knihomolka_eli komentáře u knih
Knižka sa mi páčila trošku viac ako Deň matiek, v príbehu síce vystupuje tiež veľa postáv, ale dalo sa v nich pekne vyznať, boli dobre vykreslené.
Tobias si odsedel 10ročný trest za vraždu 2 dievčat, nič z osudného večera si nepamätá, ale dôkazy ho usvedčili dosť na to, aby bol obvinený a uznaný za vinného, hoci telá sa nikdy nenašli.Jeho rodina to mala v malej dedine po jeho zatknutí naozaj veľmi ťažké. Situácia sa ešte viac vyhrotí po jeho prepustení, každý mu dáva najavo, čo si o ňom myslí. Jeho matku napadnú a dedinčania im neskutočne strpčujú život. Krátko po jeho prepustení zmizne ďalšie 16ročné dievča - Amelie,ktoré sa veľmi podobá na jedno zo zavraždených dievčat. Práve ona sa veľmi zaujímala o Tobiasov prípad.
Vyšetrovania napadnutia Tobiasovej mamy sa ujmú detektívy Pia a Oliver. Pia nájde prepojenie so starým prípadom Tobiasa a pri študovaní spisu si všimne nejaké nezrovnalosti. Nedá jej to a postupne začína vyšetrovať aj vraždy spred 10 rokov.
Trošku pomalší, ale tiež zaujímavý začiatok, dobrá zápletka a zaujímavé a prekvapivé rozuzlenie.
Veľkým plusom je aj rozprávanie z pohľadov viacerých postáv, čo vlastne poskytuje ucelený pohľad na situáciu. Celé odhalenie pravdy bolo zaujímavé, v priebehu čítania som mala niekoľko tipov na páchateľov a ich motívy, autorka stále navádza na ďalšie a ďalšie stopy a na záver čitateľa prekvapí ako to s kým naozaj bolo. Za mňa dobre napísané a happy end potešil :)
Toto bola moja prvá knižka od tejto autorky. Mne sa veľmi páčila. Prvé strany mi prišli trošku nudnejšie. Zdalo sa mi, že je v nich až prílis veľa opisov. Ale chápem, že nás autorka oboznamuje s novým fantasy svetom. Príchodom Tamlina k Feyre to začalo naberať obrátky a už som nevedela pustiť knihu z rúk.
Feyra pri smrteľnej posteli svojej matky sľúbi, že sa postará o otca a sestry. Loví v lesoch, predáva na trhu a snaží sa, aby prežili. (V tomto mi jej otec naozaj vadil, s takým pasívnym prístupom hlavy rodiny som sa nevedela zmieriť.)
Pri love Feyra natrafí na vlka, ktorý si vybral rovnakú korisť. Keďže nevie, či ide o Féra alebo o obyčajného vlka, vystrelí doňho jaseňový šíp a zabije ho.
Jedného dňa sa vo dverách jej domu zjaví obluda, ktorá tvrdí, že zabitím Féra si musí Feyra vybrať medzi smrťou alebo odchodom do jeho panstva.
Feyra odíde a až v Prythiane zistí, že legendy o Féroch, ktoré počúvala od detstva nie sú tak celkom pravdivé. Feyrina nenávisť voči Férom pomaly ustupuje a mení sa na lásku k Tamlinovi.
Férov ale sužuje ,,nákaza", ktorá môže zasiahnuť aj Územie ľudí. Feyra ju musí zastaviť a zachrániť nielen Tamlina ale celú Férsku ríšu.
Feyra mi ako hlavná hrdinka vôbec nevadila, podľa mňa pasovala do príbehu. Občas ale bola príliš prchká a dorazila ma s tou hádankou . No je mi jasné, že potom by nebol taký napínavý záver. Tamlin mi bol sympatický, ale viac ma bavil Lucian a jeho humor. Páčila sa mi aj postava Rhysa, presne takého bad boya som tam potrebovala mať a veľmi ma potešilo hneď niekoľko jeho pekných gest, pri ktorých na malú chvíľku odložil titul ,,bad boy". Záver bol napínavý, plný zvratov a akcie. Som naozaj zvedavá, akým smerom sa uberie druhý diel a čo sa bude ďalej diať vo svete Férov a Feyrinom živote.
Známy autor napíše trilógiu psychologických trilerov, ktorými sa vrah inšpiruje a z fikcie sa stáva realita. Komplikovaný prípad dostane Jessica. Podozrenie padá na veľa osôb, prípad sa neustále zamotáva a nie je jasné, kto je obeť, kto podozrivý. Ide však o viac než len o kopírovanie knihy....
