mapet85 komentáře u knih
Výborné ohlasy, reklama a popularita tejto knihy, navyše fakt, že hlavná hrdinka Erika Fosterová je slovenka boli významnými faktormi, vďaka ktorým som sa pustil do čítania tejto knižnej série. :) Navyše, štýl písania väčšiny Britov mi sedí a presvedčili ma o tom knihy od M. J. Arlidgea a Angely Marsonsovej. Pustil som sa do slovenského vydania, toho revidovaného a žiaľ aj v ňom som našiel dosť chýb. Na základe tohto knihu ale nejdem hodnotiť, pretože autor si to nezaslúži.
Kniha sa ale čítala dobre, pripomínala mi Volanie kukučky od Galbraitha. Erika je sympatická a ambiciózna vyšetrovateľka, ktorá si toho dosť preskákala a mrzelo ma, že jej boli kladené prekážky pri vyšetrovaní. Páčilo sa mi, že aj keď sa v deji občas stratíte, sú pasáže, kde sa priebeh vyšetrovania pripomína. Napriek môjmu občasnému pocitu, že jednou z mála heterosexuálnych postáv v knihe je práve Erika, čo vychádza zrejme z autorovho spôsobu života, knihu ale odporúčam a vrhám sa na ďalšie knihy zo série. :)
Pri mojich potulkách „knižnou ríšou“ som sa konečne dostal aj k ospevovanej a chválenej sérii s Lincolnom Rhymom. Sběratel kostí je prvou zo série zatiaľ 12tich detektívnych thrillerov, kde sa zoznamujeme s ťažko postihnutým bývalým detektívom, ako aj s nádejnou policajtkou Améliou Sachsovou. A čo by to bolo za detektívku, aby sa tam neobjavil aj vrah, podľa názvu si domyslite aký. Kniha má slušné tempo, ihneď som bol vtiahnutý do deja, trošku vidieť, že Deaver sa vyžíva v zvrátenostiach. Navyše nám pri vyšetrovaní prípadu ponúka presné expertízne techniky a pre menej znalých je na posledných stranách knihy aj slovníček výrazov. Je otázkou do akej miery je všetko reálne, ale všetko má logiku, ktorá možno občas presiahne chápanie čitateľa. :-) Kniha sa teda rýchlo číta, poškodených pribúda, do toho sledujeme osobný život večne zatrpknutého a mrzutého Lincolna – ale ruku na srdce, mali by ste na tvári úsmev, keby ste si nemohli poškrabkať ani svrbiace líce ?? No a na záver som pochopil, čo je to ten typický „deaverovský“ zvrat, pri ktorom vám skutočne padne sánka. :-) Odporúčam a teším sa na ďalšie diely. :-)
Po dočítaní druhej knihy zo série som sa hneď vrhol na tretiu. A musím povedať, že autor(ka) pritvrdzuje. Hneď v úvode sa stretávame s postavou zvráteného vraha. Vzápätí je do detektívnej kancelárie doručená noha mladej ženy, ktorá roztáča kolotoč vyšetrovaní a pátrania. Kniha sa krúti okolo štyroch podozrivých a my s autorom(kou) môžeme sledovať a hádať, kto je vrahom a či vôbec niekto z nich.
Počas neúnavného pátrania sa okrem Londýna zoznamujeme aj s inými časťami Veľkej Británie, napr. Škótskom a veľká časť knihy je venovaná aj životu a minulosti sympatických hlavných protagonistov. Veľa vecí, ktoré v predchádzajúcich knihách boli načrtnuté sa v tejto objasnia, ale nejdem prezrádzať. :-) Kniha je obohatená o kapitoly, kde je hlavným rozprávačom vrah, pričom musím uznať, že mi pri čítaní niektorých z nich nebolo všetko jedno. Kniha sa takisto venuje aj pre mňa netypickej a nepochopiteľnej úchylke.
Pre mňa najlepšia kniha z celej série a po dočítaní som si povedal, že chcem štvrtú knihu. :-) Zatiaľ si položím otázku : Robin, ako je to teda s Matthewom ? :-) Hodnotím štyrmi silnými hviezdičkami, pretože verím, že autor(ka) nás ešte v budúcnosti prekvapí. :-)
A máme tu ďalšiu, v poradí 12-tu knihu, od slovenského spisovateľa Dominika Dána. V deji zasadenom do rokov 2002 a 2003 sa stretávame s celou „mord“ partiou.
