mapet85 komentáře u knih

Pri obohacovaní si obzoru, čo sa týka severských autorov, som sa dostal aj k švédskemu spisovateľovi Monsovi Kallentoftovi a jeho prvej knihe zo série – Zimnej oběti.

Dej sa odohráva v Linkopingu, kde sa na strome nájde telo obézneho chlapa v mrazivej zime. Prípadu sa chopí policajné oddelenie a zoznamujeme sa s inšpektorkou Malin Forsovou. Vyšetrovanie sa rozbieha na viacerých frontoch a odhaľujú sa rôzne veci súvisiace zo životom obete a jeho okolia.

Kniha nie je typickou severskou krimi, skôr by som ju označil za detektívku zo severu. :-) So severskými detektívkami má spoločnú možno len tú mrazivú zimu. Malin je pre mňa uzavretá, pesimistická, nie veľmi dobre naladená osoba riešiaca problémy s partnermi a s dcérou. Samotné vyšetrovanie sa dosť ťahalo a pousmieval som sa nad tým, ako Malin riešila, kto má pravú a kto nepravú páperovú bundu. Takisto mi vtipné prišlo časté spomínanie jabĺk a čokoládovne. Silne uvažujem, že ak sa budú tieto narážky opakovať aj v druhej knihe, začnem si to značiť. :-) Autor je na tieto veci asi zaťažený.

Zaujímavý bol pre mňa aj štýl písania. Prítomný čas, časté vety bez slovies, úseky, kde nehovorili len živí, poetické chvíľky.

Ak by som knihy porovnal s inými dielami švédskych či nórskych autorov, je jasné, že kvality Jo Nesba táto kniha nedosahuje. Zápletka je pomerne jednoduchá. Na druhú stranu sa tu nestretneme s prehnanými a akčnými scénami a la Lars Kepler a aj dialógy sú tu pomerne uveriteľné na rozdiel od debát v knihách od Johana Theorina. Knihu by som prirovnal k detektívkam Camilly Läckberg, avšak tá je prepracovanosťou o stupienok vyššie.

Vraha som tušil asi sto strán pred koncom, takže prekvapenie sa pre mňa nekonalo. Záver nie je príliš strhujúci, no napriek tomu knihu hodnotím silnými tromi hviezdičkami. Tie prípadne upravím po dočítaní série. Teším sa na ďalšie pokračovania, ktoré na mňa čakajú v poličke. :-)

3 21.07.2015

Kniha Metro 2033 ruského autora Dmitryho Glukhovského je postapokalyptické sci-fi odohrávajúce sa v útrobách moskovského metra, ktoré sa od základov zmenilo. Nie je to tradičné metro, ktoré vás odvezie súpravou z jednej stanice do druhej, je to metro, kde po tom, ako sa zemský povrch stal neobývateľným v dôsledku jadrových výbuchov, našli útočisko a svoj nový život tisícky ľudí. A práve život v tomto metre spoznávame očami hlavného hrdinu Arťoma, ktorý sa vydáva na misiu, pri ktorej spoznáva, ako to funguje na jednotlivých staniciach metra, kde sú zaužívané nové pravidlá, zákony, kde fungujú federácie a konfederácie, rôzne vierovyznania či ideológie a stretáva sa s nástrahami tunelov spájajúcich tieto stanice.

Metro 2033 je kniha, kde sa akčné a niekedy trošku prehnané pasáže striedajú s filozofickejšími pasážami nútiacimi čitateľa zamyslieť sa nad tým, kam až konanie ľudí môže zájsť. Je to kniha s originálnym námetom a zároveň aj pomôcka ako trošku spoznať moskovské metro, k čomu napomáha aj mapka v úvode knihy. Na základe knihy vznikla aj počítačová hra.

