Skala317 komentáře u knih
Čím je kniha Štyri dohody tak prevratná? Jednoduchosťou? Námetom? Múdrosťou? Či jej šírením Jardom Dušekom? Určite všetkým. Ak čítate knihy, ktoré sa síce zdajú byť múdre, ale veľmi im nerozumiete, knižku si určite prečítajte. Ľahko pochopíte. Alebo ak sa chcete samým sebe pozrieť pod pokličku a očividne zmeniť niektoré vaše návyky v správaní a myslení- kniha Vám veľa dá a ešte Vás aj pobaví.
Z môjho pohľadu nám kniha ponúka jednoduchý návod ako sa pozrieť na svoje vlastné správanie a zmýšľanie. A práve cez štyri dohody ukryté v knihe ich začať cez seba meniť.
- Napríklad v prvej dohode si možno uvedomíte ako často hovoríme slová, ktoré nám nič nedávajú, alebo, ktoré nás oberajú o silu.
-Druhá dohoda mi ešte viac potvrdila, že nech si o Vás myslí hocikto hocičo, nie je to o Vás. Takže môžete byť pokojní. Každý vidíme svet a druhých ľudí hlavne cez seba a svoje vnútorné nastavenia.
-Tretia dohoda ma len ubezpečila, že vždy je všetko INAK. Niekedy si myslíme, že určite to takto je a preto to tak je, lebo to tak musí byť... Vytvárame si dohady... No často sa ukáže, že všetko je aj tak inak...
-No a posledná Vám jasne hovorí, že najlepšie je robiť naozaj všetko tak ako najlepšie vieme. Tento prístup Vám môže mnohé otvoriť. Napríklad prestanete byť na seba tak prísni a začnete sa mať viac radi.
Aké sú to tie Štyri dohody?
Nehřešte slovem
Neberte si nic osobně
Nevytvářejte si žádné domněnky
Dělejte vše tak jak nejlépe dovedete
Knižka je písaná jednoducho. Ľahko sa číta a sprvoti sa možno aj ľahšie chápe. Až sa zdá, že si miestami môžete povedať, že či toto je tá kniha, ktorú tak každý chváli- veď je to jednoduché... Áno, jednoduché to je, no ak sa do nej ponoríte viac, môžete sa sami presvedčiť, že dodržiavanie týchto dohôd môže byť pomerne tvrdým orieškom.
No už len to, že sa na slová z knihy pozriete a uvedomíte si nejaký „aha moment. Napríklad - "Aha- tak to som celý ja. Aha, tak toto je zjavne o mne. Aha, no má pravdu". Môžete začať svoje správanie pozorovať z iného uhla. A samozrejme meniť svoje „staré dohody“ za pomoci nových dohôd v knihe obsiahnutých. Získate tak mnoho darov o ktorých teraz ešte vôbec nemusíte vedieť.
Citát z knihy...
Každého dokázal pochopit, ale nikdo nerozuměl jemu. Věřili, že je vtělením Boha, a on se vždy, když to slyšel usmál a říkal: „Je to pravda. Jsem Bůh. Ale Bohem ste i vy. Jsme stejní vy i já. Jsme obrazy světla. Jsme Bohem.“
Aj tieto pasáže z knihy ma veľmi zaujali. Sú hlboko pravdivé... Na konci knihy sú ešte modlitby, ktoré Vám iste veľa dajú.
KTO sú v dnešnom svete prasatá, ktoré vystupujú v tejto knihe? KTO a KÝM je dnes v dnešnom svete kôň Boxer? KTO je v dnešnej dobe prasa Napoleon? Alebo Napoleoni? A KDE v tom celom sme práve teraz my sami?
Nezažili sme to už niekedy, alebo nezažívame to stále, len v iných obmenách? Sme si naozaj všetci rovní, alebo sú si niektorí aj rovnejší...?
Dielo Orwella je hodnotným a jedinečným zážitkom, ktoré ukazuje a bude ukazovať okrem iného aj varovný prst do dnešného sveta. Jednoznačne odporúčam.
Nádherná kniha. David Godman na základe spomienok Annamalai Svámího vytvoril tento klenot. Zobral, spísal všetky spomienky Annamalai Svámiho a zhmotnil ich v tejto knihe. David Godman bol knihovníkom v Ramanašrame, takže bol a je človekom z prvej ruky, ktorý má k tejto téme čo povedať.