Riešený prípad je zaujímavý, zo začiatku mierne zmätený z dôvodu väčšieho počtu dejových línií, ale všetko sa nakoniec utrasie a zapadne na svoje miesto. :-) Určité pasáže boli pomerne zdĺhavé, avšak popri riešení hlavného prípadu v knihe samozrejme nechýbajú vtipné vsuvky hlavných protagonistov partie „vraždárov“. Po prečítaní anotácie je jasné, akým smerom sa bude prípad uberať, a preto ak chcete byť v napätí do poslednej stránky, radšej si ju nečítajte. :-) Čo sa týka života detektívov, tak táto kniha prakticky nadväzuje na knihu Knieža Smrť, takže pre plnohodnotný zážitok knihy odporúčam prečítať v poradí Hriech náš každodenný, Knieža Smrť a Studňa.
Pre mňa „dánovka“, ktorá opäť nesklamala a už pozerám po ďalšej. :-)
„Nie každý prípad musí byť hlavolam, aj keď sa začne zhnitou mŕtvolou neznámej totožnosti.“
A na záver typický príklad pracovnej morálky zrejme nielen na oddelení vrážd : :-)
„Tak máme o desať pol, ešte je pracovný čas, takže všetci k šéfovi, máme nový príp...“
„Choď do riti!“
„Vyser si!“
„Dám ti po hube, a hneď je po pracovnom čase!“
„Ty máš výjazd, ty si choď, debil!“
„Zbaľme sa a zdrhajme, decká!“
Všetci boli nadšení, že môžu ostať v robote aj po pracovnom čase.
Kniha je prvou z trilógie. Popisuje prierez životom hlavných protagonistov od základnej školy, cez strednú školu po skončení ktorej sa kamaráti rozídu a prežívajú svoje miestami príliš akčné životy, až pokým sa opäť, ako dospelí mladí ľudia nestretnú. Ide o veľmi silný a emocionálny príbeh nielen o priateľstve, ale aj o tom ako sa človek mení, vyvíja, formuje pod vplyvom druhých ľudí, ich názorov a zmýšľania. Kniha o tom kam je až človek schopný zájsť pri plnení svojich záujmov a cieľov, ako aj o zákulisných politických hrách, pretvárke, manipulácii, práci s masami, resp. „stádom“ a o tom ako to funguje a chodí „V tieni mafie“. No a vám miestami neostáva nič iné, len neveriacky krútiť hlavou.
Knihu napriek miestami častým a prehnaným erotickým scénam, ale vďaka strhujúcemu a pre mňa dych berúcemu záveru hodnotím piatimi hviezdičkami. :-)
No a niekoľko z množstva citátov v knihe :
„V politike sú vašimi najväčšími priateľmi tí, z ktorých sa vám najviac obracia žalúdok.“
„Na Slovensku bol človek buď sviňa, alebo nula, nič medzi tým.“
„Ste človek len natoľko, koľko máte peňazí. Inak ste nula, nikto, bez ohľadu na to, čo robíte, či vytvárate nejaké hodnoty, nezáujem. Potom sa nemožno čudovať, že veci vyzerajú, ako vyzerajú.“
„Zvedavosť je dobrá, len ak je v koryte, tak ako rieka. Mala by krajinou prechádzať a dotýkať sa iba jej brehov. Ak sa vyleje a prenikne príliš hlboko, je to katastrofa.“
„Ak chcete na Slovensku urobiť pre ľudí aspoň niečo, musíte byť skorumpovaný.“
„Finis coronat opus.“ – „Koniec korunuje dielo.“
Vitajte vo svete, kde vlastniť knihu znamená istý koniec, kde požiarnici nie sú požiarnikmi, ale majú novú úlohu : "stali se ochránci klidu naší mysli, lidmi kteří odstraňují náš palčivý, snadno pochopitelný a oprávněný strach z méněcennosti. Stali se oficálními cenory, soudci a katy." Sú to ľudia, ktorí vám vypália dom v prípade, že ešte vlastníte nejaké knihy a na ich spálenie potrebujú 451 stupňov Fahrenheita. Vitajte v spoločnosti, kde sa čítanie "nenosí", ale namiesto toho ľudia vlastnia nie televízory, ale obrovské telesteny.