Knihu odporúčam a kvôli občasnej rozvláčnosti a nezáživnosti hodnotím štyrmi slabšími hviezdičkami. :)

"A smrť je úplne blízko, ak zastaneš a počkáš chvíľu, zlovestný víchor ťa doženie, zvalí a roztrhá na drobné kúsočky. V zlomku sekundy zmizneš z tohto sveta, neprirodzene rýchlo zmĺkne tvoj predsmrtný výkrik..."

"Človek nesmie myslieť na to, že zomrie. Ináč sa môže zblázniť. Iba jedno zachráni človeka pred šialenstvom - nevedomosť. Život odsúdeného na smrť, ktorého popravia o rok a on o tom vie, život smrteľne chorého, ktorému doktori povedali, koľko času mu zostáva, sa odlišujú od života obyčajného človeka iba v jednom: tí prví presne alebo približne vedia, kedy zomrú, a obyčajný človek sa nachádza v nevedomosti, a preto sa mu zdá, že môže žiť nekonečne, hoci nie je vylúčené, že na druhý deň nezahynie pri nehode. Samotná smrť nie je strašná. Strašné je čakanie na ňu."

2 13.07.2015

Vitajte vo svete, kde vlastniť knihu znamená istý koniec, kde požiarnici nie sú požiarnikmi, ale majú novú úlohu : "stali se ochránci klidu naší mysli, lidmi kteří odstraňují náš palčivý, snadno pochopitelný a oprávněný strach z méněcennosti. Stali se oficálními cenory, soudci a katy." Sú to ľudia, ktorí vám vypália dom v prípade, že ešte vlastníte nejaké knihy a na ich spálenie potrebujú 451 stupňov Fahrenheita. Vitajte v spoločnosti, kde sa čítanie "nenosí", ale namiesto toho ľudia vlastnia nie televízory, ale obrovské telesteny.

Ústrednou postavou tejto dystopickej knihy je "požiarnik" Guy Montag, ktorý sa vzoprie zmýšľaniu tejto spoločnosti a následky, ktoré to bude mať uvidíte, keď si knihu prečítate. :) Je to spoločnosť, ktorá predpisuje ako myslieť, kde musia byť všetci rovnakí, pretože : "Nejsou všichni zrozeni svobodní a sobě rovní, jak říká Ústava, ale všichni sou srovnaní. Jeden každý je věrný obraz všech ostatních; teprve pak jsou všichni šťastní, protože tu nejsou žádní velikáni, před kterými by se člověk cítil bezvýznamný nebo podle nichž by se mohl měřit. Tak je to! Kniha v sousedství je jako nabitá puška. Spal ji! Vyndej ze zbraně náboj! Zlom lidskou mysl!".

V tejto spoločnosti je dôležité zahltiť ľuďmi zbytočnými informáciami, až budú prehustení a budú si myslieť koľko toho vedia. : "Napěchuj do nich údaje, které nejsou nebezpečné, zahlť je tolika "fakty", až se budou cítit přecpaní, ale budou mít dojem, že myslí. Budou mít pocit pohybu, aniž se pohnou, a budou spokojení, protože fakta tohoto druhu se nemění. Jenom jim nedávat nic tak ošemetného jako filozofii nebo sociologii, aby si uměli dát dohromady dvě a dvě. To je cesta k nespokojenosti."

Nepripomína vám to spoločnosť súčasnosti ? Kde sa pomaly vytráca čítanie a ľudia "čumia" do svojich bedien doma a v televíznych novinách sledujú "dôležité" a podsúvané informácie typu, že v lete sú horúčavy, v zime je mráz, kde sa narodilo krásne žriebätko, tuleň, či kde koho okradli, či mal nehodu, pričom detailné zábery, ktoré nie sú určené pre slabšie povahy si môžete pozrieť po reklame ?

