SalemJohn
komentáře u knih
Prasa
Ivan Kučera
Úplná spokojnosť ! Kniha sa číta skoro sama. Pôvodnú poviedku som nemal možnosť prečítať, ale dovolím si povedať, že zážitok zo samotnej knihy nebol nijako ovplyvnený. To že prasa nedostalo priestor ktorý zrejme mnohí očakávali podľa mňa vôbec nebol problém. Jasne, že podľa námetu to pokojne mohol byť aj poriadne šťavnatý gore príbeh, ale Ivan umne spracoval prvotnú ideu do pútavého príbehu s atmosférou a potrebnou dávkou napätia. Jeho cit pre prostredie, atmosféru a postavy sa tu prejavil viac ako dostatočne. Kniha je kompozíciou podaná jednoducho, priamočiaro a dej ubieha rýchlosťou TGV, naozaj som mal problém knihu odložiť, a v podstate som ju dal na jeden záťah.
PS. Pobavil ma ten Ružomberok - žeby cameo za cameo ? ale možno si len domýšľam, to čo tam vôbec nie je.. :)
Miniaturista
Jessie Burton
Nie je Burton (Tim) ako Burton (Jessie) ! Som pevne presvedčený, že Tim Burton by dokázal z podobného motívu miniaturistu dostať určite viac. Jeho temna gotická poetika by sa tu mohla naplno realizovať. Jessie Burton ale chcela, a napísala knihu podľa svojho gusta, a určite odviedla veľmi slušnú prácu. Talent a cit pre písané slovo jej nechýba. Amsterdam 17. storočia má tu svoje sychravé a chladné čaro, podobne ako samotný príbeh. Hneď v úvode sa príbeh snažil byť magicko-realisticky, ale bol len zmätočný a chaoticky. Po prečítaní knihy som sa vrátil k úvodu ešte raz a už to bolo o trocha lepšie. Celkovo som mal spočiatku pocit, že redakčná práca na knihe mohla byť lepšia, zvlášť čo sa týka odsekov. Zvýšená miera pozornosti a nastavenie sa na štýl autorky postupne tento pocit eliminovali. Literárne, štýlom i obsahovo je kniha zvládnutá výborne a pútavo, no aj napriek tomu si myslím, že je určená skôr ženskému publiku. Absentovanie normálneho mužského hrdinu, ako to už bolo v komentároch spomenuté, toto vnímanie len posilňuje. Napriek tomu že ide o príbeh zo starého Amsterdamu je to príbeh v niektorých momentoch až nadčasový – napríklad ta naoko „morálna poprava, lynč“ je len dôsledkom chamtivosti a komerčných a závistlivých pohnútok. Kniha určite hodná stráveného času, ale pre mňa za tri hviezdy.
Rozprávka
Stephen King
Toto je naozaj netradične tradičný King – no aby som vysvetlil toto naoko nezmyselne konštatovanie – literárne to vidím tak, že je to naozaj Rozprávka, rozprávka skôr pre vnúčatá, lebo vlastné deti si maestro King „odkojil“ silnejšími flákmi. Toto je už niečo čo dedko Štefan môže rozprávať pred spaním svojim vnúčatám. A svojou rozvláčnosťou je to rozprávka určite na viac večerov. Najsilnejšie mi paradoxne prišli časti práve v reálnom svete - to budovanie atmosféry, predstavovania a profilovanie postáv, tajomné zlo, resp. čosi tajomné pod pokrývkou. Presunom o poschodie nižšie akoby postupne strácal príbeh dych a naberal vatu. Všetky ingrediencie ktoré máme radi tam boli, len boli podané na môj vkus dosť diétne a zdĺhavo, a ani ten hororový feeling sa nejako nedostavil. A aj na Kingov vkus tam už bolo veľa požmurkávania na klasické diela a kopec rôznych popkultúrnych odkazov. Určite je to pohodové čítanie s ukočírovaným dejom i záverom, ale na 3,5 hviezdičky to dávam iba z úcty k majstrovi, hoci prvých 150 strán to vyzeral na plnú paľbu.