Ústrednou postavou tejto dystopickej knihy je "požiarnik" Guy Montag, ktorý sa vzoprie zmýšľaniu tejto spoločnosti a následky, ktoré to bude mať uvidíte, keď si knihu prečítate. :) Je to spoločnosť, ktorá predpisuje ako myslieť, kde musia byť všetci rovnakí, pretože : "Nejsou všichni zrozeni svobodní a sobě rovní, jak říká Ústava, ale všichni sou srovnaní. Jeden každý je věrný obraz všech ostatních; teprve pak jsou všichni šťastní, protože tu nejsou žádní velikáni, před kterými by se člověk cítil bezvýznamný nebo podle nichž by se mohl měřit. Tak je to! Kniha v sousedství je jako nabitá puška. Spal ji! Vyndej ze zbraně náboj! Zlom lidskou mysl!".
V tejto spoločnosti je dôležité zahltiť ľuďmi zbytočnými informáciami, až budú prehustení a budú si myslieť koľko toho vedia. : "Napěchuj do nich údaje, které nejsou nebezpečné, zahlť je tolika "fakty", až se budou cítit přecpaní, ale budou mít dojem, že myslí. Budou mít pocit pohybu, aniž se pohnou, a budou spokojení, protože fakta tohoto druhu se nemění. Jenom jim nedávat nic tak ošemetného jako filozofii nebo sociologii, aby si uměli dát dohromady dvě a dvě. To je cesta k nespokojenosti."
Nepripomína vám to spoločnosť súčasnosti ? Kde sa pomaly vytráca čítanie a ľudia "čumia" do svojich bedien doma a v televíznych novinách sledujú "dôležité" a podsúvané informácie typu, že v lete sú horúčavy, v zime je mráz, kde sa narodilo krásne žriebätko, tuleň, či kde koho okradli, či mal nehodu, pričom detailné zábery, ktoré nie sú určené pre slabšie povahy si môžete pozrieť po reklame ?
Táto kniha v sebe nesie veľmi zaujímavé a poučné myšlienky, avšak až tak veľmi mi nevyhovoval jej štýl písania. Je však obdivuhodné, že už v 50-tych rokoch bolo napísané niečo takéto a odporúčam každému si ju prečítať. :)
Výprava na Mars sa predčasne skončí a šiesti kozmonauti sa musia vrátiť späť na Zem. Avšak vracia sa ich len 5 v domnení, že jeden je mŕtvy. Ako sa však ukáže, šiesty kozmonaut, teraz jediný obyvateľ Marsu, žije. Uviaznuť na Marse síce nie je med lízať, ale ak si myslíte, že na nasledujúcich stránkach budete čítať thriller či drámu a začína zúfalý boj o prežitie, tak ste na omyle. :)
Hnacím motorom príbehu je aspoň pre mňa samotný námet knihy, ale najmä hlavná postava Mark Watney, ktorá nestráca humor a duchaprítomnosť ani v tých najťažších životných situáciách. Pokus o záchranu života je popísaný s takým humorom, ktorý sa len tak nevidí. :) Je priam neskutočné s akým nadhľadom sa hlavná postava pozerá na problémy, s ktorými sa počas svojho pobytu na Marse potýka. Niekedy som sa vyslovene rozrehotal nad myšlienkovými pochodmi a hláškami, ktoré vychádzali z Markových úst. A tým pádom musím pochváliť aj prácu prekladateľa, pretože nájsť vhodný slovenský ekvivalent nebolo určite vždy ľahké.
Takisto vidieť, že autor je sčítaný a má toho skutočne dosť veľa naštudovaného, pričom svoje vedomosti vhodne pretavil do románu. Niekedy som musel radikálne spomaliť čítanie, aby som sa zorientoval, o čom autor píše (a to mám určité znalosti z chémie a biochémie) a mal som pocit, že čítam vedeckú publikáciu. :) Kniha je písaná pomocou denníkov, čo aj lepšie umocňuje atmosféru príbehu.