Táto kniha v sebe nesie veľmi zaujímavé a poučné myšlienky, avšak až tak veľmi mi nevyhovoval jej štýl písania. Je však obdivuhodné, že už v 50-tych rokoch bolo napísané niečo takéto a odporúčam každému si ju prečítať. :)

8 07.07.2015

Vražda človeka je strašná vec, ale pokiaľ ide o vraždu dieťaťa, je to ešte horšie. A práve tá sa stane vo Fjällbacke, malej švédskej osade. Rybár z mora vytiahne nehybné telo 7 ročnej Sary a v dedine sa spúšťa vyšetrovanie tohto násilného činu. Čitateľ, ktorý sa so sympatickými hlavnými postavami - vyšetrovateľom Patrikom a jeho partnerkou Erikou - nestretáva prvý krát sa teší ako sa budú vyvíjať osudy a prepletať ich životy. Napriek väčšiemu množstvu postáv a dejových línii sa v knihe nestratíte, kniha je písaná opäť s ľahkosťou a pocity a myšlienky všetkých postáv, nielen tých hlavných, sú výborne vystihnuté. Za mimoriadne pútavú požadujem historickú dejovú líniu, kde sledujeme životný osud Agnes. Táto pasáž, zdanlivo nesúvisiaca s hlavnou líniou, zapadne spôsobom viac než prekvapivým. A pomerne prekvapivé je aj samotné rozuzlenie tohto prípadu, pričom pri čítaní posledných riadkov knihy ostanete v nemom úžase a ihneď máte chuť siahnuť po ďalšej knihe v poradí – Smoliarovi.
Suma sumárum je Kamenár jednoducho písaná a nenáročná detektívka, bez výrazných akčných scén, avšak s prekvapeniami a knihy autorky odporúčam čítať v poradí v akom vyšli pre plnohodnotný zážitok z čítania. :-)

6 22.06.2015

Prokletí Salemu patrí do ranej tvorby Stephena Kinga, v poradí ide o jeho druhý román po Carrie. Autor sa venuje tradičnej a často využívanej téme, ktorú spracúva spôsobom preňho typickým. :-) Mladý spisovateľ Ben prichádza do mestečka Jerusalem´s Lot, v ktorom prežil časť detstva, aby pokračoval v písaní románu a vysporiadal sa s traumami a zážitkami. Ale čo by to bol za horor, keby sa situácia nezvrtla a riadne nezdramatizovala. Do mesta vstúpi zlo, cudzinec, ktorého by ste určite nechceli stretnúť za žiadnych okolností, a ktorý naruší každodenný chod života ľudí v meste. :-)

King využíva hororové prvky, pri ktorých sa vám ťažšie dýcha a zvyšuje sa tep. Atmosféra celej knihy je tajomná, desivá a napätá. Narastajúce zlo cítite z každej stránky. Postavy (tie kladné) sú sympatické, ale so žiadnou z nich sa nemazná a dáva im pekne všetko „vyžrať“. Páčilo sa mi aj niekoľko vtipných a trefných vsuviek pri dychberúcich pasážach, ktoré vhodne odľahčovali dej. :-)
Koniec je, ako sa na autora patrí, strhujúci a Prokletí Salemu odporúčam všetkým „kingofilom“. Je to kniha vhodnejšia na čítanie v ponurom počasí a v daždi, kedy je lepšie vystihnutá atmosféra, ale v horúcom počasí naopak poriadne zamrazí. :-)

„To je ta zvláštní věc: nikdo z těch, kdo byli v Jerusalem´s Lotu vzhůru, neznal pravdu. Pár lidí snad mělo podezření, ale ta podezření byla neurčitá a beztvará jako tříměsíční plod. Přesto bez váhání šli k zásuvkám stolů, krabicím v komoře nebo schránkám na šperky a hledali nějaký náboženský, kouzelný symbol, který snad měli. Dělali to bez uvažování, podobně jako člověk, který jede dlouho a o samotě autem, si bude zpívat, aniž by věděl, že zpívá. Pomalu přecházeli z místnosti do místnosti, jako by se jejich těla proměnila v křehké sklo, rosvěcovali všechna světla a nedívali se z oken ven. To především. Nedívali se z oken ven. Bez ohledu na zvuky a strašnou nejistotu, bez ohledu na strašlivé neznámo, existovalo něco ještě horšího: pohlédnout Gorgoně do tváře.“

