Miro.slav komentáře u knih
Goryvlad s Roganom spejú k ukončeniu trilógie. Predtým sa však ešte ocitnú v obliehanom hradisku a budú musieť čeliť pekne hnusným goričom. Skvelé! Červenák vynikajúco ukončuje celú ságu. Som rád, že mám v knižnici tieto prvé paperbackové vydania - je z nich cítiť ten prvotný underground, keď autor ešte nebol známy a na Slovensku nemal šancu preraziť (ako sa tá doba zmenila).
Ešte lepšie a epickejšie než prvý diel. Goryvlad je častokrát oveľa lepšia hlavná postava než samotný Rogan. To vlčisko je skrátka úžasné! Rogan nakoniec získava Radhostov meč a vydáva sa do ďalšej rúbačky medzi Slovanmi. Priznám sa, že knieža Lučanov, Vlastislav, Černobogov vlkodlačí obetník, mi bol veľmi sympatický. Odporúčam.
Prečítané v časoch dávno minulých, ešte na strednej škole. Odvtedy ma Červenákova slovanská fantasy ne(o)pustila. Áno, je to jedna z jeho prvých kníh. Áno, je tam plno preklepov a gramatických chýb. Áno, je to sčasti naivné (veď Rogan je Černobogov vyvolenec). Ale, ...
(1) je to tak svižné a vtiahne vás to do deja, ktorý sa odvíja len kúsok od vás - stačí len preletieť pár storočí.
(2) len málo ľudí sa odvažovalo čerpať z našich pôvodných slovanských mýtov a pretaviť ich do nosnej témy celej ságy.
(3) Červenák už tu ukázal, že vie zaujať (viď hlavne jeho historický románový cyklus Bohatýr).
Síce to nemá na Wisemanovu SAS príručku prežitia, ale každá snaha sa cení. Kniha je viac plná obrázkov, ilustrácií a kresieb, ako opisom samotných techník prežitia. Niekedy sa mi tie obrázky zdali až zbytočné a zbytočne veľké. Ale budiž! Kníh o prežití nikdy nie je dosť.
Sen o tom, odísť preč z civilizácie, od ľudí, od zhonu, od stresu, od balastu. Thor Heyerdahl píše, že rozbil o kameň svoje hodinky (!), no dnešný človek by musel rozbiť hlavne mobilný telefón, aby mal kľud. Kľud - ten ťažko hľadal už Heyerdahl, pretože už v jeho dobe bolo ťažko nájsť nejaký kút, kde by človek nenarazil na druhého. Napriek tomu, sa mu podarilo skúsiť žiť istý čas s družkou na malom kúsku raja. A za toto ho obdivujem (spolu s Thoreauom, Rousseauom a inými, ktorí mali toľko odvahy ísť preč z toho zhonu, ktorí produkujeme)... Prečítajte si. No nie každému to sadne.
Zo začiatku budete mať chuť knihu zahodiť, lebo nebudete mať ani šajnu o čom to Keith Lehrer točí. No ak sa k tomu postavíte s otvorenou mysľou a nebude vám vadiť, že si budete musieť niektoré pasáže prečítať viackrát a robiť si aj poznámky, potom vás táto kniha povedie cez hmlisté a neisté územia ľudského poznania. Tento problém nie je doteraz uzavretý a ak si myslíte, že niečo viete, zistíte, že to nebudete schopný tak ľahko dokázať. Skrátka, buď knihu šmaríte do kúta alebo vás zaujme. Tretia možnosť nie je (a vlastne je - a to tá, že knihu budete ignorovať a neprečítate si ju).
Príjemný exkurz do toho, ako sa vo filozofickom myslení ponímal subjekt, teda človek. Máme možnosť sledovať cestu od Rousseaua túlajúceho sa v lesoch, cez Hegela a jeho náuku o pánovi a rabovi, Schopenhauera a jeho vôľu a predstavu, Kierkegaarda v bázni a chvení, cez Nietzscheho antikrista s kladivom až po súčasných filozofov. Autor sa samozrejme zameriava na vybraných klasikov filozofie, na základe čoho rekonštruuje ako sa k subjektu v rôznych dobách pristupovalo. Kniha nie je vyčerpávajúca, ani ťažká. Je vhodná pre každého. Odporúčam.