Marťan je kniha, ku ktorej sa určite ešte niekedy vrátim. Nevytýkam jej takmer nič a hodnotím piatimi hviezdičkami. Je obrazom toho, že život sa dá brať aj s ľahkosťou. Nič netreba brať tragicky a treba sa povzniesť nad veci, s ktorými sa potýkame, veď niekedy ide o hlúposti (čo zas ale nie je Markov prípad). :)
Robert Galbraith nám v knihe Volanie kukučky predstavuje detektíva, bývalého vojaka, Cormorana Strikea, ktorý sa nenachádza práve v najlepšej životnej situácii. Spolu s novou sekretárkou Robin sa pustia do pátrania po údajnom vrahovi topmodelky Luly Landry, ktorá sa zrútila z balkóna svojho luxusného bytu a jej smrť je uzavretá ako samovražda.
V tejto detektívnej prvotine nám autor(ka) predstavuje obyčajných ľudí s problémami, žiadnych superhrdinov. Kniha prináša vtipné momenty a už pri samotnom úvode som sa chytal od smiechu za brucho. :) O vtipné pasáže v knihe nie je núdza.
Nejde o super akčnú prepracovanú detektívku či thriller, skôr o oddychovku, ktorá sa číta s ľahkosťou, takže aj nenároční čitatelia si prídu na svoje. Nemyslím si, že štýl písania je ženský, avšak ubezpečujem vás, že autor(ka) je majsterkou v opise atmosféry, prostredia a pocitov ľudí, ako aj vykreslenia charakterov. Navyše hlavné postavy sú veľmi sympatické. Podľa mňa v knihe nie sú žiadne pasáže zdĺhavé či nudné. A záver je, aspoň pre mňa, pomerne prekvapivý. Cormoran Strike mi správaním pripomínal Hercula Poirota a kniha sa mi štýlom podobá na Agathu Christie či Camillu Läckberg.
Prosím neporovnávajte túto knihu s Harrym Potterom, ide o úplne iný žáner. Myslím, že pustiť sa do tohto žánru bol od autora(ky) dobrý ťah a už teraz sa teším na pokračovanie – Hodvábnik, ktoré vychádza onedlho, a na to, ako to s hlavnými postavami bude vyzerať ďalej. :)
Antológia Smečka prináša kolekciu pätnástich príbehov, ktoré spája jeden hlavný motív – pes. Vďaka pestrému žánrovému záberu, ktorý sa pohybuje od hororu cez fantasy až po bizarné či duchárske príbehy, autori prinášajú originálny pohľad a svojský štýl, vďaka čomu som zažil napätie a občas i znechutenie.
Jednotlivé poviedky sa líšia v spracovaní aj tematike, pričom psy sú vykreslené ako roztomilé šteniatka, ale aj ako nebezpečné monštrá. Nájdete tu poviedky o psovi záchrancovi, o zvieratách prinášajúcich pokoj, ktoré vás privedú do iného sveta, alebo pomste a nečakaných dôsledkoch, či záhadných úmrtiach. Poviedky o tom, čo všetko sme schopní urobiť pre záchranu svojho dieťaťa, o mopslíkovi, ktorý je hlavný aktér v predzvesti príchodu Vykupiteľa, či o vodičovi autobusu, ktorý si spomína na svojho psa a poslednú jazdu autobusom, pri ktorej počul záhadné zvuky. Zaujímavé boli aj príbehy o mrazivej pomste psa, ktorého sa majiteľ zbavil, rozprávanie o nenaplnenej láske, či o spisovateľovi, ktorý hľadá úspech, alebo naopak, o spisovateľke, ktorá chce napísať svoje vrcholné dielo. Súčasťou je aj smutný príbeh chlapca a jeho priateľstva so psíkom, ako aj príbeh o tom, čo urobí honba za vlastným potešením.
Okrem pestrej škály príbehov kniha ponúka aj krásne grafické spracovanie a na konci obsahuje krátke profily autorov, čo umožňuje čitateľom lepšie spoznať ich tvorbu a inšpiruje k ďalšiemu objavovaniu kníh z vydavateľstva. K tomu všetkému je kniha okorenená skvelým úvodom a doslovom Jiřího Sivoka.
Kniha Smečka je dôkazom, že v Golden Dog sa naozaj stretla „smečka“ kreatívnych a talentovaných ľudí. Medzi moje najobľúbenejšie poviedky patrili Príchod vyvoleného a Afík, ktoré mali pre mňa obzvlášť hlboké emócie, ale aj dávku tajomna. Určite si rád prečítam aj ďalšie knihy od autorov.
Za poskytnutie knihy ďakujem: Golden Dog.