Kniha bola napínavá, rýchlo sa čítala a celý čas som si myslela, že je to jeden skvelý triler. Môj názor zmenili posledné kapitoly.
Sklamalo ma viacero vecí. Najskôr to,že v závere akokeby chýbala aspoň jedna kapitola. Čo zažívala Jessica s kolegami sa tým pádom v podstate ani nedozvieme a to ako to dopadlo, vieme len tak z rýchlika.
Ďalšia vec je, že je záver príliš prekombinovaný, motív zas príliš pritiahnutý za vlasy a doslova až neuveriteľný. Všetko tak nejako neprirodzene prepojené so všetkým, teda najmä s Jessicou.
2 hviezdičky dávam len za príbeh - bez rozuzlenia, to bola katastrofa. A tiež za Erneho a Jusufa. Erne bol neuveriteľne sympatický, správny chlap. Už len to, akú rolu zohral v živote Jessicy hovorí za všetko. Bavila ma aj dejová linka, ktorá sa odohrávala v Benátkach...naozaj veľká škoda toho záveru a toho, že to autor nevedel normálne ukončiť a potom to chcel zachrániť okultizmom, čo by bola zaujímavá téma, ale rozhodne nie v takomto komplikovanom kombinovaní a poprepájaní všetkého so všetkým.
Knižka Nevlastná sestra sa mi páčila. Bolo zaujímavé pozrieť sa aj na ďalší život Popoluškiných nevlastných sestier. Obe, aj Isabelle, aj Tavi mi boli sympatické. Keď sa čitateľ pozrie na ich príbehy, zistí, že ich zloba vlastne pramení z ich nešťastia. Že keby k nim neboli zlí ostatní, možno by sa nesprávali tak, ako sa správali.
Začiatok bol dosť drastický, predsa len začína sa rovno povestným skúšaním črievičky a nevlastné sestry neváhajú spraviť čokoľvek, aby do nej nohu zmestili. Zaujímavé boli aj repliky ich mamy, kde človek krúti hlavou, pri jej správaní sa k svojim dcéram.
Ich mama si zaumienila zabezpečiť im ten ,,správny" osud dobrým vydajom, no Isabella má svoj osud už dávno zaznačený na mape. Ak naberie dosť odvahy, môže ho zmeniť, stačí nájsť stratené kúsky svojho srdca. No aby to nebolo také jednoduché, do cesty jej bude klásť prekážky sudička, ktorá nakreslila jej mapu osudu a chce, aby sa jej vyznačený osud spečatil. Je tu ale postava markíza Chance, ktorý chce Isabelle pomôcť zmeniť jej osud v pozitívnom zmysle. Prekáranie sudičky a Chance-ho ma tiež bavilo.
Isabellu čaká dlhá cesta, kým spozná samu seba.
Tavi bola fakt super. Jej záľuba v knihách, matike, fyzike a chémii bola úžasná :) pri spotenom mŕtvom psovi som sa nahlas zasmiala, ktoby to bol tušil, že raz budú tieto jej pokusy naozaj užitočné :D
V príbehu sa dozvieme aj to, že ani Popoluška nebola úplne dokonalá a za svoje chyby má tiež výčitky svedomia.
Príbeh sa pekne vyvýjal, všetkým 3 sestrám som držala palce. V závere to bolo napínavé a skončilo to tak pekne rozprávkovo.
V tomto príbehu platí to isté, čo v skutočnom živote, nič nie je čierno-biele a svoj osud máme vo svojich rukách, riadime ho svojimi rozhodnutiami. Dôležité je spoznať samých seba.
Kniha Nevlastná sestra bola príjemnou oddychovkou a určite siahnem aj po ďalších knihách od autorky.
V knihe dievča s cudzím srdcom sa striedajú kapitoly príbehov 2 žien, ktoré sa v istom momente spoja - Alison a Iselin, kým jedna prišla o zmysel života, druhá ho nachádza.
