Michaleus komentáře u knih
Čítal som už veľa kníh od Kinga. Ani pri jednej som nepocítil nejaký významnejší strach. A tak, stojac na stolčeku pri obrovskej knižnici môjho priateľa som si vybral túto knihu a pustil sa do nej, mysliac si, že pôjde o ďalšiu tuctovku.
Mýlil som sa. Veľmi som sa mýlil.
Kniha vo mne zanechala veľkú stopu. Kingov prirodzený rozprávačský talent a vynikajúce vykreslenie psychológie hlavných postáv vás nenechá chladnými. Začiatok knihy pôsobí nevinne, ba až komicky, v strede knihy to už začne byť psycho a v určitom momente som musel prestať čítať a vydýchať sa (áno, pri tej príhode so sekerou). King dokáže neuveriteľne verne popísať psychopatiu a pri niektorých pasážach je zjavné, že na knihe spolupracoval so psychiatrami.
Vrelo odporúčam.
K tejto knihe som sa dostal takto: prečítal som si knihu 1984 od rovnakého spisovateľa a nesmierne ma zaujala. Vyhľadal som si viac kníh od tohto spisovateľa a jednou z nich je aj Zvieracia farma. Ide v nej o to, že zvieratá sa zmocnia farmy a pretvoria ju podľa svojich predstáv. Niektoré zvieratá na farme ale túžia po moci a preto zavedú kasty a verejné popravy. Verejne hanobia prasa Snehuliak, ktoré ušlo z farmy kvôli poštvaným psom a vyhlasujú ho za verejného nepriateľa číslo jeden. Stratí sa úroda? On to urobil! Spadne mlyn? Je to jeho práca! Niekto ukradne mlieko a vajcia? On je páchateľ! Autor sa v nej drží svojho štýlu a prakticky ide o rovnakú tému ako v knihe 1984. Opisuje spoločnosť, ktorá je pod krutou nadvládou. Vláda (v tejto knihe je to prasa Napoleon) drží svojich občanov
v štichu vyhláseniami o veľkom blahu a o tom, koľko obilia vypestovali tento rok. Spomienky na starý život sú potláčané a spolu s ním aj akékoľvek prejavy vernosti starému systému a starej vláde. Mláďatá sa musia už od malička podriaďovať tyranskému režimu, pravidlá,
ktoré pred rokmi slávnostne spísalo prasa s menom Major, sa upravujú podľa prasacích potrieb.
Celkovo na mňa kniha urobila dobrý dojem, jediné, čo by som jej vytkol, je to, že je až priveľmi podobná knihe 1984.
Podľa môjho názoru jedna z najnedocenenejších kníh od autora. Cujo si podľa mňa zaslúži oveľa viac pozornosti ako napríklad "The Shining". King ju síce písal prakticky celý čas závislý na alkohole, čo nie je veľmi chvályhodné, ale ide o pútavé dielo, ktoré vás udrží pri knihe celý čas. Trochu ma nudili vedľajšie dejové linky (krachujúca reklamná agentúra, Steve, Výlet) kniha sa podľa mňa mohla pokojne skrátiť a King ju mohol vydať v niektorej zbierke poviedok.
Zo začiatku som považoval Cuja za takého "ňu ňu ňu" psíka, postupom času ale vo mne (a myslím, že i v iných čitateľoch) vyvolal pocit hrôzy a už len samotné slovo "Cujo" v texte spôsovovalo zimomriavky a očakávanie ďalších desivých udalostí. Myslím, že pri Kingovi je to už viacmenej jasné, no nedá mi nespomenúť fantastický psychologický vývin hlavných postáv.
Mojim najobľúbenejším románom od Kinga stále ostáva Misery, no Cujovi stačilo naozaj iba trochu a mohol sa stať mojim číslom jeden.
Čítanie inak, ako vo forme klasickej tlačenej knihy ma nikdy nechytilo. Napriek tomu som si v lete 2016 na iBooks zaobstaral toto vyslovene klasické dielo a na ďalších pár mesiacov sa pre mňa stalo čítaním číslo jeden. A to, že elektonické čítanie nemám rád a predsa som túto knihu prečítal, je len ďalším dôkazom, že táto kniha dokáže zaujať v hocijakej forme.
Táto kniha je zvláštna v tom, že hoci si ju nemusíte obľúbiť ako celok, budete ju milovať. To vďaka mimoriadne zaujímavým a vtipným postavám. Mená, ktoré boli v tejto knihe, snáď ani nemusím vypisovať. Užijú si hlavne empatickí čitatelia, ktorí sa naozaj vžijú do (občas smiešnych) Švejkových starostí. Takýto okamih nastane napríklad v prípade, keď Švejka považujú vo vojenskej nemocnici za simulanta, či keď ho odsúdia na trest vo väzení. Máte zmiešané pocity - na jednu stranu vám Švejkove problémy prídu zábavné, na stranu druhú je vám ho ľúto.
Jazyk používaný v tejto knihe je síce miestami archaický, je ale čitateľný a dokonca pútavý. Miestami (ale naozaj iba miestami) je dej dokonca morálne obohacujúci, hovorí o hrôzach druhej svetovej vojny či o tom, prečo by sa takáto vojna nemala odohrať znovu. Osobne si myslím, že túto knihu mnohí zaškatuľkujú ako šialenú hlúposť, obsahuje ale veľa múdreho a pre mňa ide rozhodne o české dielo číslo 1
Moja prvá Kingovka. Atmosféra bola slušná, kladné postavy sympatické a hlavne som celý dej cítil to, čo hlavné postavy. Bolo to, akoby som bol v ich hlavách. Ale strach som nepocítil ani raz a to je pre mňa malý mínus. Teším sa na ďalšie knihy od S. Kinga a vrelo odporúčam.
