mapet85 komentáře u knih
A máme tu ďalšiu, v poradí 12-tu knihu, od slovenského spisovateľa Dominika Dána. V deji zasadenom do rokov 2002 a 2003 sa stretávame s celou „mord“ partiou.
Riešený prípad je zaujímavý, zo začiatku mierne zmätený z dôvodu väčšieho počtu dejových línií, ale všetko sa nakoniec utrasie a zapadne na svoje miesto. :-) Určité pasáže boli pomerne zdĺhavé, avšak popri riešení hlavného prípadu v knihe samozrejme nechýbajú vtipné vsuvky hlavných protagonistov partie „vraždárov“. Po prečítaní anotácie je jasné, akým smerom sa bude prípad uberať, a preto ak chcete byť v napätí do poslednej stránky, radšej si ju nečítajte. :-) Čo sa týka života detektívov, tak táto kniha prakticky nadväzuje na knihu Knieža Smrť, takže pre plnohodnotný zážitok knihy odporúčam prečítať v poradí Hriech náš každodenný, Knieža Smrť a Studňa.
Pre mňa „dánovka“, ktorá opäť nesklamala a už pozerám po ďalšej. :-)
„Nie každý prípad musí byť hlavolam, aj keď sa začne zhnitou mŕtvolou neznámej totožnosti.“
A na záver typický príklad pracovnej morálky zrejme nielen na oddelení vrážd : :-)
„Tak máme o desať pol, ešte je pracovný čas, takže všetci k šéfovi, máme nový príp...“
„Choď do riti!“
„Vyser si!“
„Dám ti po hube, a hneď je po pracovnom čase!“
„Ty máš výjazd, ty si choď, debil!“
„Zbaľme sa a zdrhajme, decká!“
Všetci boli nadšení, že môžu ostať v robote aj po pracovnom čase.
Kniha, v ktorej sa Jenna - trinásťročné dievča - vydáva hľadať svoju matku Alice, ktorá je už 10 rokov nezvestná. Jenna si na pomoc zavolá svojráznych ľudí – skrachovanú okultisku Serenitu a zruinovaného detektíva Virgila. Spoločne sa vydávajú po stopách matky, ktorá pracovala v sloňom útulku a po čudesnej tragickej nehode sa vyparila z povrchu zemského. Avšak je to príbeh nielen o hľadaní, ale aj o slonoch, o ich pozorovaní, čím občas pripomína prírodopisný dokument. Nechýbajú ani vtipné pasáže, ktoré knihu vhodne dopĺňajú. :-)
Napriek tomu, že nejde o žiadne veľdielo a občas sú tu trošku čudesnejšie pasáže (najmä tie okultistické), je to kniha, ktorá nesie určité posolstvo týkajúce sa slonov, pytliactva, zla páchaného na týchto zvieratách, tiež ich postupného vymierania. Z pohľadu Alice sú nám ponúkané rôzne vedecké poznatky týkajúce sa správania a zmýšľania slonov, ich pamäte a toho ako sa vyrovnávajú so žiaľom zo straty blízkeho potomka. Autorka upozorňuje na vážnosť tohto problému a je len na nás či sa nad týmto problémom zamyslíme. Viac viď v epilógu, nejdem bližšie prezrádzať. :-) Páčilo sa mi ako má autorka problematiku naštudovanú a svoju knihu konzultovala s viacerými odborníkmi, takže nejde o prvoplánový brak.
Napriek nedostatkom bola kniha pomerne pútavá a vďaka celkom prekvapivému záveru ju hodnotím štyrmi slabšími hviezdičkami a odporúčam ju ako oddychovku pre nenáročných čitateľov a milovníkov majestátnych zvierat, akými slony sú. :-)
Kniha je prvou z trilógie. Popisuje prierez životom hlavných protagonistov od základnej školy, cez strednú školu po skončení ktorej sa kamaráti rozídu a prežívajú svoje miestami príliš akčné životy, až pokým sa opäť, ako dospelí mladí ľudia nestretnú. Ide o veľmi silný a emocionálny príbeh nielen o priateľstve, ale aj o tom ako sa človek mení, vyvíja, formuje pod vplyvom druhých ľudí, ich názorov a zmýšľania. Kniha o tom kam je až človek schopný zájsť pri plnení svojich záujmov a cieľov, ako aj o zákulisných politických hrách, pretvárke, manipulácii, práci s masami, resp. „stádom“ a o tom ako to funguje a chodí „V tieni mafie“. No a vám miestami neostáva nič iné, len neveriacky krútiť hlavou.
