SalemJohn komentáře u knih

Málokedy sa stane, aby anotácia knihy bola tak trefná, a ešte aj vtipná ako v tomto prípade. Vzadu na obale nás poteší takýto popis: „Žánrově patří Křižovatky k westernu. A protože ve westernech se moc nemluví, je to krátka kniha“. Počtom strán určite, ale opäť je to Jack v plnej sile. Bravúrne to dokázal rozohrať na pár stranách, a celkom by ma zaujímalo či to plánoval ako nosnú poviedku, resp. novelu do nejakej svojej tematickej zbierky, alebo si len žánrovo, a s vkusom sebe vlastným, rozšíril portfólio.
Každopádne ide rozsahom o parádne „počteníčko ke kávě“ !!!
(Ale pozor, kto pije ristretto, ten to nestihne ! Kto si ale dáva veľkú pracovnú kávu / caffe americano, ten to stihne, ale kávu už bude dopíjať studenú). Kniha Vás totiž chytí, a nepustí. Komentáre to tu už plnohodnotne a aj obsahovo zhodnotili. Pre mňa opäť vydarený Jack Ketchum.
PS. A teraz hor sa na jeho novinku u nás - Noc žen.

6 20.10.2023

Nie je Burton (Tim) ako Burton (Jessie) ! Som pevne presvedčený, že Tim Burton by dokázal z podobného motívu miniaturistu dostať určite viac. Jeho temna gotická poetika by sa tu mohla naplno realizovať. Jessie Burton ale chcela, a napísala knihu podľa svojho gusta, a určite odviedla veľmi slušnú prácu. Talent a cit pre písané slovo jej nechýba. Amsterdam 17. storočia má tu svoje sychravé a chladné čaro, podobne ako samotný príbeh. Hneď v úvode sa príbeh snažil byť magicko-realisticky, ale bol len zmätočný a chaoticky. Po prečítaní knihy som sa vrátil k úvodu ešte raz a už to bolo o trocha lepšie. Celkovo som mal spočiatku pocit, že redakčná práca na knihe mohla byť lepšia, zvlášť čo sa týka odsekov. Zvýšená miera pozornosti a nastavenie sa na štýl autorky postupne tento pocit eliminovali. Literárne, štýlom i obsahovo je kniha zvládnutá výborne a pútavo, no aj napriek tomu si myslím, že je určená skôr ženskému publiku. Absentovanie normálneho mužského hrdinu, ako to už bolo v komentároch spomenuté, toto vnímanie len posilňuje. Napriek tomu že ide o príbeh zo starého Amsterdamu je to príbeh v niektorých momentoch až nadčasový – napríklad ta naoko „morálna poprava, lynč“ je len dôsledkom chamtivosti a komerčných a závistlivých pohnútok. Kniha určite hodná stráveného času, ale pre mňa za tri hviezdy.

5 16.12.2024

Donnerová výprava je pojem, ktorý má zvlášť za oceánom úplne iný cveng ako u nás. V súčasnosti si už úplne nedokážeme predstaviť a reálne zažiť ten pocit vstúpiť na neprebádanú pôdu. Dnes pomocou rôznych satelitných snímkov a vďaka GPS aplikáciám máme potrebné informácie a nemusíme mať TEN strach, stres a neistotu - nadobúdame pomaličky pocit, že sme všade doma. No oproti dnešným, akože adrenalínovým a survival aktivitám, sú príbehy prvých pionierov mnohonásobne ďalej – hlavne tým, že „v sázku“ často dávali celý svoj majetok i životy svojich najbližších. Kniha Hlad aspoň čiastočne ponúka pohľad do jedného z takýchto príbehov . Na úvod treba povedať že obálka sa vydarila - opustený voz v pustine – na tej obrovskej pláni, s krvavou škvrnou na plachte. Wauu..
Škoda len, že sa pocity evokujúce z obálky nepreniesli aj do textu. Alma Katsu tak ostáva najsilnejšia v tých reálnejších častiach knihy, v hre s nadprirodzenom a atmosférou už cítiť isté nedostatky. S Donnerovou výpravou sme sa mali možnosť stretnúť už v knihe Ztracené kosti od dua Lincoln Child a Douglas Preston. A aj napriek tomu, že tam osud spomínanej výpravy poslúžil ako leitmotív celého príbehu, bol zážitok a súcit s osadníkmi oveľa silnejší a lepší. Nie zlá, no nie ani príliš dobrá kniha – hlavne kvôli nevyužitému potenciálu a asi aj očakávaniam mnohých čitateľov. Ale je super, že ju máme – aspoň do času keď príde na túto tému niečo naozaj „kulervouci“.

