petgona
komentáře u knih
Dvůr stříbrných plamenů
Sarah J. Maas
(SPOILER) Sklamanie. Nemala som rada Nestu a az tak velmi sa v mojich ociach nevykupila. V podstate mi prisla ako rozmaznane decko aj napriek tym traumam, ktore potrebovalo, aby ho konecne niekto naucil ako sa ma spravat.
Inac je to vacsinou sama vata, cely cas vlastne len cakaju na nepriatela a ked nepriatel konecne urobi konecny krok, je to velmi rychlo vyriesene, az som sa citila okradnuta. Tolko priprav k epickemu suboju, ktory sme vobec nedostali.
Je tam mnozstvo zbytocnych opisov treningov a sexu, ze v druhej polovici som niektore sceny len preletela pohladom. Dookola to iste.
Aj tie postavy. Vsetky boli akesi mlandravejsie, len take slabsie odvary oproti originalnej trilogii, ani jedna nemala tu stavu, ktoru som z nich citila predtym. Najviac ma asi nastval Rhys, z ktoreho bola obycajna kvocka....kde sa stratilo to, ze Feyre nebude nikdy rozkazovat a riadit ju, ked jej nechcel povedat pravdu o jej tehotenstve? Azriel sa tam len presusal ako taky zadumany nestastnik, Mori tam skoro vobec nebola a Cassian bol jak zamilovany pubertak, co nad nicim inym nedokaze rozmyslat.
Dufam, ze budu este dalsie diely (predsa len nam zostali nepoparene postavy) len mam obavy, aby z toho nebol dalsi Tron zo skla. Tam to tiez islo dolu vodou od stvrteho dielu.
Zničené domovy
Ben Aaronovitch
Strasne sa mi to vlieklo, bolo tam hrozne vela opisov a mudrovania, takze som sa do toho nevedela uplne zacitat. Urcite sa mi to pacilo menej ako predchadzajuce diely. Ale ten koniec...ten bol teda dost necakany a prekvapivy .
Markýzův dědic
Johanna Lindsey
Toto je vlastne dost hlupa kniha. Vsetky postavy su ploche a v podstate prazdne az na par charakterovych vlastnosti, na ktorych to cele stoji ako Duncanova prudka povaha alebo Sabrinin zmysel pre humor. A pritom aj medzi tymto typom knihach sa najdu take, ktore maju akusi hlbku a toto je len nevyuzity potencial, ktory ma kazdy pribeh.
Pokus o humor pro starych otcoch, tetach ci pri samotnej Sabrine tiez nevysiel.
Dcéra močiarneho kráľa
Karen Dionne
(SPOILER) Az takym putavym thrillerom by som to nenazvala. Velku cast knihy som sa musela nutit, aby som pokracovala. Az ku koncu sa to konecne rozbehli, a hoci opis zivota v divocine by mohol byt zaujimavy, nejak ma tie nekonecne spomienky na stopovanie proste nebavili.
Psychologizacia postav bola zaujimava, skoda, ze nebol viac rozvinuty aj jej vztah s matkou, hoci chapem, ze islo hlavne o otca.
Celkovo ale vo mne ta kniha nezanechava dobry pocit. Casto aj krvilacny, psycho thriller dokaze priniest pocit zadostucinenia. Ale tu som to nemala a dost ma znechutila aj sprosta vrazda Lovca, ktora sa mi zdala vrcholne nadbytocna. Rozumiem jej vyznamu a tomu, ako mohla formovat hrdinku, ale zaobisla by som sa bez.
Hrobové ticho
Vojtech Beniczky
(SPOILER) Nic extra. Nesedela som na okraji stolicky, nehryzla som si nechty a nepresedela som nad tym celu noc.
Bolo tam na moj vkus prilis vela postav, co tam vysetrovali, nikto z nich nebol sympaticky, ani Paula, ktora mi prisla skor otravna. Mimochodom, nebola tam
ani jedna prijemna zenska postava. Vsetky boli bud odute harpije alebo bolo na nich nieco vyslovene cudne - dokonca aj male, vedlajsie postavy.
