petgona komentáře u knih
(SPOILER) Napriek zmiesanym hodnoteniam, som si tuto knihu velmi uzila. Myslienka viazania spomienok ma dost nadchla a urcite by sa s tym dalo aj viac pohrat, ale nestazujem si.
Kniha ma celkovo velmi milo prekvapila..
Osobne nie som "target audience" pre lgbtq+ temy, a skor ma privadzaju do rozpakov (musim, ale povedat, ze romanticke a presladene romany ma velmi nebavia v akejkolvek zostave), lenze bola som dost milo prekvapena. Vztah medzi Emmetom a Lucianom mi prisiel pekne vystavany. Citala som nejake komenty, ze Lucian bol zly a neviem aky. V skutocnosti som mala pre neho velke pochopenie, jeho, ocividne, nie idealne detstvo/mladost, dalo logicky zaklad pre jeho charakter coby zraneneho mladeho muza.
(SPOILER) Vyborne. A nie len preto, ze som z Trnavy
Som rada, ze Jaros dostal priestor, zapletka bola super, vsetko pekne na seba zapadalo. Na fb som videla, ze Cervenak spominal, ze ludia hovoria,ze niektore tieto jeho posledne knihy nie su to prave orechove a zamysla sa nad tym, ci je to tym, ze tam hned nelietaju koncatiny, ale ze riesia pripad rozhovormi...ja osobne si mam rada, ked riesia pripad hladanim stop a rozhovormi, takze ja som velmi, velmi spokojna.
A cely cas som rozmyslala, ze v ktorom diele sa spominal Thurzo a jeho pani manzelka, teda konkretne ona a az ked som docitala, som si uvedomila,ze som o nej citala v uplne inej knihe od Niznanskeho.
Dalsia z tych, co som uz citala ale vobec si ich nepamatam pamatam si len to, ze bohatier sa mi velmi pacil a potvrdila som si, ze to tak je.
Cervenaka mam proste rada, ci ide o jeho fantasy alebo detektivky. Je super, se tu vsadza slovansku mytologiu, je to osviezujuce.
Uz som to kedysi davno citala, a kedze som nikdy nedocitala trojku, povedala som si, ze sa do toho pustim zas.
Je to klasika, dobry nestarnuci pribeh, vsetci ho pozname a myslim, ze ti co maju radi fantasy zaner to bud citali alebo videli a su fanuskovia.
Co je pre mna problem a aj dovod, preco som celu trilogiu nikdy nedocitala, su vsetky tie basne a piesne, ktorymi to je prespikovane. Ale tak....par som ich preskocila
Je to fajn, priemer. Zapletka fajn, bolo tam par solidnych zvratov. Ale tie postavy. Trosku ako deticky v skolke, co sa na seba v kuse urazaju, vsetko riesia bez rozmyslu. Petru uplne najviac neznasam, to je tam taka zbytocna postava, Denisa ako zastupkyna zenskeho pohlavia staci, ak tam teda nie su ziadne policajtky. Kazda ta postava ma nejake tri charakterove vlastnosti, ktore sme spoznali uz v Potkanovi a vobec nedoslo k nejakemu prehlbeniu postav....az na Denisu, tam je nejaky vyvoj.
Ale stale plati, ze si rada prečítam dalsie casti. Ako som povedala v uvode, pribeh ako taky je fajn, zaujimavy a urcite sa autorovi neda vycitat nuda a paci sa mi to viac ako Dan.
Cudujem sa, ze som tuto knihu odkladala tak dlho, pretoze Shinning patri medzi moje najoblubenejsie Kingove knihy.
Je pravda, ze do niektorych jeho knih sa mi nepodarilo zacitat alebo sami zdali dost slabe, aleto je len male percento a Doktor Spanok medzi tieto zaradeny nebude.
Na to, ze to bolo pokracovanie, bolo to napadite, napinave a plne dobre napisanych postav. Mam rada, ak nie su vsetci cisto dokonali. Dan je rozhodne dost "pokazeny kus", ale to sme vsetci a preto je uveritelny a realisticky...napriek ziareniu.
Toto bolo podla mojho gusta. Hoci mozno trocha pritiahnute za vlasy, ale citatelne a velmi pekne odsypajuce. Ziadne prebytocne vyplne, ktore by ma brzdili, postavy celkom fajn a pomerne sympaticke a tiez aj niekolko zvratov, ktore ma drzali v napati. Odporucam ako prijemne oddychove citanie.
Za mna fajn oddychovka. Jednoduche citanie, klasicka YA fantasy. Nic sa tam zbytocne netahalo, vsetko pekne plynulo bez nejakych siahodlhych uvah a vaty. Urcite odporucam, ak hladate nenarocne citanie.
A tato azijska mytologia je tiez prijemna, neokukana, plna farieb.
Kricala som na Harryho meno vraha od polovice knihy. Preferujem, ked neviem, kto je zlocincom alebo ked tusim ale potacam sa medzi viacerymi. Ale nevadi, aj tak to bolo fajn citanie.
Slabe, po vsetkych strankach velmi neuspokojive. Iste je to sposobene aj kratkym formatom, ktory nedava moznost hlbsieho prekumania postav i deja. Skoda toho, lebo bosoratsvo, magia a erotika mohli poskytnut velmi zaujimave napady.