5 22.10.2024

Oddíl bola kniha na ktorú som sa veľmi tešil, a asi aj preto je hodnotenie trocha viac kritické. Priznám sa, že moje očakávania boli trochu iné, ako bol vystavaný celý príbeh. Každopádne po prečítaní už bude asi každý človek pozerať na akéhokoľvek červíka veeeľmi obozretne.. Je zjavné, že základná premisa Oddílu je postavená na dvoch ikonách popkultúry – Boh múch a Battle Royalle – umne spletená do príbehu, ktorý chcel Cutter vyrozprávať po svojom. A aj s menším počtom postáv, ako v dvoch spomínaných dielach, to zvládol veľmi dobre. A tiež som si pri čítaní neuvedomoval TO, v recenziách často spomínané, požmurkávanie na Kinga. Vcelku silne tri hviezdy. Ďalšom osobnou zaujímavosťou je, že som paralelne, resp. tesne pred Cutterom čítal knihu Hlad od Almy Katsu. No nečakaná a nezvyčajná to odtučňovacia náhoda..

5 17.09.2024

V roku 1975 napísal Stephen King jedno zo svojich kultových diel (pre mňa určite) - Prokletí Salemu. O štyri roky neskôr sa rozhodol David Morrell vzdať poctu práve tomuto románu. Bolo to ako vraví, jeho prvé nakuknutie do teritória hororu. Nejde vôbec o nejaký lacný plagiát, ale o plnohodnotný samostatný príbeh, ktorý si občas žmurkne na slávnejšieho predchodcu. Morrell aj pre horor, podobne ako je to často aj u Kinga, hľadá motív na báze nejakej reálnej skutočnosti. V tomto prípade to boli útržky v novinách o podivných prípadoch zmasakrovaného dobytka kdesi na stredozápade. Upírov vymenil lycantropický motív veľmi zaujímavo prepojený na hnutie hippies. Naozaj ojedinelý a netradičný motív, remeselne výborne zvládnutý. Jedinou slabinou príbehu je tak trochu časová nezrovnalosť v niektorých prípadoch a možno podrobnejšie rozuzlenie na záver. Ale to je určite dôsledok šarád, problémov a opletačiek okolo vydania tohto Morrellovho diela. Prvá verzia, prekopaná na žiadosť vydavateľa, a neskôr dielo ktoré si máme možnosť prečítať si aj u nás, podľa Morrellovho pôvodného zámeru, a vyšlo takmer až o 20 rokov neskôr ako spomínané Prokletí Salemu.

5 05.03.2024

Silne tri hviezdy a povzdych: "Keby bol každý slovenský debut takýto!"
Naozaj je z knihy cítiť úprimné nadšenie, srdce i žánrovú zanietenosť. Skôr ako román, mi to príde ako obsiahlejšia novela v dvoch dejstvách. Silná prvá časť akoby zanietila tú druhú (to podľa niektorých postrehov a komentárov), ale nie je to úplne tak. S trochou "nadsázky" ju pokojne možno brať ako taký dlhší epilóg. Okey, okey ! uznávam, na epilóg už je to riadne dlhé.. Ale pekne po poriadku:
Prvé dejstvo, teda časť odohrávajúca sa prevažne vo vojnových kulisách je neskutočný nárez (v českom komentári by som použil asi mazec). Zlo skrývajúce sa v Javorine je konfrontované zo zlom v SS uniformách takým spôsobom, že neviete čo má byť horšie.. Pripomenulo mi to tak trochu moju obľúbenú Pevnosť od F.P. Wilsona kedy nemecká armáda bola podobne konfrontovaná s upírskym prastarým zlom v Transylvanských horách. Všetky ingrediencie od diviakov, vyšinutého mutanta tmavej pleti, kolaborantov, hrdinov, zloduchov či samotných kozích ľudí sú namiešané do neskutočného kokteilu, ktorý nezačne ani na chvíľku nudiť. Druhé dejstvo podľa mňa vôbec nestráca na atraktivite (hoci oproti prvej časti ma latku nastavenú riadne vysoko), ale aj napriek tomu dokáže totiž v iných kulisách, v inom čase rovnako pútavo vtiahnuť do deja, a čo je dôležité, postupne nám doplní ten záhadný (nevýrazný) koniec prvej časti. A tiež práve v druhej polovici veľmi oceňujem, akoby až autobiografické črty a postrehy miestnych reálií - vnímanie doby, kultúrnych zmien, lokálpatriotizmu. "Osvieženie" priniesli niektoré vstupy takmer ako z "drsnej školy" - vypočúvanie manželov motorestu, či individuálny prístup k partii výpalníkov (sektárov). Príbeh ďalej rýchlo pokračuje do svojho konca presne podľa autorovho zámeru - niektoré časti pekne zapadnú na svoje miesto, niečo zostane medzi riadkami a čosi si čitateľ môže vyložiť po svojom..
Silné tri hviezdy a debut ako hrom ! Oceňujem to spomínané nadšenie práve aj kvôli forme "self publishingu" a ak niekedy príde čas a doladí sa korektúra, vstup editora a redaktora bude z toho plných päť. PS. Ďáblův hřbet a Kozí ľudia v priebehu jedného mesiaca - môj momentálne najčítanejší autor - Ivan Kučera :)