7 15.06.2015

V poradí druhá kniha v hlavnej úlohe s vyšetrovateľom Patrikom Hedströmom a Erikou Falckovou nás opäť privádza do autorkinho rodného mesta Fjällbacka vo Švédsku. Policajný tím sa musí vrhnúť na vyšetrovanie vraždy mladej ženy, ktorej telo sa navyše nájde na ostatkoch dvoch kostier.

Podobne ako prvá kniha autorky, aj táto je písaná s ľahkosťou, ale pritom pútavo. Jej knihy odporúčam čítať v poradí, v ktorom vyšli, keďže veľkú časť tvorí osobný život Patrika a Eriky. Tieto postavy sú veľmi sympatické. Napriek tomu, že ide o detektívku, páčilo sa mi, ako vie autorka krásne popísať cítenie a zmýšľanie jednotlivých postáv a to nielen tých hlavných, ale aj vedľajších, takže psychologické popisy sú na pomerne vysokej úrovni.

Samotné riešenie prípadu je pútavé, plné zvratov, ktoré sa nenásilne a pomerne uveriteľne (nie ako knihy od Keplera) blíži k rozuzleniu a preto knihu odporúčam aj ďalším čitateľom. :-)

5 21.05.2015

A máme tu prvotinu Jo Nesbøa, v ktorej sa zoznamujeme so svojráznym detektívom Harry Holem. V tejto knihe sa Harry vydáva do ďalekej Austrálie, aby riešil vraždu mladého nórskeho dievčaťa.

V porovnaní s knihami, ktoré som z tejto série čítal, mala kniha síce pomalší spád a riešeniu prípadu sa nevenovala taká pozornosť, avšak pátranie bolo vhodne doplnené osobným životom Harryho a zaujímavá bola aj história Austrálie a rozprávanie aborigénov.

Mne sa kniha páčila, priniesla vtipné, ale aj vážne momenty, je to štýl, ktorý mne sedí a nechcem počúvať reči, že Kepler je o triedu vyššie. Kdeže. :) Takže odporúčam a pre všetkých "nesbøfilov" povinná jazda. A pozor, čítajte pred tým ako si prečítate Snehuliaka. Vraj je tam prezradené meno vraha (ale ešte som ju nečítal. :) Harry je proste osoba, ktorej musíte fandiť. :)

Tento komentár píšem krátko po návšteve Jo Nesbøa v Prahe a Bratislave. Musím povedať, že Jo je milý a charizmatický chlapík, ktorý sa nehrá na žiadnu celebritku, pri autogramiáde každého obdaril pohľadom a úprimným úsmevom a na besede v bratislavskom Martinuse sme sa dobre zabavili. :)

5 11.05.2015

Pre mňa prvá kniha s Harrym Holeom, a je dosť veľká chyba, že som začal práve ňou. Je to z toho dôvodu, že táto kniha je záverečnou z kvázi trilógie (Zrada/Červenka – Bohyňa pomsty/Nemesis – Diablova hviezda/Pentagram). Úžasný zážitok z knihy to ale nepokazilo. Zápletka je prešpekulovaná, autor postupne rozpletá nitky príbehu, všetko do seba krásne zapadne a vraha neuhádnete do poslednej strany. Takže odporúčam, ale v poradí, v akom som napísal. A tí, čo nečítali, určite ďakujú užívateľke tatruszka za spoiler. ;)

11 24.04.2015

Chlapec Nikto je chlapec odtrhnutý od rodičov, ktorý prešiel náročným výcvikom, aby sa z neho stala osoba bez identity, špión a zabijak vyškolený na plnenie misií zadaných Programom, človek bez emócií, názoru a s nemožnosťou rozhodovať sa. Avšak čo ak sa predsa len na povrch prederú dávno zabudnuté a v zákutiach mozgu ukryté city ? Ovplyvní to dajako prebiehajúcu misiu ? To je prípad hlavnej postavy.