Knihu napriek miestami častým a prehnaným erotickým scénam, ale vďaka strhujúcemu a pre mňa dych berúcemu záveru hodnotím piatimi hviezdičkami. :-)
No a niekoľko z množstva citátov v knihe :
„V politike sú vašimi najväčšími priateľmi tí, z ktorých sa vám najviac obracia žalúdok.“
„Na Slovensku bol človek buď sviňa, alebo nula, nič medzi tým.“
„Ste človek len natoľko, koľko máte peňazí. Inak ste nula, nikto, bez ohľadu na to, čo robíte, či vytvárate nejaké hodnoty, nezáujem. Potom sa nemožno čudovať, že veci vyzerajú, ako vyzerajú.“
„Zvedavosť je dobrá, len ak je v koryte, tak ako rieka. Mala by krajinou prechádzať a dotýkať sa iba jej brehov. Ak sa vyleje a prenikne príliš hlboko, je to katastrofa.“
„Ak chcete na Slovensku urobiť pre ľudí aspoň niečo, musíte byť skorumpovaný.“
„Finis coronat opus.“ – „Koniec korunuje dielo.“
Prvotina švédskeho autorského dua píšuceho pod pseudonymom sa venuje pomerne pálčivej otázke týrania a zneužívania detí. Hneď v úvode sa zoznamujeme s tromi ústrednými hlavnými postavami – vyšetrovateľkou Jeanette, ktorá rieši prípad utýraného chlapca, psychologičkou Sofiou a jej klientkou Victoriou. Kapitoly zo súčasnosti (písané z pohľadu toho, kde sa dej odohráva) sa prelínajú s tými z minulosti, ktoré vhodne dopĺňajú dej. Sú tu ešte aj iné kapitoly, ale to by som už „spoileroval“. :-) Páčilo sa mi, že každá z vyššie spomínaných kapitol bola písaná trošku iným štýlom. Avšak neubránil som sa pocitu, že niektoré strany boli len prázdnou vatou na vyplnenie deja. Navyše, krátke kapitoly robili dej mierne roztriešteným a dokopy mi to celé nesedelo. :-) Avšak všetko do seba zapadlo pár desiatok strán pred koncom, začalo to gradovať a otvorený koniec nabáda k okamžitému siahnutiu po pokračovaní tejto trilógie. :-)
Na slovenskej obálke sme nálepku len pre silné povahy nemali, myslím, ale, že knižku zvládne každý, pretože napriek téme, ktorou sa zaoberá, až tak drastická nebola. Ide o psychologickú knihu, obsahujúcu myšlienky a pocity ľudí zneužívaných v detstve, čiastočne thriller s detektívnymi prvkami, ktorú hodnotím tromi hviezdičkami. Hodnotenie prípadne zmením po dočítaní celej série.