5 07.05.2023

Nejako takto by mohlo vyzerať priblíženie Stokerovho Draculu pre I. stupeň základných škôl. Varíme, tak povediac v rovnakom hrnci, len ingrediencie sú diétne a je ich trochu menej. Hneď na úvod tu máme namiesto dostavníka s Jonathanom Harkerom, auto s dvoma súrodencami - cesta a zážitky sú podobné, samozrejme s prihliadnutím na čitateľa počas celého príbehu. Máme tu starý hostinec, tajomstvá o ktorých sa nerozpráva, nájdené tajomné artefakty, surodencké puto, miestnú kamarátku a samozrejme strašného upíra. Dokonca sa objaví aj variácia na Renfielda, paradoxne s hlbším a citovejším presahom. Starší čitateľ si to môže dať len tak, ku kávičke, a spomínať na Bramov "opus magnum" a mladší čitatelia budú snáď aj trocha vystrašení.

5 26.04.2023

Hodnotenie knihy niekde okolo 80 a viac percent je úplne na mieste. Podľa recenzii sa kniha samozrejme nemusí páčiť každému, ale po pravde Morrell nikdy nebol tvorca vážnej a kvalitatívne vysokej literatúry. Napriek tomu, že bol profesorom vyučujúcim americkú literatúru. Morrell je pre mňa autorom kníh pri ktorých sa chceme baviť. A aj táto kniha je toho výborným príkladom - veď nie nadarmo dostal za ňu ocenenie Bram Stoker Award v kategórii Best Novel. U mňa, od prečítania ubehol už nejaký ten rok a dodnes si spomínam na niektoré súvislosti. A určite si ju dám ešte raz.

4 30.05.2023

Na túto knihu som tak nejako pozabudol a náhodou mi padla do ruky, keď som hľadal úplne inú knihu v domácej knižnici. Trochu netradične som začal predposlednou poviedkou Padla hmla (namotal som sa na citát ze Stínadel). Nasledoval posledný Kamionista a ostatné poviedky už pekne podľa poradia, a za jeden večer. Bavil som sa takmer kráľovsky. Štýlovo, motívmi, spracovaním i rovesnícky mi Ivan sedí. Mám rád autorov u nás i v Čechách u ktorých cítim, že sme rovnako vnímali a prežívali atribúty doby, tie pozitívne i negatívne (časopisy, knihy, filmy, VHS-ky, hudbu, PNS-ky, známky, céčka, odznaky a tak dále a tak dále.. ).
Pri poviedke Prasa som sa uistil, že je lepšie prečítať prvé novelu a potom si dať poviedku. Mne sa to takto podarilo a aj načasované som to mal fantasticky. Totiž v závere minulého roka som si konečne dal Ivanovo prasiatko (hoci to zďaleka nebolo to vianočné..) a teraz keď som siahol po tejto jeho zbierke, mi tak pôvodná poviedka prišla ako také repetitio (rozumej milé pripomenutie).
Ivanova jednoduchosť a priamočiarosť sú veľmi efektívne atribúty jeho tvorby. Poviedkovú zbierku zhltnete na posedenie, hoci dávkovať sa dá, ako ja často vravím, aj ku kávičke. V budúcnosti si to už dám takto.
PS. neskutočne ma pobavil vo svojom komentári Honza (eraserhead) „na knihách je stejně nejlepší úvodní slovo“ .. neostáva mi nič iné, iba súhlasiť, zvlášť keď je to Honzovo úvodne slovo :)

3 10.01.2025

Úplná spokojnosť ! Kniha sa číta skoro sama. Pôvodnú poviedku som nemal možnosť prečítať, ale dovolím si povedať, že zážitok zo samotnej knihy nebol nijako ovplyvnený. To že prasa nedostalo priestor ktorý zrejme mnohí očakávali podľa mňa vôbec nebol problém. Jasne, že podľa námetu to pokojne mohol byť aj poriadne šťavnatý gore príbeh, ale Ivan umne spracoval prvotnú ideu do pútavého príbehu s atmosférou a potrebnou dávkou napätia. Jeho cit pre prostredie, atmosféru a postavy sa tu prejavil viac ako dostatočne. Kniha je kompozíciou podaná jednoducho, priamočiaro a dej ubieha rýchlosťou TGV, naozaj som mal problém knihu odložiť, a v podstate som ju dal na jeden záťah.
PS. Pobavil ma ten Ružomberok - žeby cameo za cameo ? ale možno si len domýšľam, to čo tam vôbec nie je.. :)