Alison prežíva najhoršie obdobie svojho života. Alisonina dcéra sa ako 6-ročná utopí v jazere. Alison túto stratu veľmi ťažko nesie. Zo začiatku má snahu žiť normálne, navštevuje terapeutku, ale po čase nadobúda stále väčši dojem, že jej nikto skutočne nerozumie a s terapiami skončí. S manželom nevedia nájsť spoločnú reč. Sem tam majú isté malé pokusy vrátiť sa do starých koľají, ale strata dieťaťa pre nich predstavuje priepasť, cez ktorú nevedia prejsť. Alison si udalosti z toho nešťastného dňa pri jazere stále prehráva, vyčíta si ich, obviňuje sa a vie, že ju v duchu obviňuje aj manžel. Ich vzájomné city ochladnú a z dokonalého úspešného páru, sa stávajú dvaja úplne cudzí ľudia. Oliver, nevlastný syn Alison, prežíva stratu milovanej sestričky tiež veľmi ťažko. Zúfalí ľudia robia zúfalé veci. Keďže malá Amalie po svojej smri zachránila život niekomu inému, ako darkyňa, Oliver začne googliť informácie o darcovstve a o tom, ako sa mení človek s ,,cudzími" orgánmi. Dočíta sa o bunkovej pamäti a rôznych prípadoch, kde prevzal takýto človek nejakú vlastnosť, záľubu, či správanie od darcu. Tieto informácie vyhľadával viac menej zo zvedavosti, no podelí sa s nimi s Alison a ju táto téma viac ako zaujme. Túži, aby jej dievčatko stále žilo, keby aj v tele iného. Hoci sa doma pretvaruje, v duchu premýšľa, ako zistí, komu bije v hrudi srdce Amalie.
Iselin práve naopak prežíva lepšie obdobie svojho života. Po rokoch trápenia s chorou dcérkou, je Iselin oznámené, že sa našiel darca. Kaia je po rokoch choroby konečne schopná žiť ako iné deti a veľmi si to užíva. Vo veľa veciach sa však po transplantácii zmenila. Iselin trápi ich finančná situácia. Začne predávať obrazy. Keď sa s ňou skontaktuje Alison, začne jej dôverovať a považovať ju za priateľku. Ale Alison ide o niečo úplne iné...
Iselin som si obľúbila, chápala som jej frustráciu a to, že občas mala toho na pleciach príliš a bola som vďačná zato, ako sa jej život menil k lepšiemu. Alison mi bolo neskutočne ľúto. Ťažke je už len pomyslenie na to, čo prežívala. Postava Olivera mi bola veľmi sympatická. Na svoj vek to bol naozaj inteligentný, rozumný a empatický chlapec, záver mi to len potvrdil.
Kniha nebola taká napínavá, ako som čakala, dej mi prišiel jednotvárny a bez nejakých napínavých momentov, či zvratov.
Ale nebola som vyslovene sklamaná. Zistila som zaujímavé informácie o téme darcovstva, je úžasne takto rozmýšľať a po smrti zachrániť životy, ktoré by inak odišli príliš skoro. Zaujímavá téma, aj príbeh.
Najlepšie lži sú príbehom o toxickom priateľstve Remy a Elise. Každá má svoje jazvy na duši a možno práve tie ich spájajú. Remy sa cíti pri Elise dobre, bezpečne, obdivuje ju a má ju rada. Toto navonok normálne priateľstvo, ale normálnym nikdy nebolo. A to je jasné už v začiatkoch.
Táto kniha sa dotýkala viacerých silných tém. Remy vyrastá s rodičmi, ktorí jeden druhého neznesú. A kniha teda poukazuje na to, ako môže byť aj úplná rodina nevhodným prostredím pre dieťa. Byť poslucháčom dennodenných hádok a odchodov vlastných rodičov je pre Remy psychicky náročné. Tiež poukazuje na to, ako takýto typ rodinného prostredia pošramotí vzťahy medzi súrodencami, ktorí sú v tom všetkom ale nevinne. Prostredníctvom Elise sa zas dostávame k téme domáceho násilia. V slovenskom preklade sa v závere nachádza strana, kde je napísané, kde môže vyhľadať pomoc dieťa, ktoré zažíva niečo podobné. Elise mi bolo vo veľa momentoch ľúto, žiaľ v takých prípadoch pomôže už len odborná pomoc. Taktiež kniha poukazuje, kam až môže viesť túžba po pomste, že nie každý žartík je naozaj nevinným žartíkom.
Hlavnou témou knihy bolo toxické kamarátstvo a manipulátorstvo. Aké je ťažké nájsť v takomto kamarátstve sám seba, robiť vlastné rozhodnutia, rozlíšiť správne od nesprávneho a dokázať ho ukončiť.
Vzťah Remy a Jacka bol veľmi pekný, snažila som sa ho veľmi neprežívať, keďže som vedela ako to skončí. V knihe sa striedajú kapitoly z prítomnosti a minulosti. Prvá tretina knihy ma miatla. Nevedela som, aká je teda pravda. Vedela som,čo za tým bude, ale nevedela som za akých okolností, ani čo všetko za tým bude stáť.
Kniha nie je psychotrilerom pre dospelých, je to YA - preto nechávam až 4 hviezdičky. Hoci mňa dej až tak neuchvátil, keďže už nie som cieľovka, myslím, že pre moje mladšie ja, by to bolo dostatočne napínavé.