Autor vo svojej prvotine zvolil pútavý námet (dvojice uväznené v tmavej kobke bez jedla a vody bojujú o život, pričom dostať sa z nej živý môže len jeden z nich). Dej sa postupne rozbieha na 343 stranách a keďže je kniha členená na 117 kapitol, číta sa pomerne rýchlo. Napriek tomu, že pasáže s uväznenými ľuďmi, ich správanie a psychika, boli pomerne dobre vykreslené, kniha miestami pôsobila povrchne a málo prepracovane. Postava hlavnej vyšetrovateľky Helen je ale sympatická, s vervou sa púšťa do vyšetrovania a postupne s kolegami odhaľuje všetky nitky vedúce k rozuzleniu zločinov. Záver ma celkom prekvapil. Kniha je príjemnou a nenáročnou oddychovkou, ktorú aj vďaka vyvrcholeniu hodnotím tromi silnými hviezdičkami, pričom si počkám aj na ďalšie autorove knihy. :-)
Na tohto autora som narazil čírou náhodou a po prečítaní anotácie som si knihu musel prečítať. :) Zaoberá sa dvomi pôvodnými slovenskými zločinmi, ktoré sa prelínajú a postupne čitateľa dovedú k pomerne napínavému rozuzleniu. Keďže autor je bývalý dôstojník kriminálnej polície, jeho poznatky a postupy sú na vysokej úrovni a autor nás necháva nahliadnuť aj do procesných úkonov, vypočúvaní a ďalších vecí spojených s vyšetrovaním zločinu. Takisto sa zoznamujeme aj so súkromným a vo viacerých prípadoch hektickým životom detektívov, pričom nechýba ani „vraždársky“ humor. :)
Štýlom mi kniha pripomínala knihy od Dominika Dána, takže priaznivcom tohto obľúbeného spisovateľa ju určite odporúčam. Napriek občasným chybám, gramatickým alebo štylistickým a faktu, že kniha trošku pôsobí ako neokresaný diamant ju hodnotím troma silnými hviezdičkami a dúfam, že nás autor poctí ďalšími kúskami. :)
Už od detstva ma fascinuje osud vo svojej dobe najväčšej, najluxusnejšej a "nepotopiteľnej" lode Titanic. Takisto mám veľmi rád aj Cameronov film a tieto dve veci boli hlavným dôvodom prečo som siahol po tejto knihe.
Kniha popisuje osud tejto fenomenálnej lode z troch perspektív - fakty, fikcia a film. Ilustrujú ju obrázky interiéru, exteriéru, rôzne zábery z filmu. Určite to nie je najlepšia kniha napísaná o Titanicu, napriek tomu som sa ale dozvedel nové informácie. Najmä v časti fakty. Kapitola fikcia, kde sa popisovalo, čo asi mohlo tragédiu spôsobiť, ma až tak nezaujala. Ale myslím, že pre fanúšikov Titanicu, ktorí si chcú obohatiť informácie je táto knižka vhodná. :)
No a skúste sa vžiť do role pasažierov a odpovedzte si na túto otázku. Dokážete to ?
"Jak těžké muselo být rozhodnutí opustit zdánlivě bezpečnou a pohodlnou loď, s rozsvícenými světly a hrajíci hudbou, jak těžký musel být krok z obřího parníku do některého z malých člunů, houpajících se na laně víc než dvacet metrů nad hladinou oceánu? Jak těžké muselo být rozhodnutí opustit manžela, druha, přítele - a to zatím v okamžiku, kdy nikdo nepochyboval o tom, že všichni mají stejnou šanci na záchranu."
Ďalšia kniha z mnohopočetnej série s Herculom Poirotom nás zavedie na anglický vidiek. Multimilionár Simeon Lee pozýva celú svoju rodinu na spoločné strávenie vianočných sviatkov, a to napriek tomu, že medzi nimi nevládnu práve horlivé vzťahy. Všetci pozvanie prijmu, avšak čakajú ich Vianoce, s ktorými nikto nepočítal. Starého pána nájdu zavraždeného vo svojej izbe.
Kto je vrahom ? Kto príde na stopu tohto hrôzostrašného zločinu, kde sa namiesto trúchlenia všetci členovia rodiny len navzájom osočujú a hádajú, ak nie práve Hercule Poirot so svojím bystrým zrakom a zmyslom pre najmenší detail ? :-)
Do detailov prešpekulovaná a napínavá detektívka s prekvapivým rozuzlením len potvrdzuje povesť kráľovnej anglickej detektívky. :-)
Veľmi vydarená autorova prvotina. Priznám sa, že som nemal veľké očakávania. Na knihe ma zaujalo najmä to, že dej sa odohráva v Žiline, kde žijem takmer celý svoj život.