3 16.12.2024

Ďalší slovenský autor, ktorý si zaslúži pozornosť. S úplnou ľahkosťou servíruje príbeh a postupne odkrýva záhadu DESPER, ale i tajomstvá jednotlivých postáv. Kniha ma potešila hneď dvakrát – samotným prevedením/príbehom a tiež tým, že som si po dlhšom čase (po mnohých knihách v češtine) dal knihu v slovenčine. Tomáš Horec je vcelku prijateľná hlavná postava, ktorá bojuje so svojimi démonmi z minulosti a zároveň sa pokúša rozlúštiť spomínanú DESPER záhadu, a nájsť syna o ktorom nemal ani potuchy. Príbeh odsýpa bez drhnutia, čitateľ sa ani chvíľu nenudí, nejaké literárne barličky nerušia, hlavne aby bolo napätie i pozornosť vždy on-line.. Líščie diery krásny názov dediny pre tento i podobné príbehy.
PS. Líščie diery mi pri čítaní knihy pripomenuli ešte jeden prozaický názov dediny, dediny do ktorej som sa plánoval vybrať už skôr – Ostrý pichliač. Konečne prišiel čas i na Prasa od Ivana Kučeru.

3 07.12.2024

Luky Luke bez bratov Daltonovcov a prvý krát tak trochu nie v hlavnej úlohe. Výborná zábava v duchu kultového snímku Podivné dědictví (ako píše Kuža, zrejme komiks poslúžil ako vzor). Zaspomínal som si na Terenca Hilla a vychutnal si Goscinnyho skryté hlášky, vtípky a odkazy na jeho ďalšiu tvorbu. Veľmi vydarený diel.

3 20.01.2024

Táto Morrellová kniha je parádna.. Obsahom, formou i celkovým prevedením. Je to v podstate príbeh plný klišé, ale je to klišé, ktoré máme radi, a ktoré zaručene pobaví. Napätie, akcia, láska, adrenalín.. Proste zručne namiešaný koktail ako vystrihnutý z Tri dni kondora, Pohľadu spoločnosti Parallax, Výstrelu či z ďalšieho kultového filmu Všetci prezidentovi muži. Trošku úsmevne pôsobí „barlička“ ktorú Morrell využil – novinár v minulosti vždy robil rozhovor s niekým, kto mu dal potrebné znalosti a informácie, ktoré potom umne využil vo vypätých scénach. Ale ani to nevadilo plynulosti a zábavnosti samotného príbehu.
Malý spoiler na záver: u Morrella to hlavný hrdina novinár i jeho snúbenica napriek politicko-mocenskému systému a prvotriednym zabijakom prežijú a hajzli sú potrestaní ! Veľká škoda, že u nás na Slovensku v reále to tiež neskončilo podobným happyendom..
RIP Jano & Martina

2 16.04.2024

Ak by som chcel byť veľký lichotník, tak poviem, že v Odmene z pekla sa zrazil Štrkáč Callahan Jura Červenáka s Asfaltom od Štěpána Kopřivu. No nie je to úplne tak.. Bratia Lansdaleovci nedosiahli úroveň spomínaných titulov – všetko tu prebehlo dosť rýchlo, priamočiaro a aj napriek tomu miestami vykukávala nuda. Ako trefne napísal Corso, je to podané tak, akoby z toho mal byt hneď scenár k akčnej hre, alebo filmu. A to so všetkými kladmi a zápormi takéhoto postupu. Pravdou však je, že v rámci brakovej literatúry to autorské duo zvládlo a pobavilo.

2 06.03.2024

V jednom z dielov Káčerova (DuckTales) riešili prípad kde v Londýne vyčíňal istý Jack Rozprašovač - áno, čítate dobre - Jack Rozprašovač. Deti boli nadšené z ďalšieho napínavého prípadu, a dospelým táto vtipná parafráza vyčarila široký úsmev. Tak nejaký podobný pocit som mal pri tejto knihe ! Určite to nie je zlá kniha, len ja nebudem asi cieľovka.. Preto toto moje hodnotenie nebude úplne objektívne. Kniha si určite nájde (alebo už aj má) svoju fanúšikovskú základňu, ale ja do nej nepatrím.. Dám ešte šancu druhej časti série Hon na knížete Draculu (ale to čisto len ako fanúšik transylvanskej transfúznej high society), a potom knihy posuniem vhodnej cieľovej skupine. Ja dávam dve hviezdy, ale v správnej skupine, nálade a veku hodnotenie môže byť vyššie.

2 06.01.2024