Neviestky Osvienčimu boli mojou prvou knihou o Komande Puff. Hoci mám prečítaných už veľa kníh z obdobia holokaustu, pri každej sa dozviem nové informácie, spoznám rôzne osudy ľudí, a žiaľ aj ďalšie a ďalšie zverstvá, ktoré sa vtedy diali. A tak to bolo aj pri tejto knihe.
Príbeh sa začína tým ako sa Anna snaží očistiť povesť svojho syna, nepripúšťa si nič zlé. Pátra po dôkaze jeho neviny a dostane sa k denníku, resp.životnému príbehu Elizy, ktorý sa v istom momente pretne aj so životom Anninho syna. V druhej dejovej línii spoznávame Elizu, ktorá mala veľmi smutnú minulosť a jej toxické rodinné zázemie ju poznačilo na celý život. Eliza je tvrdšia povaha, nie je neviniatkom a ani sa na nič nehrá. Zarába si a žije dosť naničhodným spôsobom života, až raz skončí v Osvienčime. Možno aj pre tú jej tvrdú povahu a chladnejšie myslenie dokáže prežiť a vytrpieť veci, ktoré by citlivejší ľudia neuniesli. Spoznáva Magdalenu a stane sa z nich dvojica, ktorá týmto peklom kráča bok po boku. Je tu všetko od života v barakoch, ťažkej práci, priateľstve,vzájomnej pomoci, práci v časti s názvom Kanada až po nevestinec. Druhá polovica príbehu je venovaná vlastne jeho fungovaniu a práci v ňom. Iste dievčatám tam bolo o niečo lepšie, neboli bité, neboli hladné, nemali vyholené hlavy, neboli v stave ako iní väzni, ale za akú cenu? Čo všetko je človek ochotný podstúpiť, aby prežil? Čitateľ sa tiež dozvie, že ani Elizina silnejšia povaha neuniesla úplne všetko a aj na nej sa odzrkadlilo, čo prežila. Bolo mi ľúto a stískalo mi srdce pri každej jednej postave, čo prešla tým peklom. A tiež aj Anny, veci totiž nie sú vždy také, ako dúfame.
Knihu určite odporúčam, každá kniha z týchto tém je hodná prečítania, aby sa nezabudlo, čo sa už nesmie nikdy zopakovať.
Ďalšia knižka zo série Sedem sestier za mnou a bola rovnako vynikajúca ako predchádzajúce. Cece sa spomínala aj v predchádzajúcich knihách, najmä v príbehu Star a bola mi nesympatická, hlavne pre ten jej nie celkom zdravý vzťah k Star. Považovala som ju za príliš panovačnú a majetnícku, preto som bola zvedavá na knihu venovanú jej príbehu. Musím sa priznať, že všetku averziu voči nej som zahodila za hlavu, pretože až tu ju čitateľ skutočne spoznáva a viac do nej vidí. Jej pátranie po tom, kým vlastne jej, bolo veľmi zaujímavé. Veľmi ma potešilo, že sa jej podarilo nájsť svoje korene, hoci som dúfala, že rodina, ktorú nájde bude početnejšia. Zaskočilo ma ale to, akým smerom sa ubral jej milostný život. Predsa len sa mi k nej hodil niekto iný a tiež som mala pocit, že to autorka v tomto príliš prekombinovala. Nieže by mi vadil jej ,,konečný" vzťah, ale ak to autorka chcela uzavrieť takto, tak mi prišla tá druhá postava pre príbeh zbytočná. Cece počas svojej cesty do Austrálie dospela a páčilo sa mi, ako sa postupne menila na úplne inú ženu. Dejová linka z minulosti ma veľmi bavila. Kitty bola zaujímavou postavou, opäť jednou z tých silných a odvážnych žien. Mrzeli ma ale niektoré jej rozhodnutia, čo sa týkali jej života a taktiež života jej syna Charlieho. Miestami sa mi zdala príliš tvrdohlavá a málo spontánna, predsa len sa niekedy oplatí počúvať srdce, nielen rozum. A však bolo obdivuhodné, čo všetko dokázala a ako láskavo pristupovala k všetkým ľudom bez rozdielu. Drum bol mojou obľúbenou postavou, so svojou spontánnosťou, často aj pochabosťou, so svojími jedinečnymi a na tú dobu odvážnymi postojmi a zmyslom pre dobrodružstvo, mi spríjemňoval celý príbeh a bola som zvedavá, ako to s ním dopadne.