Cely ten detektivny pribeh bol taky nedotiahnuty, respektive jeho koniec bol uponahlany. Cely cas sa tam objavovali nove prepojenia a nove dokazy a potom zrazu bum...vyriesene. a dokonca to riesenie mi prislo byt len "dohadom" a vobec nie skutocnym riesenim. Skoda.
Deň trifidov
John Wyndham (p)
Zo zaciatku som stale uvazovala, ze je nieco divne na tej knihe, len som nevedela prist na to, co to je. A potom som si pozrela autora a zistila som, ze to bolo napisane v 50tych rokoch. Ze hoci to je scifi, ale akoby mi tam chybali technologie. Tiez aj ten styl pisania, "filozoficke monology" a uvazovanie postav mi bolo nejake podozrive. Potom mi to uz cudne neprislo, prave naopak musim povedat, ze ma to zaujalo a velmi by ma bavilo citat celu sagu o tom ako ludia bojuju s trifidmi o prezitie.
Necitala som este nic, kde by boli inteligentne rastliny ten hlavny nepriatel, vacsinou su to len take tie humanoidne bytosti pripadne nejake roboty.
Celkovo ma bavili tie rozlicne uvahy hlavnej postavy, jeho moralne dilemy ako rozmyslal o tom co ich caka, co bude treba robit, aby prezili.
Obvykle neoblubujem dlhe filozofovanie, ale tu mi to vobec neprekazalo a tak nejak som sama uvazovala nad tym, co by som robila ja.
Rodina v podkroví
Lisa Jewell
Az ked som to docitala, som zistila, ze som od tejto autorky citala iba nedavno nieco ine.
Tento styl mi vyhovuje, je to nenarocne, ale stale dostatocne zamotane, aby som neuhadla vsetky zahady okamzite a aby ma to udrzovalo v napati a lakalo citat dalej.
Srdce slnečnej bojovníčky
Sue Lynn Tan
V podstate mi to viac ako nejaka YA book pripada ako romanca pre mlade dievcata, kde len akoby mimochodom je pridana ta zapletka o boji. V podstate tam tomu bolo venovane ovela menej casu ako by som si mozno priala. Plus naozaj nemam rada lubostne trojuholniky. Ale citala som to na dovolenke, takze to krasne zapasovalo do mojho relaxacneho modu a presne tak sa na to pozeram, ako na prijem y relax, ktory ma vratil do mojich teenegerskych rokov, ked som tieto romanticke cukrove vecicky citala ako na beziacom pase.
Ale musim povedat, ze pripadny treti diel by som uz asi citala s mensou radostou a mozno by som ho necitala vobec.
Dokonalá korisť
Helen Fields
Toto je autorka ku ktorej sa budem vracat s radostou. Napinave, zauzlene, vsetko pekne prepojene. Vzdy mam rada, ked nie su hlavne postavy uplne dokonale, a tieto veru nie su. Tiez sa tam rozvijaju vztahy, sice pomaly, ale ocenujem ze len na pozadi diania a detektivneho vysetrovania.
Tajomstvo pomocníčky
Freida McFadden
Ja som bola dost nadsena z prveho dielu a druhy teda velmi nezaostal. Millie sa lepi smola na paty, ale jej riesenia su zaujimave.
V podstate je to len taka oddychovka, ale prijemne napisana aj ked troska predvidatelna.
Jednoducho zmizla
Lisa Jewell
Trosicku pritiahnute za vlasy, ale dobre citatelne. Takze mi to vobec nevadilo, uzila som si to. Ja mam celkovo rada podobne psychothrillery a trocha absurdity v nich vacsinou nie je na skodu.
Lovec
Martin Benkovič
(SPOILER) Pre mna najslabsia z celej trilogie. Hoci sa mi celkom pacil ten steampunkovy namet, ocenila by som ho v samostatnom pribehu, mozno s nejakymi inymi postavami. Nejak sa mi Ajris do tohto pribehu velmi nehodil.