Kniha sa číta ľahko, kapitoly sú krátke a písmo riedke. Niekedy som mal pocit, že viac listujem ako čítam. Opäť je to jedna z kníh určená pre teenagerov (dajaký ten boj, láska, školské prostredie), aj keď koniec ma trošku prekvapil. Nebolo to zlé, ale pre mňa len príjemná oddychovka, taká detská verzia Hitmana. :-)

2 22.04.2015

Vražda na zámku Styles je prvotinou Agathy Christie a u mňa treťou knihou, ktorú som od nej čítal. Prvýkrát sa tu zoznamujeme so sympatickým a svojráznym belgickým detektívom Herculom Poirotom, ktorý sa chopí šance na zapojenie sivých buniek a vyriešenie záhadnej vraždy na zámku Styles spolu s priateľom Hastingsom, ktorý v knihe figuruje ako rozprávač.

Na prvotinu je to veľmi dobré dielo, ktoré treba čítať pozorne, pričom nakoniec všetko do seba krásne zapadne. Pozitívom pre mňa je predslov, ktorý objasňuje vznik tohto románu, ako aj doposiaľ nepublikovaná verzia kapitoly, v ktorej Poirot odhaľuje vraždu. Autorka veľmi dobre využila aj svoje znalosti z toxikológie.

Kniha sa mi páčila, odporúčam ju a už teraz sa teším na ďalšie z brilantných autorkinych diel. Ešteže ich je toľko na výber. :-)

5 14.04.2015

Kniha Som číslo štyri sa radí do žánru sci-fi. Deväť mimozemšťanov (takmer nerozoznateľných od obyvateľov Zeme, avšak so superschopnosťami) z planéty Lorien prichádza na planétu Zem po tom, čo je ich planéta napadnutá inými mimozemšťanmi. Avšak tu prvých troch zabili a idú po tzv. čísle 4, ktorý je hlavným hrdinom knihy a z jeho pohľadu je kniha písaná.

Námet zaujímavý, ale pravdupovediac som očakával niečo iné. Na môj vkus je kniha dosť detská (prvá láska so všetkými jej pubertálnymi prejavmi, školské prostredie) a určená čitateľom vo veku 15-20 rokov. V podstate je to taká nenáročná oddychovka, ktorá sa ľahko a rýchlo číta. Ale ten koniec bol až príliš akčný. :-)

Kniha ma ale neodradila a určite si prečítam pokračovanie (Sila šestky).

Pri čítaní ma zaujal jeden citát : „Nádej zomiera posledná. Keď stratíš nádej, stratíš všetko. Aj keď si myslíš, že je všetko dávno stratené, aj keď všetko vyzerá hrozne, stále musíš mať nádej.“

1 11.04.2015

Dystopické knihy môžem a keď som natrafil na túto knihu, povedal som si, že spojenie Kinga a dystopie nemôže byť zlé. A presvedčil som sa o tom na vlastné oči. :-)

King nás zavádza do prostredia reality show zvanej Dlouhý pochod, ktorého sa každoročne zúčastňuje stovka mladíkov. Je to krutá hra s pravidlami, ktoré sa oplatí dodržiavať, inak ste vonku.

Ak by som túto knihu porovnal s predchádzajúcimi knihami, ktoré som od Kinga čítal (Podpaľačka, Carrie, Žiarenie), nenachádzame tu nadprirodzené a mysteriózne prvky. Je to skôr román s hlbokou myšlienkou o zmysle života, vytrvalosti a odhodlaní ísť za svojím snom a bojovať čo najdlhšie. Rovnako poukazuje na to, kam až sú televízie schopné zájsť, aby pobavili divákov a takisto aj na určitú absurditu reality show.