Knižku som prečítala v priebehu dvoch dní, nevedela som sa odtrhnúť od osudov postáv, ktoré som si obľúbila. Odporúčam ju rovnako ako celú sériu. A idem na príbeh ďalšej sestry :)
Lucinda Rileyová mala neskutočný rozprávačský talent, čo sa mi popri čítaní kníh zo série Sedem sestier potvrdilo aj pri tejto knihe. V jej príbehoch nájdem všetko, čo v knihách hľadám - kus histórie, tonu rôznorodých emócii, príbehy ľudí, ktorí sú vykreslení tak uveriteľne, že nemáte pocit, že by bolo čokoľvek vymyslené...proste žijem jej knihou, cítim s postavami a prežívam jej príbehy od začiatku po koniec. V tejto knihe zachytila štyri generácie dvoch rodín, ktoré sú poprepájané v podstate opakujúcou sa históriou. Veľa postáv som si obľúbila. Je až neuveriteľné, koľko ľudských príbehov a osudov sa zmestilo do knižky, ktorá nie je prehnane rozsiahla počtom strán. Spomeniem aspoň tie postavy, ktoré ma najviac zaujali, vyzná sa v tom len ten, kto knihu čítal. Bola som vďačná za rodokmeň, ktorý kniha v sebe má a aj vďaka nemu sa čitateľ v tých spletitých vzťahoch nestratí. Príbehom nás sprevádza Aurora, ktorá je rozprávačkou a obohacuje príbeh o svoje postrehy a myšlienky. Príbeh Mary bol neskutočne zaujímavý, nesmierne tragický a zároveň v mnohom krásny. Veď život nie je len čiernobiely, hýri rôznymi farbami a tak to bolo aj tu. Mary nemala na ružiach ustlané, ale každý riadok o nej vypovedal o tom, že to bola silná, odvážna a laskyplná žena. Jej život bol ovplyvnený udalosťami, ktoré sú späté s obidvomi svetovými vojnami. A teda niekoľkokrát som sa pri čítaní pozastavila pri tom, že som rada, že v mojom živote podobné udalosti nie sú. Jeremy, ktorého jej osud priviedol do cesty ma chytil za srdce.
Anna bola zaujimavá postava a hoci porobila chýb neúrekom, stihla si ich uvedomiť a snažila sa ich odčiniť. Sophia sa podala na mamu, hoci vedela odpustiť, ostalo v nej ale veľa nezabudnutého. Anninu dcéru Lily a Sophiinu dcéru Kathleeen tiež nečakal život ako z rozprávky. Jeden nešťastný večer spôsobil veľa zla. Ťažko povedať, komu bolo ublížené najviac, no súcitila som najmä s Kathleenem bratom a som rada, že sa v príbehu vyskytla postava akou je Joe...poukazuje na to, že ľudia, čo sú ,,iní" majú častokrát čistejšiu dušu ako tí zdraví. A hoci v živote boli neprávosti nakoniec potrestané, stále ostal v Kathleen pocit nenaplnenej spravodlivosti, čomu som sa ale nečudovala a vlastne som aj plne chápala, prečo sa jej nepáčilo, že sa jej dcéra Grania opäť zaplietla s rodinou Lisleyovcov. Keď vyrozpráva svoje pocity aj príbeh z minulosti Granii, uľaví sa jej a vďaka Graniinej reakcii a rozhovoru nájde pokoj a dokáže odpustiť a vyrovnať sa s minulosťou tak,aby nezasahovala do prítomnosti. Grania bola zas presne ako ženy jej rodu, milujúca, obetavá, starostlivá a hoci bola príliš hrdá, nakoniec sa jej podarilo byť sebakritickou a zmeniť na sebe to, čo jej zbytočne bránilo byť šťastnou. Matt bol neskutočný dobrák, bol z bohatej rodiny, ale vedel byť nohami pri zemi a bola som rada, ako sa to v jeho živote vykryštalizovalo. Nuž a Aurora...mala rovnaký talent na balet ako jej predkovia, bola detsky krásna, nevinná, ale zároveň veľmi vyspelá. Jej svet síce nebol taký, ako mali bežní ľudia...no bol svojim spôsobom nádherný. Jej pohľad aj na tie najťažšie životné situácie ma nútil zamyslieť sa nad tým, že keby sme mali taký postoj všetci, žilo by sa nám o niečo ľahšie. ,,Prosím, ak je to možné, navždy venuj kúsok svojej pamäti príbehu o mojej rodine. Je to aj tvoj príbeh, pretože je o ľudskosti.
A nadovšetko nestrácaj vieru v krásu a dobrotu ľudského charakteru.
Vždy ich v človeku nájdeš, aj keď niekedy je naše hľadanie o čosi náročnejšie.”
