Ľudevit
komentáře u knih
Na západní frontě klid
Erich Maria Remarque (p)
Konečne povinné čítanie, ktoré si zaslúži titul povinného čítania. Remarque stvoril kultové dielo, ktoré zachytáva atmosféru prvej svetovej vojny tak, ako nedokáže opísať žiadna učebnica. Ale napriek tomu sa pri konci vynorila jedna chyba, ktorú nie je možné opísať bez toho, aby som nevyzradil záver.
SPOILER: Román končí smrťou protagonistu a nastáva zmena rozprávača - o Paulovej smrti sa čitateľ dozvie od neznámej osoby, čo mi prišlo príliš lacné na román takejto kvality.
Drak sa vracia
Dobroslav Chrobák
Povinné čítanie, ktoré ma sprvu prekvapilo, pretože prvých 50 - 70 strán je vcelku dobrých a pútavých. Postava Draka ma vôbec nezaujala, pretože je ako celá slovenská literatúra z minulosti - nezáživná, plytká, jednotvárna a predvídateľná. Zato postava Šimona má zaujímavý koncept - Šimon sa musí vyrovnať s tým, že jeho žena túži po biologickom otcovi jej dieťaťa(Drakovi). Bohužiaľ celý príbeh sa každou stranou rozpadá predvídateľnosťou a neschopnosťou autora využiť provokáciu svojho pera na to, aby nechal čitateľa rozmýšľať a pripravil mu literárnu výzvu, ktorá by čitateľa nechala v myšlienkach typu: "A čo by som robil v tejto situácií ja?"
Hluboký spánek
Raymond Chandler
Cynický protagonista s chytľavými hláškami v prostredí Ameriky, ktorú ste mohli vidieť v starom noir filme, kedy ste si v kine vytiahli cigaretu a človek vedľa vás vám ju zapálil. Nejedná sa o modernú detektívku typu Dominik Dán, kedy pomocou analytického myslenia a pomalého vyšetrovania musí vyšetrovateľ odhaliť prípad. Napriek tomu si ju človek môže užiť, keď príde spisovateľovi na chuť.
Zlatý skarabeus
Edgar Allan Poe
Edgar Allan Poe si zaslúži svoj titul, majster poviedok, nie preto, že by sa mu každá poviedka podarila a bola dychberúcim zážitkom. Práve opak, niektoré poviedky v tejto publikácií sú príliš nudné aj napriek jeho skvelej hororovej vízie. Iné sú dobré a viete si predstaviť, že svojho času boli najlepšie na trhu a prielomové, no zub času na nich nechal badateľné trhliny. Ale ak sa mu podarila nadčasová poviedka, tak sa stala majstrovským dielom. Tie poviedky môžete čítať znova a znova a znova - nikdy ich nebudete mať dosť. Jama a kyvadlo, Zlatý skarabeus a Podlhovastá debna. Tieto poviedky boli dokonalosťou po každej stránke, každé otočenie strany vo mne vyvolalo napätie.
Stoletý stařík, který vylezl z okna a zmizel
Jonas Jonasson
Táto kniha nie je dokonalá - nelogické rozhodnutia Alana, ktoré tam boli len preto, aby mohol príbeh ísť ďalej(napr. ukradnutie kufra) mi prekážali a chápem, že náhoda a šťastie sú charakteristické črty tejto knihy, no dejú sa nezávisle od Alana. Jednalo by sa o vážnejšiu chybu, pokiaľ by nebol dej taký zábavný a postavy také charizmatické. A to je to, čo zachránilo túto knihu - charizma. Nemôžem si ani spomenúť na postavy, ktoré by boli tak sympatické aj napriek páchaniu protizákonných a nemorálnych aktivít. Aj tu platí, že humor vám najlepšie priblíži postavu a preto aj napriek hocijakej negatívnej situácií, ktorá sa Alanovi prihodí, riadi sa heslom, ktoré vám navždy ostane v pamäti: ,,Je tak, jak je, a bude tak, jak bude.'' Nie je to nič originálne, nič prevratné, ale nikdy ani nemalo byť. Jedinou úlohou "Starčeka" je pobaviť a to splnil.
Nespěchejte do rakve
Tomáš Kašpar
Okrem toho, že je to komunistická propaganda(počas Československa sme vytvorili liek na rakovinu, ktorý ani neprezradil a farmaceutické americké spoločnosti sú zlo), sa aj vysmieva ľuďom s rakovinou svojimi tvrdeniami o chemoterapii - nepomáha a každý doktor by ju odmietol so slovami: "Radšej si pichnite 200 litrov citrónovej šťavy do žily." Navyše fakt je, že chemoterapia má úspešnosť 50/50 a nie je to výplodom farmaceutických spoločností len preto, aby mohli vyťažiť prachy.
Napísal by som aj viac, ale na tento konšpiračný blud, tváriac sa ako kniha o zdraví sa mi nechce míňať energiu.
Astonishing Thor
Robert Rodi
Kresba nie je vôbec zlá, dokonca je dosť dobrá a pripomínala mi oveľa lepší komiks - Zázraky.
Problémom je, že sem vôbec nesedí, kedže pôsobí dosť vážne a celý dej je vážny, aj keď je... stupídny. Dve žijúce planéty sú telepaticky spojené a chcú sa stretnúť, jedna chce pekné rodinné vzťahy a druhá chce zničiť svoje dvojča. Ako mám brať tento príbeh vážne, keď je tak strašne moc hlúpy? Príbeh sa hodí do štýlu typu Howard The Duck, alebo štýl Deadpoola, pretože tie slúžia ako paródia na komiksové blbé príbehy a nie do príbehu vážneho, ako je komiks Plášť.
Jediná slušná vec je epilóg, kedy komiks naberie také obrátky a stane sa tak zlým, až je vtipným a vy sa budete rehotať na jeho stupidite, vážnosti a na množstve klišé, ktoré autor dokáže použiť v jednej kapitole. Človek by si myslel, že sa viac stereotypných, mechanicky používaných myšlienok do tohto komiksu ani nezmestí a hľa! Robert Rodi vás prekvapí!