Autor vytvoril dej s originálnou a dobre vykonštruovanou zápletkou so sympatickou hlavnou postavou detektíva a vraha, ktorého psychologické pohnútky sú výborne popísané, a to až do takej miery, že chápete prečo robí to, čo robí. A to čo robí si domyslite podľa názvu knihy – Požierač. :-) S tým sú spojené nechutné opisy, ktoré vás niekedy nútia knihu na chvíľku odložiť. A ten pocit, že takýto človek môže chodiť po uličkách, po ktorých chodíte takmer dennodenne aj vy nie je vôbec príjemný. :-)
Kniha má výbornú atmosféru, zvraty, pri ktorých som vytriešťal oči a miestami je aj vtipná. Odporúčam ju každému a hodnotím štyrmi hviezdičkami. :-)
4 kvalitné poviedky, to je to čo nám Stephen King ponúka v zbierke Bezhviezdna tma. Autor nám opisuje, ako človeka zmení zlo. Či už je to zlo, ktoré vstúpi do života farmára a jeho syna po zavraždení manželky, zlo ovplyvňujúce život spisovateľky Tess, ktorú znásilnia, zlo u človeka, ktorý sa záhadným spôsobom vylieči z rakoviny, či zlo, ktoré vstúpi do života ženy, ktorá po 27 rokoch manželstva príde na desivé tajomstvo svojho manžela.
Je to moja prvá poviedková zbierka od autora a musím uznať, že aj písanie tohto žánru autorovi ide na výbornú. Poviedky sú brilantne napísané, plné zvratov, naturalistických opisov hodných len Kinga a napínavé. Jednoducho sa pri nich nenudíte. A dokonca sa aj zasmejete na vetičkách vsunutých medzi nechutné opisy. :-) Za mňa najlepšia jednoznačne prvá a štvrtá poviedka, ale veľmi nezaostávajú ani ďalšie dve.
Knihu odporúčam a hodnotím plným počtom hviezdičiek. Teším sa, keď sa ku knihe niekedy znova vrátim. :-)
Na záver vetička z výborného epilógu : „Ak pôjdete na veľmi tmavé miesto – napríklad do domu farmára Wilfa Jamesa v Nebraske v poviedke 1922 –, mali by ste si so sebou vziať ostré svetlo a všetko si ním osvetliť. Ak nič nechcete vidieť, tak prečo, preboha, sa vôbec odvažujete vstúpiť do tmy?“
Mons Kallentoft v predchádzajúcich knihách vyčerpal všetky ročné obdobia, a tak tu máme Piate ročné obdobie. Áno, v tejto knihe, v poradí piatej s vyšetrovateľkou Malin Forsovou, sa postavy zamýšľajú aj nad tým, aké je v tom máji vlastne ročné obdobie – či jar, či leto, či sa vracia zima alebo je jeseň.
Vyšetrovaný prípad je pomerne zaujímavý, vraždy mladých žien, ktoré zrejme súvisia aj s nevyriešeným prípadom Marie Murvallovej, ktorému sa vo voľnom čase venuje práve Malin. Do toho osobný život a nikdy nekončiace problémy.
Podľa môjho názoru je kniha lepšie štruktúrovaná a konzistentnejšia ako predchádzajúce knihy, najmä prvá a druhá zo série, kde sme lietali s Malin a Zekem autom hore-dole za účelom nikam nevedúcich výsluchov. Samozrejme dlhé hodiny často strávime v aute aj v tejto knihe. A nič múdre sa nedozvedáme asi až po 350. stranu, kde som pri čítaní vety „Musíme se konečně hnout z místa.“ krútil hlavou.
Autor postupuje podľa svojej šablóny. Nie je predsa normálne, aby vrahom opäť bola pravdepodobne postava, ktorá sa objaví až v záverečných kapitolách knihy. Takisto ma neskutočne začína iritovať veta : Hodiny na palubní desce ukazují xy hodín. Nechápem rovnako, čo má autor proti Slovanom. Raz je ten najhorší Rus, inokedy Ukrajinec. A keď sa vyšetrovatelia nedozvedia ako tradične nič prevratné, pošlú na vypočúvanie Waldemara s jeho ojedinelými metódami. Ak sú toto tie pravé švédske, tak potom ďakujem za tie slovanské. :-) Takisto sa mi nepáčilo, že viacero postáv malo takmer identické myšlienkové pochody, týkajúce sa napr. Monsovho obľúbeného počasia.