Miestami to bolo trochu derave, par krat som sa prichytila, ze som kontrolovala, ci som nepreskocila par stran. Cela linka okolo Krugera zbytocna, radsej mohol byt ten priestor venovany niecomu inemu, mozno nejakemu hlbsiemu skumaniu stop a dokazov. Koniec mi tiez prisiel uponahlany - ten Seifert sa tam zrazu objavil a proste mi tam k nemu chybala nejaka hlbsia "backstory". Alebo si ho len nepamatam z predchadzajucich dielov, co ma zase vedie k tomu, ze mal byt trocha viac zapamatatelnejsi, lebo takto mi to prislo trochu od veci.
Skoda.
Vrahova modlitba
Ariana Franklin (p)
Tu mozem konstatovat len jedno: je to skoda, ze to bol posledny diel. Oblubila som si Adelie a tu jej nesurodu skupinku.
Izolovaní
Sebastian Fitzek
Nemozem si pomoct, ale Fitzek mi uplne nesedi. Neviem, presne co, ale necita sa mi lahko. Nie, ze by to bolo narocne, len sa mi nieco na jeho style nepaci.
Najprv som sa nevedela zacitat, zaspavala som nad tym, potom v strede fajn, bolo to rychle a dynamicke. A potom ten koniec...zbytocne prekombinovany.
Pán Mercedes
Stephen King
Toto bolo velmi dobre. Niektore Kingove knihy mi prisli nudne, plne vaty a zbytocnych opisov a odbociek. Ale tato knizka bola sice relativne pomala, ale napinava od zaciatku az do konca.
Velmi sa mi tiez paci, ked autor pise knihu aj z pohladu vraha, a teda King ho podla mna krasne vystihol.
Vyvolení
Veronica Roth
(SPOILER) Malo to dlhy a dost nudny uvod, vlastne az ked sa dostali do Genetrixu to zacalo byt zaujimave. Dovtedy mi to prislo len ako keby som citala ukoncenie nejakeho pribehu a ani to nebol uplne dobry koniec. Potom som uz pochopila, o co islo, ale nejaky wow efekt sa nekonal.
Tajný kód
Janice Hallett
Trochu sklamanie. Vrazda medzi riadkami sa mi dost pacila, tak som cakala nieco podobne. Ale bolo to nudne a hlavne velmi zmatocne.
Ten zmatok sa na konci vysvetli a samotne rozuzlenie je vlastne celkom zaujimave, ale ta cesta k tomu ma naozaj nebavila.
Halloweensky večierok
Agatha Christie
Trocha neuspokojiva cast. Prekazalo mi, ako tam kazda postava donekonecna omiela, ze psychicky naruseni ludia tam pobiehaju kade-tade a vraždia nevinne deti. Asi to malo sluzit na zmatenie a odlakanie pozornosti, ale skor to bolo zbytocne repetitivne a otravne. Ako zapletka bola taka klasicka, v pohode, ciastocne som bola aj prekvapena aj nie. Neviem, nejako to nemalo taky ten wow faktor.
Boží hrob
Jay Kristoff
(SPOILER) Boli tam iste veci, co mi prekazali...poznamky pod ciarou, ze ano, a tiez napr vztah medzi Miou a Ash.
Ale inac, nemam velmi, co vytknut. Par krat som bola uprimne sokovana a par veci som predpokladala, ale bolo to dobre vyvazene, plne napatia a akcie.
Mia je mi sympaticka, tvrda a makka zaroven a aj ostatne postavy su pomerne uveritelnou zmesou cloveciny.
Nikdynoc
Jay Kristoff
Najprv som bola dost mimo a posobilo to mna dost nesurodo. Ale potom...wow. Fakt super, napinave.
Ale tie poznamky pod ciarou si mohol odpustit. Vela z nich som neskor preskocila a hoci ocenujem snahu vytvorit komplexny svet, kde este aj speci vino ci nieco ine "life-stylove" si zasluzi samostatnu poznamku, prave zbytocne a dlhe opisy su casto dovodom, preco na nieco znudi a nedocitam to.
Nastastie pribeh bol dostatocne putavy, ze som to zvladla.