LordByron komentáře u knih
Nádherné, skutočne nádherné dielo.Keď som sa doň začítal nechápal som ako to, že až teraz o Burnsovi zisťujem viac ako iba meno. A musím veľmi pochváliť prekladateľa! To pritom básne sa tak ľahko neprekladajú. Tesne pred tým som cital poézie habadej ale máloktorá ma až tak oslovila ako Burnsova.Najkrajšia bola určite báseň,, Žitá rastú ".Každé slovo je u Burnsa od srdca a každú emóciu som z neho cítil.
Knižka samozrejme nijako nezapiera svoju zaujatosť. Ale je hutná a číta sa skvelo. Nikdy doteraz som nevedel o Hlinkovom detstve(neposedny bol už vtedy) , o jeho prvých kontaktoch s Čechmi(ktorí vraj ani nevedeli čo je to Slovák a plietli si to s Slovincami) a nikde som ešte nečítal tak podrobný opis škandálu behom Pribinovej slávnosti. A áno musím povedať, že aj jed je mi v mnohom krajne vzdialený tak vtedy to Čechom povedal teda neskutocne rázne a skvelo. A keď som o tom čítal (,, Pribina je náš, keď budete vy Česi oslavovať Premysla Otakara a Žižku vtedy budem hosť " alebo,, vy zastupujete vládu ale ja národ" ) vravel som si ej ale toto bol chlap!
Na druhu stranu mame Hlinkovu známu náboženskú zadubenost a extrémnu bigotnost. A z každej druhej stránky knižky dýcha ničím nezapierany antisemitizmus. Ale citat ju bolo potešením.
Iný pohľad na Alexandra, ktorý je v knihe vykreslený extrémne negatívne a ako narcistický imperialistický tyran zatiaľčo jeho oponent Spitamen je partizánsky hrdina bez bázne a hany.
Vasilij Jan pobral takmer čokoľvek negativne sa o Alexandrovi našlo (od dobre zdokumentovanej popravy historika Kallisthéna po nie veľmi doloženú historku o poprave zoroastriánskeho mudrca) a mnohé si aj vymyslel. Menovite,, triedny boj"medzi skýtskou šľachtou a ľuďom a záver kde Spitamen unikne smrti a miesto neho Alexandrovi odovzdajú hlavu jedného jeho spolubojovníka ktorého im zradca pohodí ako akože Spitamena.
Každopádne zaujmavá iná perspektíva, ale (a nielen za to ze mam Alexandra rád) je to omnoho nevierohodnejsie než Alexander Veľký od Alessandra Massima Manfrediho.
Chcel som sa ako malý naučiť sám písať hieroglyfmi. A to sa z nej úplne nenaucite..
Mate tu (vseobecne známe) pasaze k Champollionovi a histórii Egypta a mate tu tie základné hlavné hieroglyfické znaky a tak, ale naozaj úplne sa z toho hieroglyfy nenaucite. Zvládnete ale určite napísať svoje meno : )a par základných vecí.
Bol som prekvapený ako rýchlo sa mi to čítalo a ako úprimne vtipné a dobré to bolo a o koľko kľudnejšie som sa po tom cítil..
Pravda to že sa to odohráva v relatívne vyššej spoločnosti a pri klaviroch vytváralo premna až surrealisticky dojem, ale inak to bolo v mnohom fakt jak dnes.
Leninova obľúbená kniha - cez to som sa k nej dostal.
Požičal som si to najmä kvôli perzské legende o Zóhakovi. Nakoniec bola omnoho krajšia tá arabská o Šalamúnovi a kráľovnej zo Sáby. Rozprávkovo bohatá a farbistá : )
Tie biblické som preskočil však ich poznám a popri nich v knižke nájdete ešte napríklad Gilgameša, Rámajánu atď..
Pekne zrobené ak sa vám nechce čítať všetky pôvodné texty.
Stručná ale pekná knižka. O prekrásnej a tak osobitej civilizácií. Jedine je mi škoda, že som ju mal len z knižnice a že tam toho v nej nebolo aj viac.
