kamilk komentáře u knih
Je to také absurdné, až je to krásne. Neraz som popri knižke čítal aj wikipediu, aby som si dokreslil pozadie udalostí a osobností, okolo ktorých Allan prechádzal a kde neplánovane zanechaval svoje stopy. Z jeho životného príbehu si beriem ponaučenie, že s optimizmom a ľahkosťou v mysli sa dá vymotať aj z tej najťažšej životnej situácie.
"Veci sa raz a navždy majú tak, ako sa majú a v budúcnosti to určite bude tak, ako to bude." Tak načo sa stresovať? 95%
Myšlienky chlapíka, ktorý prechádza ťažkým obdobím, rekapituluje, triedi svoje spomienky a pokúša sa vybŕdnuť. 60%
Autorova cifrovaná vetná skladba plná jazykových ornamentov sa k téme knihy vôbec nehodí. Pokus o dramatickú novelu o španielskej občianskej vojne tak vyznieva rozpačito a bez vyvolania emócie ústi do prázdna. 50%
Kniha je najmä o pekných obrázkoch, textu je len máličko. Presne tak, ako to pri detských knižkách očakávate. 90%
Nenáročný príbeh so športovou tématikou, ktorý neurazí. Aj keď neoplýva zvratmi ani veľkými prekvapeniami, je vystavaný zručne, postavy majú svoju hĺbku a sú uveriteľné. Nutná ideologická vrstvička nevyrušuje, skôr sa na nej pousmejete:
- Ako sa voláš, Sergej?
- Sergejko, som Sergej.
- No tak, môžem sa s tebou zhovárať po chlapsky, ako muž s mužom?
- Ako dvaja súdruhovia medzi sebou?
- Tak, tak, práve tak.
:-) Za mňa 65%.
Klasická detektívka založená na dedukcii a hľadaní stôp tam, kde zdanlivo žiadne nie sú. Milovníci železníc (a ich japonskej presnosti) si prídu na svoje. Trocha zamrzí urýchlený koniec, kde je finálne rozuzlenie prípadu podané formou dopisu tokijského inšpektora adresovaného svojmu oblastnému kolegovi. 75%
Retrospektívne autorove spomínanie na roky uväznenia v československom koncentračnom tábore, nápravnom zariadení Jáchymov. Udalosti a obrazy bežného dňa MUKL-a si tajne zaznamenával do denníka, ktorý sa na svetlo sveta odvážil vytiahnuť až po dlhých rokoch, po celospoločenskom prevrate. Autor sa nebojí nahlas pomenovať príčiny obludného konania režimu a menovať hlavných vinníkov. Aby sa nezabudlo. Z tohto dôvodu si knižku prečítajte. Literárne vás síce neobohatí, ale nezabudnete. 70%
Kniha o bezprecedentnom staviteľskom diele svojej doby. Pasáže týkajúce sa financovania, politiky a intríg ma príliš nezaujali. Naproti tomu technickejšie pasáže zaoberajúce sa samotnou výstavbou, podpornou logistikou a čelení výzvam som si vychutnal. 70%
Vrecková knižôčka o jednej vojenskej operácii Napoleonskeho vojska. Autor obľubuje opisy krajiny, až máte pocit, že čítate geografickú príručku. Dej je kratučký a priznám sa, že som vôbec nepochopil záver, ku ktorému ma doviedol. 30%
Kniha neuveriteľne zostrala, ponúka jednoduchý, priamočiary a predvídateľný príbeh. Dnešných chlapcov obklopených najrôznejšou technikou zaujme len ťažko. Trúfam si povedať, že dnes ju vedia oceniť len starší čitatelia a to len z čírej nostalgie za vlastnou mladosťou. 60%
Poznáte tie knihy, na konci ktorých vaše oči hypnoticky hľadia na posledné slovo, knižku zatvárate pomalým opatrným pohybom a v nasledujúcich minútach sa práve dočítaný príbeh vpíja do vašej mysle tak, že nie ste schopní myslieť na nič iné? Toto je jedna z nich. 100%
Prostý príbeh o tom, ako mal vojín eskortovať zadržané dievča na oblastné veliteľstvo. Hoci cestou spolu hovoria len málo, obaja majú nad čím premýšlať a práve toto nám autor v tejto krátkej knižke naservíroval. Dilemy trápia hlavne mladého vojaka. Nanešťastie tu nie je desiatnik Wilzenbach, ktorý sa vie vždy vynájsť a dokázal by poradiť v každej situácii. 50%
Sklamanie. Zaujímavý námet, ďalej je to však len priemerné čítanie od autorky, ktorá asi nemá rada mužov. Vidí v nich len grobianov alebo naopak sexuálne idoly, ktoré sa však skôr či neskôr tiež zmenia na násilníkov so sklonmi k nevere.
