Naum komentáře u knih

Pro ty, kterým se kniha líbí doporučuji Martin Buber: Chasidské povídky. Shoda příběhů čistě náhodná?

Pretože kniha neprináša nič nové k téme aj môj komentár sa obmedzí na citovanie iných recenzií:
"kniha obsahuje ... dezinterpretácie - ako príklad stačí uviesť autorov rozhorečenie sa nad tým, že domorodé kmene boli v Biblii Izraelitmi vyvrždené bezdôvodne. Pri tom v Biblii, konkrétne knihe múdrosti je celá jedna kapitola venovaná dôvodom prečo sa tak udialo. Autor súčasne tvrdí, že prečítal celú Bibliu niekoľkokrát. Čítal ju teda niekoľkokrát a táto informácia mu unikla? Vytesnil ju? Alebo len zámerne zavádza?"
(recenzia z Martinusu)
Ak by autor napísal, že Biblické vysvetlenie daných udalostí čítá, ale odmieta, tak OK. Lenže tu sa autor tvári, akoby takýto výklad neexistoval.

Lenže to neprekvapí ak uvážime, že autor oháňajúci sa logikou dokáže napísať, že logika vedie k tomu, "aby sme z pravdivých faktov nerobili nesprávne závery, či – nedajbože – z nepravdivých premís závery pravdivé."
(diskusia k autorovmu dielu na stránkach "Neznaboh")

Dalo by sa určite napísať veľa o ambicióznosti kritiky Biblie, ktorá sa obmedzí na 200 strán a trúfa si byť zásadnou kritikou kresťanstva. Zásadné a geniálne objavy nemusia byť rozsiahle, to je pravda. Tie najgeniálnejšie sa obmedzia aj na jednu vetu. Je teda jasné ako vysoko autori rúbu. Či ambície geniality ostávajú naplnené nám môže naznačiť aj úvod. Pretože sa pohybujeme v prostredí nám dobre známych svetonázorových polemík, nebudeme sa venovať biblistike, histórii, archológii, filozofii vedy a fundamentálnej teológii. Stačí sa zamerať na ideológiu. V tomto prípade ideológiu ateizmu, ktorá by sa dala zhrnúť do jednej vety z ktorej všetky ateistické frakcie vychádzajú a ktorú autori proklamujú hneď na začiatku, čím čitateľovi ušetria množstvo času:

"Ateizmus ako svetonázor vychádza z veľmi jednoduchej myšlienky: človek nepotrebuje boha vôbec na nič."

K tomu snáď iba toľko:
" For every complex problem, there is a solution that is Simple, Neat, And Wrong." H. L. Menken

(SPOILER) Určite odporúčam túto knihu prečítať aj napriek vážnym výhradám.

Kvalitné recnzie: Verrrunka, Anna 13,

Len pre doplnenie:

- Autorka patrí nie vlastnou zásluhou k literatúre, ktorú mnohí označujú ako New Age. Je to zdanie. V skutočnosti sa jej koncept zakladá na skúsenosti a nie domnienkach a predstavách bez empirického overenia ako v prípade väčšiny New Age.

- Nemôžeme všetko, čo vidíme u prírodných ľudí aplikovať na našu spoločnosť. Zatiaľčo deti majú vrodené obranné mechanizmy pred mnohými nástrahami, ktoré sú v prírode, nemajú ich voči tomu, čo je technické. Žijeme z časti v umelom svete. Vytvára teda nebezpečnenstvo falošného bezpečia.

- Autorka sa stala obeťou veľekej myšlienky, že za väšinou problémov stojí konkrétny spôsob “manipulácie s dieťaťom” a v tomto rámci sa snaží všetko interpretovať, čím utvára ideológiu a klamný predpoklad, že riešenie je takto jednoduché, pri čom vzťahy, ktoré za tým stoja reflektuje už menej. Yekuáni u ktorých žila sú však veľmi špecifickí nielen tým, že nosia deti a ich deti neplačú, ale celkovým názorom na svet. V tomto kontexte odporúčam dôkladnú prácu francúzskeho antropológa Pierra Dealaga, ktorý skúmal ich pohľad na svet.

- Autorka sa stala obeťou mýtu o šťastom divochovi, ktorý asi nezámerne šíri ďalej. Ten dôkladne kriticky rozobral Mireca Eliade skoro pred sto rokmi. Zároveň jej treba uznať, že aspoň spomína, že aj Yekuáni veria v niekdajší raj a nie sú presvedčení o tom, že tunajší svet je dokonalým miestom.

Slovné spojenie "tajné dejiny" neradno podceniť. V tomto prípade sa jedná o neuveriteľné nekvalitné sci-fi bez deja. Hlavným problémom je, že to autori myslia vážne. Keby to však bola beletria, s trochou humorného nadnesenia by sa dalo zo spojenia jezuitského rádu, iluminátov, ufónov, Experimentu Filadelfia a nacistov (áno, tieto témy a ďaleko viac v knihe naozaj nájdete) pretvoriť do zábavného fantasy románu. Ako literatúra faktu to samozrejme nemá nijakú hodnotu, pokiaľ by sme práve nemapovali demagógiu a propagandu. Jedna špecialita hneď z úvodu - život autora ukončili jezuiti nie len podľa českých prekladateľov, ale aj podľa autora predslovu k pôvodine. Ten sa volal Alberto Rivera. Jeho životopis môže evokovať aj iné vysvetlenia obsahu, ako je len zlomyseľná demagógia. Tie však už patria do oblasti psychopatológie. Pre záujemcov odporúčam vyhľadať meno "Alberto Rivera," prípadne článok Metz, Gary (1981), „The Alberto Story“, Cornerstone 9 (53): 29–31