Petra de Valo komentáře u knih
Vynikajúce. Tak ako aj predošlé dve knihy od pani autorky, ani táto nesklamala. Príbeh Juliány Korponayovej som poznala, však tu som mala pocit, že ju spoznávam lepšie, bola obyčajnou ženou, trochu márnivou, trochu naivnou, túžila po láske a šťastí ako každý človek, však bola príliš dôverčivá, a doplatila na to životom. Veľmi smutné. Tému, akú rolu zohrali v jej živote bezohľadní muži, radšej nezačínam. Nech odpočíva v pokoji, Juliána.
Táto kniha sa čítala jedna báseň, grécku mytológiu mám vo veľkej obľube a hoci sa autorka nedržala presne všetkého, príbeh sa mi veľmi páčil. Hlavná téma, ako bývajú mnohé ženy podriadené a poslušné mužom, rezonuje aj dnes, hoci sa doba zmenila. Ariadna však na Naxe žije trochu ako vo sne, je priam neuveriteľné, ako Dionýzovi dôveruje. No všetkého do času. Tiež oceňujem, že kniha nemá šťastný koniec, to sa nevída často.
Začalo to výborne, tešila som sa, ako sa príbeh bude ďalej vyvíjať a potom som sa nemohla dočkať, kedy skončí. Takže, začiatok dobrý, koniec dobrý, a celý dlhý stred nudnýýý. Nevyužitý potenciál, dejiny iba slabo naznačené, Addiena láska s Henrym (podľa mňa) nemastná-neslaná. Jej vášeň k Lucovi som jej verila, lásku k Henrymu nie. Zámerne píšem vášeň, pretože to slovo asi najlepšie vystihuje ich vzťah na hrane medzi láskou a nenávisťou. U Adeline ma neprekvapuje, ľudia bežne podliehajú čaru démonov, či diablov, skôr ma prekvapuje toľko ľudskosti u Luca. Záver ma potešil, keďže sa mi Adeline viac hodila k Lucovi, ale jej posledný plán ma sklamal. Celkovo mám z knihy zmiešané pocity, a som rada, že som ju po dlhom čase dočítala.
Výborné. Prečítané veľmi rýchlo, zápletka je veľmi zaujímavá, nemohla som sa dočkať konca a odhalenia. Po prvom románe, ktorý sa mi čítal trochu ťažšie, tento nabral spád, super, ideme na tretí diel. Nemôžem síce povedať, že by som si Lizzie nejak extra obľúbila, príde mi dosť všetečná a sem-tam naozaj nerozmýšľa, kým niečo povie, ale celkovo je fajn. Zápletku s Lucy, Christine a Brennanon som tipovala celkom inak, takže nakoniec sa konalo prekvapenie, čo ma vskutku potešilo.
Výborný román, originálna myšlienka, zvrátení hrdinovia, čítalo sa mi to veľmi dobre. Naozaj som nečakala happyend, škoda len, že záver sa vybavil veľmi veľmi rýchlo. Bez happyendu by to bolo ešte originálnejšie, zaujímalo by ma, či a ako by dve predošlé zmiznuté, resp. mŕtve manželky ovplyvnili Richardovu povesť (povesť Modrofúza).
Teda, Angelica je prvotriedna mrcha. Sprvoti som si myslela, že jej naozaj záleží iba na synovi a niektoré jej činy som dokázala ako tak pochopiť, ale záver ma mierne šokol. Každopádne, kniha je napínavá, číta sa veľmi dobre, tajomstvá sú odhaľované pomaly, čo čitateľa udržiava v napätí. Už sa teším na Tajnú manželku od toho istého autora.
Ťažko sa mi hodnotí, keďže je to geniálne a odporné zároveň. Neskutočne ma irituje slepá viera, poslušnosť a vernosť systému. Irituje ma Strana i jej služobníci, všetci ako bez ducha. Ale deje sa to, ako vieme, možno práve preto je to tak desivé.
Vynikajúce. Mne osobne sa táto kniha páčila azda ešte viac ako Sedem smrtí E.H., keďže mi maximálne vyhovuje zasadenie do 17. storočia, moreplavba, mysteriózny až okultný motív a detektívne pátranie, všetko v jednom. Podozrievala som všetkých, keďže každý mal motív, záver bol výborný, neviem sa dočkať autorovej ďalšej knihy.
