Paldiny komentáře u knih

Pustina nie je tou knihou, ktorú odložím až keď je dočítaná a môže za to Kingove uvedomenie si, že ka-tel aký vytvoril, s ním môže kráčať po zvyšok kariéry. Druhá vec je tá, že výrazne poľudštil ústredné trio pútnikov, čím im ubral na príťažlivosti. Predsa len antihrdina má v sebe viac korenia. Tu sa naši antihrdinovia zmenili, čo zisťujeme stránku po stránke, pištoľník už nie je toľko odmeraný, černoška z vozíka sa vyliečila zo schizofrénie a feťák zostal viac-menej závislý len na láske k nej. Nebyť šukačky s démonom a mesta strojov, kde na každom rohu visí mŕtvola, je tu vlastne friendly-atmosféra s domácim miláčikom na vodítku. King rozdelil knihu na dve časti, vlastne o to isté sa postaralo aj Senegalské počasie, takže malá rada, nečítajte knihu na pláži, slnko vám rozleptá stránky. Ale späť k obsahu. Rozdelením Pustiny King dopraje románu dve vyvrcholenia. Výsledok toho prvého prinesie výrazné zníženie vekového priemeru zúčastnených. Druhé nám zase z výšky predstaví nehostinnú pustatinu, kam Faust musí chodiť na dovolenky. Dúfam, že vláčik so sebevražednými sklonmi dopraje našim hrdinom krátku zástavku, aby sme mohli atmosféru otráveného ovzdušia s verbežou lietajúcou nad sčernanou zemou načerpať zblízka.

1 18.07.2023

Zakiaľ čo bol Pištoľník underground, pri Troch vyvolených cítiť niečo ako osnovu. Autor chce byť priateľskejší k čitateľovi a ten si môže dať od dverí k dverám pokojne pauzu, nadýchnuť sa a znovu sa ponoriť do tejto vyčerpávajúcej prechádzky po pobreží. To sa pri predošlej knihe nedalo, tam som sa musel zakaždým kapitolu-dve vrátiť, aby som bol trochu v obraze. Nedá sa nevšimnúť, že Roland charakterovo povyrástol. Je tu viac kladný ako záporný hrdina a jeho družina nedobrovoľníkov, partička, akú by ste si do albumu asi nedali. King si neberie servítky a niekedy vie byť až odporne explicitný, inokedy sa s ním smejete, aby vám za pár chvíľ vbehol do hlavy a keď z nej vylezie, tak sa vám ju snaží odhryznúť akýsi dod-a-čok. Pred pustením sa do série o temnej veži som premýšľal, prečo vlastne nebola sfilmovaná a tuším už poznám odpoveď. Ono by to sfilmovať ani nešlo. Čo je ale prekvapivé, tak táto podivná zmeska paralelne prelínajúcich sa svetov, v ktorom mi vlastne stále uniká motivácia hlavnej postavy, tak táto zmeska akýmsi záhadným spôsobom funguje a ja mám chuť v ceste pokračovať.

2 25.02.2022

A síce som si na konci knihy nemohol za šľak spomenúť čo to pištoľníka toľko ťahá po stopách chlapíka v kapucni, no knižka sa mi páčila. Je správne tajomná, príťažlivo namixovaná a nevyspytateľná. Čitateľ tu nájde od každého trošku. Najvýraznejšie cítiť westernové pozadie, nechýbajú fantasy prvky či filozofická rovina zrkadliaca našu túžbu po poznaní. Navyše sa s tým King nepára a nebojí sa umlčať aj toho, s kým ste možno do budúcich kapitol rátali. A že na veku ani pohlaví nezáleží. Korektnosti teda prvý diel tejto dlhočiznej ságy nepobral, čo je v prospech veci a ja si môžem už zajtra odbaliť ten pekný český prebal a ponoriť sa do slaných vôd západu.

2 08.10.2021

„Kto bude strážiť strážcov?“ je otázka akú si kladie Dan Brown vo svojej prvotine. Na úvod nie zlý námet, no s ďalším popisom deja vystávajú otázky, na ktoré sa už odpoveď hľadá ťažšie. Máme tu tajnú organizáciu o rozpočte 20 miliárd, pre ktorú maká 25 000 vysoko kvalifikovaných ľudí v obore matematiky, techniky, IT či kryptológie. A z tejto masy ľudí tu máme štyroch, ktorí si prejdú peklom a piateho, civila, ktorý má byť poslednou inštanciou kdesi v Španielsku. Pýtate sa, čo potom ostatní? Odpoveď je prostá, ono je sobota a vtedy národná bezpečnosť na kontrolu všetkého spí. A tak sa v jeden pekný víkend môže v hlavnej budove odohrať súbežne vražda aj rezignácia prístroja za miliardy a nebyť vo finále ako v peci, tak si rozuzlenie toho čo sa v nej odohralo, počká až na upratovačku, ktorá bude v pondelok ráno polievať kancelársku zeleň. Brown tu načrtá otázku nerešpektovania súkromia, o ktoré nás majú pripravovať tí, čo nás chcú za každú cenu chrániť. Samotná hranica, kam by sa už zájsť nemalo ale zostáva na čitateľovom úsudku. Do jadra skutočného konfliktu sa tak nepozrieme, zostávame len vo fiktívnom svete, kde mi okrem iného vadilo aj to, že mozgy s IQ 180 sa potácali s otázkami, na ktoré som ja s bežným IQ poznal odpoveď kapitolu-dve pred nimi. Na druhú stranu je kniha svižnejšia ako autorov Bod klamu. Kvalitatívne ale vidím DIGI Pevnosť o nejaký ten megabajt nižšie.

