Maryan komentáře u knih
Orwell by sa divil, koľko vecí sa skutočne udialo tak, ako opisoval vo svojej budúcnosti. A my sa budeme diviť, koľko vecí sa ešte len udeje tak, ako Orwell napísal. Totalita začína jednoliatym myslením, jedným názorom, jedným pohľadom. Takým názorom, ktorý bude odsudzovať názor iných. A to nielen odsúdením slovným, ale aj väzením, či likvidáciou nepohodlných.
(SPOILER) Túto knihu je možné určiť premýšľavým skupinám ľudí, ktorí z nej vydolujú hlboké psychologické zvraty a myšlienkové pochody.
Kniha spadá do obdobia rastúceho liberalizmu, zvlášť medzi učencami a vyššie postavenou triedou. Nejde len o obraz Ruska, ktoré táto nová vlna zasiahla, ale vôbec vyspelého vtedajšieho sveta - Európy a Ameriky. Zavrhuje sa starý svet zo svojimi pravidlami, ku každej životnej otázke sa pristupuje s novým pohľadom.
Tak sa hlavný hrdina - Raskoľnikov - ocitá na okraji jedného i druhého sveta, pričom si vyberá ako učenec pokrok. A to nie hocijaký pokrok, lež si stavia pred oči otázku, či je možné zabiť človeka, ak pôjde o dobro spoločnosti? Sám si chce vyskúšať svoj vlastný model, kde sa vidí ako nadčlovek, ktorý musí obetovať iného človeka, aby napokon smrť bola prospešná iným a on zožal slávu. Raskoľnikov spácha vraždu na starej lichvárke, k čomu sa pridá ako bonus vražda ďalšej osoby, ktorá nešťastne vstupuje do deju. Tu prichádza na rad svedomie, ktoré ho dovádza do šialenosti, ako aj strach z odhalenia napriek tomu, že nemal pri vražde svedka.
Tak ho postupne začína dobiehať stará škola zákona a poriadku. Starý svet ktorým opovrhuje, si ho nachádza a presviedča ho, že svedomie a Božia norma, je postavená ďaleko vyššie, ako novátorské objavy rozumu.
Raskoľnikov naráža na dve ďalšie postavy, ktoré prezentujú starý a nový svet. Soňu, ktorá je vysoko morálnou osobou, milujúcou, veriacou ženou. Na druhej strane je tu pán Svidrigajlov, ktorý prezentuje nový liberálny svet postavený na voľnosti až zvrátenosti. Svidrigajlov končí presne podľa očakávaní, keď spácha samovraždu potom, ako odhaľuje hlavnému hrdinovi svoje zvrátené zmýšľanie a sexuálne harašenie.
Tak je ukázaná hlavnému hrdinovi cesta, kde by mohol skončiť, napriek svojej chytrosti, odhodlaniu a bezohľadnosti. K tomuto činu má veľmi blízko, keď stojí na brehu rieky a skúša do nej skočiť, keď jeho zločin je odhalený. Východiská sú dve - buď skončiť svoj život, alebo vypovedať o svojom zločine, nechať sa odsúdiť na Sibír do väzenia.
Napokon ho drží pri živote stará škola - Soňa. Ona sa presťahuje za ním na Sibír, kde ho neúnavne navštevuje, ale on je voči nej bezohľadný, pretože sa drží neprestajne svojich nových myšlienok pokroku a nepripúšťa si, že by mal byť ako Soňa. Dokonca ju nenávidí v istom zmysle, pretože sa domnieva, že mu bude kázať morálku, či dokonca hovoriť evanjelium, ktoré starý svet najviac reprezentuje.
Raskoľnikov sa viac a viac uzatvára do seba, až pokiaľ Soňa neochorie a on pochopí, čo všetko pre neho znamená, keď k nemu neprichádza. Ona je stelesnením starého poriadku, poctivosti, dobroty, lásky, vytrvalosti a vernosti. Tieto cnosti - tak smiešne pre hlavného hrdinu - objavujú aj ostatní väzni, keď ju spoznávajú pri vytrvalých Raskoľnikovových návštevách a vysoko si ju zamilujú.