Desper
Peter Debnár
Ďalší slovenský autor, ktorý si zaslúži pozornosť. S úplnou ľahkosťou servíruje príbeh a postupne odkrýva záhadu DESPER, ale i tajomstvá jednotlivých postáv. Kniha ma potešila hneď dvakrát – samotným prevedením/príbehom a tiež tým, že som si po dlhšom čase (po mnohých knihách v češtine) dal knihu v slovenčine. Tomáš Horec je vcelku prijateľná hlavná postava, ktorá bojuje so svojimi démonmi z minulosti a zároveň sa pokúša rozlúštiť spomínanú DESPER záhadu, a nájsť syna o ktorom nemal ani potuchy. Príbeh odsýpa bez drhnutia, čitateľ sa ani chvíľu nenudí, nejaké literárne barličky nerušia, hlavne aby bolo napätie i pozornosť vždy on-line.. Líščie diery krásny názov dediny pre tento i podobné príbehy.
PS. Líščie diery mi pri čítaní knihy pripomenuli ešte jeden prozaický názov dediny, dediny do ktorej som sa plánoval vybrať už skôr – Ostrý pichliač. Konečne prišiel čas i na Prasa od Ivana Kučeru.
Hlad
Alma Katsu
Donnerová výprava je pojem, ktorý má zvlášť za oceánom úplne iný cveng ako u nás. V súčasnosti si už úplne nedokážeme predstaviť a reálne zažiť ten pocit vstúpiť na neprebádanú pôdu. Dnes pomocou rôznych satelitných snímkov a vďaka GPS aplikáciám máme potrebné informácie a nemusíme mať TEN strach, stres a neistotu - nadobúdame pomaličky pocit, že sme všade doma. No oproti dnešným, akože adrenalínovým a survival aktivitám, sú príbehy prvých pionierov mnohonásobne ďalej – hlavne tým, že „v sázku“ často dávali celý svoj majetok i životy svojich najbližších. Kniha Hlad aspoň čiastočne ponúka pohľad do jedného z takýchto príbehov . Na úvod treba povedať že obálka sa vydarila - opustený voz v pustine – na tej obrovskej pláni, s krvavou škvrnou na plachte. Wauu..
Škoda len, že sa pocity evokujúce z obálky nepreniesli aj do textu. Alma Katsu tak ostáva najsilnejšia v tých reálnejších častiach knihy, v hre s nadprirodzenom a atmosférou už cítiť isté nedostatky. S Donnerovou výpravou sme sa mali možnosť stretnúť už v knihe Ztracené kosti od dua Lincoln Child a Douglas Preston. A aj napriek tomu, že tam osud spomínanej výpravy poslúžil ako leitmotív celého príbehu, bol zážitok a súcit s osadníkmi oveľa silnejší a lepší. Nie zlá, no nie ani príliš dobrá kniha – hlavne kvôli nevyužitému potenciálu a asi aj očakávaniam mnohých čitateľov. Ale je super, že ju máme – aspoň do času keď príde na túto tému niečo naozaj „kulervouci“.
Oddíl
Nick Cutter
Oddíl bola kniha na ktorú som sa veľmi tešil, a asi aj preto je hodnotenie trocha viac kritické. Priznám sa, že moje očakávania boli trochu iné, ako bol vystavaný celý príbeh. Každopádne po prečítaní už bude asi každý človek pozerať na akéhokoľvek červíka veeeľmi obozretne.. Je zjavné, že základná premisa Oddílu je postavená na dvoch ikonách popkultúry – Boh múch a Battle Royalle – umne spletená do príbehu, ktorý chcel Cutter vyrozprávať po svojom. A aj s menším počtom postáv, ako v dvoch spomínaných dielach, to zvládol veľmi dobre. A tiež som si pri čítaní neuvedomoval TO, v recenziách často spomínané, požmurkávanie na Kinga. Vcelku silne tri hviezdy. Ďalšom osobnou zaujímavosťou je, že som paralelne, resp. tesne pred Cutterom čítal knihu Hlad od Almy Katsu. No nečakaná a nezvyčajná to odtučňovacia náhoda..