"Metro na iný spôsob" alebo "Nastupujúca apokalypsa z pohľadu ženy". Kniha je skvelá, to musím podotknúť ako prvé. Sledujeme tu osudy niekoľkých postáv, ktoré musia náhle čeliť tomu, čo ľudstvo sužuje už od konca druhej svetovej vojny. Tí, ktorí mali to šťastie, zaliezli do Glukhovskeho "Metra", tí ostatní sú vonku a niektorí z nich mieria k Vongozeru. Postavy v knihe sa skoro stále niekam presúvajú, takže sa nenudíte a celkovo je to napínavé a akčné čítanie. Otvorený koniec mi nevadí. Skôr naopak, máte možnosť premýšľať čo sa s postavami udeje ďalej. Odporúčam.
Tak toto je asi vrchol Glukhovského tvorby! Metro síce zaujalo atmosférou stiesnenosti, ale v porovnaní s týmto dielom pôsobí Metro iba ako Glukhovskeho rozjazd. Budúcnosť v tejto knihe je opísaná v jej nie príliš nereálnej podobe. Ľudstvo bude preľudnené, potrava bude nahradená syntetickou, bohatí sa izolujú od lúzy a nad tým všetkým bude visieť neustále riziko násilia. Dystopia v jej dokonale mrazivej a zdá sa, že aj v nevyhnutnej podobe. Glukhovsky nevytvoril iba post-apokalyptickú akčnú sci-fi s hlavným (anti)hrdinom. Nie, Glukhovsky vytvoril futuristicko-politologicko-filozofickú zmes, kde na pozadí hlavného deja môžeme v úzadí nájsť pálčivé problémy dneška, ktorá sa prepletajú od toho, ako zabezpečiť prežitie niekoľkých miliárd ľudí, cez to, ako týchto ľudí udržať pod kontrolou až po otázky ľudskej osamelosti a hľadania zmyslu života.
Dmitry je späť, a s ním aj Arťom. Z klaustrofobických tunelov metra sa postupne dostávame do širších súvislostí a vyliezame na povrch. Pretože..., nie je to tak, ako sa to všetko zdá a ako sa to doteraz prezentovalo. Super nepredvídateľné a napriek tomu, že je to post-apo, je to neskutočne aktuálne. Otvorené zakončenie série hodnotím ako vynikajúcu voľbu.
Hmmm, stáva sa. Stáva sa, že druhý diel sa niekedy nepodarí. Dmitrymu sa to nepodarilo tak pol-na-pol. Keby to čítam hneď po 2033-ke, možno by to vyznelo inak. Takto som to čítal s odstupom dlhšej doby a atmosféra, ktorú som mal z prvej knihy sa nedostavila. Príbeh však nie je zlý, len tomu skrátka niečo chýba. Alebo som nebol správne čitateľsky naladený.
Áno, áno, áno! Konečne tu máme mrazivú post-apo knihu a dej nie je situovaný do žiadnej zas*atej a za*ťatej americkej lokality. Rusko sa na uväznenie v metre hodí dokonale. Dmitry Glukhovsky predstavil naozaj hutnú a vydarenú zápletku a atmosféru. Rôzne frakcie a zoskupenia tomu dodávajú nádych reality. A to, čo útočí zvonku,... no, prečítajte si. Odporúčam.
No a čo, že je to román! Kruto realistické vykreslenie postupnej straty pamäti počas Alzheimerovej choroby. Surovosť tejto choroby vás dostane. Napísané výsostne perfektne.
Slovenské vydanie Roussauových samotárskych zážitkov na vidieku a počas jeho potuliek prírodou. Je zaujímavé porovnať Roussaua s Thoreauom. Boli si podobní v láske k prírode, no napriek tomu ju vedeli tak rozdielne vykresliť. Mám rád oboch a mám rád tieto Rousseuove denníky. Neváhajte a povzdychnite si spolu s Rousseauom nad tým, že nedokázal "ani v alpských jeskyních ... uniknout krutým rukám lidí". Už vtedy bolo totiž ťažké nájsť kľud v dokonale tichej prírode, nieto ešte dnes.