Kniha Mrtvé ženy je mojou prvou knihou od Martina Štefka. Predstavuje nám detektíva Hanka Giorgia, najlepšieho detektíva v Štátoch, neštandardného policajta s výbornými edukačnými schopnosťami a eidetickou pamäťou, ktorý pociťuje frustráciu len vtedy, ak nemá žiadnu stopu, ktorá by ho posunula ďalej vo vyšetrovanom prípade.
Svoj povedzme zvláštny postoj nám dokazuje už v prvej časti knihy odohrávajúcej sa na ostrove Boa Vista, ktorý je súčasťou Kapverdských ostrovov. Detektív sa zapája do vyšetrovania, ktoré je preňho osobné a už tu si získava moje sympatie.
" ... spravedlnost je zvláštni slovo. Na začátku je čin, za který nemůže následovat adekvátní trest. Nemůžeme hledat uspokojení v tom, že je odhalen. Tohle je smysl naší práce. Netrestáme, ale zjišťujeme pravdu. A na rozdíl od spravedlnosti, pravda je jen jedna. Spravedlnost je pro každého odlišná."
"Nemluvilo se o něm sice jako o výřečném, ale mluvilo se o něm jako o muži, který se zaměřuje na fakta."
V ďalších častiach knihy sa presúvame do New Yorku. Najskôr som si myslel, že pôjde o samostatné príbehy, ktoré bude spájať len detektív, a ako už názov knihy napovedá, mŕtve ženy. Bol som ale príjemne prekvapený, keď som zistil, že jednotlivé vraždy majú presah do ďalších častí a príbeh sa čoraz viac zamotáva, pričom sa vynárajú ďalšie otázky. Bude mŕtvych žien viac ? A budú to len ženy ? Kto za všetkým stojí ? Dostane tím vyšetrovateľov páchateľa alebo páchateľov ?
Sympatie nielen prístupom k vyšetrovaniu a celkovým vystupovaním si okrem Hanka Giorgia u mňa určite získali aj ďalší členovia vyšetrovacieho tímu, najmä jeho nadriadená, seržantka Larisa Kramer, ktorá si servítku pred ústa určite nedáva.
Kniha obsahuje zvrátenosti a nechutné pasáže, ktoré som čítal s bijúcim srdcom a krútiacou hlavou nad tým, akých činov sú ľudia schopní. Napriek nejednej vražde, som tu natrafil aj na vtipné a úsmevné pasáže, jednu dokonca takú, pri ktorej som musel knihu zavrieť a chvíľku sa nevedel prestať smiať.
Mrtvé ženy sú pre mňa veľmi príjemným prekvapením a hodnotím ich veľmi kladne. Je zaujímavé, že český autor si za prostredie svojho románu vyberie Kapverdské ostrovy a New York. Martina Štefka si okamžite radím do zoznamu mojich obľúbencov a určite si nenechám ujsť jeho ďalšie knihy, ako aj knihy z vydavateľstva goldendogbooks.
Touto cestou sa mu aj chcem veľmi pekne poďakovať za zaslanie knihy na recenziu, lebo, ktovie, možno by som sa k tejto výbornej detektívke v tom množstve kníh, ktoré vychádzajú, len tak ľahko nedostal. O to viac ma teší, že už je aj pokračovanie vzhľadom k strhujúcemu záveru knihy, kde nie všetky otázky boli zodpovedané.
"... jsou přece jen hranice, za než nemá smysl chodit, pokud člověk nechce krvácet."
"Lidé si to neuvědomuji, ale když se nehlídají, když si myslí, že je nikdo nepozoruje, jsou nevědomky schopni dělat to, co je definuje."
"Když už jsi myslíš, že jsi viděl všechno, vždycky tě překvapí, co nakonec ještě najdeš."