U severní zdi
Petra Klabouchová
Punisher po československy - Pomstiteľ - Muž s dírou v srdci, krásne to meno i metafora v jednom. Pomsta nič nerieši, vždy je to len mala náplasť na spáchané krivdy - na smutné osudy neznámych hrdinov našej histórie. Nové skutočnosti, obete o ktorých sa nehovorilo a nepísalo. O koľkých zverstvách spáchaných v rámci ideológia ešte nevieme, ktovie aké smutné príbehy nepoznáme. Smola len, že sa nám totalita s tvarou akože sociálnej demokracie pomaly vracia späť. Pamäť nášho národa - nič moc.. ! Každopádne kniha je remeselne i obsahovo výborne zvládnutá. Mnoho smútku, žiaľu a až nepochopiteľných situácii plne demonštrujúcich to známe „homo homini lupus est“ práve u nás doma.
Ze zoufalství
David Morrell
Táto Morrellová kniha je parádna.. Obsahom, formou i celkovým prevedením. Je to v podstate príbeh plný klišé, ale je to klišé, ktoré máme radi, a ktoré zaručene pobaví. Napätie, akcia, láska, adrenalín.. Proste zručne namiešaný koktail ako vystrihnutý z Tri dni kondora, Pohľadu spoločnosti Parallax, Výstrelu či z ďalšieho kultového filmu Všetci prezidentovi muži. Trošku úsmevne pôsobí „barlička“ ktorú Morrell využil – novinár v minulosti vždy robil rozhovor s niekým, kto mu dal potrebné znalosti a informácie, ktoré potom umne využil vo vypätých scénach. Ale ani to nevadilo plynulosti a zábavnosti samotného príbehu.
Malý spoiler na záver: u Morrella to hlavný hrdina novinár i jeho snúbenica napriek politicko-mocenskému systému a prvotriednym zabijakom prežijú a hajzli sú potrestaní ! Veľká škoda, že u nás na Slovensku v reále to tiež neskončilo podobným happyendom..
RIP Jano & Martina
Odměna z pekla
Joe R. Lansdale
Ak by som chcel byť veľký lichotník, tak poviem, že v Odmene z pekla sa zrazil Štrkáč Callahan Jura Červenáka s Asfaltom od Štěpána Kopřivu. No nie je to úplne tak.. Bratia Lansdaleovci nedosiahli úroveň spomínaných titulov – všetko tu prebehlo dosť rýchlo, priamočiaro a aj napriek tomu miestami vykukávala nuda. Ako trefne napísal Corso, je to podané tak, akoby z toho mal byt hneď scenár k akčnej hre, alebo filmu. A to so všetkými kladmi a zápormi takéhoto postupu. Pravdou však je, že v rámci brakovej literatúry to autorské duo zvládlo a pobavilo.