Nádherná knižka. Ja ju mám po slovensky : )
Rád si ňou listujem a zvlášť mám rád Iľju a najmä povesť o jeho spore s kniežaťom Vladimírom.
Neskutočne stupídny a vtipný blud : )
Človek by až neveril v existenciu dačoho tak stupídneho. Smial som sa ako už dávno nie : ) Najlepší bol príbeh o židovskom lekárovi ktorý v celom príbehu neurobí nič iné zlé než, že má,, obličej ďábla "a,, tlusté ruce" a nemecké uvedomelé dievča ho za to udre do ksichtu : )
Alebo to ustavičné o tom ako sú Židia najhorší z ľudí a ako medzi nimi nie sú vynimky atd atd. No berme to ako zábavnú literatúru : )
Zaújmavá knižka. Na zamyslenie sa.. Určite radím brať ju trochu so skepsou a nevychádzať len z nej. Autorove hlavné závery sú v zasade konšpiračná teória. Mnohé z nej ale akosi až moc sedí (a človek historicky vzdelaný pritom len občas krúti hlavou prečo ho to nenapadlo..).
Sú to v podstate jednoduché záver y - až príliš veľa z toho čo hitler v rokoch 1918 až 1939 robil sa až príliš zhodovalo sa záujmami Veľkej Británie.. Na úvahu potom je prečo by ho nefinancovali? Vojna mu tou istou Britániou bola vyhlásená (náhodou) v tom momente keď uzavrel pakt so Sovietmi..Náhoda?
A po Hitlerovom boku sa v 20 rokoch pohyboval záhadne vplyvný a so záhadne veľkými kontaktmi američan (Hanfstaengl).
Čo Starikov opomíňa? V 20 rokoch Amerika až tak spojená s Britmi nebola (aj keď isté kruhy už boli)a nemala úplne totožné záujmy, bola dosť izolacionistická. Hitler mal aj vlastnú hlavu a motivácie ZSSR napadnúť. V ZSSR bola predsa ropa, komunizmus atď..Rozviedky majú vplyv ale predsa len o niečo menší ako tomu verí Starikov.
A nemyslím si,že by ešte aj Trockého dajako podporili Briti : ). K čomu?On chcel zničiť aj ich..
Ale hlavný záver (britská podpora pre Hitlera)bude podľa mňa síce Starikovom zveličený ale v zásade pravdivý.
Skvelé a informáciami nabité dielo.
Knižka sa skladá z viacero mini,, článkov "od rôznych autorov a rôznej kvality.
Takmer všetci sú nacionálne orientovaní, kopec príspevkov je super a informačne bohatých ale aspon dve či tri sú neskutočne hyperbolická propaganda.
Takže ja som rád že som si to prečítal. Ale brať to občas s rezervou..
V jednom článočku autor seriozne napise, ze nemame tak krasne kostoly ako Rím lebo ich Maďari zničili, v inom prirovnáva Arpádove údajné dohovory so Svätoplukom k zmluve medzi SR a Maďarskou republikou..
Na druhú stranu sú tam ale potom krasne a pekne spracované kapitolky o východnom slovensku alebo o archeologických nálezoch, o pôvode názvu,, Veľká Morava "a o jej vojenstve a o Cividalskom evanjeliári.. Hovorím no ťažko hodnotiť.
Vopred už radšej dodám, že Putinovu vojnu nepodporujem.
Táto kniha mi ale bola až priam z duše odporná.
Kasparov nieže kritizuje on čo hlása je na pomedzí fakt zrady. Vyložene proti svojim ľudom.
Adoruje Jeľcina ktorý Rusko zničil a rozkradol. Ani slovko odsúdenia nemá pre doslova akúkoľvek akciu USA. Aby bolo jasné že tu nehlásam lacný whataboutizmus tak podľa mňa o nich mohol kľudne aj mlčať - a bral by som mu to nejak. Ale on o nich iniciatívne píše a všade s nadšením a pochvalne - námatkovo ospevuje bombardovanie Juhoslávie.