Annamalai Svámí /dlhodobý žiak Šrí Ramany Maharšiho/ tu podrobne hovorí o začiatkoch jeho pobytu v ášrame a podáva presné detaily z ášramového života. Kniha je posiata osobnými spomienkami Annamalai Svámího na Šrí Ramanu Maharšiho.
Tieto spomienky sú plne autentické, nakoľko Annamalai Svámi žil v ášrame 10.rokov a každý deň sa s Maharšim stretával. Dozviete sa tu históriu jednotlivých stavieb v ášrame, čo sa kedy stavalo a za akých okolností. Kniha intímne opisuje mnoho detailov z každodenného života pri Šrí Ramanovi Maharšim.
Je rozdelená do dvoch hlavných častí. V prvej časti Annamalai Svámi opisuje jeho príchod do ášramu, jeho pocity. Opisuje tiež rôznych ľudí, ktorí mali účasť na živote v ášrame. Tiež bežné praktické detaily. Ukazuje ako sa ášram rozrastal a ako sa stavali jednotlivé stavby a budovy. Annamalai Svámi to hovorí z prvej ruky, nakoľko to bol práve on, kto z vôle Ramanu Maharšiho dohliadal na všetky stavby v ášrame. Čitateľ teda môže nazrieť do všetkého čo bežný ášramový život ponúkal. Od varenia v kuchyni, duchovný život, objednávanie stavebného materiálu, príbehy ľudí, spomienky.
Kniha ponúka tiež mnoho detailov zo života samotného Šrí Ramany Maharšiho. Jeho návyky, postoje, slová, činy, to ako reagoval, alebo nereagoval. Mnoho som sa o Maharšim dozvedel. Veľa v mne rezonovalo.
Druhá časť je zameraná na rozhovory medzi Annamalai Svámim a stúpencami. Tu sa dozviete mnoho z učenia advaitickej filozofie. Zaplaví Vás múdrosť, ktorá je zažitá a jasná. Niektoré rozhovory sú tak hlboké, že je ich možno čítať dookola a stále vo Vás niečo rozsvietia. Knihu preložil významný muž, ktorý sa venoval téme Ramany Maharšiho celý život- Rudolf Skarnitzl.
Pre mňa nádherná kniha. Verím, že ju ešte niekde zoženiete. Ak by ste si ju chceli vypočuť, napíšte mi a pošlem Vám odkaz na celú knihu v audio forme.
K tejto knihe sa stále vraciam a vždy mi dáva to, čo je treba.
Úžasná kniha. Krátka textom a hlboká poznaním. Ukazuje, že ak by sme každý urobili len to, čo cítime v srdci, bol by svet krajším. Raz som počul jeden príbeh.
Začal horieť les. Všetky zvieratá z lesa utekali, len malý vtáčik prišiel k jazeru, zobral trochu vody do malého zobáka a letel k lesu, aby oheň hasil. Tu ho vidí iné zviera a povie mu. "Prečo to robíš? Nevidíš, že si malý a oheň takto nikdy neuhasíš?" Nato mu vtáčik odpovedal. " Pokiaľ by sme začali všetci hasiť, oheň by sme uhasili"...
Zvieratá však namiesto toho, aby oheň hasili, utekali z lesa v snahe zachrániť sa. Mysleli len na seba. No vtáčik myslel na iných. Hoci nemohol oheň sám nikdy uhasiť, robil čo práve v tej chvíli cítil, že je správne. On konal srdcom, nie rozumom. Rozum by mu povedal- si blázon, tento oheň nikdy neuhasíš. Si príliš malý a bezmocný. No srdce v ňom ticho volalo a hasilo oheň bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je možné.
Táto kniha je aj o tomto. Keď človek robí, čo cíti a čo práve môže, dokáže veľa. Hoci sa to tak na prvý krát niekedy nemusí zdať. Krásna kniha s večne živým posolstvom.
Nemám slov na túto knihu. Každé slovo je zbytočné. Len ĎAKUJEM za tú MILOSŤ, ktorej sa mi dostalo, aby som ju mohol čítať, chápať a žiť podľa nej.
HARI OM TAT SAT.