Napokon si hlavný hrdina vyberá starý svet, pod tlakom lásky a dobroty od Soni. Nový svet mu prinášal len prízraky, strach, až šialenosť. Starý svet dáva človeku pokoj, bezúhonnosť, ticho.
Sám si vypýta na záver evanjelium, pretože chce byť ako Soňa, chce zmeniť myslenie, keď pochopil že nový smer končí katastrofou, ako skončil Svidrigajlov, ktorý si ešte pred smrťou pohladil temnú dušu, rozdaním svojho majetku chudobným rodinám, ako aj samotnej Soni, ktorá vďaka týmto peniazom udržuje svoj pobyt v blízkosti Raskoľnikovova.
Hlavný hrdina si napokon vybral čo uznal na lepšie, napriek tomu že musí vo väzení pobudnúť ešte 7 rokov. Ale ako píše autor - to už je iný príbeh, ktorým sa kniha nezaoberá.
Bol som skeptický k tejto knihe. Už len ten názov. Čo mi môže kniha dať? Ku knihe treba pristupovať takto. V prvom rade sa treba naladiť humorne. Na každej strane je množstvo jasných, ale i skrytých humorných situácií a výrokov. Druhá vec - kniha bude problémom pre málo rozhľadených ľudí, ktorí nemajú veľa informácií o 20. storočí. Dej je totiž rozdelený na súčasnosť - zápletku - a minulosť starca, ktorý bol pri veľkých dôležitých udalostiach v 20. storočí. Tieto dva deje sú pre znalých histórie tak vyvážené, že preskok zo starcovej minulosti, k súčasnej zápletke čitateľa až nahnevá, pretože spisovateľ urobí seknutie v tom momente, kedy je to najzaujímavejšie. To platí aj opačne. Samotná postava starca je fascinujúca. Je to flegmatik, ktorého nič nemôže rozhádzať, okrem smrti svojej mačky. Jeho odpovede a priebeh dialógov, zvlášť s vysokými politikmi, či svojimi mučiteľmi, totálne prekrúca bežné zmýšľanie človeka a jeho stádovitosť - predpokladané odpovede. Starca nevyvedie z miery vôbec nič. Ani to, že nemá vzdelanie, napriek tomu sa okolo neho točia milióny, že si ako špecialista na výbušniny odpáli dva krát dom, ani rokovania s najvyššími predstaviteľmi štátov. Napokon má charizmu, keď dokáže ľudí rôznych názorov a pohľadov, skĺbiť do jedného celku. Jeho heslo znie: všetko je tak ako má byť a bude tak, ako bude. :-) Ak sa chcete dozvedieť, ako bola vynájdená atómová bomba, prečo vyhorel Vlaidvostok, ako bol odhalený tajný Sovietsky agent v Paríži, prečo nevyšiel atentát na Churchila, ako a prečo zomrel Stalin, či kto zachránil fašistu Franka a mnoho ďalších pikošiek, nenechajte si túto knihu ujsť. Veľa vám toho odhalí. :-)))
Práve som dočítal toto Carterove dielo. Ako vždy, malo to dynamiku a nedalo sa prestať. Už v druhej knihe čo som čítal (prvá bola jeden za druhým), Carter ukazuje spravodlivosť bez súdu pre obete, ktoré trpeli. Až nato, že vrahovia svoju odplatu uskutočňujú až brutálnym spôsobom. Na jednej strane chápeme tých, ktorí prežili ťažké šikanovanie, čo sa podpísalo na ich psychike a budúcom živote, na druhej strane odplata je neprimeraná. Ak by neexistovali súdy, polícia, zákony - počet podobných odplát by rapídne narástol. Kto by človeka zastavil, keby nemal nad sebou kontrolu? Svedomie sa dá umlčať a čo potom? Zlodeja už neštve že niečo ukradol, ale že neukradol niečo keď mohol...