V druhej knihe zo série sa s Erikou a jej sympatickými spolupracovníkmi vydávame po stopách nočného lovca. Napriek tomu, že príbeh bol zaujímavý a autor má výborný štýl písania, prvá kniha sa mi zdala pútavejšia. Čítanie u mňa občas rušilo väčšie množstvo homosexuálnych postáv, ako v prvej knihe. Postupne prichádzame na stopu vraha, pričom zisťujeme čo a či vôbec niečo majú obete spoločné. Síce slabšie, ale do tretieho dielu sa určite pustím. :)
Bernard Minier je pre mňa jedným z najobľúbenejších spisovateľov súčasnosti v tomto žánre. V knihe Tma, v doslovnom preklade Nezhasínaj svetlo aj naďalej sledujeme príbeh hlavnej postavy Martina Servaza. A keďže sú opisované situácie z predchádzajúcich dvoch kníh (Mráz a Kruh) odporúčam čítať celú sériu od začiatku. Kniha je trošku iná ako predchádzajúce. Hlavná dejová línia príbehu je vystavaná na psychickom terore jednej z hlavných postáv Christine, ktorá by svetlo určite nemala zhasínať a verte či nie, to čo si táto dáma musí vytrpieť by zložilo asi aj silných chlapov. Kniha je takisto ako tie predchádzajúce veľmi napínavá, prekvapivá a plná zvratov. Proste komu nevadí trošku a niekedy trošku viac psycha sa táto séria bude páčiť. :)
Tichý výkrik je veľmi vydarený štart do slušne rozbehnutej série. Kniha ma nielen príbehom, ale aj postavami chytila hneď od začiatku a ako celok ju hodnotím veľmi pozitívne. Napriek niektorým scénam je písaná s ľahkosťou a obsahuje krátke kapitoly, ktoré dej poháňajú bez zbytočných odbočiek do finále. Postava Kim je aspoň pre mňa veľmi sympatická a cieľavedomá a spoznali sme aj čo to z jej minulosti vďaka, alebo kvôli ktorej je taká svojrázna.
Fitzek ma opäť nesklamal. Téma obrovskej zaoceánskej lode a celkovo problematika okolo miznutia ľudí v hlbinách počas výletných plavieb bola pre mňa veľmi pútava. O samotnej zápletke nehovoriac. Krátke kapitoly, pri ktorých si poviete : „ A, ešte jednu si dám, veď sú to len štyri strany“, navyše so zvratmi, ktoré som občas musel predýchať a knihu odložiť, ženú čítanie veľmi rýchlo k napínavému rozuzleniu. Napriek tomu, že som vedel asi od troch štvrtín knihy čo je vo veci, záver ma prekvapil a len povzbudil do čítania ďalších kníh od tohto výborného autora. Odporúčam. :-)
Prvý z minisérie Nočná hlídka má právom vysoké hodnotenia a to nielen vďaka úžasným postavám, s ktorými nás autor zoznamuje. Či už je to kapitán Nočnej hliadky Elánius, seržant Tračník, desiatnik Nóblhoch a slobodník-čakateľ Karotka, ktorý žije v domnení, že je trpaslík. Ale veď, posúďte sami. :-) Práve toto kvarteto sa vydáva po stopách miznutia ľudí v slávnom a nie príliš voňavom hlavnom meste, kde sa okrem iného rozpútavajú mocenské spory o vládu nad mestom. Kniha je prešpikovaná hláškami a scénkami, pri ktorých som sa občas neubránil výbuchu smiechu. Žasnem nad fantáziou a genialitou autora a nad tým, že je schopný vytvoriť niečo tak vtipné a zároveň inteligentné. Takže hor sa na Mužov ve zbrani ! :-) PS : Errol je aj tak najlepší. :D
Slávik, kniha s krásnym názvom, ale už nie tak pekným príbehom, odohrávajúca sa v časoch druhej svetovej vojny z pohľadu najmä žien vo Francúzsku je príbehom dvoch tak odlišných sestier. Na jednej strane Vianne, rozvážna žena ochotná do poslednej bodky poslúchnuť všetky príkazy a ochrániť svoju rodinu pred krutosťou a hrôzami, a na strane druhej Isabelle, mladá rebelka ochotná pustiť sa do boja s nacistami a s Treťou ríšou a oslobodiť Francúzsko. A tak sledujeme vojnové dianie v mestečku Carriveau, kde sa nacisti usídlia, ako aj v samotnom hlavnom meste Paríži, ktorý sa zmení pod zástavami s hákovými krížmi. Kniha hodnoverne a uveriteľne zachytáva pocity, nálady, myšlienky a psychológiu postáv v týchto krutých a tak ťažkých časoch. Sám som s postavami túžobne očakával koniec, keď otrhané, zúfalé a zlomené ženy v ufúľaných šatách čakali pred obchodmi s prídelovými lístkami a dúfali, že sa im naskytne aspoň troška jedla pre svoje rodiny, zatiaľ čo vysmiati nacistickí vojaci si plnili gágory a vysedávali v kaviarňach. Kniha je aj o láske, láske v rôznych podobách – láske k manželom, ktorí odchádzajú na front, o láske súrodeneckej, láske začínajúcej, či láske k svojim deťom. Napriek tomu, že kniha je len beletriou a akýmsi vymysleným príbehom, podnietila ma k čítaniu ďalších kníh, aj faktických o tejto desivej časti našich dejín.