Ani slovko odsúdenia.. Práve naopak.Dokonca absolútne bez nuansy napáda Rusko za to že intervenciu NATO v Juhoslávii odmietalo. Atakuje ich za promierové stanovisko!
Šialeného vojnového štváča (nebolo vojny ktorú by ten nepretláčal) McCaina vychvaľuje proti Obamovi (!) pretože nechcel rušiť tvrdý kurz (v čase keď Rusko doslova nič voči nikomu nepriateľské nepodnikalo..).Príznačné je že McCain (ktorý ma rukách rovnako veľa krvi ako Putin a osobne vraždil civilistov vo Vietname) mu napísal nadšené chválospevy ktoré sú hneď na obálke knihy.
O totalite (a nie len diktatúre ale áno hned totalite) v Rusku reční Kasparov už v takom roku 2012(!).Sám sa čitateľom zdôveruje ako mu ešte aj jeho americkí superjastrabí kamoši hovoria že až moc tlačí na pílu a že až moc vidí rusov iba v zlom ale on nie a nie. Úplne absurdným spôsobom napr. tiež popiera že by Západ AKOKOĽVEK Rusko provokoval alebo tvrdí že v roku 2014 sa nestalo zo strany Západu NIČ čo by akokoľvek ovplyvnilo anexiu Krymu (a Majdan???). A podobne.
Najfanatickejší rusofóbovia s krvavými očami zatlieskajú. Objektívny človek si to zaradí bok po boku,, skvostov "ktoré zas,, dokazujú" ako Krym nebol anektovaný a aký je Putin génius.
Čítal som dobré aj kritické knihy o Putinovi a túto nedoporučujem.
Radšej otvorte Zygarovu knihu Všichni muži Kremlu alebo Salminenovej Putina. To sú seriózne práce a nie zaujaté agitky.
Fantastická knižka plná vojenského poučenia.
O operácii kde velenie na oboch stranách vŕšilo chybu za chybou : ) a kde amici vyhrali len za to, že japonské velenie robilo chyby ešte väčšie : ).
Zároveň takmer učebnica obojzivelnych a námorných operácií.
Famózna knižka od famózneho autora.
Na Ľudovíta mi najprv zlepšila názor - postupom času som ale (aj za to že Kovarík poctivo uvádza aj negatívne stránky svojho hrdinu) zasa musel skonštatovať, že to bol síce veľký muž, ale jeho bilancia je skôr negatívna.
Bol arogantný, premrhal napríklad príležitosť na veľmi výhodný mier s Holandskom keď sa mu vo vojne darilo (a následne o ten výhodný moment prišiel keď Holandsko získalo spojencov).
Nesúhlasím s tým, že by jeho ostatné vojny neboli vôbec útočné (námatkovo devolučná). A nesúhlasím ani napríklad s Kovaríkovým vnímaním Frondy ako podniku bez cieľov a čisto reakčného (už zrušenie lettres de cachets ktoré Kovarík spomínal bol veľký a vznešený cieľ a stavovský štát nebola iba reakčná koncepcia-okrem toho nezabúdajme že posilniť úlohu stavov vo Francúzku bolo dačo iné ako robiť to v Poľsku kde ju už mali obrovskú).
Ľudovít je pre mňa veľký muž a a schopný vládca, ale jeho dedičstvo sú nakoniec žiaľ najmä prenasledovanie protestantov, hladomor a vojny a dane, obrovské peniaze čo išli na jeho paláce atď.
Veľmocenské postavenie už Francúzku vydobyl Richelieu.
Knižka sa mi ale veľmi ľúbila. Konečne som si prečítal opis bitky o Denain a tak.veľmi sa mi ľúbil v úvode časti o Anne Rakúskej a ľudovítovi .XIII -kráľovi mušketierov.