Autorka ponúkla v príbehu okrem týchto aj veľa ďalších postáv, dobrých aj tých menej dobrých, láskavých aj menej láskavých, skromných aj vypočítavých...veľa z nich ma inšpirovalo, či už tým, akí boli, alebo ako konali a mysleli. Na túto knižku určite tak skoro nezabudnem. Pre mňa to bola naozaj kniha o ľudskosti, presne ako to na záver uvádza Aurora a rozhodne ju odporúčam.
Knihy autorky Kristin Cashore určite odporúčam všetkým, ktorí majú radi fantasy s vydarenou romantickou zápletkou. Po Výnimočnej som hneď siahla po druhej časti, ale musím priznať, že Ohnivá ma bavila o niečo menej než Výnimočná. Katsa mi sadla viac ako Vatra a aj ten ,,svet" v prvej časti sa mi páčil akosi viac než tento. Myslím, že v slovenskom preklade jej mohli ponechať meno Fire :-D, celý čas ma to meno Vatra iritovalo :-D
Vatra mala pomôcť kráľovi udržať sa na tróne, o ktorý mali záujem aj iní a snažili sa kráľa zvrhnúť. Dej bol síce pomalší, ale páčila sa mi časť odohrávajúca sa v Kráľovskom meste. Autorka v tejto knihe poskytla priestor aj Leckovi, ktorý síce nebol pre dej nijako podstatnou postavou (a myslím, že jeho postavenie v tejto knihe mohlo byť dôležitejšie, už keď ho tam autorka chcela zakomponovať), ale aspoň som mala zodpovedaných niekoľko otázok týkajúcich sa jeho osoby, ktoré som mala po prečítaní prvého dielu. Čo sa týka hlavných postáv, Vatra mi prišla taká...každú chvíľu iná, raz rozvážna, silná, odvážna, citlivá, inokedy ako také rozmaznané dieťa. Páčilo sa mi podrobné vykreslenie Vatrinho otca a opis ich vzťahu, prekvapilo ma tajomstvo, ktoré bolo pred plesom odhalené. K Vatre som pociťovala veľkú dávku súcitu. Nemala to ľahké, ťažko sa vyrovnať s toľkými vecami, s vlastnosťami svojho otca, sama so sebou, s pocitom, že nechce / nemôže mať deti, so stratami, ktoré ju zasiahli...a aj s tým, čo spravila pre dobro ostatných ľudí. Postupne prichádza na to, že ľudia nie sú len dobrí alebo len zlí.
Najviac sa mi páčila romantická dejová línia. Brigan mi bol neskutočne sympatický po celý čas a tiež celá jeho rodina od jeho mamy, cez súrodencov až po Hannu. Kniha bola príjemnou fantasy oddychovkou, pri ktorej sa dá vypnúť, číta sa ľahko a rýchlo.
Výnimočná ma bavila od prvej strany po poslednú. Námet ľudí s výnimočnými schopnosťami sa vyskytuje vo viacerých knihách, ale tu sa mi jeho spracovanie páčilo zatiaľ najviac. Schopnosti výnimočných nie sú rovnaké, nie sú rovnocenné a o to je to zaujímavejšie. Dokonca mi ani hlavní hrdinovia neliezli na nervy, čo sa mi často pri YA knihách stáva, keďže postavy sú často nezrelé a naivné. Tu ich charaktery autorka poňala zaujímavo. Boli to v podstate rozvážni a inteligentní mladí ľudia. Okrem hlavných postáv som si obľúbila aj vedľajšie, okolo ktorých sa síce dej netočil, ale boli mi sympatické. Katsa bola svojou podstatou správna ,,rebelka". Postupne sa objavovala, začala chápat svoje schopnosti a takisto Po postupne objavoval tie svoje. Katsin bratranec mi bol neskutočne sympatický, už len pre tie modré vlasy :D . Po bol dokonalým hrdinom, tie oči som si vedela predstaviť úplne detailne a nepochybovala som, ako veľmi bol pre Katsu ten pohľad spaľujúci. To, ako pomáhali princeznej bolo napínavé. Neprekážalo mi jej meno, mne sa dokonca páčilo asi najviac. Horšie to bolo s menom Randa...čítam popri tejto sérii aj Outlander a stále mi šiel pre očami Randall :D . Výnimočná bola jednou z mála kníh, ktorým by som kľudne pridala ešte zopár strán, pretože mi chýbala viac rozvinutá romantická línia, chýbalo mi aj odhalenie Leckových tajomstiev, hlavne príčina, aby čitateľ pochopil, prečo bol schopný toho, čoho bol a tiež mi prišli udalosti na Poovom hrade príliš rýchle, hoci aj tak boli napínavé, ale na mňa to napätie mohlo ešte trošku vygradovať. Taktiež som dúfala v iný koniec. Predsa len Katsa mohla mať názory na svoju ,,slobodu" pred spoznaním Poa iné, ale časom sa názory môžu zmeniť....a tiež mi bolo ľúto následku úrazu Poa...dúfala som, že s tým Katsin bratranec aspoň niečo zmôže. Možno sa ešte niečo z toho, čo mi nebolo úplne jasné, dozviem v Iskrivej, keby aspoň o tom Leckovi a možno až niekedy v ďalších knihách, keďže autorka stále píše. Keby aj nie...Výnimočná bola naozaj peknou knihou a každopádne sa teším na ďalšie.
