Petra de Valo komentáře u knih
Kniha na mňa pôsobila mierne depresívne, zasa ten zvláštny štýl rozprávania a ešte od 3 postáv naraz bol mierne mätúci. Vianne akoby ani nebola Vianne, ustráchaná, nenápadná, bez intuície, necháva sa aj s Anouk manipulovať Zozie. Samé symboly nakreslené či hodené do vzduchu, málo skutočného deja, jedine Roux si tu zachováva zdravý rozum. Na záver happyend ako vyšitý, ktorý som vskutku ani nečakala.
No, ako to povedať, kniha sa mi zdala veľmi zvláštna. Nemala ani štipku čara, ktorým oplýval film, a to si myslím, že knihy bývajú vždy lepšie ako film. Vianne sa mi zdá ustarostená, zvláštne neistá, na úteku, pomaly vychádzajú na povrch tajomstvá, ktoré si sama nechce priznať, ale štýl rozprávania je podivne neosobný. Vo filme bola Vianne sebaistá a mala v sebe niečo, čo priťahovalo a menilo ľuďom životy, tu je iná...
Kniha, ktorú stačí prečítať 1x, štýl mi príde dosť začiatočnícky, dej málo napínavý. Čo ma dosť iritovalo, je, že Francesca dookola označuje Cesara ako svojho "temného milenca", takisto neustále hovorí o temnote v nej. Zmysel jej fingovanej smrti mi nejak unikol. Koniec taký nijaký, asi aby mohla prísť aj tretia časť, v ktorej sa bude zase pátrať po šialenom kňazovi.
Dojemný príbeh lásky medzi kráľovým generálom a mladou ženou Honor, ktorá po tragickej nehode ostáva ochrnutá. Hrdinovia sa nevidia 15 rokov, ale po opätovnom stretnutí je jasné, že ich láska nevychladla a hoci ostane nenaplnená, je jediná v ich životoch. Honorina tragédia je viac Richardovou tragédiou, pretože vedie smutný bezútešný život a je čím ďalej viac zatrpknutý, kým Honor sa s nehodou vyrovnala, psychicky ju posilnila a premenila z mladého bezstarostného dievčaťa v zrelú ženu. Richard je neprístupný muž, jedine k Honor chová nežné city, a to je u takého muža naozaj dojemné.
Milujem túto knihu, vždy sa mi zdala taká zvláštna, taká iná, presýtená vôňou kvetov a slaným povetrím. Prostý a komorný príbeh lásky, ktorá trvá iba jedno leto, ale vydrží po celý život. A možno raz, keď vtáčatá vyletia z hniezda, príde Dona do Finistère a znovu sa stretne so svojím Francúzom...
Život v 16.storočí iste nebol prechádzka ružovou záhradou a dožiť sa vyššieho veku bez pár výpraskov a jaziev bolo zrejme nemožné.
Doteraz som za najväčšiu knižnú mrchu považovala Ambru z románu Večná Ambra, tá bola amorálna, ale Isabela d´Arles je bezcitná, bezcharakterná sadistka, od ktorej by sa aj Bátoryčka mala čomu učiť. Isabela nemá osobnosť, sama nevie, čo chce, nevie, koho miluje, každú chvíľu uvažuje inak. Áno, je hrdá a nebojácna, ale iba navonok, v duši je slabá a zbabelá.
Jej duševný obrat na konci knihy mi príde dosť nepresvedčivý.
Pokiaľ ide o štylistickú stránku knihy, vadili mi mnohé premnohé oslovenia, “drahá paní, madame hraběnka Isabela d´Arles” a iné pomaly v každej vete.
Ale celkovo sa mi román čítal dobre, keďže Isabela je iná ako obvyklé charakterné románové hrdinky, čo bol zrejme aj autorkin cieľ.
Výborný súbor poviedok s mojim obľúbeným detektívom, veľmi pekné prevedenie knihy, strávila som s touto knihou v posteli niekoľko príjemných dlhých zimných večerov.
Koniec je začiatok a začiatok je koniec. Raahmet a Araxa, Bela a Alexis. Kruh sa uzavrel.
Dokonáno jest.
Vynikajúca a obdivuhodne presne charakterizujúca kniha, ktorá ponúka aj trochu iný pohľad na západné znamenia zverokruhu a mnohé osvetľuje.
Poviedky sa rýchlo a príjemne čítajú, s výnimkou prvej by som ich však nenazvala tajomnými, skôr je to také ľahké a oddychové čítanie o starých časoch, o tom ako kedysi ľudia žili, čo ich trápilo a tešilo. V závere prichádzame na to, že tak ako aj dnes, ani vtedy ľuďom neboli cudzie láska i nevera, či lakomstvo alebo dobročinnosť.
Vynikajúca kniha, ktorá ponúka hlboké nahliadnutie do duší všetkých znamení zverokruhu, a tieto sú tak detailne vystihnuté, že je to až neuveriteľné. Príčiny toho, prečo je človek sám bez vzťahu, príp. sám napriek tomu, že vzťah má, vám pomôžu spoznať samých seba i svojich partnerov, bývalých či budúcich.