Porovnávam Ľudovíta s Napoleonom.Obaja boli veľkí a schopní muži a oboch v mnohom potopila ich pýcha a to, že proti sebe poštvali celú Európu.
Napoleonovi ale pridáva, že bol v bitkách sám vojenský génius (kým Ľudovít mal na to hlavne svojich generálov) a sám sa musel aj dostať k moci. To neznamená, že si v mnohom úctu nezasluhuje aj Ľudovít.
Absolútne fascinujúca kniha. Jedna z najlepších čo o Adolfovi kto napísal. A asi najlepšia vôbec o jeho vzostupe k moci.
O zrode jeho ideológie a o Mníchovskom puči apod.
Sám by som si tú knihu pravdaže nekúpil, ale keďže už bola doma tak som ju trochu čekol.
Ježiš ma zaújma ako historická osoba a je fakt, že (keďže evanjeliá boli písané v inej dobe) interpretáciu je dakedy čítať lepšie.
Samozrejme pápež prezentuje ortodoxnú pravovernú verziu na všetko, určite je vzdelaný a neni to zasa ani vyložene nezaujmavé.
A dáva občas najavo svoje názory ako že pravda má byť absolútna a že (a to som bol prekvapený) naboženské má byť oddelené od politického.
Zaujmal ma jeho opis Piláta a židovských velkňazov. Opisuje ich presne ako v Gibsonovom filme : ).
S čím sa rád stitožním aj keď mám aj isté protiargumenty ale skôr s tým súhlasím.
Ani otvorene komunistický a silne zaujatý autor tejto knihy sa nepokúša tvrdiť (ako to raz trepal Christopher Hitchens) že by nacisti a fašisti boli všetko len a otvorene katolícke cirkevné hnutia. Už to o všeličom svedčí (že Hitchensovi neradno príliš veriť).
Niektoré veci boli zaújmavé, skoro všetko zaujaté a občas som sa trochu nudil lebo priznajme si Vatikán má v sebe menej napätia, akcie a tak než napríklad dianie v ústredí nacistov.
Mne osobne sa to veľmi ľúbilo. Chcel som načrieť prvýraz do sveta Talmudu a aj keď som bol skeptivký tak toto bol v celku dobrý začiatok.
Pekná zbierka príbehov, zaújmavé osobnosti a filozofia. Aj keď s ich filozofiou som často nesúhlasil a v istých aspektoch mi prišla až príliš hmm epikurejská a v zlom zmysle slova materialistická hmotárska.
Pre mňa absolútne fascinujúca kniha. Za dlho jedna z najlepších. Skvelo spracovaná a plná málo známych informácii po ktorých bolo treba sa pitvať dlho. A kopec vecí stavia do absolútne iného svetla ako sme boli zvyknutý.
Nikdy som si až tak neuvedomoval ako veľmi bola dobová cirkev otvorene antisemitská ešte aj vo všetkej svojej tlači a novinách a ani ako veľký vplyv mala na Mussoliniho.
Na druhú stranu Kertzer nezveličuje, nie je nespravodlivý (žiaľ o tejto téme obvykle písali najmä komunisti a tí nespravodliví boli) a napríklad uznáva, že pápež nemusel nacistov a v súkromí bol proti invázii do Etiópie (zvyšok cirkvi bol ale za ňu) a tak.
Je tiež zaújmavé ako cirkev tlačila fašistov do diskriminácie voči protestantom, alebo ženskej gymnastike, ako bola namočená v pedofílii a ako jediný raz zvažovala Hitlerovu exkomunikácii (nie za vojnu ani holokaust ale za účasť na svatbe protestantky :).
A o Pacellim alias Piovi XII je už asi úplne jasné (tušil som to už predtým) že aj keď samozrejme nacistom nebol tak k nacistom pristupoval zhovievavejšie než jeho oredchodca.
Fascinujúcou (a neskutočne mne odpornou) postavou je tiež najmä Tacchi Venturi - pápežský veľvyslanec u Mussoliniho.