Kluvo komentáře u knih
Vyborne napisane. Normalne som Gabovi uveril, ze Floentino to s tymi babami tak vedel uhrat, ze aj po 622 zárezoch za 51 rokov si o nom vsetci v meste mysleli, ze je inak orientovany. Zaujimave su uvahy o laske v starobe alebo o manzelskych problémoch.
Podľa mňa úplná klasika. Aj po rokoch si pamätám, ako pan Tompkins márne šlape do pedálov v meste, kde je rýchlosť svetla len pár km/h, ako si zalietal s elektrónmi v atómovom obale, či ako hrá kvantový gulečník. Gamow bol zaujímavá osobnosť a toto je jedinečná populárna kniha, písaná formou alegorických príbehov. To presahuje bežnú populárno vedeckú knihu a dáva to pánovi Tompkinsovi naozaj literárny rozmer. Vrelo odporúčam, hoci to už má svoje roky...
Povedal by som, ze kniha uz za hranicou popularnej, ale este stale ani zdaleka to nie je ucebnica. Rozhodne to nie je lahke citanie, ale ked sa cez to clovek prebojuje pochopi Godelove vety o neuplnosti aj mnoho inych veci z matematiky a specialne z teorie mnozin a nekonecna. Pri niektorych dokazoch som mal pocit, ze mi chyba k uplnej spokojnosti povestny kusok. V niecom pomohlo googlenie, v niecom ani to. Asi by to chcelo nejaku ozajstnu ucebnicu.
Inak je to ozaj vyborne napisane a clovek moze ocenit Zlatosov rozhlad nielen v matematike, ci historii matematiky, ale aj vo filozofii a teologii. Naozaj ojedinely pocin, minimalne v ramci Ceskej a Slovenskej sceny. Budem si to musiet po rokoch skusit este raz precitat, ci som este na takej urovni, aby som sa cez to preluskal.
Vsetkych Tragacikov som si zopakoval po zhruba 25 rokoch. Uplne zivo sa mi pripomenula atmosfera, ked som ich po nociach citaval pod paplónom pri lampasi. Aj po tolkych rokoch su Templari, Tajomstvo nad tajomstvami, ci Zahady Fromborku knihami, od ktorých sa neda odtrhnut. Obdivuhodna je tiez schopnost Nienackeho vysvetlit historicke realie aj jeho nehynuci polsky antinemecky postoj (nuz, tazko sa im rastlo s Nemcami na jednej a Rusmi na druhej strane). Ale ze ten pan Tragacik ziadnu z tych kociek, co sa okolo neho tocili nikdy ne......ol, tak to sa mi zda teda hodne patologicke.
Naozaj sugestivne napisane, perfektne psychologicky prepracovane. Hoci mi ta lyrizovanost uplne nesedi, mnohe opisy prirody a celkove vykreslenie atmosfery boli skvele. A vsetko to zilo. Az som obcas chcel Makom zatriast a povedat mu, aby nerobil to, na co sa prave chysta a Janovi by som najradsej rozbil hubu. A chuda jeho manzelka Jula, nuz aspon pred koncom sa dockala trosku satisfakcie. Za tuto knihu by sa nemusel hanbit ani Tolstoj.
Chyba bola, ze som to cital az po Hlave XXII. Je to podobne ladene. Cize humorne, zaver potom vazny a tym padom v silnom kontraste so zvyskom. Ale Hlava je Hlava.