Prokletí Salemu patrí do ranej tvorby Stephena Kinga, v poradí ide o jeho druhý román po Carrie. Autor sa venuje tradičnej a často využívanej téme, ktorú spracúva spôsobom preňho typickým. :-) Mladý spisovateľ Ben prichádza do mestečka Jerusalem´s Lot, v ktorom prežil časť detstva, aby pokračoval v písaní románu a vysporiadal sa s traumami a zážitkami. Ale čo by to bol za horor, keby sa situácia nezvrtla a riadne nezdramatizovala. Do mesta vstúpi zlo, cudzinec, ktorého by ste určite nechceli stretnúť za žiadnych okolností, a ktorý naruší každodenný chod života ľudí v meste. :-)
King využíva hororové prvky, pri ktorých sa vám ťažšie dýcha a zvyšuje sa tep. Atmosféra celej knihy je tajomná, desivá a napätá. Narastajúce zlo cítite z každej stránky. Postavy (tie kladné) sú sympatické, ale so žiadnou z nich sa nemazná a dáva im pekne všetko „vyžrať“. Páčilo sa mi aj niekoľko vtipných a trefných vsuviek pri dychberúcich pasážach, ktoré vhodne odľahčovali dej. :-)
Koniec je, ako sa na autora patrí, strhujúci a Prokletí Salemu odporúčam všetkým „kingofilom“. Je to kniha vhodnejšia na čítanie v ponurom počasí a v daždi, kedy je lepšie vystihnutá atmosféra, ale v horúcom počasí naopak poriadne zamrazí. :-)
„To je ta zvláštní věc: nikdo z těch, kdo byli v Jerusalem´s Lotu vzhůru, neznal pravdu. Pár lidí snad mělo podezření, ale ta podezření byla neurčitá a beztvará jako tříměsíční plod. Přesto bez váhání šli k zásuvkám stolů, krabicím v komoře nebo schránkám na šperky a hledali nějaký náboženský, kouzelný symbol, který snad měli. Dělali to bez uvažování, podobně jako člověk, který jede dlouho a o samotě autem, si bude zpívat, aniž by věděl, že zpívá. Pomalu přecházeli z místnosti do místnosti, jako by se jejich těla proměnila v křehké sklo, rosvěcovali všechna světla a nedívali se z oken ven. To především. Nedívali se z oken ven. Bez ohledu na zvuky a strašnou nejistotu, bez ohledu na strašlivé neznámo, existovalo něco ještě horšího: pohlédnout Gorgoně do tváře.“
Dystopické knihy môžem a keď som natrafil na túto knihu, povedal som si, že spojenie Kinga a dystopie nemôže byť zlé. A presvedčil som sa o tom na vlastné oči. :-)
King nás zavádza do prostredia reality show zvanej Dlouhý pochod, ktorého sa každoročne zúčastňuje stovka mladíkov. Je to krutá hra s pravidlami, ktoré sa oplatí dodržiavať, inak ste vonku.
Ak by som túto knihu porovnal s predchádzajúcimi knihami, ktoré som od Kinga čítal (Podpaľačka, Carrie, Žiarenie), nenachádzame tu nadprirodzené a mysteriózne prvky. Je to skôr román s hlbokou myšlienkou o zmysle života, vytrvalosti a odhodlaní ísť za svojím snom a bojovať čo najdlhšie. Rovnako poukazuje na to, kam až sú televízie schopné zájsť, aby pobavili divákov a takisto aj na určitú absurditu reality show.