Totem
David Morrell
V roku 1975 napísal Stephen King jedno zo svojich kultových diel (pre mňa určite) - Prokletí Salemu. O štyri roky neskôr sa rozhodol David Morrell vzdať poctu práve tomuto románu. Bolo to ako vraví, jeho prvé nakuknutie do teritória hororu. Nejde vôbec o nejaký lacný plagiát, ale o plnohodnotný samostatný príbeh, ktorý si občas žmurkne na slávnejšieho predchodcu. Morrell aj pre horor, podobne ako je to často aj u Kinga, hľadá motív na báze nejakej reálnej skutočnosti. V tomto prípade to boli útržky v novinách o podivných prípadoch zmasakrovaného dobytka kdesi na stredozápade. Upírov vymenil lycantropický motív veľmi zaujímavo prepojený na hnutie hippies. Naozaj ojedinelý a netradičný motív, remeselne výborne zvládnutý. Jedinou slabinou príbehu je tak trochu časová nezrovnalosť v niektorých prípadoch a možno podrobnejšie rozuzlenie na záver. Ale to je určite dôsledok šarád, problémov a opletačiek okolo vydania tohto Morrellovho diela. Prvá verzia, prekopaná na žiadosť vydavateľa, a neskôr dielo ktoré si máme možnosť prečítať si aj u nás, podľa Morrellovho pôvodného zámeru, a vyšlo takmer až o 20 rokov neskôr ako spomínané Prokletí Salemu.
Vládce hor
Jean van Hamme
Absolútne skvelý príbeh. Výhodou je, že je úplne samostatný a je ho možne čítať nezávisle na celej ságe. Čas ako veličina mňa rovnako desí ako fascinuje, a v tomto príbehu je to presne tak.
Zelenáč
René Goscinny
Luky Luke bez bratov Daltonovcov a prvý krát tak trochu nie v hlavnej úlohe. Výborná zábava v duchu kultového snímku Podivné dědictví (ako píše Kuža, zrejme komiks poslúžil ako vzor). Zaspomínal som si na Terenca Hilla a vychutnal si Goscinnyho skryté hlášky, vtípky a odkazy na jeho ďalšiu tvorbu. Veľmi vydarený diel.
Gloria
Timothée de Fombelle
Začnem netradične. Baobab vydal malý literárny klenot. Malý však iba rozsahom. Obsahovo i prevedením je to skvost. Všetky recenzie už tu napísané to vyjadrili dostatočne trefne a názorovo jednotne. Čo je fajn, lebo naozaj ide o krásne čítanie - čítanie ku káve – čítanie ku káve, najlepšie na Štedrý deň, alebo hociktorý večer počas Vianoc. Vtedy sa posolstvo a čaro knihy prejaví o to silnejšie. Mnohí si tak budeme mať možnosť uvedomiť, že nie všetci prežívajú sviatky rovnako a úplne ideálne. A práve aj toto tu dokazuje tá viacvýznamovosť slova Gloria ! Od obyčajného nápisu na plechovke, cez meno lastovičky, až po to známe Gloria nad Belehemom.. Hlboké a krásne !
Dolores Claibornová
Stephen King
Už od čias Majora Zemana vieme, že „Studna“ má svoje nezameniteľné čaro. Pridajme k tomu ešte zatmenie slnka kdesi na pobreží Maine a prepletený osud dvoch nešťastných žien, sú očakávania viac ako vysoké. A ak Vám tento príbeh ide rozpovedať istý fenomenálny rozprávač je literárny zážitok zaručený..
Čiže v krátkosti: Ak chlap dokáže napísať monológ z pohľadu ženy na 200 strán a popísať strasti, radosti i vnútorne prežívanie hrdinky tak uveriteľne, pútavo a realisticky so všetkými hrôzami bežného života, tak to musí byť naozaj KING.
Aj toto na Kinga netradičné dielko potvrdzuje, že horor už dávno nie sú bubáci a príšery. Horor môže byť, aj prežiť život s človekom, ktorý robí druhým zo života peklo.. a práve tu som si spomenul na rozporuplne recenzie pri knihe Ghúl, ktorú som čítal nedávno. Ten Ghúl z titulky je vlastne iba taký sidekick (po našom podržtaška), lebo skutočný horor bol v príbehu kdesi úplne inde.. Ale pardon za malé odbočenie, lebo "miz" Dolores je za plných päť hviezd.