Kniha sa dobre číta, má výborne popísanú atmosféru a pocity postáv. Pomaly a isto sa blíži k svojmu veľkému finále, ktoré čítate so zatajeným dychom. Hodnotím piatimi hviezdičkami a ku knihe sa určite niekedy vrátim. :-)

A na záver ešte dva citáty z knihy :

„Ale pochopitelně, že to bolelo. Bolelo to předtím, tou nejhorší, nejsžíravější bolestí, tím vědomím, že už nebude žádné já a vesmír se tak jako tak povalí dál, nijak nepoškozený, nijak nezasažený.“

"... vzpomínky jsou jako čára nakreslená do písku. Čím dál se po ní vracíte, tím je rozmazanější a hůř znatelná. Až nakonec nezůstane nic než hladký písek a ta černá díra nicoty, ze které jste zešli."

7 07.04.2015

Výprava na Mars sa predčasne skončí a šiesti kozmonauti sa musia vrátiť späť na Zem. Avšak vracia sa ich len 5 v domnení, že jeden je mŕtvy. Ako sa však ukáže, šiesty kozmonaut, teraz jediný obyvateľ Marsu, žije. Uviaznuť na Marse síce nie je med lízať, ale ak si myslíte, že na nasledujúcich stránkach budete čítať thriller či drámu a začína zúfalý boj o prežitie, tak ste na omyle. :)

Hnacím motorom príbehu je aspoň pre mňa samotný námet knihy, ale najmä hlavná postava Mark Watney, ktorá nestráca humor a duchaprítomnosť ani v tých najťažších životných situáciách. Pokus o záchranu života je popísaný s takým humorom, ktorý sa len tak nevidí. :) Je priam neskutočné s akým nadhľadom sa hlavná postava pozerá na problémy, s ktorými sa počas svojho pobytu na Marse potýka. Niekedy som sa vyslovene rozrehotal nad myšlienkovými pochodmi a hláškami, ktoré vychádzali z Markových úst. A tým pádom musím pochváliť aj prácu prekladateľa, pretože nájsť vhodný slovenský ekvivalent nebolo určite vždy ľahké.

Takisto vidieť, že autor je sčítaný a má toho skutočne dosť veľa naštudovaného, pričom svoje vedomosti vhodne pretavil do románu. Niekedy som musel radikálne spomaliť čítanie, aby som sa zorientoval, o čom autor píše (a to mám určité znalosti z chémie a biochémie) a mal som pocit, že čítam vedeckú publikáciu. :) Kniha je písaná pomocou denníkov, čo aj lepšie umocňuje atmosféru príbehu.

Marťan je kniha, ku ktorej sa určite ešte niekedy vrátim. Nevytýkam jej takmer nič a hodnotím piatimi hviezdičkami. Je obrazom toho, že život sa dá brať aj s ľahkosťou. Nič netreba brať tragicky a treba sa povzniesť nad veci, s ktorými sa potýkame, veď niekedy ide o hlúposti (čo zas ale nie je Markov prípad). :)

8 24.03.2015

Musím povedať, že táto kniha ma žiaľ nezaujala ani príbehom, ani postavami. Celé mi to pripadalo také zvláštne a tie filozofické úvahy hlavných postáv tomu vôbec nepridali. :)

1 14.03.2015

Dej románu sa odohráva na pustom a malom ostrove, kde sa nachádza len jeden dom. A práve do tohto domu je pozvaných 10 ľudí, ktorí sa predtým nepoznali. Tu sa začne odohrávať desivá dráma, kedy sú hostia jeden po druhom odpratávaní zo sveta pomocou známej detskej riekanky. V dome sa stupňuje panika, chaos, stúpajúce šialenstvo, nik nevie kto je vlastne vrah a či sa okrem týchto ľudí v dome a na ostrove nachádza ešte niekto iný.