Budovanie kultu osobnosti Wim Hofa. Realne pouzitelnych informacii je tam na par stran (aj to su len zrecyklovane davno zname veci) a potom su tam vsuvky, ako Wim zobral nejaku partiu ceprov na Kilimandzaro, co je podla autora strasna horolezecka tura a oni tam sli len tak nalahko, akurat dychali hlbsie a vydychovali dlhsie. Alebo ako si Wim ovlada svoj parasympaticky system a dokonca svoju imunitu a ako su z toho vsetci vedci hotovi. Zvlast pri tom imunitnom systeme je to dost zvlastne tvrdenie, lebo autor nehovori, co to vlastne znamena a zda sa, akoby Wim riadil imunitnu reakciu svojho tela - teraz, lymfocity moje, hor sa do laveho pleca bojovat proti bakteriam, ktore mi tam budu za 5 min vpichnute,... A on ma jednoducho lepsiu imunitu a tym padom zareaguje ucinnejsie a rychlejsie na pripadnu infekciu. A Wim tiez takmer neje, len tak trochu 5 h denne po 17:00. A Wim vydrzal tolko v sude s ladom a hentolko plaval v oceane a bezal, resp. skor kracal, ten maraton za polarnym kruhom a pod. Wim je urcite borec a sam viem, ako dobre funguje a otuzovanie pri podpore imunity, ale toto je zbytocna kniha rozsahu jedneho priemerneho hesla na wikipedii.
Asi ani tie 4* si to celkom nezasluzi, ale ked to patri k Nadacii... Bludia ako prd v gatiach po celej Galaxii a pri zbytocnom opisovani vsetkych moznych udalosti, co zazili pri jednotlivych pristatiach, je to hrozne rozvlacne. Zaujimave je, ze cez dejove diery tam zacal presakovat aj taky, jemne eroticky, opar. Ked uz Isaaca nic ine nenapadlo, aj toto mu bolo dobre (alebo zostarol a hladnej svini sa len o ....). Ale robi to takym divnym, v sucasnosti uz celkom nekorektnym a z casti trochu uchylnym stylom - ako sa Bliss kupala s tou, mozno aj 14 rocnou hermafroditkou a ako ju Trevize stale urazal, pre jej neurcitu orientaciu, a vadilo mu, ze ma gule...
(SPOILER) S nadhľadom a iróniou písané sci-fi plné dejových zvratov o tom, ako sa inteligentný pes pokúša pozdvihnúť a neskôr dokonca zachrániť miestnu civilizáciu na vzdialenej planéte Pav Alfa 2. Civilizácia v mnohom pripomína ľudstvo až na to, že sú to vtáci (pripomínajúci naše alky). Kniha je plná najrôznejších kultúrnych, filozofických, psychologických, biologických a dokonca astronomicko-fyzikálnych myšlienok a odkazov. Tie posledné ale vyžadovali predsa len trochu viac sústredenia a tým odťahovali čitateľa od deja, takže ani neviem, povedať, či to nebolo myslené viac ironicky ako astronomicky - jednoducho som ich preletel. Autor asi s takýmto prístupom ale počítal, takže údaje o čase na planéte, dané obehom dvoch mesiacov v rezonancii s rotáciou planéty okolo osi aj s obehom okolo miestnej hviezdy, neustále zdôrazňoval, preto až tak nevadilo, že mi trochu unikali detaily toho počítania. Hlavne, že Girgal sa v tom orientoval. Autor s prehľadom skritizuje fanatizmus náboženský, socialistický, rasový, komunistický, nacionálny aj každý iný. Zo všetkého vychádza víťazne racionalizmus spojený so psou vernosťou svojmu pánovi. Hoci v závere musí aj Girgal pripustiť, že ľudská (teda skôr alkonská) blbosť je predsa len silnejšia.
Doteraz som vzdy cital o Nietzschem a nie priamo nieco od neho. Ako prvy Nietzsche sa mi to celkom pacilo, navyse mi to pripadalo take celkom dobre zhrnutie jeho filozofickeho odkazu. Myslienky su to naozaj zaujimave, hoci rokmi mnohe zovsedneli a v dobe pisania museli byt ovela silnejsie. Citit aj jeho vynikajuci psychologicky vhlad. Ocakaval som sebavedomi styl, ale ze to bude az take narcisticke, to ma trochu prekvapilo. No ked si predstavim, v akom psychickom rozpolozeni to asi pisal, do akych podrobnosti domyslel dosledky neexistencie Boha a ze z jeho pohladu prezentuje mozno najdolezitejsiu myslienku dejin, nie je sa mu ani co cudovat.