Začalo to dobre, Jamie ako osamelý a mlčanlivý vodca svojich spoluväzňov bol skvelý, konečne dospel a dozrel v muža. No keď sa k nemu vrátila Claire, stalo sa z neho zase to nezrelé chlapčisko a takmer 50-ročná Claire sa takisto chová ako nezrelá dievčinka. Tiež ma úplne naštvala Jenny, keď nechala Claire odísť preč. Dočítala som asi do troch štvrtín, ďalej to nešlo. Príbehu by prospelo, keby bol o polovicu kratší. A ako aj u predošlých dvoch dielov, aj v tomto mi chýbalo to čaro, ktorým oplýval seriál.
Ku knihe ma priviedol film i divadelné predstavenie, a kým pri filme som sa ukrutne bála a zakrývala si oči rukou, kniha je iba slabý odvar. Príliš zdĺhavý úvod, nudné nekonečné opisy mokradí a bažín. Skutočný dej sa zmestil na pár posledných stránok a po pár predošlých náznakoch už vlastne ani neprekvapil, kniha vo mne nedokázala vzbudiť žiadnu hrôzu.
Knihu som prečítala veľmi rýchlo, čítala sa mi dobre, autorka má svojský, pekný spôsob reči, teda písania. Čo mi však v románe chýbalo, bol akýkoľvek náznak mysteriózna a tajomna, na ktorý som márne čakala až do konca. William Bellman iba pracuje a buduje, podniká a počíta. Po úmrtí rodiny sa z neho stáva iba akýsi živý stroj, a tak aj príbehu chýba život a dej. Ako by sme čítali návod, ako vybudovať úspešnú firmu, najprv to bola textilka, potom obchodný dom. Určite to nie je román, ktorý vo vás zanechá stopu, a ktorý si zatúžite prečítať ešte raz. Moje očakávania ostali nenaplnené.
Ach, aká sebareflexia, aká pokora v každom riadku. Aká trýzeň, aký strach, že navždy pošpinil svoje meno. Tak odpočívaj v pokoji, Oscar, tvoje meno nie je symbolom hanby, ale veľkosti tvojho génia.
Pravda, ktorú Oscar pochopil, je, že utrpenie človeka povznáša, utrpenie šľachtí dušu. Má môj obdiv, nie preto, že to dokázal pochopiť - s jeho inteligenciou žiaden div - ale preto, že to dokázal prijať s takou pokorou.
Dobrá hra - Oscar snáď ani nevie napísať dielo, ktoré by nebolo prinajmenšom zaujímavé, ale to Oscarovské "niečo" mi tam chýbalo, taký ten jeho britký humor, toto bolo príliš vážne. Avšak isté ponaučenia z toho iste vyplývajú - 1.cnostné ženy bývajú tvrdé. 2.každý si zaslúži druhú šancu. 3.pravda je dôležitejšia ako ideály - hoci tu to vypálilo inak.
Poviedka s podnázvom Úvaha o povinnosti jedná o čestnom mladom mužovi, ktorý dostojí svojej domnelej povinnosti stoj čo stoj. Hahaha. Oscar si v tejto satire priam brúsi jazyk a zlomyseľný humor, a pritom je podaná takým vážnym tónom, až je to neuveriteľné. Ale typické pre Oscara.
Najlepšia veta z celej poviedky je: "Lord Arthur mal tú najvzácnejšiu vlastnosť, zdravý rozum." Hahaha. Skvelý, úžasný Wilde.
Nech už Oscar Wilde viedol akýkoľvek dekadentný život a pestoval voľné mravy, väčšina jeho diel rieši práve otázku morálky a etiky. Ideálny manžel patrí taktiež k nim, a hoci možno nie je tak vtipný a uštipačný ako Je dôležité mať Filipa, ako vždy skvele popisuje anglickú spoločnosť a jej podivné mravy. Často sa sama seba pýtam, ako to len Oscar mohol s nimi vydržať? Ale veď odpoveď poznáme. Keďže medzi nich nezapadal, dostal príučku. Odlišnosť sa neodpúšťa.
Vynikajúca vtipná dráma, plná briskného Oscarovho humoru a priam sršiaca iróniou. Suchý anglický humor sa môže zdať miestami nadnesený, ale je plný pravdy. Čo veta, to perla, za ktorou nasleduje ďalšia a ďalšia.
Táto časť sa mi páčila azda viac ako Kruh smrti, nebola taká zamotaná a dej sa plynule vyvíjal, bolo tam síce menej života Oscara Wilda - čo mi bolo aj trochu ľúto - a viac detektívky, príbeh bol prehľadný a našťastie nebol preplnený mnohými postavami ako v Kruhu smrti. Síce som od začiatku tušila, ako to dopadne - na základe môjho obľúbeného Oscarovho citátu "Prílišná antipatia znamená sympatiu." V celom príbehu sa však vznášal akýsi smútok naznačujúci Oscarov neslávny koniec, a náznaky homosexuality a dekadentnej spoločnosti, v ktorej sa Oscar niekedy pohyboval, a hlavne skrývanie pravdy, ku ktorému bol nútený, pôsobili na mňa mierne depresívne.