Dej je pútavý, kniha sa ľahko číta, postupným odchodom jednotlivých postáv mi kniha pripomínala reality show, kde je však „víťazstvom“ smrť. Spisovateľka výborne vystihla atmosféru paniky u jednotlivých postáv a ich myšlienkové pochody, teórie a konšpirácie, ktoré spriadajú. Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že keby čokoľvek dané postavy spravili inak alebo by inak reagovali, nevyšlo by to podľa predstáv. Ale to je štýl Agathy Christie a nedá sa jej uprieť, že práve ona je skutočne majsterkou klasickej detektívky. :)

Teším sa na filmové spracovanie, prípadne divadelnú hru. :)

7 12.03.2015

Autor nás opäť privádza na ostrov Oland, ktorý nepochybne veľmi dobre pozná. Avšak okrem rozsiahlej planiny, ktorú sme spoznali v prvej knihe (Ozveny mŕtvych), nás oboznamuje aj s úkazom pre tento ostrov typickým – smršte.

Kniha je označovaná ako detektívka, takže čakáte a čakáte, kým sa začne riešiť údajná vražda Katrin, manželky hlavného hrdinu Joakima a ... namiesto toho máte stránky popísané historkami, ktoré sa odohrali na statku Alluden súvisiacimi práve so smršťou (ktoré nepochybne robia dielo pútavým), prelínané riešením osobného života ďalšej hlavnej hrdinky, mladej policajtky Tildy. Takisto tu vystupuje aj Gerlof, dobre známy z prvej knihy.

Nemohol som si pomôcť, ale niečo na tejto knihe mi prekážalo. Potom som si to uvedomil – prekážali mi postavy. Nevytvoril som si k ním žiaden vzťah, nie sú ani príliš sympatické, a v podstate mi boli ukradnuté (možno až na Tildu). Mínusom pre mňa sú aj chvíľami zvláštne dialógy, akoby sa spolu rozprávali dvaja s prepáčením zaostalí ľudia. Autor sa snažil vytvoriť duchársku atmosféru, avšak myslím si, že v konečnom dôsledku mu to až tak nevyšlo. Z tohto pohľadu sa mi prvá kniha zdala lepšou, aj keď podobne ako Smršť, nie je ničím prevratným.

A tá faktická chyba v anotácii? Prosím vás, Tilda nie je predsa dcéra Joakima. :-)

Na začiatku som zvažoval štyri hviezdičky, avšak ako som čítal ďalej a blížil sa ku koncu, moje hodnotenie klesalo na možno dve. Pri čítaní záverečných strán som sa chvíľami musel uškŕňať (nebudem nič prezrádzať). Nakoniec hodnotím tromi slabými hviezdičkami, ale bolo to o chlp. Od tohto autora si dám na istý čas pauzu a vrátim sa k osvedčeným severským spisovateľom (napríklad Jo Nesbo).

3 11.03.2015

Strach je mojou prvou knihou od tohto slovenského autora. Autor nám predstavuje tridsiatnika vracajúceho sa do svojho rodiska (Ružomberka), kde prežil celé detstvo. Avšak po návrate stojí zoči-voči spomienkam a zážitkom, ktoré jeho detstvo sprevádzali.

Kniha je desivá, mysteriózna a miestami hororová. Autor píše pútavým štýlom v prvej osobe z pohľadu hlavnej postavy a pri opise hrôzy a pocitov využíva metafory. Zážitok z čítania je umocnený tým, že dej sa odohráva v prostredí nám relatívne známom.

Ak začujete hukot kovových valcov, zazriete tisícky roztrúsených stôp v mrazivej zime a zelenú hmlu, utekajte kade ľahšie a možno sa zachránite. Ale ak dovolíte strachu preniknúť do vašej mysle, nájdu si vás a dostanú vás.

