Petra de Valo komentáře u knih
Kniha sa číta priam sama, je plná pestro opísaných postáv s pohnutou minulosťou a bohatá na udalosti, šťastné, ale ešte viac tragické. Mravná ušľachtilosť Rudolfa, tak ojedinelá, ktorá vie povzniesť aj ľudí v jeho blízkosti a duševná trýzeň nešťastnej, ale vnútorne bohatej Píšťalky, robia z toho diela nielen román príjemný na dlhé jesenné večery, ale nútia človeka sa zamyslieť, pretože myšlienky a ideály sú nadčasové a stále aktuálne - aj v dnešnej dobe.
Kniha, ktorú stačí prečítať 1x, štýl mi príde dosť začiatočnícky, dej málo napínavý. Čo ma dosť iritovalo, je, že Francesca dookola označuje Cesara ako svojho "temného milenca", takisto neustále hovorí o temnote v nej. Zmysel jej fingovanej smrti mi nejak unikol. Koniec taký nijaký, asi aby mohla prísť aj tretia časť, v ktorej sa bude zase pátrať po šialenom kňazovi.
Vynikajúca a obdivuhodne presne charakterizujúca kniha, ktorá ponúka aj trochu iný pohľad na západné znamenia zverokruhu a mnohé osvetľuje.
Poviedky sa rýchlo a príjemne čítajú, s výnimkou prvej by som ich však nenazvala tajomnými, skôr je to také ľahké a oddychové čítanie o starých časoch, o tom ako kedysi ľudia žili, čo ich trápilo a tešilo. V závere prichádzame na to, že tak ako aj dnes, ani vtedy ľuďom neboli cudzie láska i nevera, či lakomstvo alebo dobročinnosť.
Vynikajúca kniha, ktorá ponúka hlboké nahliadnutie do duší všetkých znamení zverokruhu, a tieto sú tak detailne vystihnuté, že je to až neuveriteľné. Príčiny toho, prečo je človek sám bez vzťahu, príp. sám napriek tomu, že vzťah má, vám pomôžu spoznať samých seba i svojich partnerov, bývalých či budúcich.
Dobrá hra - Oscar snáď ani nevie napísať dielo, ktoré by nebolo prinajmenšom zaujímavé, ale to Oscarovské "niečo" mi tam chýbalo, taký ten jeho britký humor, toto bolo príliš vážne. Avšak isté ponaučenia z toho iste vyplývajú - 1.cnostné ženy bývajú tvrdé. 2.každý si zaslúži druhú šancu. 3.pravda je dôležitejšia ako ideály - hoci tu to vypálilo inak.
Keďže Oscara Wilda mám veľmi rada, prečítala som si tento román - ako beletrizovaný životopis je to celkom fajn, ale detektívna zápletka je dosť zamotaná a trochu neprehľadná. Rozvláčnosť trochu vynahradil napínavý záver, keďže sa nedalo ani len tušiť, ako to dopadne. Každopádne, Oscar Wilde bol veľmi inteligentný a zaujímavý človek, o ktorom je radosť čokoľvek čítať a kniha je plná jeho vtipných hlášok a aforizmov plných irónie a humoru.
"Astley je mrtvý?" předstíral Oscar překvapení.
"Dávno. Je pohřbený na Pére Lachaise."
"To nic neznamená," pronesl pohrdavě. "Tam vezmou každého."
Milujem Chopinovu hudbu. V Paríži som navštívila kostol, v ktorom mal pohreb, na jeho hrobe som zapálila sviečku. Chcela som ešte nahliadnuť do jeho duše, duše umelca i človeka, tak som si prečítala túto biografiu a nesklamala som sa. Chopin bol presne taký, ako som si ho predstavovala. Hoci to nie je román, autor skomponoval jeho príbeh tak, že sa číta jedným dychom. Podtitul “Príbeh jednej duše” je veľmi trefný, lebo o túto sa v celom príbehu jedná. A je to duša ušľachtilá, čistá a melancholická, celkom oddaná svojej hudbe.
Knihu som čítala už druhýkrát a aj teraz sa mi páčila, hoci z nej cítiť, že bola písaná už veľmi dávno. Napoleon ako mladý zaľúbený generál mal moje sympatie, a hoci inak nie som jeho veľkou prívrženkyňou, obdivovala som jeho zanietenosť, schopnosti i genialitu, ktorá sa však uberala nesprávnym smerom.
V druhej časti knihy bolo trochu veľa politiky, hoci chápem, že to bolo nutné, život i osudy Désirée i celej rodiny však boli na jej pozadí detailne vykreslené.
Naozaj zvláštne, ako jedna malá udalosť dokáže ovplyvniť celý život ... Ale... predsa nič nie je náhoda...