Síce pre ženy, ale zaujal ma jazyk tej doby a hlboké myšlienky. Rozjímania so svojou dušou, sledovanie správania myslenia, pocitov, rovnováha medzi nimi - zaujímavé čo do hĺbky. Pre povrchných ľudí dnešnej doby - ťažké čítanie.
Veľa mužov nehodnotí ženské knihy, alebo knihy pre ženy. Buď sa hanbia a sú ticho, alebo takými knihami opovrhujú. Myslím že robia chybu. Tiež si rád prečítam thrillery a rôzne brutálne knihy, ktoré radi muži čítajú a hodnotia. Na druhej strane by som si nedovolil opovrhovať autormi, či skôr autorkami, ktoré píšu iným štýlom, ako knihy, ktoré sú výhradne určené ženám. S tým sa nedá súhlasiť. Prečítal som si túto knihu v podstate so zatajeným dychom. Niektorí mali výhrady k prvej časti, ale tá bola o zlatokopke a jej nevinnom spadnutí časopisu. To sa ďalej krásne rozvíjalo a dobre sa to čítalo. Zvlášť psychologická časť, ako premýšľa taká žena a čo hovorí. Slová totiž súperia s tým, čo nosí v hlave. Druhá časť bola pohľadom z inej strany a tretia časť bola happy endom - vynikajúcim záverom, končiacim spravodlivosťou. Trochu mi niektoré časti pripomínali knihu - za zatvorenými dverami - kto nečítal - odporúčam tiež. Naozaj dobré dielo, veľmi jednoduché a pritom precízne spracované. Všetko niečo stojí, nič nie je zdarma. Dokonca sa hovorí, že veci zdarma sú tie najdrahšie. Táto kniha to krásne potvrdila...
Nie je ani tak problém zaradiť tento dokument ako spis, ktorý sa napĺňa pred očami ľudí, ktorí ich majú radšej zatvorené - ale - od ich objavenia sa neprestajne potláča ich pravosť. Tu je celý zoznam, ako sa už vyše 100 rokov, snažia zainteresovaní potlačiť pravosť spisu: https://www.jaks.sk/dokumenty/knihy/Prave_Protokoly_sionskych_mudrcu-Ulrich_Fleischhauer.pdf
Po mojom omyle, začať čítať Cartera až od piatej knihy, som začal čítať od jednotky. Kniha mala spád ako nikdy a záver bol excelentný. Rozhovor Huntera s vrahom som si čítal asi tri krát spätne. Dokonalosť vraha spľasla ako bublina. Týmto som si dal Cartera na prvé miesta mojich najobľúbenejším kníh a keďže mám pred sebou ešte osem jeho diel, teším sa na ďalšie, ako si ich budem postupne vychutnávať. Vynikajúce dielo.
Pekná história jednej rodiny, zvlášť tie nečakané úmrtia. Ak sa Kate pýta, prečo sa dejú v jej živote také veci, ani raz sa nepozrie sama na seba. Ona je príčinou všetkých nešťastí, ktoré sa jej stali.
Carter je u mňa top 1. Táto kniha sa na na môj vkus Cartera rozbiehala postupne. U neho to nie je zvykom. Carter nastolí parádny kurz a ide v ňom na 150%. Hneď od podlahy ukáže vraždu, ktorá berie dych. Tu sa trošku na počiatku zahrával s čitateľom, vrážd bolo viac za sebou a až neskôr odhalil zmysel a postupnosť. Nuž, ale keď to odhalil, potom to bol nárez! Ako vždy Carter nesklamal. Keď som sa na čítačke kníh dostal na číslo 40%, nešlo to zastaviť, aby som neskončil na 100%. Proste - jízda... :-)
To som čítal ešte ako chlapec, tú knihu mám stále doma. Pamätám si, ako sme potom hľadali po sídlisku rôzne záhady a chodili s baterkami do pivníc starých domov. Chceli sme byť jednoducho pátračmi. :-)
Kniha mohla mať 80 strán. Námet bol dobrý, ale mnohé kapitoly mohol človek úplne vynechať bez toho, aby knihu prečítal a porozumel jej.