Šepot z lesa
Kateřina Surmanová
(SPOILER) Pri knihe Ivana Kučeru - Kozí ľudia - som na úvod recenzie použil povzdych "Keby bol každý slovenský debut takýto!" Rovnaký začiatok môžem použiť aj tu. Naozaj na začiatok je to skvelé. A určite to okrem nesporného talentu autorky chcelo aj poriadnu dávku odvahy vyrukovať s debutom hneď na 470 stranách.. Zvládla to však veľmi dobre. Karikovsky prstoklad resp. istá podobnosť, ma v začiatku dosť „vydesil“, našťastie to rýchlo prešlo a autorka si to išla pekne po svojom. Ta mystery časť a prelínanie svetov (realít) mi prišla tak trochu ako Stranger Things na náš spôsob - čo bolo tiež milé. Veles a jeho temná ríša mi pripomínal práve „týpka“ menom Vecna a jeho Obrátený svet (Upside Down). Určite kniha ktorá stojí za prečítanie a zvedavosť do budúcnosti čo si autorka pre nás pripraví. Vydarený debut má svoje úskalia – každý ďalší titul bude už bude „v žiari reflektorov“ a hlavne kritiky oproti úspešnej prvotine.
Po stopách Jacka Rozparovače
Kerri Maniscalco
V jednom z dielov Káčerova (DuckTales) riešili prípad kde v Londýne vyčíňal istý Jack Rozprašovač - áno, čítate dobre - Jack Rozprašovač. Deti boli nadšené z ďalšieho napínavého prípadu, a dospelým táto vtipná parafráza vyčarila široký úsmev. Tak nejaký podobný pocit som mal pri tejto knihe ! Určite to nie je zlá kniha, len ja nebudem asi cieľovka.. Preto toto moje hodnotenie nebude úplne objektívne. Kniha si určite nájde (alebo už aj má) svoju fanúšikovskú základňu, ale ja do nej nepatrím.. Dám ešte šancu druhej časti série Hon na knížete Draculu (ale to čisto len ako fanúšik transylvanskej transfúznej high society), a potom knihy posuniem vhodnej cieľovej skupine. Ja dávam dve hviezdy, ale v správnej skupine, nálade a veku hodnotenie môže byť vyššie.
Skleněný pokoj
Simon Mawer
Začnem trocha netradične. Odkedy Bratia Sistersovci v roku 2011 nezískali (podľa mňa nezaslúžene) hlavnú cenu prestížnej Man Booker Prize, sledujem práve tie knihy, ktoré sa ocitli v záverečnej finálovej nominácii. Jednou z takýchto kníh je aj Sklenený pokoj od Simona Mawera, ktorý sa síce v roku 2009 ocitol vo finálovej šestke MBP, ale (zaslúžene) nevyhral. Po pravde, proti Wolf Hall od Hillary Mantel nemal veľkú šancu. Mawer samozrejme písať vie a aj táto kniha sa číta vcelku fajn. Napomáha tomu aj fakt, že o našich lúhoch a hájoch a ich pohnutých dejinách píše cudzinec. Je to milé a sympatické ak človek zvonka má vzťah k niečomu čo je naše. V rámci čitateľskej obce mimo Česka a Slovenska celkom chápem nadšené ovácie i prijatie knihy, čoho dôkazom je i rýchla realizácia do filmovej podoby. Pozornejšiemu čitateľovi asi neunikne, že viac ako srdce cítiť z knihy marketing. Samotná vila i pohnuté časy v Československu využil autor iba ako kulisu svojho príbehu, resp. konceptu. Samozrejme spisovateľská zručnosť je zjavná a pútavosť samotnému príbehu nechýba, ale aj kvôli rodine Tugendhat (jej žijúcim členom) nemožno dať viac ako tri hviezdičky. Aj keď je román prezentovaný ako príbeh fiktívnej rodiny, jej vložením do konkrétneho objektu a množstvom spoločných rysov je jasné, že si ich čitateľ bude spájať s reálnymi postavami, napriek zmene mena i niektorých súvislosti. A tie z románu sa im nemusia práve páčiť.
