OndřejzByžďova komentáře u knih
Názory Miroslava Lysého na veľkomoravské obdobie sú sporné. Vo vedeckej obci nie sú prijímané jednoznačne, ale do veľkej miery majú politické východisko. S profesorom Lysým by rozhodne nesúhlasil ani profesor Kučera, pravdepodobne ani profesor Homza.
Táto "e-book" bola vydaná z titulu potreby predloženia habilitačnej práce. Smutné svedectvo o ich kvalite. Z obsahového hľadiska je "monografia" v značnom rozsahu prevzatá z inej práce autora (jednotlivé § komentára k Trestnému poriadku, C.H. Beck, 2022). Autor tak vedecky vykráda sám seba a recykluje svoje myšlienky. A to v značnom rozsahu. Aj z iných hľadísk je práca povrchná: na tak "európsky" nastavenú tému jej úplne chýba práca so zahraničnou literatúrou a tak rozsiahlym právnickým diskurzom, ktorý prebieha v zahraničí. Práca s judikatúrou v kontexte jej bezmyšlienkovitého používania snáď nemôže stačiť ! Pokiaľ ide o originálne názory autora, v práci sú prítomné, ale snáď každý názor musí byť niečím podopretý. Nemôže byť politickým výkrikom do vedeckej priepasti!
Úprimne priznávam, že v odbore literárnej vedy alebo anglistiky nie som odborník, ale len fanúšik. Prof. Hilského poznám ako skvelého prekladateľa Shakespearea a preto som sa veľmi potešil, hneď ako som túto knihu videl v kníhkupectve a bez rozmyslu si ju kúpil. Paradoxne, celkom nenaplnila moje očakávania. Asi by som uvítal viac odkazov na Shakespearea a jeho dielo na úkor histórie. Na rozdiel od ostatných komentátorov sa mi zdá štruktúra knihy preexponovaná, s tými rôznymi časťami a odkazmi. Tým však nepopieram, že ide v československom priestore o jedinečnú prácu.
Joachim Fest sa pokladá za klasickú a rozhodne tú lepšiu literatúru, pokiaľ ide o veľmi široký sortiment literatúry o Hitlerovi. Možno síce vzbudíme dojem o povrchnosti, ale je príliš objemná a hrubá, než aby bol z nej väčší čitateľský zážitok. Na niektorých miestach je nezáživná.
Ide o veľmi zaujímavé historické spracovanie Hitlerovho vzťahu k umeniu, ktorý bol smerodajný pre poňatie estetiky v celej Tretej ríši. Kniha sa venuje rôznym aspektom nacistického umenia (sochárstvo, architektúra, hudba) a to tak z Hitlerovho subjektívneho hľadiska, ako aj na základe objektívnych vývojových tendencií.
Ide o vysoko umelecky napísanú knihu, ktorá neposkytuje len suchopárne historické fakty, ale je umeleckým dielom v širšom zmysle. Určite nepatrí medzi klasické monografie s historickou tematikou, je spracovaná viac umelecky (rodinné spomienky autorky, úvahy o osobných pocitoch Evy Braunovej, odkazy na nemecké básne). Napriek tomuto zdanlivému subjektivizmu ide o perfektnú knihu, ktorá poskytuje viaceré zaujímavé skutočnosti o Eve Braunovej.