lusila komentáře u knih
Prečo sa človek, ktorý dospieva túži dostať preč od miesta, kde sa narodil a potom ako dospelý hľadá cestu späť? Môže nájsť miesta svojho detstva, ale už zmenené časom a na detstvo a ľudí, ktorí ho obklopovali zostanú len spomienky. Autor sa rozhodol podniknúť cestu do vzdialených miest, kde zdanlivo nič nie je. Púšť Gobi, okrajové končiny Ruska, mongolské stepi,ujgujské oblasti v Číne ...Cestou spomína na svoje detstvo v Podlesí.
Túto knihu som si vychutnala, pretože aj tam, kde zdanlivo nemôže nič zaujať, autor nachádza niečo hodné pozornosti.
Na obálke je napísané: fascinujúci pohľad do súkromia najobľúbenejšej anglickej spisovateľky. Musím súhlasiť.
"...lož je neoddeliteľnou súčasťou života. Dni sa na ňu navliekajú ako perly na šnúrku.Každý nový guľatý deň má tak v sebe malú tmavú dierku, kam sa navliekne šnúrka klamstva. Táto šnúrka drží všetky dni pokope."Je vzťah vytvorený na klamstve vzťahom? Existuje malé alebo veľké klamstvo? Zradí matka dcéru kvôli pravde?
Cítia klamári vinu? Exceletne napísaný príbeh, odporúčam.
Napísať príbeh v troch dejových líniách tak, aby pri čítaní plynul ako pokojná rieka bez prekážok, chce odvahu a dobrý rozprávačský talent. Pri čítaní tejto knihy som sedela spolu so Zinaidou a Čechovom na brehu rieky, bola som proste neviditeľný pozorovateľ. Autorka sa inšpirovala skutočnou korešpondenciou A. P. Čechova a vytvorila autentickú atmosféru čarovného vidieka na východe Ukrajiny v rokoch 1888-1889.Spolu s príbehom nevidomej lekárky a jej rodiny sa zoznamujeme aj so životmi Kendallovcov /vydavateľov Zinaidinho denníka/ a svojráznej Anastázie, ktorá sa rozhodla denník preložiť do angličtiny. Neočakávaný koniec príbehu ma presvedčil, aby som si túto autorku zaradila do zoznamu mojich obľúbených autorov.
Mám rada históriu a ruže... Náhodou sa mi dostala do rúk táto pozoruhodná biografia mne doteraz neznámej šľachtičnej M.H. Chotekovej./1863-1946/ Aj keď sa o jej´súkromnom živote zachovalo málo informácií /o tom verejnom pomerne viac/ , táto kniha je plná starých fotografií, písomností, nákresov a samozrejme fotografie vybraných druhov ruží, ktoré najviac súvisia s grófkinim životom.
Knihy o psoch mám rada a príbehy, ktoré sa skutočne stali si vždy so záujmom prečítam. Tento príbeh nie je iba o neuveriteľnom pute medzi človekom a psom, ale aj o tom, že ak má človek podporu svojich blízkych a prístup k najnovším technológiám, akýkoľvek zdravotný hendikep nemusí byť prekážkou pri ceste za svojimi snami.
Vydarená historická fikcia / postavy a miesta skutočné, udalosti vymyslené/.
"Stretnutia medzi ľuďmi sú, aspoň tak sa mi často zdá, ako míňanie sa zbesnených uháňajúcich vlakov v hlbokej noci". Táto kniha ma uchvátila od prvej strany a to očarenie trvalo až do konca. Brilantný jazyk, poeticko-filozofický, námet hodný zamyslenia sa. Veď kto nemal aspoň raz chuť nechať všetko tak a odísť nevedno kam?
Až zem bude spustošená, až rieky budú otrávené,
až more sčernie a vtáci začnú padať z mŕtvej oblohy,
Indián v poslednej chvíli znovu získa svojho ducha,
spojí sa s Bielym mužom a naučí ho úcte k Zemi.
Potom spoločne povstanú proti nivočeniu
a stanú sa Bojovníkmi dúhy.
Po dočítaní Bojovníkov dúhy som si spomenula na výrok B. Russela: História sveta je súhrn udalostí, ktorým sa bolo možné vyhnúť.
Trilógia Bojovníci dúhy nie je idylický príbeh o Indiánoch s dávkou romantiky a so šťastným koncom. V čase, keď vznikala táto kniha, boli smutné osudy skutočných indiánskych náčelníkov, bojovníkov, či obyčajných žien a detí dávno zavŕšené.
Aj tak som sa dychtivo začítala do osudov fiktívnych postáv /Mercedes, Benjamín, Marcus, Adam/, prepletených so skutočnými postavami na pozadí historických udalostí v Mexiku , v Kalifornii a iných miest v rokoch 1860-1912.
Kniha je rozdelená do troch častí Pomsta orchidey, Volanie krvi, Tanec bojovníkov, ktoré začínajú peknými kresbami Anity Rigovej.
Erika Jarkovská je autorka, ktorá v téme ide do hĺbky, množstvo údajov z dejín, opisy udalostí , krajiny, obydlia, či samotného počasia ma vždy vtiahne do deja. Nezabúda však ani na priblíženie vnútorného prežívania jednotlivých postáv.
Prvá časť je viac akčná a nesie sa v znamení hľadania: Mercedes hľadá bandu chlapov kvôli pomste, Benjamín má v pláne nájsť zlato, profesor Spencer nové druhy hmyzu, novinár Marshall dobrý príbeh...
