LadyLane komentáře u knih
Po nelichotivých recenziách som sa dlho odhodlávala otvoriť knihu. Preto ma začiatok milo prekvapil, číta sa ľahko, dokonca prichádza i napätie!
No a zhruba od polovice, odkedy sa autor zacyklil v rovnakých myšlienkach, len iných situáciách, som niektoré odseky preskakovala čítajúc rovnaké kľúčové slová schopná si sama dotvoriť kontext.
Dočítané zo zotrvačnosti.
Áno, jedná sa o silný príbeh, ktorý opisuje obdobie spred vojny, počas a po nej. Potenciál veľký. Mne osobne však pomer týchto období ubral na zážitku. Priveľmi rozvláčne opisy spred vojny a priam prehustené stránky hrôzami tohoto času. Zozačiatku ma osudy ľudí zasiahli, avšak spomínané prehustenie zapríčinilo moje viac faktografické ako precítené vnímanie knihy. Čo je veľká škoda, tieto svedectvá sú skutočne veľmi dôležité.
V tejto knihe sa kĺbia viaceré, pre mňa zaujímavé témy- história, archeológia, fyzika a zdá sa mi, že jej potenciál nie je naplno využitý. Obsah som nevnímala ako dobrodružstvo, ale skôr problém na probléme, občas až umelo naťahovaný počet strán a toľko na-poslednú-chvíľu záchran som snáď nečítala ešte nikde.
Čakala som viac. Po tak skvelom hodnotení a ohlasoch som, priznám sa, čakala oveľa viac. Strasti a trápne chvíle hlavnej hrdinky by mi boli sympatické možno v mojich 15. Teraz mi bolo trápne za autorku, lebo predpokladám, že jej cieľovou skupinou neboli tínedžerky. Čo však na druhú stranu oceňujem je, že napriek obrovskému potenciálu citovo vydierať, sa tomu vcelku vyhýbala. A je to naozaj čtivo napísané.
„Pro přihlížející není nic znepokojivějšího než pohled na muže na vozíku, jak prosí ženu, která se o něj má starat. Zjevné se opravdu nehodí, aby se člověk naštval na svého postiženého svěrence.“
Ja keď Dána otvorím, čakám príbeh, čo je vymyslený a akúkoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami čisto náhodnú. Aj keď ma začiatok okolo riaditeľky a Peťa nebavil a dalo sa predvídať, ako to dopadne, všetko to smerovalo ku koncu mája. A koniec mája som hltala, ani som nedýchala. Áno, nebolo to tu vyšetrovanie a dedukcia a hľadanie dôkazov... bol to len život.
"Predtým ťa motivovala láska, teraz je to iba súcit, ale ty ten rozdiel nevidíš. Ani jedna motivácia nie je dobrá na založenie trvalého manželstva,oba city po čase vyprchajú, ostane iba holá realita a tá každý nepripravený vzťah pochová."
Vykreslenie postavy Rogera Browna a všetky tie drobné horko-sladké pravdy som si naozaj vychutnávala. Dej som prijímala, ako plynul, preto rozuzlenie bolo len čerešničkou na torte. Aj keď trošku prestrelenou.
"Vybral som škatuľu hroznového džúsu a priložil si ju k perám. Potom som si to rozmyslel, zo skrinky som vytiahol pohár. Len zato, že je človek vrah, ešte nemusí stratiť všetky zásady slušného správania."
Dej odsýpa, žiadne siahodlhé zbytočné opisy, skvelé dialógy, autorov štýl sympatický. Len ten podtitulok "Čo vás môže priviesť až na pokraj šialenstva?" sa mi zdá prehnaný.
"Ak je každé dieťa dokonalý zázrak, život vo svojej podstate je deštrukčný proces."
Nikdy by som si nebola myslela, že budem mať po prečítaní knihy z knižnice hneď nutkanie si ju kúpiť, vlastniť, vrátiť sa k nej. Špičkové dialógy, vsuvky (prepis veľrybích myšlienok), postavy (depresívny robot), prirovnania (tehla obalená plátkom citróna), úvahy (dôkaz neexistencie Boha), absurdnosti (nepravdepodobnostný pohon), vtip, rozuzlenie. Takto si predstavujem knihu napísanú priamo mne na mieru :)
"Plány boli celých 6 mesiacov sprístupnené verejnosti na našom plánovacom oddelení." ...
"Zverejnené? Nakoniec som ich musel hľadať dolu v pivnici."
"Tam je naše oddelenie pre zverejňovanie."
"S baterkou."
"No... Asi nám odišla elektrina."
"A zobrala so sebou aj schody."
Neviem sa zbaviť dojmu, že túto knihu písali dve autorky (tínedžerka s tendenciou prehnane zveličovať, dramatizovať a miestami byť nasilu vtipná a zároveň dospelá žena s nadhľadom a schopnosťou dokonale vtiahnuť čitateľa do pocitov hlavnej postavy). V dvoch tretinách knihy ešte k tomu prichádza s motívom hodným detektívky, čo si o niekoľko strán rozmyslí a daná udalosť slúži len k patetickému rozuzleniu deja. Nehovoriac o tom, že všetky udalosti od toho momentu sú megazostručnené až odfláknuté. Napriek tomu občas píše s nenúteným vtipom, ktorý má potenciál zamilovať si ho. Občas.
"Napadlo ji, že s tebou možná...špatně zacházeli." Díva se na druhou stranu. "Jsi tak napjatá a nervózní."
"Vůbec nejsem napjatá a nervózní," namítnu okamžitě. Možná trochu napjatě a nervózně.
"Lord Henry se dosud nevrátil domů. Chodil vždycky pozdě, ze zásady; jeho zásadou bylo, že přesnost je zloděj času."
Spád deja na posledných 40 str. na mňa pôsobil trochu rušivo vzhľadom na predchádzajúce pomalé tempo... kde priestor opäť venoval dialógom vyšperkovaným do dokonalosti (či už výsluchom alebo do seba vŕtajúcim kolegom).
"Matka okamžite odpadla a udrela si hlavu.... Stál som od nej 10 cm, išla k zemi ako dvojičky."
"Tak rýchlo?"
"Nie, tak konšpiratívne."