Výborná zbierka kvalitných, starostlivo vybratých poviedok, hoci mnohé z nich som už čítala v iných zbierkach. Vynikajúca bola Mŕtva milenka, ktorú som už dlho túžila prečítať si, Neboť krev jest život a zvlášť oceňujem Cyprianovo vyprávění - výborne napísané, bez príliš zdĺhavého úvodu, so skvele vystupňovaným napätím a záverom. Do konceptu zbierky mi ako jediné celkom nezapadli Prízraky od Turgeneva, pôsobili mierne chaoticky a záver je dosť nepochopiteľný.
Musím priznať, že som mala trochu väčšie očakávania. Prvá poviedka bola dosť nudná. Ďalej sa to zlepšovalo a poviedky, kde sa konečne vyskytol Sherlock Holmes, boli veľmi dobré, osobne sa mi najviac páčil "Vznešený klient". Posledná poviedka s názvom "Příběh zmizelého upíra", kde sa stretáva Holmes, Watson, Stoker a akože van Helsing, bola pre mňa doslova úbohosť, iba pokus spojiť dokopy známe mená, námet však bol veľmi slabý a takmer dehonestujúci.
Nie zlá zbierka, ale čítala som už aj lepšie zbierky podobného zamerania.
Mám veľmi rada štýl, akým píše Juliette Benzoni - človek má pocit, že sa ocitá naozaj v storočiach dávno minulých - za čo iste môže jej úžasná znalosť histórie, ktorú vie čitateľovi predať skvelým spôsobom.
Tento román pojednáva o živote mladej Charlotty de Fontenac, odohráva sa na pestro vykreslenom pozadí života šľachticov na rôznych kráľovských dvoroch, až sa zdá, že samotný Charlottin život je akosi v pozadí a ona je iba bábkou, ktorú neviditeľne manipulujú. V pomerne hrubej knihe, ktorá sa však veľmi dobre číta, však tentokrát nenachádzam srdcervúci príbeh lásky, ako je u madame Benzoni zvykom, žiadna osudová láska, iba akýsi jemný náznak, ktorý však vzbudil moju zvedavosť a ktorý sa, dúfam, v druhom dieli viac rozvinie.
Charlotta je iste sympatickou hrdinkou a rada sa dozviem o jej živote viac, hlavne to, či sa po otvorenom konci prvého dielu znova stretne s príťažlivým Albanom.
Myslím, že ak človek zažil niečo tak osudové ako je láska Belu a Alexis, nemôže už nikoho milovať, ani keby žil 500 rokov. Nehovoriac o tom, že ten človek kvôli svojej veľkej láske prežil svoju smrť a vrátil sa ako nemrtvý. Do srdca, ktoré zomrelo a povstalo s touto láskou, nemôže už predsa vstúpiť žiadna iná...
Preto odpusťte, ale Sofia ma nijak neuchvátila.
Záver knihy, to defilé mŕtvych pri Andriinom odchode na večnosť, mi zobral všetky slová, ostali iba slzy... Tá jediná, najviac očakávaná, neprišla...
Mám dojem, že kniha pojednáva o všetkom možnom, a popritom aj o Draculovi, je to taký široký záber do histórie Rumunska, Uhorska i Čiech 15. storočia, len mám pocit, že keďže má v názve meno Dracula, Draculovi a jeho životu, jeho psychike a pohnútkam by sa mohla venovať viac.
Samozrejme, žiadne tajomstvo sme sa nedozvedeli, taktiež som nenadobudla žiadnu novú vedomosť o Vladovi III., ktorú by som už predtým nevedela.
Bela s Alexis sa utiahnu na ostrov Snagov a pre celý svet je knieža mŕtvy.
Bela však nenachádza pokoj, dolieha naňho jeho temný osud a je čím ďalej viac nepokojný a stále viac rozorvaný. Avšak i zdanlivý pokoj sa končí a nadíde čas, keď sa Bela bude musieť vrátiť a čeliť svojim démonom. Nepriatelia nespia, intrigujú, a dosiahnu smrť Michaila. Čas, aby sa knieža Bela z rodu Draculů opäť chopil moci a udržal trón pre svoj rod a pre Mihneu, práve nastal.
Nevýslovne smutná, srdcervúca, temná a zvrátená, a pritom tak krásna ... taká je táto kniha.
Alexina smrť, tak dojemne opísaná, mi trhala srdce.
Už nemluvila, jen její oči pretékaly slovy a on im rozuměl.
"Až řeknu, jak jsem tě milovala, pustí tě ke mně, nebo mi dovolí jít za tebou..."
Rada čítam o Borgiovcoch a mám rada knihy od Maria Puza, takže tento román som nemohla vynechať. Vydarené dielo, možno sa niekomu zdá trochu mimo témy mafie, ale veru nie je, Borgiovci sú veľmi zaujímavá rodina a určite položili základy mafie v talianskom štáte.
Milujem celú ságu, ale táto časť nie je moja šálka kávy, naozaj. Belov duch sa naozaj iba vznášal nad postavami, ale akosi mi tá kniha nezapadá do série, bohužiaľ.