(SPOILER) Opat raz kniha od Christie, kde je na konci necakany zvrat. Pocas citania som sa mala miestami obavy, ze rozuzlenie bude naozaj spate s ciernou magiou, a bola som viac nez rada, ze islo o normalne obycajne vrazdenie.
Takze za mna uplna spokojnost, stara dobra Agatha, aj ked bez Poirota ci slecny Marplovej.
Ufff. Napad dobry, zaujimavy. ALE! Mnohe udalosti, ktore sa tam udeju su zbytocne, niektore postavy su zbytocne, je tam vela takych nezaujimavych vyplni, uvah hlavnej postavy. Tie hlupe otazky Sary smerom k publiku som preskakovala a snazila som sa ich vytesnit.
A preboha, ten kto robil korekturu by mal okamzite vratit diplom, ak vobec nejaky ma. Lebo "plujuca" rieka, to neustale "vlupavanie sa", "vacky", "pome", "skovavanie sa" a ani neviem ake dalsie perly su absolutne otrasne. Odpustila by som kadejake dejove nezrovnalosti, vatu a otravne postavy, ale tieto chyby su absolutne strasne. A je ich tam naozaj neuveritelne vela. Sama rozpravam pomerne nespisovne, ale ak by som pisala knihu, dala by som si na to sakra pozor. A rozhodne by som si zaplatila poriadnu korekturu.
Neprislo mi to az take vtipne a od polovice som zacala viac-menej preskakovat pasaze z "prirucky". Obcas trochu krcovite a nelogicke, a v podstate vsetky postavy posobili tupo az na Bjorna, ktory sa teda tvari ako najvacsi kriminálny mastermind. Mozno este Sasa by mal u mna male plus.
Ale strasne to nebolo a mozno by som si precitala aj dalsi diel, len aby som zistila, kedy sa to Bjornovi rozpadne pod rukami.
Pekne, trocha smutne, ale zaroven povznasajuce. Velmi pekne opisy prirody a dobre priblizenie tazkeho zivota na aljaske. Zacala som to citat s urcitou rezervou a skor nizkymi ocakavaniami, ale v konecnom dosledku som velmi milo prekvapena. Knihy magickeho realizmu, ak su dobre napisane a nie su prilis tragicke, su pre mna ako pohladenie po dusi.
Citalo sa mi to trocha tazsie, mozno aj preto, ze kniha zacina rozuzlenim. Ale o tomto pripade som si uz davnejsie vypocula aj ppdcast, takze som bola informovana.
Ocenujem, ze je to dosledny rozbor, ale velmi rozvlacny a nie az taky putavy ako by som si zelala.
Pacilo sa mi to. Napatie bolo budovane postupne a hoci bolo vyvrcholenie az na samom konci, nemala som pocit, ze som bola ukratena. Pocasie, ktore naberalo na obratkach pekne ramcovalo dej a doplnalo tajuplnu atmosferu.
Celkovo prijemne a nenarocne citanie, ktore nedovoli pustit knihu z ruky. Urcite odporucam.
Strasna kniha. Ako keby autorka zacala pisat viacero pribehov o roznych ludoch, ale zistila, ze vsetky su prilis kratke a tak ich spojila do tohto. Mnoho pasazi (niekedy aj par viet v ramci jedneho odseku) na seba nenadvazuju a posobia zmatocne.
Postavy su do jednej nesympaticke a ich vzajomne vztahy posobia neprirodzene - presne, ako hovorim vyssie, akoby nahodne zlucene nesuvisiace pribehy.
Svojou poetikou mi to pripomenulo Lucy Maud Montgomery, ale ta nikdy netrpela tym, ze sa chce venovat desiatim temam naraz a jej knihy su lahke a snive. Toto bolo zbytocne komplikovane, lebo chcela tam byt aj romantika a najroznejsie medziludske vztahy, aj prijatie autistickeho dietata, aj socialna otazka, aj feminizmus, aj viera vs. veda ci pokrok vs. spiatocnictvo v mysleni a je z toho gulas, zavinuty do metafor a siahodlhych opisov. Vela veci je nacrtnutych len okrajovo, ved citatel si domysli, ale ked ich tam je vela, je to otravne.
Viaceri hovoria, ako im to pripomenulo viktorianske Anglicko...mne vobec. Ked citam Burlive vysiny alebo Jane Eyre, doslova citim hmlu a vietor zo slatin a taku tu typicku tajomnost, tu som citila len nudu a posledne kapitoly som len netrpezlivo prelistovala, popreskakovala vsetky tie filozoficke zamyslenia.
Ale ano, obalka je krasna, ta je vinna, ze som si to priniesla domov.
Dobre a napinave. Aj ked troska pritiahnute za vlasy, predovsetkym koniec.
Zo zaciatku som mala problem sa zacitat, nudilo ma to a bolo to velmi rozvlacne. Mam radsej akcnejsie knihy, kde sa na kazdej strane nieco deje a tak som dost bojovala. Ale potom zacal konecne autor rozpisovat osudy jednotlivych postav a zacali sa diat veci v Michelovej rodine a vtiahlo ma to. Je to trpky a smutny pribeh, ale zaroven zanechava akusi pachut optimizmu a nadeje.
Pridavam sa k vsetkym dobrym hodnoteniam. Jednoduchy a celkom aj predvidatelny pribeh, ale za to putavo podany. Tak trochu mi to niecim pripomenulo Utec, Jane, ktoru milujem a tak nekriticky davam pat hviezdiciek