1 15.08.2021

Nemôžem povedať, že som knihu zhltol jedným dychom, šlo skôr o rekreačné čítanie z lehátka. V mojich očiach jej uškodilo najmä to, ako sa vedecky snažila tváriť, pričom šlo o obyčajné béčko. Plynulo to najmä z bezhlavého riešenia situácií vysokopostavených politikov, tajných špiónov či renomovaných vedcov a riaditeľov svetových inštitúcií. Keď som sa ale prestal pozastavovať nad logickými trhlinami o veľkosti tých na Milneho ľadovom šelfe, potom šlo o napínavú a ku koncu aj krvavú jazdu, kedy bez večere nezostali ani húfy zvieratiek zvaných ako Sphyrna mokarran. A keď som už zabŕdol do zoznamu nebožtíkov, tak najintenzívnejší odchod zo scény pripisujem hneď prvému nešťastníkovi, ktorého pocity popisoval autor až do poslednej sekundy.

3 21.07.2021

Najskôr ma vydesili dve mapky, a potom spletité tunely pod Plzňou pýtajúce si tretiu, ale nestratil som sa. Našťastie sa nestratili ani naši hrdinovia, ktorí sa opäť bok po boku môžu oháňať s poverovacími listinami s habsburskou pečaťou. I keď tento raz nie moc nahlas, pretože v meste piva na ne až toľko nepočujú. K slovám a skutkom sa dostanú i ďalší rodinní príslušníci, po iných nielen rodinných zase treba pátrať a ako inak veci komplikuje tajnostkárska vrchnosť. Anjel v podsvetí je výborný, vyvážený diel, v ktorom každý chvíľku ťahá bambitku, ktorý ponúkne napätie, smiech aj smútok, po tom čo posledné riadky predznamenávajú veľké zmeny, v lepšom prípade ďalšiu sólovku. Čo Anjelovi možno vytknúť, na môj vkus veľa popisov, veď nepotrebujem vedieť okolo akej zaváraniny práve postavy prešli. Inak bez väčších námietok a teraz ma ospravedlňte, dostal som chuť na Kubrickovu Eyes Wide Shut.

7 27.01.2021

Ukradli mu prasa a to nemali robiť. Kpt. Stein je John Wick onej doby a v tandeme s Jarošom dokážu, že majú nielen v rukách. A nič iné im ani nezostáva, pretože hlavička zo Štiavnice má pre tentokrát voľno. Ak porovnáme kontrast oboch sóloviek, umiernenejší spôsob vyšetrovania strieda zábavnejšia a podstatne brutálnejšia záchranná misia a teraz nemyslím prasaťa. To sa našlo hneď :) A síce sa môže dej javiť priamočiary, s pribúdajúcimi podozrivými sa presvedčíme o opaku. Bájny les prízrakov je paradoxne tým najmenej zaujímavým miestom, zato v priľahlých častiach Krkonoš bude omnoho viac k videniu. pretože ako sa hovorí, čo obec to zlosyn. Nedostatky vidím v menších postavách z Trutnova, s ktorými sa nepracovalo až do konca, naopak výhody v prítomnosti kapitánovej rodinky, s akou sme sa nielen zoznámili, ale ju aj zapojili do diania.

13 05.01.2021

Barbarič si po vzore hudobných kapiel strihol sólový projekt a nestratil pri tom tvár. Vlastne si upevnil pozíciu v tejto, dúfam ešte dlhej frančíze. Čo oceňujem, že po všetkých tých sprisahaniach, kedy sme nepretržite blúdili noblesnými aj zasmradenými uličkami Prahy, Prešporka či Viedne, došlo tento raz na usadlejšiu hádanku „pod jednou strechou“. A tým, že je na jej rozlúštenie notár sám, má Červenák zelenú posúvať život starého mládenca novým smerom. Zároveň platí, že knižke hodnú chvíľu trvá než sa poriadne rozbehne a nebudem klamať, ak poviem, že mi chýbali škriepky s nevrlým kapitánom.