Príbeh je kostrbatý, vlečie sa ako vlak pred stanicou. V závere som cítil úľavu z konca knihy. Nechápem, čo knihu dostalo do rebríčka bestsellerov. 60%
Čítal som vydanie v slovenčine z roku 1983, v ktorom sú obsiahnuté aj poviedky z nadväzujúceho diela "Ako som sa stretol s rybami".
Prvá časť, teda Smrť krásnych srncov, je plná ľudskosti a človečiny, ktorá vás musí chytiť za srdce. Číta sa skvele, zostáva po nej príjemný hrejivý pocit. 90%
Druhú časť, Ako som sa stretol s rybami, doslova cítiť po rybacine, spomedzi stránok vypadávajú rybie šupiny. Nemá to už kvality prvej časti, naplno si ju dokážu vychutnať asi len rybári. Nájdu sa tam však zaujímavé myšlienky, napr.: "Pán Robejško bol na to miesto zvyknutý. Rybárčil na ňom každý rok a sedí tam istotne dodnes. Našiel si fliačik sveta, kde bol šťastný, zatiaľ čo iní dúfajú, že ten fliačik budú mať na nebi." 70%
Knižka ako celok u mňa v priemere 80%.
Viacmenej psychologická novela sleduje pohnútky trápenia mladej ženy, ktorá si nedokáže pomôcť a vyzradí všetko, aj to, čo malo zostať verejným tajomstvom. Skomplikuje tým život nie len sebe, ale aj rodine, pretože mafia je tu, díva sa, načúva a vkráda sa vám do života, aj keď vy sami ju nevidíte a necítite.
Príbehu chýba troška viac deja a najmä živšej akcie. 60%
U mňa sklamanie. Na základe popularity knižky som čakal cukríkový dobrodružný román s rýchlym dejom. Knižka však až na malú úvodnú a nerozsiahlu záverečnú časť podrobne študuje psychológiu Bieleho Tesáka a podľa mňa až neúmerne rozvláčne vysvetľuje príčiny a motivácie jeho konania. 40%
Informácia o udalostiach z Novembra 89 od tých najpovolanejších, od ľudí, ktorí stáli v ich čele. Aj keď sa nejedná o rozsiahlu publikáciu pokrývajúcu tému v celom rozsahu a zo širokého spektra názorov, pokladám ju za dôležitú časť z mozaiky prelomu našich dejín. 90%
"Nie je nič krajšie ako usínať posledný večer pred odchodom, tesne pred uskutočnením tak dlho snívaných snov s mnohými pestrými nádejami."
Denník z expedičnej poľovnej výpravy nadšeného lovca a milovníka prírody z čias dávno minulých. Zaujímavé čítanie okorenené jemným humorom, s ktorým autor popisuje útrapy cestovania pred takmer 100 rokmi. Nebola núdza o dobrodružné momenty, farbisté popisy drsnej ale krásnej prírody a nechýba ani sonda do života miestnych ľudí. Škoda, že denník nekončí až v Seattli, takto vo mne ostal pocit neúplnosti rozprávania. 80%
Knižka s moralizujúcim podtextom, ktorý si však dokážete pri čítaní odfiltrovať. Nebyť nečakaného záveru, bol by to len príbeh študenta moriaceho sa s prázdnym vreckom, odstrkovaného rodinou, s depkou zo svojho výzoru a túžiacom po spolužiačkinom srdci. Podla mňa je to fajn príbeh zo školského prostredia, autorka vydarene vykreslila skupinu spolužiakov aj Bobbyho rodinu. 80%
Musím priznať, že ma kniha zaujala a jej stránky som otáčal s potešením. Príjemné prekvapenie. 85%