V druhej časti sa autorka ponorila aj do vnútra postáv a každý z hľadajúcich niečo našiel: lásku, priateľstvo, strateného príbuzného...alebo aj stratil. Do príbehu vstupuje ďalšia generácia a druhá časť opisuje aj smutné udalosti z histórie pôvodného obyvateľstva. Dej nie je predvídateľný, to zistíte po prečítaní tretej časti.
Jednoducho povedané, vezmite túto do detailu prepracovanú knihu do ruky
a nechajte sa unášať "smutnokrásnym" príbehom z čias dávno minulých.
Bojovníci dúhy je neuveriteľným dobrodružstvom, ktoré vám vyrazí dych.
Áno, autorka spracováva závažnú tému, ale niečo mi tam chýbalo. Najviac sa mi páčila časť z minulosti, pretože tam sa do popredia príbehu dostáva téma včiel.
Úžasné dobrodružstvo naprieč talianskymi mestami v 15. storočí. Tie detaily pamiatok, odevov, opisy okolia, mala som pocit, akoby som bola v príbehu spolu s postavami. A to drzé a vtipné podanie príbehu Lucianou ma bavilo.
Príbeh má tuctový námet, xy má všetko, ale...a objaví sa aj druhý muž a samozrejme na konci si hlavná hrdinka vyberie jeho. Prečo teda dávam 4 hviezdičky? Pretože som hľadala knihu na letné popoludnie a autorka vykreslila scenériu ostrova kamélií tak lákavo, že som sa tam chcela ocitnúť... a pre kvety, ktoré milujem
Nevyrastala som na Mayovkách, ale Indiáni mi boli vždy blízki, obdivovala som ich spojenie s prírodou, znalosti a akúsi vnútornú čistotu.
Preto, keď som objavila Eriku Jarkovskú, ma potešilo, že píše knihy s touto tematikou. Navyše jej príbehy nie sú čisto fiktívne a tak je to aj s knihou Sny vo vetre.
Príbeh sa začína na jeseň 1804,keď sa poručík William Clark vypraví do Fort Mandan , aby našiel cestu k Pacifiku, ktorá sa mala stať obchodnou. Expedícii mali pomôcť s touto úlohou domorodí obyvatelia. Tak sa William zoznámil so Šošonkou Sakagaweou, manželkou Francúza. Expedíciu čaká množstvo prekážok, jednou z nich je rodiaci sa cit Wiliama a Sakagawei. " Utekal za povinnosťami, len aby ju nemal toľko na očiach. Ale jej podobu si aj tak nosil v srdci, kamkoľvek sa pohol."
Netuším, aký bol William v skutočnosti, no v podaní E. Jarkovskej to bol rozhodný muž, no citlivý vo vnútri a s veľkým srdcom / vychoval Sakagaweinho syna Pompa-Jeana Baptista/. Jeho príbeh je nemenej zaujímavý ako Williamov / sprevádza vojvodu W. Paula na cestách a tiež sa nešťastne zaľúbi/. Jeho túžba stretnúť sa v dospelosti s matkou však ostáva nenaplnená. Naozaj Sakagawea zomrela? A akú záhadu ukrývala žena zvaná Porivo? To a ešte viac sa dozviete z doslovu, kde autorka uviedla zaujímave fakty zo života W. Clarka. Nie je to čisto romantický román a to ma potešilo. Keď privriem oči, s trochou predstavivosti si viem predstaviť, že sa hľadanie jednej skutočnej cesty prelínala s hľadaním cesty k sebe , tak ako to opísala autorka v knihe.
Milujem Trevora! Teda, jeho štýl písania, príbeh neplynie postupne, ani sa nestrieda minulosť s prítomnosťou, ale odkrýva sa retrospektívne, detaily spoznáte najčastejšie prostredníctvom inej postavy. Ak by plukovník listy odoslal a vrátili by sa naspäť, bol by to pekný príbeh so šťastným koncom. Ale nemali by sme možnosť spoznať hĺbku bolesti matky, ktorá verila, že prišla o Lucy, oddanosť jej manžela-plukovníka, ktorý listy neodoslal, pretože jej sľúbil zabudnúť na minulosť a viac ju nepripomínať, dobrotu a láskavosť bývalých sluhov, ktorí sa Lucy ujali a vychovali , tragédiu chlapca, ktorý podpálil dom, tichú dohodu Lucy so sebou, že nebude šťastná, kým jej rodičia neodpustia. Bol by to iba pekný príbeh, takto je to majstrovské dielo.
Zaujala ma téma, zrod Delftského porcelánu, ktorý dokázal konkurovať čínskemu. Aj keď v románe je hlavná predstaviteľka Catrijn a jej osud fikciou / je to cítiť z toho ako s ľahkosťou prekonáva prekážky/ , viem si živo predstaviť, že Delfský porcelán ako nápad vzišiel zo ženskej túžby niečo stvoriť. V závere knihy autorka uvádza, ktoré skutočnosti a postavy sú v románe podľa histórie, a ktoré sú fikciou. Oceňujem, že záver neskĺzol do klišé. Ak ste čítali Sklár z Murana od Mariny Fiorato a páčila sa vám, tak aj táto kniha vás nadchne.
Ak sa rozhodnete čítať túto knihu, pripravte sa na vecný a depresívne ladený príbeh, podrobne sa v nej popisuje starostlivosť o pacienta vo vegetatívnom stave. V Anglicku je možné požiadať súd o odopretie liečenia, stravy a vody takýchto pacientov. Matty umieral 13 dní. Názor na danú tému si musí spraviť každý sám.