6 31.12.2020

„Bolo tak pekne, že aj starci na smrteľných posteliach sa pri pohľade z okna rozhodli zomrieť až zajtra.“ Tak, za túto hlášku by mal u mňa Červenák jedno chladené, keby mi vláda nezakázala vychádzať z bytu. Jeho štvrtá detektívka s pečaťou Barbarič & Stein funguje rovnako dobre ako tie predošlé, ba čo viac, prvýkrát som mal pocit, že sa bez problémov orientujem v postavách. Opäť sú tu prítomné zrady, špina ulíc, vnútornosti, tortúr už bolo pomenej, samozrejme nesmie chýbať ženská, v ktorej sa nikto nevyzná a nová spoločenská dilema. Politická situácia v ríši Habsburgovcov opisuje konflikt dvoch znepriatelených vierovyznaní, aký môže naštrbiť krehký vzťah ústredného dua. No nestane sa tak, Barbarič pôsobí unavene a nemá silu sa škrieť o to, či stojí na správnej strane barikády a to je možno škoda. Tiež je na škodu, že sa generál Slávik, čoby lovec všetkého, čo odporuje režimu, rýchlo vytráca z diania. Veď práve jeho výmena s Barbaričom sľubovala, že si na hlavné postavy vyšliapne ešte razantnejšie ako zlosyni poľujúci na vysokých hodnostárov. Z tejto strany za mňa nedostatok, aký doprial vyšetrovateľom možno až priveľa priestoru a pokoja a tým pripravil knihu o piatu michelinskú.

8 28.12.2020

"Viac strán viac ukáže" teraz neplatí. Teda aspoň čo sa poodhalenia minulosti ústredného tria týka. V náznakoch sa dozvieme o slabosti kapitána Steina, ale to nám musí zatiaľ stačiť. Ostatné a podstatné opäť z radu vydarených a hlavne poprepletaných. A to až tak, že som chcel zo zadnej strany strhnúť mapku Prešporka a začať si čarbať rodokmene a postavenie postáv. Čo som ale rád, že po tom všetkom (zvlášť po zvrate par excellence!) nezostáva čas na rekonvalescenciu a na plecia našich hrdinov padá ďalšia úloha z ďalšej metropole Uhorska.

8 07.12.2020

Na Červenákovych detektívkach sa mi páči, že nemajú zbytočne veľa strán. Aj táto je bez hluchého miesta a číta sa ešte rýchlejšie než prvý diel. Sedí mi suchý humor, pri vypočúvaní vandráka som sa narehotal až-až. Zápletka opäť prepracovaná a nazrieme tiež do súkromia hlavných postáv, tento raz si stránky vzali na paškál kaprála Jaroša.

10 09.11.2020

Zamotané až na pôdu, za ušami tu mal viac-menej každý. Miestami som sa nestrácal len v zápletkách, ale aj v rozhovoroch, kedy sa Ďuro Červenák neobťažoval pomenovať kto-čo v dialógu hovorí. V tomto ohľade trochu zložitejšie čítanie, na ktoré som si musel zvykať. Kvitujem ale pestrú paletu používaných výrazov, ktoré posilňovali vierohodnosť doby. Ako štartovné teda postačujúce a teraz hor sa do Prahy.

2 24.10.2020

V porovnaní so Symbolom sa karty odkrívali až do poslednej stránky, no v porovnaní so Symbolom bolo tých šifier na lúštenie pomenej. Možno aj preto som bol viac v obraze a podaktoré odhalenia na moju smolu predvídal. Kniha sa ale čítala sama a prekvapujúco viac než odpovede na otázky "odkiaľ sme, kam smerujeme", ma zaujal vývoj postáv a ich nejednoznačných vzťahov.

3 20.09.2020

Pomalší rozjazd, pomalší dojazd. Tiež si myslím, že posledných cca 50 strán sa dalo vtesnať do jednej krátkej kapitoly, ale z knižky mám dobrý pocit. Nechýbalo napätie, zvraty (niektorý som predvídal, ten hlavný ani náhodou) a nechýbala zaujímavá výučba z dejín Slobodomurárov. Zaujala ma Langdonova otázka študentom, "prečo vás to láka po zahraničných pamätihodnostiach, keď ste ešte nenavštívili tie doma".

2 23.08.2020

Chronologická autobiografia, kde sa Arnie venuje kulturistike, podnikaniu, filmom, politike a akési pojítko všetkému robí osobný život. Knihu som čítal s prestávkami asi dva roky. Možno aj preto, že podnikanie a politika toľko nebavili.

Až do Inland Empire pútavé čítanie, človek ani nestačí žasnúť, aké očakávania kniha nastaví, zvlášť potom, čo ich Lynch samotným filmom (zvlášť tým krátkym) udupe. Len ten záver bol taký, horúcou ihlou šitý. Dostalo sa mi do rúk druhé, doplnené vydanie a mám pocit ako keby spomínaný dodatok okolo posledného celovečerného filmu písal niekto iný.

Myslím, že autor knihy videl spojitosti aj tam, kde žiadne neboli.

Rowlingová to dokázala. Donútila decká vziať do rúk knihu, upresním, knihu bez ilustrácií. Donútila ich netrpezlivo čakať na deň, kedy vyjde jej ďalšie pokračovanie, upresním, mrznúť v zime o polnoci pred kníhkupectvom. A donútila decká absolvovať film v kine, aby zistili, že kniha je vždy tá lepšia, pretože v tej detskej hlavičke sa to či ono predstaví a vysvetlí zakaždým trochu inak.

8 23.08.2020