúcnosti, ale aj kryštalizáciu nového sveta, modernej technológie a zaujímavých postáv.
Keď si chvíľku človek myslí, že to už humorné nebude, príde prirovnanie alebo metafora, ktorá opätovne naštartuje záujem o čítanie. A to som sa dočítal o Londýne, Rusku alebo Americkej únii, ale aj o implantátoch, ktoré z človeka spravia kentaura.
Odporúčam všetkým, ktorí maju radi humornú literatúru a ľahké sci-fi.