Kniha bola miestami brutálna a nechutná. Niektoré obrazy o zle boli pekné. Avšak to nevyváži moje nesympatie voči Malin a samotný a megaakčný záver.
„Zavře knížku, jejiž četbou si krátila čekání. Přihlouplou detektivku příliš ambiciózního spisovatele z Linköpingu.“
Po napínavých udalostiach prvého dielu hrá svoju „Hru o tróny“ 5 kráľov. Ktorému sa podarí zvíťaziť a komu bude patriť koruna ?
Ak bol prvý diel tejto fenomenálnej ságy výborný, tak druhý diel je vynikajúci. Martin má nekonečnú fantáziu, skvelý štýl písania, ktorý nenudí a je absolútne nepredvídateľný. Dobre známe kapitoly písané z pohľadu hlavný postáv sa nám rozšíria o ďalšie nové, ktoré dej ešte viac obohatia. Každá kapitola má svoju úžasnú atmosféru a dokonca aj pri písaní vážnejších dialógov vás autor s úplnou nenútenosťou rozosmeje. A to najmä pri kapitolách s Tyrionom. :-) Martin vytvoril úžasný svet so skvelými postavami, vďaka ktorým sme „rozlezení“ po celých Siedmich kráľovstvách a nielen tých, spoznávame históriu, kultúru, náboženstvá či nové prostredia a všetko je to písané tak realisticky, že máte pocit, že sa toto všetko určite stalo. :-) Kniha je plná akcie, nečakaných zvratov, napätia, bojových scén a intríg, nikdy neviete, komu vlastne veriť.
Opäť musím pochváliť slovenské spracovanie knihy - krásna obálka, ornamenty pri každej kapitole, prehľadná mapka a takisto aj kvalitný preklad. Vidieť, že si vydavateľstvo Tatran dalo skutočne záležať.
Dej skončil otvorene na všetkých frontoch a človek má chuť hneď siahnuť po pokračovaní. :-) Ak som prvému dielu dal 5 hviezdičiek z 5, tak druhému pomyselne udeľujem 6 z 5. :-) Je to klenot v žánri fantasy.
„Trpaslíci sú boží žart...“ (Tyrion Lannister) :-)
Kniha Piliere Zeme je famózna a môžem ju len odporučiť. Niekedy som sa síce strácal v opise stavby katedrály, ale okrem napínavého a pútavého príbehu som si vďaka knihe objasnil aj nové pojmy. Vžil som sa s postavami a veril, že dobro zvíťazí nad zlom a katedrálu sa podarí postaviť. Teším sa na Na veky vekov. :-)
Štvrtá kniha s inšpektorkou Malin Forsovou sa odohráva na jar. Pri bankomate vybuchne bomba a obeťou sú dve malé dievčatká a viacero zranených osôb, vrátane ich matky. Kto za týmto zločinom stojí ?
K tomu sa samozrejme dostaneme, avšak ako aj pri ostatných knihách spleťou zbytočných, natiahnutých pasáži. Opäť autorovi neupieram poetický štýl, avšak niekedy je menej viac a pri štvrtej prečítanej knihe to už začína liezť trošku na nervy, niekedy trošku dosť. Malin konečne nepije, avšak má iné chute a človek sa zamyslí, či predsa len Malin alkoholička nebola príjemnejšia ako Malin pri chuti na iné veci. O tom, že je to nanajvýš nesympatická osoba, som sa presvedčil pri predchádzajúcich knihách.