"Rousseauove pamäti" alebo "Ponor do paranoidnej mysle geniálneho filozofa" - aj tak dáko by sa dalo nazvať týchto niekoľko esejí, ktoré dovedna tvoria Rousseauov postupný odchod z filozofickej scény. Máme tak možnosť čítať o jeho potulkách, o tom, ako sa postupne mení samotná príroda a začínajú ju zaplavovať členovia druhu homo sapiens, ale i o jeho introspektívnych a transcendentívnych zážitkoch. Kto má rád samotu, a rád o samote číta - povinnosť. Odporúčam.
Rousseau nabúrava dovtedajší absolutistický majestát vládcu. Povedzme však úprimne, že v tom nebol sám. K teórii tzv. spoločenskej zmluvy sa okrem neho radí aj T. Hobbes či J. Locke. Rousseau nám tu systematicky predkladá svoje vízie a dokonca opisuje rôzne stupne a druhy spoločností, na základe geografického determinizmu. Pre niekoho to bude nudné čítanie, pre mňa filozofický orgazmus.
Rousseau je filozof par excellence! Jeho štýl, zameranie a to, že ako jediný z osvietenstva razil doslovne cestu proti prúdu, klobúk dole. Príčiny nerovnosti medzi ľuďmi sú podľa Rousseaua spôsobené súkromným vlastníctvom. Nie, nie je to komunistický manifest (hoci Roussuovo myslenie a následná veľká francúzska revolúcia mali na vznik Marxových myšlienok dosť veľký dopad). Rousseau nám v tomto spise predkladá svoju víziu toho, ako sa postupne prešlo od takmer bezproblémového života tzv. šťastného divocha až k problémom spoločnosti a civilizovaného človeka. Autor tak nielen podáva základy svojej teórii spoločenskej zmluvy, ale Rousseaua môžme právom považovať za priekopníka etnológie, keď svoj spis dokladá mnohými pozorovaniami dovtedajších domorodých etník. Odporúčam.
Nostalgia. Ani neviem, či som tú knihu ako malý vôbec dočítal do konca, no zanechala vo mne dosť hlboký dojem (doteraz si na ňu občas spomeniem). Priznám sa, že som nemal ani tušenie, že kniha je časťou trilógie. Napriek dobe svojho vzniku a poplatnosti režimu, mám v pláne sa do toho pustiť. Zatiaľ toľko.
Pri tejto knihe som ostal totálne onemený! Myšlienka osady na neznámej planéte je fakt bombový nápad. Ak k tomu prirátate ešte nehostinné prostredie mimozemskej fauny i flóry, a nasledovné výpravy k miestu, kde sa nachádza stroskotaná vesmírna loď, tak nemáte nad čím váhať. Kniha je dynamická, postavy vás oslovia, prostredie zaujme a vy už len čakáte ako to všetko dopadne. Skvelé! A samozrejme, odporúčam.
Človek nebol vo filozofii vždy problémom číslo jedna. Predsokratická filozofia, ak neberieme do úvahy sofistov, bola zameraná hlavne na skúmanie fungovania okolitého sveta a na hľadanie arché. Až Sokrates začína filozofiu orientovať výsostne na skúmanie človeka. Nielen tento posun, ale aj neskoršie bádania v poklasickej, stredovekej a renesančnej filozofii, tvoria cieľ tejto publikácie. Autor sa tu však orientuje hlavne na filozofiu voluntarizmu, existencializmu, personalizmu a tzv. filozofickú antropológiu, kde už človek hrá dosť markantnú úlohu. Dozviete sa tak celkom ucelené poznatky o známych filozofoch ako bol Schopenhauer, Nietzsche alebo Kierkegaard. No máte možnosť spoznať napr. aj myslenie Bubera, Cassirera, Schelera, Gehlena či Plessnera. Ako prvotný impulz ku skúmaniu filozoficko-antropologickej línii vo filozofii odporúčam.