Takže sa budem opakovať, ale naozaj musím (tak ako mnohí) napísať, že autor má môj obdiv za to, ako to celé posplietal a vôbec sa nečudujem, že knihu písal 3 roky. Nielenže hlavný hrdina menil hostiteľov, menil ich aj v rôznych časoch a teda, po chvíli som prestala sledovať postupnosť a sústredila sa na dej, ktorý bol napínavý od začiatku do konca. Veľmi originálna myšlienka a vlastne aj celý príbeh, plus detektívny motív, no proste super. Jediné, čo ma prekvapilo, ak mohol byť Aiden súčasne iba v jednom hostiteľovi, ako si mohol myslieť, že on a Daniel sú jeden a ten istý? Záver bol pre mňa skvelý, aj keď som mnohé vytušila, neuhádla som všetko. Už sa teším na druhú autorovu knihu, snáď bude aspoň spolovice tak dobrá ako táto.
(SPOILER) Teda, už dávno ma v literárnej obci nič nezaujalo tak veľmi ako táto séria, najradšej by som ani nespala, iba do rána čítala. Za pár dní som prečítala 6 dielov a chystám sa na siedmy, hoci mi je ľúto, že je zatiaľ posledný. Les prízrakov je tak ako aj predošlé diely výborný, ako vždy nechýbajú spletité zločiny, rozbité hlavy, krv a iné telesné tekutiny, avšak tento diel je oproti iným trochu výnimočný, keďže nám dovolí nahliadnuť do súkromného života upätého kapitána Steina, ktorý mi niekedy pekne ide na nervy tou svojou bigotnosťou, ale na druhej strane má sakra neochvejný charakter a obdivuhodnú morálku. Citové pohnutie Bohdana Jaroša ma však až dojalo, taká tá zakázaná láska, ktorá žije iba z pohľadov je veľmi romantická a dojemná. Jaroš si je vedomý svojej zvláštnej povahy i temnej minulosti, tak iniciatívu preberá slečna, a on ako hanblivý mladík skôr ustupuje, čo je naozaj dojímavé a smutne uveriteľné. Neviem, ako ich vzťah dopadne, ale predpokladám, že nie šťastne, na útechu len dodám, že nenaplnené lásky sú predsa tie najkrajšie.
Keď som si knihu/y kupovala, dúfala som, že sa mi budú páčiť. Mám rada historické knihy a s prímesou detektívky je to môj obľúbený žáner. Tak som si pre istotu kúpila celú sériu a veru neľutujem. Kniha sa čítala sama, dej má spád, nie je zbytočne komplikovaný, udalosti na seba skvele nadväzujú a hoci čitateľa samozrejme nechávajú v miernom napätí, otázky sú rýchlo zodpovedané. Zvlášť oceňujem starostlivý výber slov, ktorý umocňuje dojem starých čias. Kapitán Stein a notár Barbarič sú úplne protikladné postavy, a preto im to spolu tak dobre klape, kaprál Jaroš má na tom tiež svoj leví podiel. Knihu som prečítala za jeden deň a už sa teším na ďalšie časti.
Knihu som si kúpila kvôli názvu, čítala som Pútnika Melmotha od Ch.R.Maturina a tá prvá kniha, hoci bola napísaná pred stáročiami, bola skvelá. Takže názov ma okamžite upútal, rovnako aj pekný prebal. Začalo to fajn, atmosféra Prahy skvele vykreslená. A potom to bol už len zdĺhavý boj, či knihu dočítam alebo nie. Nedočítala som, hoci to naozaj nerobievam často, ale usúdila som, že môj čas je príliš vzácny, aby som ho venovala knihe, s ktorou musím bojovať. Čo mi doslova nerobilo dobre, bola sama Helen, to ako žije, ako sa správa, ako vyzerá, žiaľ, naozaj nemám rada potláčanie emócií, sebatrestanie a ignorovanie života samotného.