PS. zaujímavosťou vily, ktorú už autor neriešil, je pre nás fakt, že práve ona bola svedkom a priamym účastníkom rozdelenia Československa v roku 1992.
Genesis
Chris Carter
Určite nejde o najlepšiu Carterovku aj napriek tomu, že vyšla hneď v tvrdej väzbe Tento ťah vydavateľa trošku narúša kontinuitu doteraz vydanej série v paperbacku. Remeselne je to opäť zvládnuté na vysokej úrovni, ale čo začína byť problémom, je opakujúci sa modus operandi, tentoraz nie vraha, ale autora. Uznávam, že pri počte vydaných dielov série je problém byť vždy inovatívny a prekvapivý, ale tu už mi to „repetitio“ prišlo príliš zjavné. Plusom je, že vzhľadom k obsahu knihy je názov Genesis zvolený viac ako vhodne ! toto sa Chrisovi podarilo. Motívom primárne zostáva strata milovanej osoby a vysporiadanie sa s týmto údelom. Po životných skúškach autora za posledné roky nečudo, že sa Chris aj takouto formou skúša vypísať zo svojho životného údelu. Klobúk dole, a silné štyri hviezdy.
Vzkazy ze záhrobí
Felicity Everett
Tak toto bola pre mňa taká malá cesta časom. Do časov keď sa v našich PNS-kách začali po revolúcii objavovať Rodokapsy, zošitové Moba romány, Love-storky, Stopy hrúzy, komiksy, ale aj prvé akoby oficiálne paperbacky s poväčšine výrazne pretlačeným / vylisovaným názvom (strieborná a zlatá boli v kurze). Jednou z takýchto knižočiek boli aj Vzkazy ze záhrobí - zrejme pokus vydavateľstva Egmont o koncepčnú sériu Doteky hrůzy - ako konkurenciu vtedy populárnym Stopam hrůzy. Každopádne k ďalším titulom asi nedošlo. Škoda, lebo ide o dôstojného zástupcu na rozbiehajúcu sa sériu. Je to krátke, dobre vystavané a v priebehu deja môžete uvažovať a tipovať kam to bude smerovať. A možnosti som tam našiel naozaj dosť. Super tip pre začínajúcich fanúšikov hororu - zvlášť dievčatá. Rozumiem nadšeným komentárom kolegýň a celkom s nimi súhlasím, lebo čítať to v správnom veku a patričnej atmosfére, tak určite má kniha čestne miesto v nejednej knižnici. Ja dávam silne tri hviezdičky, ale ak ste v teenage sektore, tak pokojne jednu, dve hviezdy navyše môžete prihodiť.
Křižovatky
Jack Ketchum (p)
Málokedy sa stane, aby anotácia knihy bola tak trefná, a ešte aj vtipná ako v tomto prípade. Vzadu na obale nás poteší takýto popis: „Žánrově patří Křižovatky k westernu. A protože ve westernech se moc nemluví, je to krátka kniha“. Počtom strán určite, ale opäť je to Jack v plnej sile. Bravúrne to dokázal rozohrať na pár stranách, a celkom by ma zaujímalo či to plánoval ako nosnú poviedku, resp. novelu do nejakej svojej tematickej zbierky, alebo si len žánrovo, a s vkusom sebe vlastným, rozšíril portfólio.
Každopádne ide rozsahom o parádne „počteníčko ke kávě“ !!!
(Ale pozor, kto pije ristretto, ten to nestihne ! Kto si ale dáva veľkú pracovnú kávu / caffe americano, ten to stihne, ale kávu už bude dopíjať studenú). Kniha Vás totiž chytí, a nepustí. Komentáre to tu už plnohodnotne a aj obsahovo zhodnotili. Pre mňa opäť vydarený Jack Ketchum.
PS. A teraz hor sa na jeho novinku u nás - Noc žen.
