lusila
komentáře u knih

Kniha Okno do záhrady je mojím prvým zoznámením sa s tvorbou Alice Rynke. Zaujala ma anotácia a obálka.
Dve priateľky po neúspešných prijímačkách na vysokú školu sa spontánne rozhodnú privyrobiť si opatrovaním staršieho manželského páru a odcestujú do Anglicka. Pochmúrny viktoriánsky dom na odľahlom mieste s krásnou záhradou a odmerané prijatie obyvateľov ich však zaskočí.
Ako to tu vydržíme? rozmýšľala. S agentúrou podpísali ročný kontrakt, ale ani poriadne nevedeli, čo robia.
Čudné klebety, minulosť obyvateľov domu a odhalenie vnučky Zoe, ktorá trpí paranoidnou schizofréniou, dodáva príbehu nádych tajomna.
Prvé čo si všimli, bolo, že tam nie sú žiadne okná. Potom v rohu izby, za priesvitným závesom, zbadali veľkú kovovú klietku a v nej spiacu ženu.
Každodenné povinnosti Zuzanu ubíjajú a rozptýlenie nachádza v tajnom popíjaní a fajčení. Mirka nechce spôsobiť priateľke nepríjemnosti a tak to agentúre nenahlási.
Okno do záhrady je príbeh dvoch priateliek, ktoré sú odlišné. Kým Zuzana je spontánna a trochu ľahkovážna, Mirka je zodpovedná a trochu nesmelá. Navzájom sú si oporou . Ich priateľstvo však preverí smrť Zoe.
V knihe nechýba láska, avšak romantické scény v nej nehľadajte. Páčilo sa mi, že ústrednou témou sa nestal rozvíjajúci sa vzťah Mirky a... to sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Kráčal popri bariére oddeľujúcej prichádzajúcich od čakajúcich, a keď sa k nej dostal, silno ju objal. Stáli tak niekoľko minút. Vôbec im nevadilo, že ľudia do nich vrážajú.
V knihe je náznak kriminálnej zápletky, trochu tajomna, dej sa sústreďuje na jedno miesto, no nie je to nudné čítanie. Myslím, že zaujme mladšie, aj staršie čitateľky.


Ak historickú romancu tak určite od Juliette Benzoni. Autorka sa nesústreďuje iba na dve postavy a ich citový život, ale vytvára spletité vzťahy mnohých postáv na pozadí dobrodružstva.


Výborne napísaná... každé slovo má svoje miesto, každý dialóg zmysel. Páčilo sa mi prelínanie idylického/opisy prírody/ s temným / samotný príbeh/. Aj bez krvavých scén ma pri čítaní "mrazilo".


Útla knižka malého formátu rozpráva príbeh histórie čaju. Hoci som čajomil o modrom čaji som nikdy nepočula. Aj keď sa veľa vecí opakovalo, priveľa pitia čaju a obchodovania s ním a v texte sa našli aj nejaké protirečenia, je to milý príbeh. A teraz si idem dať biely čaj, ktorý kedysi pili iba cisári.


Kniha je napísaná vynikajúco, žiadna udalosť, opis, či slovo nie je navyše. No napriek tomu mám z knihy zmiešané pocity, miestami pôsobila na mňa depresívne ,hlavná postava má v sebe toľko strachov, obáv a predstáv, že je ťažko určiť, či neprekročí hranicu šialenstva... aj ostatné postavy sa vymykajú normálu, snáď okrem mladomanželky. Páčilo sa mi cestovanie miestami a koniec, ktorý vlastne nemohol byť iný.


So židovskou tématikou som sa v románoch stretla väčšinou v súvislosti s 2. svetovou vojnou. Tu však je príbeh zasadený do nedávnej minulosti, dve postavy-mladá žena a starý muž. Obe sú protipólmi a ich príbehy sa neprelínajú, dokonca sa ani nestretnú /iba na malý okamih na konci/. Dlho mi nebolo jasné, prečo sa táto kniha označuje za magický realizmus, až na konci knihy som zistila, že som sa s hlavnou postavou ocitla vlastne na začiatku príbehu.


Kniha nie je zlá, ale filmové spracovanie ma viac vtiahlo do deja...


Naivné, miestami nudné, ale milé. Na čítanie pred spaním. Čakala som však viac, oproti Slúžke z Fairbourne Hall a Tajomstvu Pembrooke Parku je to slabé.


Čakala som niečo lepšie, keďže začiatok bol sľubný, no potom to skĺzlo do klišé. Škoda.


Najdesivejší bol záver. Viem, že je to horor, no miestami som sa neubránila smiechu, napr. keď hľadal bubákov v skrini, alebo keď kuvik robil pují... a tie hlášky typu bolo ti to treba, k...


Ešte dobre, že táto kniha nemá viac strán. Po jej dočítaní ma napadla iba jedna otázka: čo tým chcel autor povedať?


Krásne napísaná kniha, hoci príbeh nie je idylický a končí tragicky. Napriek tomu ju radím ku knihám, pri ktorých som smutná, že sa skončila.


Začiatok knihy mi pripomínal film Titanic, ďalej je to však iný príbeh , nie je to žiadna romanca, detailne opisy lode, úžasné...


Rozprávky Ľubomíra Feldeka som čítala v detstve veľmi rada, podobali sa na rozprávky H.Ch. Andersena., ktoré sa mi tiež veľmi páčili.


Krásna kniha-úprimná, poetická, s láskavým humorom, ach Jean Perdu, škoda, že takých "dušočítačov" v skutočnosti niet...


Tmavý kvet od tohto autora ma uchvátil, táto sága trochu sklamala. Dosť suché, okrem opisov prírody. Videla som aj seriál, už dávno a viem, že sa mi páčil.


Milá knižka, vhodná skôr pre detského čitateľa. Príbehy sú písané zo psieho pohľadu jednoduchým štýlom.


Pri čítaní tejto knihy som mala zo začiatku podobné pocity, ako sú v komentári nižšie, ale som rada, že som to nevzdala. Skutočne obdivuhodné, čo všetko dokáže ľudská bytosť zniesť...