Celá táto séria mi skôr pripadá ako Sága Malin Forsovej alebo Rodiny Forsovcov, ak chcete. Navyše, keďže v tejto knihe sa toho v živote Malin udeje celkom dosť, je kniha venovaná najmä jej osobnému životu. A riešenie zločinu je tým pádom len tak niekde v pozadí. Celá zápletka je čudne postavená, je tu málo akcie, vyšetrovanie štýlom, ako povedal jeden z inšpektorov, je len hrou na vyšetrovanie, práca je opäť neefektívna, s chybami a opäť ideme cestou nikam nevedúcich výsluchov. Hlavne, že sme odviedli kus dobrej práce a zajtra sa do toho znova oprieme, ako povedal Zeke. :-) Do toho dobre známe vsuvky zavraždených osôb, ktoré pôsobia miestami tragikomicky až úsmevne, ako aj samotná „komunikácia“ medzi dievčatkami a Malin. No a keď je už jasné, kam to celé vedie, opäť sa to celé ťahá, neustále filozofické úvahy tomu tiež nepridávajú a zrazu stopy pribúdajú a zločin vyriešime raz dva. :-) Asi si Mons povedal Hi, veď ja píšem detektívku. :-) Navyše neviem, kde spisovateľ zobral, že Malin je esom vo vyšetrovaní. Podľa môjho názoru sa schopnosťami nevymyká spomedzi svojich ostatných kolegov.
Takže opäť kniha neodlišujúca sa od predchádzajúcich troch v sérii, podpriemerná až priemerná, štýl opakujúci sa ako podľa nejakej šablóny. Záver je ako z céčkového amerického akčného filmu. Hodnotím ale tromi slabšími hviezdičkami a uvidím čo prinesie piata kniha v sérii. :-)
V druhej knihe zo série historických detektívok sa ocitáme v rudolfínskej Prahe. Dvojica Stein a Barbarič sa spoločne s kaprálom Jarošom po úspechoch a odhalení páchateľa v Banskej Štiavnici vydáva po stopách vraha, ktorý vraždí prvorodené deti významných katolíkov.
Vidieť, že autor má reálie a historické súvislosti dôkladne naštudované a písanie ho baví. Zavádza nás do pražských uličiek na sklonku 16. storočia a oboznamuje nás s politickou situáciou a prostredím tak celkovo - či už s hostincami, židovskou štvrťou, domami jednotlivých hodnostárov alebo pražskou vrchnosťou. Okrem akčných pasáží je kniha obohatená aj o tie vtipnejšie spôsobené okrem iného rozdielnosťou v povahách turkobijcu a katolíka Steina a voľnomyšlienkárskeho protestanta notára Barbariča. Páčilo sa mi aj používanie archaických výrazov, ktoré len umocnili pocit dobovosti.
Takmer do konca som netušil, kto za tým všetkým stojí, samozrejme nechýbali zvraty a prekvapenia, pričom jednotlivé stopy a vypočúvania nás postupne zavedú k páchateľovi týchto zločinov. Myslím, že na naše pomery je to veľmi solídna a vydarená detektívka a na spisovateľa tohto formátu môžeme byť a aj sme právom hrdí. :-)
Knihe nemám čo vytknúť, zdala sa mi prehľadnejšia ako prvá zo série a ostáva mi len sa tešiť na tie ďalšie, udeľujem jej päť hviezd. :-)
Príbeh tretej knihy zo série s Malin Forsovou sa tentokrát odohráva na jeseň. Vyšetrovací tím z Linköpingu vyšetruje vraždu bohatého podnikateľa Jerryho Pettersona, ktorého telo sa nájde na zámku Skogså.
No, nedá sa nebyť nekritický. :-) Neustále sa opakujúce informácie o počasí (tentokrát neutíchajúci dážď), mnoho myšlienkových pochodov všetkých postáv, nielen živých - áno, to je autorov svojský štýl, ktorý je originálny, avšak pri tretej knihe sa už stáva mierne nudným.
Podobne ako pri druhej knihe, aj tu partička vyšetrovateľov pôsobí amatérsky. Napríklad nasledujúci citát: „Cítí naléhavost a soustředení typické pro začátek každého vyšetřování vraždy, vědí, že si musejí pospíšit, postupovat co nejrychleji, jsou si vědomi toho, že s každým dnem pravděpodobnost objasnění případu klesá.“ – No a realita? Riešime vraždu štýlom 6 výsluchov za 4 dni, nepracujeme so stopami, viac sa vozíme v aute, ako pracujeme, nuž a s tým ničím, na čo sme prišli, schôdzujeme každý deň a točíme sa stále dookola.