Prvá kniha tohto autora, palec hore. Kto by tomu len mohol uveriť, že dobrovoľný skok z mosta nie je sebevraždou, ale vraždou? Výborný psycho román...
Toto som čítal na vojenčine, čo bolo takmer pred 30 rokmi. :-) Bolo to v nejakej dvojdielnej edícii. Veľmi som sa na tom príbehu bavil, bolo tam množstvo skrytého humoru. Tú knihu si potom prečítal ďalší ,,spolubojovník", ktorého tiež veľmi bavila. Mal by som si ju prečítať znovu, pretože na dej padla hmla, detaily som už zabudol.
Som rád že som bol dieťa socializmu, kde sme mali špičkové školstvo (vtedy sme sa smiali z USA, aké majú hlúpe deti, ktoré ani nevedia kde je Európa - dnes ich naše deti dobehli), šport, veľa pohybu, hier, kamarátstva.
Politiku sme vôbec nevnímali. Rodičia chodili pravidelne do práce, z ktorej im nehrozil výhadzov, mali na nás čas, keďže nepodnikali a nehonili sa za peniazmi. Vôbec času bolo more - nikoho netrápilo, že je v obchode rada.
A počúvať rádio Hlas Ameriky? Tej Ameriky, ktorá mala okrem dvoch prezidentov - zvyšných prezidentov presvedčených - utajených komunistov??? (Viď. kniha bývalého ministra vnútra Palka - Levy prichádzajú).
Otec, Hlas Ameriky naladil tak dva razy - nezáujem. Okrem povaľačov z Charty, sa bežní ľudia starali o svoje veci - svoje domovy, väčšina ľudí mala chaty, dovolenku v Juhoške alebo v Bulharsku.
Chyba bola v tom ako sme si naivne mysleli, že na západe sa žije lepšie, tešili sme sa, keď spadla železná opona. Keď nám Jakeš predpovedal, že budeme otroci vo vlastnej krajine, nedbali sme na jeho slová, vysmiali sme sa mu.
A dnes, keď nie sme už deti, sme súčasťou vysnívaného západu, na nič nemáme čas. Ľudia sa prestali zdraviť, prestali chodiť na spoločné opekačky v práci, so susedom, s priateľmi. Robíme nadčasy, deti nám rastú poza chrbát, vychováva ich západný braiwashing skrze zvrátené rozprávky plné násilia.
Bojujeme s elektronikou, aby naše deti chodili von ako sme chodili my, ale vonku nie je nikto - všetky deti sedia za TV, počítačmi, hernými konzolami, kde hrajú futbal a hokej na obrazovke, ktoré sme my hrali vonku v pote tváre.
Dalo by sa veľa písať o tomto období, hľadať negatíva a pozitíva. V dnešnej dobe ešte nevyšla kniha, ktorá by ukazovala na pozitívne stránky socializmu. Tak ako socializmus eliminoval západ, západ dnes eliminuje socializmus. Oba systémy sa navzájom vytesňujú.
Aj keď sa knihy snažia vykresliť aj nejaké pozitíva, všetko napokon končí v akej temnej dobe, v ktorej ľudia údajne žili. Menšina vždy hovorí za väčšinu. Menšina ktorá bola nespokojná, tvrdí že všetci boli nepokojní.
Naozaj boli ľudia nešťastní, keďže dostali byt zdarma, mladomanželské pôžičky bez kriváckych úrokov, z práce ich nikto nevyhadzoval a času mali toľko, že nevedeli čo s ním.