Dobre, toto by som nenazval hororom, skôr psychologickou drámou. Príbeh šikanovaného dievčata vyrastajúcej vo veľmi zlom prostredí má temne budovanú atmosféru od začiatku do konca. Príbeh sa dá síce ľahko predvídať, napriek tomu máte stále temnú predtuchu a dúfate, že príbeh sa nebude vyvíjať tak, ako čakáte. Pri veľkolepom závere autor využíva zvláštnu psychológiu - chvíľu máte pocit, že je už všetko v poriadku a nikto nebude zomierať a zrazu BUM - ďalších 60 úmrtí.
Ako každá kniha, aj táto má svoje nevýhody - veľmi ma iritovali vsuvky z novín a kníh a tiež sa mi nepáčil mierne zmätočný štýl autora. Áno, vsuvky mierne dopĺňali atmosféru, ale za cenu toho, že sa čitateľ môže stratiť v deji, to rozhodne nestojí.
Môj celkový názor na túto knihu je taký, že ako prvotina je úžasná. Málokto vie napísať svoju prvú knihu tak dobre, ako Stephen King. Páčila sa mi dokonca viac ako Osvietenie. Veľmi odporúčam a nebyť otravných vsuviek, dám 5 hviezd.
Táto kniha zmení váš život.
Na veľa vecí sa budete pozerať s iného uhla pohľadu a hlavne sa naučíte rozpoznávať, čo je obyčajná slušnosť a čo je dopredu premyslené manipulovanie. Autor píše pútavým štýlom, ktorý vás nenechá knihu nedočítať a uvádza v nej plno príkladov zo života a experimentov, ktoré dokazujú jeho tvrdenia. Super je, že autor sa nehrá na neomylného a dokonalého človeka, ale priznáva si: Áno, v tejto situácii som sa zachoval zle, toto som mohol urobiť lepšie, takto lepšie som to mohol povedať,...
Rozhodne odporúčam. Pre mňa prázdninová kniha č. 1
Pútavý námet, len jednu hviezdu som strhol za ten koniec - ako vážne? Bol priveľmi predvídateľný, ale *hlboký povzdych* kniha funguje aj bez neho a je to zaujímavou sondou do života na americkom vidieku
Jemne nudný a statický dej bol nakoniec zachránený sériou záverečných plot-twistov
Od “najlepšej Grishamovky” som čakal trochu viac. Prekvapilo ma, že túto umelo naťahovanú dejovú linku mnohokrát ľudia vychvaľujú do nebies a zabúdajú pritom na také Grishamove klenoty ako “Zoznam” alebo nový “Svišť.” Firma nie je zlá kniha, len pri tých očakávaniach čo som mal, som ostal jemne sklamaný.
Brak. Ide o krásnu ukážku stupidity dnešného sveta. Mám síce 13, ale YouTuberov považujem za stupídnu zábavu. Jediné, čo mi nebráni dať 0 hviezd, je grafické spracovanie.
Vzhľadom na to, že Metallica je pre mňa srdcová záležitosť, nebudem veľmi objektívny. Táto kniha bola naozaj drsná. Autor má síce s členmi Metallica dobré vzťahy, v tejto knihe je až priveľmi úprimný. Nič nezamlčiava, čo je dobré. Pre mňa bola táto kniha veľmi motivujúca a inšpiratívna, no trochu mi vadil veľký počet vulgarizmov (i keď nie prvoplánovo použitých) a tiež som mal pocit, že kniha je trochu násilne predlžovaná.
Už vopred upozorňujem, že celý tento text bude obsahovať spoilery. Kto si chce túto knihu niekedy reálne prečítať, nemal by pred ňou čítať túto recenziu.
Táto kniha je naozaj zaujímavá tým, že porušuje takzvané „Knoxovo desatoro“. Ide
o súbor pravidiel spísaných v roku 1929, ktorý hovorí o tom, čo by sa nemalo vyskytovať v dobrej detektívke. Konkrétne v tomto románe od jednej z najväčších detektívnych spisovateliek dvadsiateho storočia sa porušujú dve pravidlá. Jedno z Knoxových pravidiel totiž hovorí o tom, že postava, ktorá sa „motá“ okolo detektíva (napríklad Dr. Watson) musí mať mierne nižšiu inteligenciu ako bežný čitateľ. V tejto knihe je takouto postavou Dr. Shepard, a ten má naozaj vysokú inteligenciu. Keď toto dielo vyšlo, spôsobilo veľkú vlnu nevôle a ľudia túto knihu ani nekupovali. Spôsobil to fakt, že ďalším pravidlom ktoré táto kniha porušuje je to, že páchateľom nemôže byť rozprávač. Na začiatku recenzie som vás varoval, že bude obsahovať spoilery. Áno, v tejto knihe je naozaj vrahom samotný doktor Shepard. Keď som sa to na konci knihy dozvedel, spätne som si ju prelistoval a všimol som si, že niektoré vety, ktoré by mohli nebodaj prezradiť pointu, sú starostlivo sformulované tak, aby nevzbudili podozrenie ani u tých najpozornejších čitateľov. Nemusíte sa tak báť, že prídete na pointu niekde uprostred knihy a dočítať ju bude zbytočné. Táto kniha je mojou druhou knihou, ktorú som od tejto spisovateľky prečítal, no rozhodne nebude poslednou. Autorka má úžasný rozprávačský talent a máte možnosť precítiť presne to, čo pravdepodobne prežívali hlavné postavy knihy. Knihu rozhodne odporúčam, no podľa niektorých iných recenzií ide o jednu zo slabších kníh od Agathy Christie a preto sa už teraz teším na ďalšie knihy od tejto úžasnej autorky.