Kniha sa dobre číta, má výborne popísanú atmosféru a pocity postáv. Pomaly a isto sa blíži k svojmu veľkému finále, ktoré čítate so zatajeným dychom. Hodnotím piatimi hviezdičkami a ku knihe sa určite niekedy vrátim. :-)
A na záver ešte dva citáty z knihy :
„Ale pochopitelně, že to bolelo. Bolelo to předtím, tou nejhorší, nejsžíravější bolestí, tím vědomím, že už nebude žádné já a vesmír se tak jako tak povalí dál, nijak nepoškozený, nijak nezasažený.“
"... vzpomínky jsou jako čára nakreslená do písku. Čím dál se po ní vracíte, tím je rozmazanější a hůř znatelná. Až nakonec nezůstane nic než hladký písek a ta černá díra nicoty, ze které jste zešli."
Dej románu sa odohráva na pustom a malom ostrove, kde sa nachádza len jeden dom. A práve do tohto domu je pozvaných 10 ľudí, ktorí sa predtým nepoznali. Tu sa začne odohrávať desivá dráma, kedy sú hostia jeden po druhom odpratávaní zo sveta pomocou známej detskej riekanky. V dome sa stupňuje panika, chaos, stúpajúce šialenstvo, nik nevie kto je vlastne vrah a či sa okrem týchto ľudí v dome a na ostrove nachádza ešte niekto iný.
Dej je pútavý, kniha sa ľahko číta, postupným odchodom jednotlivých postáv mi kniha pripomínala reality show, kde je však „víťazstvom“ smrť. Spisovateľka výborne vystihla atmosféru paniky u jednotlivých postáv a ich myšlienkové pochody, teórie a konšpirácie, ktoré spriadajú. Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že keby čokoľvek dané postavy spravili inak alebo by inak reagovali, nevyšlo by to podľa predstáv. Ale to je štýl Agathy Christie a nedá sa jej uprieť, že práve ona je skutočne majsterkou klasickej detektívky. :)
Teším sa na filmové spracovanie, prípadne divadelnú hru. :)
Šiesta vydaná, v chronologickom poradí desiata kniha od Dominika Dána nás zavedie do leta 1992. Pri rekonštrukcii starého cintorína robotníkom spadne truhla s pozostatkami kostolníka pochovaného pred siedmimi rokmi. Všetko by sa zdalo normálne, keby sa v jeho lebke nenašiel zatlčený klinec. Tento hrôzostrašný nález spúšťa sled udalostí, ktoré odhalia oveľa viac, než sa spočiatku zdalo.
Prípad preberá tím z kancelárie 114, ktorý sa musí popasovať s množstvom otázok a pochybností. Stopy vedú hlboko do minulosti a partička vraždárov je konfrontovaná s neustálymi prekážkami. Samotný Burger by vedel, o čom rozprávam. Systém v roku 1992, len niekoľko rokov po páde komunizmu, je v rozklade, čo ešte viac komplikuje vyšetrovanie. Pri pátraní sú navyše všetci skúpi na slovo a akokeby sa báli čokoľvek prezradiť. Zjavne niekomu stúpli na otlak.
„Zabili muža a zatĺkli mu do hlavy klinec. Platia ma zato, aby som zistil, kto to bol a ako ho dostať za mreže.“
Zdá sa, že prípad ostane neuzavretý. Krauzov silný zmysel pre spravodlivosť ho ale vedie k tomu, aby pokračoval v pátraní na vlastnú päsť. Ako ďaleko je človek ochotný zájsť, aby našiel pravdu, a aké následky to môže mať?
„... budete mať v najbližšom čase do činenia s dvoma nepriateľmi... pôjdu po vás tí, čo kríž vyznávajú a aj tí, čo ho štyridsať rokov zatracovali. Ale... jedna vec ich už veky spája... a to hlad po zlate!!“
Jedným z najzaujímavejších prvkov tejto knihy je kontrast medzi starým a novým režimom, ktorý sa prenáša do vyšetrovania. Príbeh je prepletený množstvom akčných a napínavých scén, no zároveň ponúka hlbší rozmer vďaka historickým súvislostiam, ktoré nás vracajú späť do rokov pred revolúciou, ale aj do oveľa hlbšej minulosti.
Aj keď je kniha miestami trochu rozťahaná, Dán svojím štýlom dokáže čitateľa udržať v napätí až do poslednej stránky. Červený kapitán je pre mňa najlepšou knihou od Dominika Dána. Ak hľadáte krimi príbeh s atmosférou plnou temných tajomstiev a nesmierne zaujímavou dobovou kulisou, táto kniha vás určite nesklame.