Áno, nemali spotrebiče SONY, ale mali TESLU, nemali Mercedes autá, ale škodovky, ktoré vydržali 30 a viac rokov, dali sa opraviť na ,,kolene". Áno, nemohli nadávať na systém v ktorom žili, ktorý bol sociálny. No ľudia boli spokojnejší a šťastnejší ako dnes. A my deti? Hokejka, korčule a hybaj na jazero...
(SPOILER) Rozpačité dielo. Najprv kniha ide, potom sa zastaví a začne objasňovať historické pozadie, až sa opäť vráti do reality. Knihe chýbalo napätie, hlbšie zatiahnutie čitateľa do deja, málo zvratov.
Ostrieľaný čitateľ očakával hlbšie objasnenie intríg Carla. Očakával by otázku, či otec týchto bratov bol skutočne násilník zo svojej vôle, alebo Carl ho zatiahol už ako mladistvý pre svoj prospech k tomuto činu, čo nie je až také nemožné, ak sledujeme Carla v jeho neskoršom živote, čoho je skutočne schopný a tohto by schopný bol. Carl zneužíval Roya ktorý po ňom všetko zametal. Po takom zistení, že Carl zvádzal otca (čo sa mnohým ľuďom môže zdať až nereálne, ale v reále sa to okrajovo stáva) by Roy musel ľutovať čo urobil rodičom, kniha by mala väčší spád.
Mal by sa potom Carl báť Roya, alebo Roy Carla? To mohlo byť napätie, ktoré by knihu rozprúdilo. Obaja boli schopní všetkého a obaja dokázali v sebe nosiť chladnú krv v horúcich situáciách.
Shannon mohla hrať skutočne na dve strany. Aj na bratov, byť zároveň v kontakte s niekým ďalším. Mohla pokojne ťahať oboch bratov za nos, aby stáli proti sebe. Veď prišla ako cudzí človek do rodiny, keď mohla byť váhami intríg a odhalení Oprganovcov.
Napokon explicitne v knihe nie je vypovedané ani to, či skutočne dieťa patrí tomu, kto si myslel že je jeho. Jednoducho psychologický podtón tejto knihe chýbal. Bol iba vypovedaný príbeh.
Dnes sa autori snažia o to, aby človek stál na strane zla a zosmiešňoval dobro. Tak tí zlí sú šikovní, na ktorých strane máme stáť - a hľadajúci pravdu, zostávajú v roli hlupákov. Policajt ktorý pátra po smrti vlastného otca, je na smiech v celej knihe, kde síce má stopu, ale autor z neho urobil hlupáčika.
Podpis Carla ohľadom pozemku, mohol byť tiež dobrým ťahom Shannon, keby kniha mala väčšiu hĺbku.
Snažím sa vyhnúť deju, pokladám skôr otázky, ktoré vychádzajú z ostrieľaných čitateľov, no nenachádzame odpovede, kniha sa nimi ani len okrajovo nezaoberá.
Postavy sú nedotiahnuté. Iba spomenuté. Grete by si zaslúžila hlbšie skúmanie jej srdca a hlavne intríg, ktorými celý život žila. Podobne by sme radi nazreli do hláv a sŕdc ďalších hrdinov. Kniha je totiž napísaná len zo strany Roya, čo ju ochudobnilo. Knihe by pomohlo, keby sme videli do hláv ďalších postáv, ktoré sú len rozmazaným nezaostreným objektom Royovej hlavy, keď sa v jednej chvíli zaostria, následne opäť zamlžia.
Takže po dlhšej dobe opäť ma severská literatúra nenadchla, snáď teraz siahnem po niečom, čo bude pôsobiť hlbším dojmom, kde sa udejú zvraty a predpoklady, ktoré sa v hlave zrodia s veľkým údivom, až nemožnosťou, že by sa takto veci mohli mať...
Začalo to dobre, pokračovalo priemerne a skončilo mizerne. Kniha plná nadávok a natiahnutého príbehu. Nevyzretý spisovateľ, ktorý má za sebou dobrú reklamu a sponzorov.