Tejto knihe som dával šancu. Počul som ju v audio prevedení, kde ju nahovoril Pavel Nový. Prvý krát som asi nepochopil... Možno mi robí problém vnímať v nejakom diele rôzne časové premostenia. Celkovo na mňa kniha urobila skôr melancholický dojem. Chcem však podčiarknuť krásne slovné obraty a miestami básnické výrazy, ktoré knihu okrášľujú. Akoby sa ju pri jej neveselosti / zámerne píšem neveselosti, pretože kniha nie je smutná- je len neveselá.../ snažili vyzdobiť jemným pozlátkom. Áno, hovorí o prejavoch života. O jedných z prejavov. Kniha mi pripadá akoby bol v nej schovaný niekto malý, neviditeľný a hral v nej na klavíry melancholické balady...
Čaj... čo je čaj? Aké má tajomstvá? Táto kniha Vám ich pomôže odhaliť. Píšem však len "pomôže", pretože čaj sa odhaľuje sám o sebe. Ako? Tým, že sa pije v prítomnosti. Tým, že mu je daná pozornosť. Tým ako vonia. Ako vyzerá. Tým odkiaľ pochádza. Tým akú má energiu a konečne tým čo je z neho cítiť. Skutočný čaj je cesta. Je to trpezlivosť, čas a chvíľa zastavenia. Hĺbka. Obsah.
Pomaly. Pomaly. Tu a Teraz. Čaj dáva čas.
Táto kniha je aj o tom. O pocite, ktorý z nej máte.
Tiež je výborne spracovaná. Rozsiahla, ťažká hmotnosťou a veľká nielen formátom. Kto pije čaj a spoznal v ňom kúsok seba vie o čom píšem.
Nájdete tu takmer všetky informácie, ktoré môžete len chcieť. Najviac strán zastupuje Japonsko s jeho históriou, prípravou čaju, filozofiou. Na druhom mieste je v knihe Čína a na treťom India. Ostatné krajiny z ktorých tiež pochádza výsostný čaj ako napríklad Vietnam, Kórea, ale aj Afrika sú v knihe zastúpené pomerne málo. Čo je škoda, pretože hlavne čaje z Vietnamu majú v sebe divokú chuť starých čajových hôr...
Vcelku som vďačný, že táto kniha vôbec vyšla. Prečo? Čaj je u nás /na Slovensku určite v Čechách je to lepšie/ vnímaný hlavne ako sáčkový-pytlíkový čaj s medom... Táto kniha ponúka iný názor na čaj a otvára veľké množstvo nových podnetov.
Krásne fotografie, kvalitná tlač, lesklý papier, - ohromujúca papierová výstavná sieň, ktorá jednoducho musí byť v knižnici každého človeka pre ktorého je čaj aj cestou...
Kniha je napísaná akoby "po lopate", teda je určená širokému spektru ľudí. Nájdete tu praktické návody z osobných skúseností autora, ktorý má vlastnú prax čínskej tradičnej medicíny vo Viedni a jeho objavy, ne-objavy, poznatky. Naviac je dielo písané humorne a tak, aby ho každý pochopil. Čo mi prekážalo, je časté opakovanie autora a aj istý štýl jeho písania, ktorý mne občas pripadal trochu uletený /veľa rôznych poznámok uprostred viet, zátvoriek a podobne/. Odstavce často tvoria dlhé súvetia, ktoré obsahujú mnoho informácií a navyše sú do nich vkladané ešte slová v zátvorkách... uff, pre mňa osobne trochu rozťahané.
Z hľadiska čínskej medicíny sa vôbec nejedná o informácie, ktoré nájdete napríklad v Andových knihách. Kniha je najviac zameraná na oblasť trávenia a sleziny. Okolo tejto témy je všetko písané, popretkávané a zrozumiteľnou formou podané. Ak hľadáte odborné a presné informácie o čínskej medicíne a chcete sa v tomto odbore skutočne vzdelávať, táto kniha môže byť len istým /dobre pochopiteľným/ doplnkom. V ostatnom prípade treba stiahnuť po iných knihách napríklad od spomenutého Vladimíra Andu.
Celkovo sa chystám si knihu znova prečítať, je skutočne písaná svojským štýlom.