Mne sa to celkom pozdavalo. Slovania su tu vykresleni ako mierumilovni (skor az zbabeli) a lahko ovladatelni ludkovia, ponoreni do magickeho sveta carodejov, bohov, bludiciek, demonov, ktori potrebuju pevnu ruku, trochu medoviny a na letny slnovrat orgie pod holym nebom. Za odmenu pracuju, ochotne sa paria a kultivuju svoje okolie, ktore pri prichode silnejsieho radi opustaju. Byvaju vsak nevdacni a casto jednaju iracionalne, co ale suvisi trochu s tou ovladatelnostou a potrebou silneho vodcu, no su natolko charakterni, ze obchod s otrokmi im nevonia.
V porovnani s filmom je to lepsie - nevadi napr., ze niekto nevie hrat, ze sa tam bezprizorne motaju ti isti komparzisti, nemusite riesit kvalitu a historicitu brneni, zbrani a pod.
Kúpili sme dcére, ale poučí sa aj dospelý. Pri niektorých prvkoch by som možno vyzdvihol niečo iné no koľko ľudí toľko chutí. Dobre napísané.
(SPOILER) Čakal som niečo v štýle 3 pátračov ale postupne sa to zvrtlo a po príchode na dedinu sa to aj pekne rozbehlo. Keď čitateľ akceptoval logiku príbehu, bolo to príjemné čítanie aj pre dospelých (akurát neviem, či aj pre deti s duchmi, otvoreniu zlomeninou, čertmi a 99 utopenými deťmi:). No a za záver som skoro ubral *. 10 ročného tučka by porazila rýchla chôdza, nieto čert ale to by už ozaj nebola kniha pre deti.
Basne moc casto necitam ale tolko o nich viem aby som pochopil, ze toto veru basne nie su. Skor take kratke uvahy, ktore nie vzdy davaju zmysel a len par z nich ma nejako oslovilo. Jeho poviedky su daleko lepsie.
(SPOILER) Skor je uveritelny vianocny skriatok polskeho povodu nez to, co dokaze prezit Harry Hole pocas pripadu. Nesbo viac popustí uzdu svojej fantázii v detektívkach...
Kniha poskytuje nicim neprikrasleny pohlad nielen do zivota a myslenia sériových vrahov ale aj do paralelneho sveta zlocinu, drog a prostitucie. Sokovalo ma nielen spravanie vrahov ale aj obeti. V case ich besnenia pustili do bytu cudzieho chlapa skontrolovat tapety, stopovali, ci sa sli fotografovat k chlapovi, s ktorym sa stretli v gay bare,... Neschopnost policie bola pre mna, odchovaneho na vseliakych CSI, ci mentalistoch tiez dost nepochopitelna. Ale treba priznat, ze DNA testy prisli az pri poslednom zo 7 spominanych seriovych vrahov a hned ho pomohli usvedcit, hoci 2x presiel detektorom lzi. Zrejme dnes nezanechat stopy je ine nez pred 30 ci dokonca 100 rokmi... No a psychologovia a vseliaki odbornici na profili vrahov od FBI tiez moc dobre nedopadli.
Najvacsia cast knihy je venovana telesam slnecnej sustavy kde su prehladne zhrnute zakladne fakty. Citatel si ale najde aj kapitolu venovanu exoplanetam (este pred sondou Kepler, vypustenou v 2009), vzniku Vesmíru ci ciernym dieram.
Chcel som napísať, že je to taký maďarský Eco. No v čase, keď to Szerb písal, ťahal Eco káčera s pusou ušpinenou špagetovou omáčkou (či dokonca materským mliekom). Príjemné čítanie s celkom dobrou atmosférou. Na môj vkus sa trochu moc otvorene vpustil do deja iracionálno. Ja mám radšej knihy, kde sa všetko vysvetlí racionálne, prípadne zostane otvorené, ale inak podarené.