Moja prvá kniha od Cartera. Ani som netušil, že som skočil do rozbehnutého vlaku. Nevedel som, že toto je už jeho piata kniha - alebo - možno som to prehliadol. Až keď som čítal spoločné zážitky Huntera a Garciu, zvlášť sa tam spomínalo ukrižovanie Garciu, zistil som, že tieto dve postavy sa spolu vyvíjajú v Carterových knihách. Čo dodať o samotnej knihe? Detektívky nemám až v takej obľube ako thrilery. Podľa hodnotenia som bol na túto knihu zvedavý a prišlo - prekvapenie. Výborné dielo. Zvlášť od človeka - autora - ktorý študoval psychológiu, správanie sériových vrahov a dokonca s nimi vyjednával. Takže autor píše o tom, čo sa premieľa v hlavách šialencov. Po prečítaní som nahovoril aj ženu, upozornil som ju však na desivé mučenia. Nechcela počuť, ale po prečítaní tejto knihy, sme začali kupovať ďalšie diely - tentokrát sme začali od jednotky. Je ťažké nájsť potom za Cartera adekvátnu náhradu...
Niektoré tipy sú fajn. Veľa vecí som dávno predbehol. Najprv sa autor snaží o detox, radikálny detox - 30 dňový offline, no na konci aby neurazil, dáva tipy ľudí, ktorí pracujú aj niekoľko hodín na sociálnych sieťach, ale údajne sa do nich nenamočili a sú nad vecou. Kniha je tak nevyrovnaná. Nejde do hĺbky a mnohých nápadov, ktoré ľudia vyskúšali a fungujú. Dávať za vzor prezidentov, slávnych ľudí, alebo ľudí ktorí prešli cashflowom a sú za vodou v mladom veku - ako títo ľudia ktorí už nemusia pracovať, trávia svoj čas - predsa je tu cítiť amerikanizmus a psychický útok na jeho kultúru, aby snáď bola dobrá predajnosť.
V každom prípade ľudia sami začínajú cítiť tlak zo strany médií, TV, filmového priemyslu, mobilov, aplikácií a všetkého toho balastu, ktorý nielenže nedokáže ľudskú dušu uspokojiť, ale ju doslova ničí, v kolobehu neprestajného opakovania rovnakých úkonov - lajk sem, lajk tam, komentár sem, komentár tam, sledovanie správ, ktoré sa každou hodinou menia a zavrhujú predošlé. Človek potrebuje analog, skutočný život, ktorý sa neprestajne mení, neexistuje ani jedna chvíľa rovnaká ako druhá. Ľudská duša potrebuje skutočný život, využiť všetky svoje vnemy, nielen obraz a zvuk.
Ako návod pre začiatočníkov je kniha fajn, zvlášť niektoré vybrané kapitoly, no pre ľudí, ktorí pochopili problémy digitalizácie - od nepotrebností k podstatným veciam a vzťahom - nemá autor toho veľa čo ponúknuť...
Kniha má svoje tempo. Pre čitateľov ktorí túžia po veľkých zvratoch, kapitolách ktoré nútia čitateľa okamžite začať čítať kapitolu ďalšiu, môže byť kniha sklamaním. Nejde o senzácie-chtivý román, ale ako som naznačil - kniha ide svojim tempom, neutíchajúcim, neprestajne sa valiacim, až do samotného záveru. Číta sa veľmi dobre už od prvej strany. Dá sa doslova vychutnať každá stránka, i keď sa v danom momente nič nedeje. Také to kľudné tempo knihy, má v sebe neprestajne určité napätie. Je to moja prvá kniha od tohto autora a som veľmi spokojný, nebol som nadšený že kniha už končí. Preto siahnem po ďalších častiach, ktoré predpokladám, že pôjdu v podobnej stope, akéhosi neprestajného pochodu až do samotného záveru. Zvláštny štýl písania, ktorý ma v tomto chaotickom rýchlom svete (ktorý túži po akčnosti a neprestajných zvratoch), zvláštne oslovil a nepustil...