Všetkým, ktorí sa zaujímajú o východnú filozofiu túto knihu plne doporučujem. No nie len im. Kniha obsahuje mnoho večne živej múdrosti a je právom považovaná za ďalšiu z rady biblií. Biblia totiž nie je len kresťanská. Napríklad Bhagavadgíta, Aštavakragíta, Ribhugíta a iné posvätné texty sú tiež biblie. V knihe Tao Te Ting ide hlavne o dobrý preklad. Preklad od Berty Krebsovej, ktorý tu nájdete je určite najlepší, ktorý kedy bol v českých a slovenských končinách napísaný. Berta Krebsová celý svoj život venovala čínskej kultúre a na preklade to cítiť. Kniha je plnohodnotná nielen skvelým prekladom, ale aj mnohými poznámkami, výkladmi jednotlivých veršov, ktoré posúvajú celé dielo do ešte hlbšej úrovne. Poznámky k veršom zahŕňajú to ako ich pochopila Berta Krebsová a takisto porovnáva rôzne iné preklady, ktoré vyšli predtým. Čitateľ sa teda dozvie rôzne variácie prekladov jedného a toho istého verša z pohľadu významu a práce prekladateľa. Takisto tu nájdete originál diela v čínskych znakoch, rozhovor s Bertou Krebsovou a Egonom Bondym. Kniha je v pevnej väzbe s historickou maľbou na obálke. Tiež je pridaná záložka. Skvelé dielo, ktoré je plnohodnotné a hodné mena Tao Te Ting. Veľká vďaka vydavateľstvu DharmaGaia. A tiež Berte Krebsovej za to, že zvečnila tieto slová v tak kvalitnej forme a obsahu.
Práve som dočítal. Murakamiho som mal veľmi rád, no časom sa človek rozvíja a má na niektoré veci iný názor. Prečítal som od neho asi polovicu kníh, ktoré vyšli v českom a slovenskom jazyku, no musel som ich potom všetky predať. Nechal som si len knihu - "O čem mluvím, když mluvím o běhání".
O čom je Podivná knihovna? Mám pocit, že autor píše o sebe... Chlapec, ktorý je ľahko zmanipulovaný, číta rád knihy a nevie povedať nie. /je zvláštne, že mužské postavy vo väčšine Murakamiho kníh sú takto poňaté/ Labyrint pod knižnicou je akoby cesta z ktorej sa spisovateľova duša chce dostať, no nedarí sa jej to. Dedo, ktorý tu vystupuje ako negatívna postava by sa dala zosobniť s pocitom viny, trestajúcim a ťažko dostupným mužským prvkom. Ovčí mužík, podľa mňa môže predstavovať dobrotu, až naivitu a niečo, o čo sa spisovateľ v živote môže oprieť, no nedá sa toho reálne dotknúť. Je to neurčité. Preto ovčí mužík nebol ani muž a ani ovca. Bol oboje. Bol tým aj nebol tým. Ovce vystupujú v Murakamiho dielach nie prvý krát. Spomínate si na výbornú a miestami až mystickú knihu Hon na ovcu... ?
Čo dodať. Nechcem tu niečo rozoberať o čom si myslím, že mám v tom pravdu. Možno sa mýlim, no skutočne cítim, že si touto poviedkou Murakami ventiluje, alebo ukazuje časť svojho vnútra, ktoré nie je veselé. Obsahuje dokonca stopy agresivity a tragiky. Jediná svetlá chvíľa v poviedke je neznámo-známe dievča, ktoré sa v závere premení na vtáčika a vďaka nej sa chlapec oslobodí. Práve tá dievčina mu dokáže pomôcť. Možno povedať, že Murakami môže vidieť istý ventil, alebo záchrannú vestu v jeho neveselých myšlienkach k upínaniu sa na ženu, dievča, či niečo materské. Možno hľadá východisko v žene? Navyše pes, ktorého chlapec v poviedke opisuje a ktorý ho dávno pohrýzol sa objaví v závere ako realita. Stretávanie sa s minulosťou vo forme traumy.
Ak si to takto dáte dokopy, celá poviedka odráža podľa mňa silno vnútorný stav a volanie spisovateľovej duše. Je to dobré, alebo zlé? Ani jedno ani druhé...
Vynikajúca kniha. Pán Thoma je spoluautorom skvelej mega publikácie "Příběh čaje" a preto som vedel, že aj táto /hoci nepomerne staršia kniha/ bude výborná. A je to tak. V knihe opisuje svoje zážitky po ceste Japonskom z prvej ruky. Pútavé, originálne a dobre sa to číta. Výhodou je fotografická príloha a ešte raz zdôrazňujem- originálny štýl písania. Teda taký akoby ste tam boli vy sami. Odporúčam.