Tejto knizke som musela ubrat niekolko hviezdiciek... Geralt ma bavil ako obvykle, je to naozaj zaujimava postava, Ciri taktiez ... nenudila som sa ani pri jej putovani po pusti, ani pri vsetkych dobrodruzstvach, ktore zazila. Pustim sa hned do dalsej casti. Co ma ale nebavilo a za co odoberam hviezdicky je to, ze cely snem carodejnikov a cela politika okolo bojov o tron, mi v podstate uplne unikala...velke mnozstvo nazvov, miest, postav...kto je s kym a kto intriguje proti komu, v tom som sa neskutocne stracala. Co pri inych knihach a autoroch s tymto nemam ziaden problem. Tu autor len prikladal a prikladal mena, bez nejakeho vacsieho zoznamenia sa s postavami a koniec koncov nic z toho som nepochopila a ked som uz aj mala pocit,ze chapem, ostala som zas stratena ako Ciri na pusti. Za mna zbytocne komplikovane a prekombinovane. Pacila sa mi ale druha tretina knihy. Som zvedava na dalsi osud Geralta, Yen a Ciri.
(SPOILER) K tejto knihe som prišla úplnou náhodou. Pred dovolenkou som si chcela z kniznice pozicat nejaky triler, necitala som anotacie, len nazvy knih v zozname a tento ma zaujal. Asi to tak budem robit castejsie, pretoze ma kniha prijemne prekvapila. V knihe sa prelina sucasnost, z pohladu Abi, ktora hlada pravdu o nehode svojej dcery a minulost z pohladu Olivie, z casu pred nehodou. Dokonale som sa dokazala s obomi zžiť. S Oliviou som prezivala vsetky jej pocity, zvedavost, tuzbu odhalit, co pred nou mama tajila, ale aj pochopenie a uznanie, ktore citila voci svojej mame, jej zalubenie, jej priatelstva, jej problemy, jej radosti. A potom Abi...ta bolest, ta bezmocnost, ked vidite takto svoje dieta...to vsetko som prezivala s nou, to odhodlanie najst vinnika, tazke detstvo a nevyrovnanost s hrozami v nom a tie rozporuplne pocity z prichodu Zoe, ktory,ako je hned zname, znamena stratu Olivie... smutne, velmi smutne. Vinnika sa mi nepodarilo odhalit hned...ono podozriví boli prakticky viacerí a nevedela som, akým smerom sa autorka uberie. Dereka mi bolo neskutocne luto. Posledne kapitoly som citala cez slzy...pre mna nesmierne silna kniha o vztahu matky s dcerou, o nekonecnej laske, o pochopeni, odpusteni. Olivia, Abi a Sarah a aj vysetrovatelka Samsonova boli svojim sposobom neskutocne silne zeny, akurat, ze kazda pre nieco ine. Knizku rozhodne odporucam. Je to take pripomenutie toho, ze si treba kazdy den uzivat naplno s milovanymi ludmi, nikdy nevieme, co sa moze udiat.
Kniha ma až tak nenadchla, pri niektorých poviedkach som sa musela nútiť do čítania, mala som nutkanie to aj vzdať. Pár poviedok môj celkový obraz o knihe zachránilo, len som čakala niečo viac a podľa toho, čo som čítala v recenziách,niečo lepšie a zaujímavejšie. Možno mi viac sadnú ďalšie časti.