Ktovie, ako to naozaj bolo. Prečítala som mnoho kníh o Márii Medici a Henrichovi IV. a väčšinou bol ich vzťah popisovaný ako veľmi turbulentný a problematický, Leonora a Concino boli Márii blízki, ale v skutočnosti to vraj boli ziskuchtiví podvodníci. Mám pocit, že v tejto knihe boli všetky postavy značne idealizované a vykreslené v dobrom svetle. Ale to nevadí, iný pohľad na 400 rokov starú históriu nie je na škodu, každopádne, kniha sa mi čítala veľmi dobre.
(SPOILER) Prvé dva diely považujem za skvost, tak som s veľkou radosťou siahla aj po tomto voľnom pokračovaní, ale... Knihy pani Nowak mám veľmi rada, toto dielo ma však nejak ani nie sklamalo, ale akosi nenaplnilo moje očakávania, Raxhaal prejavoval nebývalé emócie a duševné pochody, až som sa zamýšľala, kam sa podel ten Prastarý Vznešený Raxhaal, vysoko povznesený nad osudy Krátko živých? Ale rada som sa dozvedela niečo o Arghao a jej tragickom osude.
Ťažko, ťažko sa mi to čítalo. Príbeh mohol byť neobyčajný, keby bol trochu inak spracovaný. Veľkú lásku, o ktorej som mala čítať, som tam akosi až do konca nenašla, zato kniha priam prekypuje myšlienkami o Francúzskej revolúcii, ktoré potláčajú príbeh a robia z knihy akýsi neosobný román. Postavy sú vykreslené plocho a sú plné rozporov, čo by nebolo nič zlé, keby ten rozpor nenasledoval rýchlo za sebou - jedna veta protirečila druhej.
Historické knihy patria k mojim obľúbeným a ak sú obohatené detektívnou zápletkou, o to lepšie. Čierna pani sa mi veľmi páči, hlavne autentický štýl, akým je napísaná. Kniha sa číta dobre, až som ľutovala, že príbeh tak rýchlo skončil. Odhalenie som tak trochu predvídala, to však neuberá príbehu na napätí.
Len s veľkým úsilím som dočítala aj druhý diel a v ničom nepredčil ten prvý, dookola iba vojna a boj. To, čo urobí Eleonora Agostine je ohavné. Záver taký nijaký...
Nerada píšem negatívne recenzie, ale táto kniha/y ma naozaj nemilo prekvapila. Čakala som historickú romancu na pozadí pohnutých udalostí Francúzskej revolúcie a dostalo sa mi brutálneho vojnového románu. Hlavné postavy zvláštne, akoby nezrelé, konajú (pre mňa) úplne nepochopiteľne a iba si komplikujú život, Eleonora akoby ani nebola žena. Beriem do úvahy, že román napísal muž, ale toto bol akoby suchý opis bitiev a vojen, skutočného deja tam bolo málo. A to som kníh z revolučného obdobia a Napoleonových čias prečítala naozaj veľké množstvo a je mi jasné, že to nebola prechádzka ružovým sadom.
Kniha sa číta priam sama, je plná pestro opísaných postáv s pohnutou minulosťou a bohatá na udalosti, šťastné, ale ešte viac tragické. Mravná ušľachtilosť Rudolfa, tak ojedinelá, ktorá vie povzniesť aj ľudí v jeho blízkosti a duševná trýzeň nešťastnej, ale vnútorne bohatej Píšťalky, robia z toho diela nielen román príjemný na dlhé jesenné večery, ale nútia človeka sa zamyslieť, pretože myšlienky a ideály sú nadčasové a stále aktuálne - aj v dnešnej dobe.
Napínavý príbeh, ktorý mi miestami pripomína gotický román. Psychicky narušení členovia rodiny Angelfieldovcov, nevyspytateľné dvojčatá, plno tajomstiev, atmosférou to pripomína Janu Eyrovú v čase na Thornfielde, ktorá je ostatne v knihe často spomínaná. Dej plynie pomaly, tajomstvá sa odhaľujú postupne, čo čitateľa drží po celý čas v napätí. Na záver sú tajomstvá odhalené, no jedno predsa ostáva, koho to vlastne Vida zachránila, Emelínu, či Adelínu?