Svoju neschopnosť a nedostatok stôp podobne ako v predchádzajúcej knihe hádžu na počasie: „Vyšetřovací mozgy se nejspíš teprve probouzejí z dřímot, zahalené mlhou stejně jako podzim.“ – Áno, v zime boli zamrznuté, v lete prehriate, dočkáme sa rozkvitajúcich mozgov v štvrtej knihe Jarní mrtví ? :-)
No a do toho opäť postava Malin Forsovej, vraj esa polície, ktorá je snáď nepolepšiteľná. Ak vám táto postava pripadala v predchádzajúcich knihách otravná, tak tu je priam neznesiteľná. Nevie čo chce, nerieši svoje vlastné problémy, ale upína sa na vyšetrovaný prípad a na vraždu Marie Murvallovej, je poznačená prípadom z druhej knihy – preto aj odporúčam čítať skôr Letní smrt a celkovo asi knihy čítať v poradí v akom vyšli. Jej vzťahy s rodinou idú dolu vodou, naopak množstvo vypitého alkoholu môžeme počítať na hektolitre.
Ostávam pri troch hviezdičkách a komentár zakončujem citátom Malin Forsovej, aspoň v tomto s ňou súhlasím: „Připadám si jako ve špatné detektivce, pomyslí si Malin. Skutečnost napodobuje fikci.“ A dodám, že tú skutočnosť napodobuje nie príliš dobre, napriek tomu, že riešený prípad bol pomerne zaujímavý. Avšak Mons má talent aj tú hŕstku dynamických a akčných pasáži napísať štýlom, že sa vám pri nich zatvárajú oči. :-)
Moja prvá skúsenosť s touto nórskou spisovateľkou, avšak desiaty prípad s inšpektorom Konrádom Sejerom. Kniha začína „nevinným“ žartíkom, ktorý nie je jediným. Žartíky pokračujú a naberajú na intenzite.
Štýl písania je priamočiary, bez zbytočných vsuviek, kniha sa rýchlo a dobre číta a dej plynie rýchlo. Postava Konráda Sejera je veľmi sympatická, ľudská, súcitná a všímavá. Kniha je písaná najmä z pohľadu obetí žartíkov, pričom inšpektor vystupuje skôr ako vedľajšia postava. Dozvedáme sa niečo z jeho súkromia, avšak žiadna spojitosť s príbehmi z predchádzajúcich kníh tu nie je, takže nič z predošlých prípadov nie je prezradené - preto ju môžete bez obáv čítať. :-)
Už od začiatku knihy je jasné, kto je vrah, autorka skvele vystihuje psychiku postáv. V podstate môžeme knihu nazvať sondou do duše chlapca, ktorému nebol dopriaty dostatok lásky, pričom tento komplex si rieši spomínanými žartíkmi - tie majú niekedy nečakané dôsledky. Koniec je zaujímavý a je na zamyslenie. :-)
Pre mňa jedno z najlepších diel, čo som od severských autorov čítal. Hodnotím ho štyrmi silnými hviezdičkami (tú piatu si nechávam pre prípadné ďalšie autorkine diela :-)).
V druhej knihe s policajnou inšpektorkou Malin Forsovou tuhé mrazy vystrieda horúce leto. Hneď v úvode knihy sa nám otvára prípad týrania a zneužívania mladých dievčat, ktoré sú vo veku Malininej dcéry a honba za šialeným vrahom sa rozbieha.