V poslednom case ma bavi YA literatura :-). Nie je stopercentne bezchybna v ociach nas dospelych, ale v 17-tich by bola tato kniha pre mna proste jedno velke wau. A paci sa mi aj teraz. Oblubila som si Eastona, Reeda a Calluma. Pri Elle neviem povedat s urcitostou, obcas ma tie zarty na jej osobu z jej vlastnych ust nebavili, predsa len robit pracu aku robila a potom o tom trusit vtipne poznamky mi pride cez. Mozno to v jej situacii bola v jej ociach jedina moznost zarobku, ale asi by som sa zato viac hanbila. A zbytocne o tom nerozpravala. Nuz co uz. Ta vysoka skola je cela zvláštna a vztahy v nej tiez. Keby to bolo ale asi ako v beznom zivote, nikoho by to nebavilo citat. Ako rychle oddychove citanie knihu hodnotim super. Precitana za par hodin...citala sa sama, nic komplikovane. A velakrat som sa musela nahlas zasmiat. Hlavne, ked si Ellu Royalovci zastali... :-)
Záver série ma bavil najviac. Kniha bola kratšia, čítala sa rýchlo. Koniec sa mi pácil. Hardin a Tessa sa spravali o dost rozumnejsie, dospelejsie, aj ked zas tie ich pauzy mi prisli divne. Neviem, ja by som takto problemy neriesila :-). Ale inak mi na knihe nevadilo vobec nic. V tejto casti sa totiz vsetko,,upratalo". Viac som pochopila Tessinu mamu a jej spravanie. A co sa tyka Hardina, ten presiel od kedy spoznal Tessu az neuveritelnou zmenou. Mna prve casti nebavili, tato mi hodnotenie serie trochu poopravila. Istotne to odporucam docitat.
Dalsia dobra krimi od autora. Mna bavila, bola napinava a ten zaver by som si teda ani netipla...Helen mi je vlastne strasne luto, je mi luto jej sukromneho zivota, a aj toho, ako kniha skoncila. Uz len dufat, ze nato pride Charlie, pretoze v nikom inom nie je potencial nato, aby to rozluskal. Tesim sa na dalsie casti. A teda stale dufam v stastnejsie konce :-).
Kniha sa mi pacila rovnako ako zatial vsetky od autora. Dokonca sa mi zda, ze kazdou dalsou knihou pise lepsie a lepsie. Kto je nakoniec za vsetkymi zlocinmi ma zaskocilo a vobec som to necakala. Posledna kapitola ma akurat tak nazhavila na dalsiu knihu :-) Strasne napinave, oblubila som si postavu Helen a najma postavu Charlie a som velmi zvedava ako sa ich zivoty budu vyvijat dalej.
Zatiaľ mám prečítané 3 diely...a tento tretí je podľa mňa zatiaľ najlepší. Tessa a Hardin ma stále vedia naštvať, ale už som sa s tým nejako zmierila :-). Hardin ma štve tým neustálym privlastňovaním Tessy...povedala by som, že až chorým privlastňovaním. Mne osobne by sa nepáčilo, keby sa môj partner ku každému mužovi, kamarátovi v mojom okolí takto správal a už vôbec, že by sa im chodil vyhrážať. Je prirodzené mať kamarátov a kamarátky aj keď sú dvaja vo vzťahu, no Tessa a Hardin si v podstate zakazujú všetko a nemajú anilen spoločných priateľov. Na Tesse mi zas prekáža to ako Hardinovi káže, čo sa týka alkoholu a sama sa podľa svojich slov nespráva...v podstate si myslím, že jemu ten alkohol nespôsobuje také stavy ako jej. Je mi veľmi ľúto Landona, ktorý je v podstate až príliš dobrá postava a jeho súkromné problémy si proste nezaslúži, dúfam, že záverečný diel mu pripletie do cesty tú peknú a milú susedku :-). Nuž a záver bol ozaj napínavý, aj keď z tej scény pred koncom som bola sklamaná. Hardinova mama je už predsa zrelá žena a to čo a ako sa stalo v minulosti pre mňa nebolo dostatočným ospravedlnením tej celej situácie. Kimberly mi bolo tiež ľúto, tiež je mi sympatická, i keď trochu klebetná :-). No a Tessin otec síce prekvapil, ale zrejme to dobre dopadne a som zvedavá, ako sa ďalej bude správať jej mama. Napriek tomu,že mi knižka ako aj tie predchádzajúce prišla až zbytočne dlhá a hlavný príbeh dosť prehnaný v každom smere, číta sa rýchlo. Tak za mňa 2 *
Táto kniha sa mi zatiaľ páčila od autora najviac. Rovnako ako predtým, krátke kapitoly mi veľmi vyhovovali, čítajú sa rýchlo, s čím samozrejme stúpa u čitateľa napätie. Páči sa mi, že autor vždy poskytne čitateľovi pohľad aj zo strany vyšetrovateľov, aj páchateľov, aj zo strany obetí...a konkrétne v tejto knihe boli napínavé hlavne kapitoly s Ruby...držala som jej palce a celé som to prežívala s ňou. Aj súkromný život vyšetrovateľov sa hýbe ďalej, sú sympatickí a som zvedavá ako bude ďalej pokračovať osud Helen, aj Charlie :) .