A ja vám garantujem, že Strach vám naženie strach. :-)

Na záver jedna metaforická ukážka : „Chcem sa prebudiť, no minulosť sa už vynorila zo zapáchajúcich močarísk, zdrapila ma zahnívajúcimi pazúrmi a stiahla pod hladinu.“

6 07.03.2015

Štyri letecké havárie počas jedného dňa, ktoré prežijú tri deti. Náhoda ? Práca mimozemských civilizácií ? Kniha písaná zaujímavým štýlom (články z novín, interview cez Skype, výpisy z mailovej komunikácie a chatu), ako keby kniha v knihe, čo umocňuje pocit autentickosti, pri čítaní máte pocit, že sa opisované udalosti skutočne stali. Ďalším plusom je, že kniha sa vďaka tomu číta veľmi ľahko.

Kniha opisuje ošiaľ novinárov, fanatizmus kazateľov, život tzv. Trojice bezprostredne po nehodách a prípravu na blížiacu sa apokalypsu, lebo znamenia sú zreteľné.

Napriek zaujímavému štýlu a originálnemu nápadu dávam po zvážení a komplexným zamyslením sa nad knihou 3 hviezdičky.

1 17.02.2015

Robert Galbraith nám v knihe Volanie kukučky predstavuje detektíva, bývalého vojaka, Cormorana Strikea, ktorý sa nenachádza práve v najlepšej životnej situácii. Spolu s novou sekretárkou Robin sa pustia do pátrania po údajnom vrahovi topmodelky Luly Landry, ktorá sa zrútila z balkóna svojho luxusného bytu a jej smrť je uzavretá ako samovražda.

V tejto detektívnej prvotine nám autor(ka) predstavuje obyčajných ľudí s problémami, žiadnych superhrdinov. Kniha prináša vtipné momenty a už pri samotnom úvode som sa chytal od smiechu za brucho. :) O vtipné pasáže v knihe nie je núdza.

Nejde o super akčnú prepracovanú detektívku či thriller, skôr o oddychovku, ktorá sa číta s ľahkosťou, takže aj nenároční čitatelia si prídu na svoje. Nemyslím si, že štýl písania je ženský, avšak ubezpečujem vás, že autor(ka) je majsterkou v opise atmosféry, prostredia a pocitov ľudí, ako aj vykreslenia charakterov. Navyše hlavné postavy sú veľmi sympatické. Podľa mňa v knihe nie sú žiadne pasáže zdĺhavé či nudné. A záver je, aspoň pre mňa, pomerne prekvapivý. Cormoran Strike mi správaním pripomínal Hercula Poirota a kniha sa mi štýlom podobá na Agathu Christie či Camillu Läckberg.

Prosím neporovnávajte túto knihu s Harrym Potterom, ide o úplne iný žáner. Myslím, že pustiť sa do tohto žánru bol od autora(ky) dobrý ťah a už teraz sa teším na pokračovanie – Hodvábnik, ktoré vychádza onedlho, a na to, ako to s hlavnými postavami bude vyzerať ďalej. :)

8 07.02.2015

Tak a máme tu ďalšiu z dystopických kníh. Táto mi padla do oka v knižnici a povedal som si, prečo nie. :)

Kniha nám opisuje spoločnosť založenú na prísnych pravidlách, ktorých porušenie je trestané. Spoločnosť, kde pre muky a trápenie nie je miesto, kde sa vedie usporiadaný a disciplinovaný život, život, v ktorom sa nikdy nestalo nič neočakávané, nevhodné či neobyčajné.

Kniha je písaná jednoduchým štýlom, takže je určená aj mladším vekovým skupinám, na druhú stranu má však hlbokú myšlienku. Je krásne graficky spracovaná, každá kapitola je ilustrovaná obrázkom, prekážalo mi ale pomerne veľké množstvo chýb spôsobených zrejme prekladom, čo ale nie je autorkina vina.

Z knihy sa dalo vytrieskať určite viac, ale to asi nebolo zámerom. :)

1 21.01.2015