Je až neuveriteľné, ako sa autor vie zamerať na úplné zbytočné veci, nemožno mu však uprieť peknú poetickosť a vystihnutie atmosféry a prostredia. Avšak takmer na každej strane nás zahlcuje vetami o tom, ako je v Linköpingu teplo. Nebyť týchto miestami už trápne pôsobiacich poznámok, kniha mohla byť minimálne o 30 strán kratšia. :-) Takmer do polovice knihy sa prakticky nič nedeje a celý policajný tím pôsobí ako partička amatérov, pričom celé vyšetrovanie je nesystematické a prebieha štýlom: „Aha, skúsme ísť ešte raz za touto osobou, možno nám povie nejaké ďalšie dve múdre vety. A teraz skúsme ísť sem a teraz zase naspäť, možno nám ešte niečo tají.“ Tím sa tvári ako horlivo maká, dokonca aj po víkendoch, a dokopy nič nevedia. Možno je to spôsobené zaparením mozgov a neschopnosťou myslieť v dôsledku neustáleho a neutíchajúceho tepla. :-D Zápletka je navyše trošku zvláštne postavená, rovnako aj stopy, ktoré sú pri vyšetrovaní nájdené.
No a do toho postava Malin, ktorá je dosť nesympatická, nevyrovnaná a zakomplexovaná osoba. Vyfarbuje sa hneď na prvých stranách ako alkoholička, osoba, ktorá nevie čo chce, na jednej strane túži po svojom exmanželovi a o pár riadkov nižšie sa váľa v posteli s novinárom Danielom Högfeldom. Takže veta z titulnej stránky, že Malin je najtalentovanejšou policajtkou Švédska, bol asi len taký vtip na úvod. :-)
Celkom som si ale obľúbil postavu Waldemara. Jeho veta : „ Ku.., tu to ale klouže.“ je pre mňa pamätnou. :-)
Napriek tomu, druhá polovica knihy plynie pomerne rýchlo a koniec je dosť akčný, pre mňa oveľa lepší ako záver prvej knihy, pričom vraha som podobne ako v prvej knihe uhádol. Jablká často spomínané v prvej knihe sa tu až tak často nevyskytovali, avšak vyvažovalo ich neustále opakovanie toho, ako je horúco a neznesiteľne. :-) Za mňa hodnotím troma hviezdičkami a som zvedavý, čím nás Mons prekvapí v tretej knihe – Podzimní vražda (snáď nie neustálym padaním listov zo stromov :-D).
Prvotina Andersa de la Motta je písaná z pohľadu dvoch hlavných postáv - zlodejíčka Henrika Petterssona, alias HP, tridsiatnika bez práce, skrachovanca, človeka, ktorého si aj vďaka hláškam a myšlienkovým pochodom určite obľúbite, a Rebeccy Norménovej, policajnej inšpektorky vyrovnávajúcej sa s traumou. Všetko sa začne nájdením mobilného telefónu, ktorý HP zadáva rozličné úlohy, najskôr jednoduché, prechádzajúc až po tie zložitejšie. Téma knihy je originálna a kniha je písaná pomerne pútavo, pričom zvraty dodávajú na akčnosti. Človek sa pri čítaní zamyslí, či všetko, čo sa deje, nie je súčasťou Hry. Autor slušne využil svoje poznatky z práce bezpečnostného analytika, ako aj policajta. Knihu odporúčam a pokračovanie - Šum - na seba nenechá dlho čakať, pretože koniec bol vskutku zaujímavý. :-)
Metro 2034 je voľným pokračovaním knihy Metra 2033. Moja prvá otázka a šok pri čítaní bol : „Kde je Arťom ?“ Udalosti v knihe sa odohrávajú po udalostiach v Metre 2033, ale s inými postavami, aj keď jedna je dobre známa z prvej knihy. Ku koncu je mierne prepojenie s prvou knihou a vysvetlenie. Dej je popisovaný z pohľadu viacerých postáv, ale mňa kniha napriek tomu nudila. Boli tu akčné pasáže, ale na úkor častého filozofovania postáv, celé mi to nejako nesedelo, konanie postáv bolo niekedy zvláštne a čítalo sa mi to zle. Plusom je, že sa autor opäť zaoberá otázkou, kde až konanie človeka môže zájsť a naznačuje aj čo sa vlastne s civilizáciou stalo, inak neprináša oproti prvej knihe nič originálne. Knihu hodnotím troma slabšími hviezdičkami.