Skala317 přečtené 101

Odovzdávanie ohňa 2021, Peter Podlesný

Je veľa kníh na tému mužskej energie a mužnosti. O tom ako sa má muž správať a čo ho skutočne mužom robí. V dnešnej dobe je toto podľa mňa pre každého muža viac, či menej aktuálna téma. Táto kniha je veľmi autentická. Autor je známy svojimi podcastmi, stránkou na mužskú tému a je otcom i manželom. Vie, čo píše a má skúsenosti. Kniha vznikala postupne tak ako sám autor nadobúdal skúsenosti. Obsahovo ide priamo na vec, no nepodáva suché poučky, možno známe z kníh amerických autorov venujúcich sa podobným témam. Toto je rozprávanie otca, muža, ktorý rastie a padá na svojich úspechoch aj chybách, ale ide vpred. A žije tú kúsok za rohom. Celá autorova práca je veľmi sympatická aj vďaka tomu, že sa Peter Podlesný nehrá na vodcu, učiteľa. Nemáte pocit, že on je ten, čo všetko vie a má to úplne zvládnuté. O to viac dielo pôsobí prístupnejšie a je bližšie k poslucháčovi. Zato však podáva jasný, priamy a jednoznačný návod ako do mužského sveta a čo si na túto cestu so sebou zobrať. Silné, pravdivé, autentické a tak veľmi blízke a dostupné pre každého muža v dnešnej dobe.... celý text

Příručka mesiáše - Rady pro vyspělou duši 2005, Richard David Bach

Ďakujem za tento dar, ktorý som v tejto knihe dostal. Dá sa čítať neustále, pretože na každej stránke si nájdete odkaz rezonujúci Pravdou. O to viac poteší hĺbavú dušu, že autor prenikol do najhlbších vrstiev a sfér bytia, ktoré sú nad každým náboženstvom na tejto planéte a nie je obmedzený na určitú jednu "pravdu". Ak ste hĺbavý a nie ste oklieštený dogmami náboženstiev, vycítite za slovami tu napísanými veľký nadhľad, slobodu myslenia a cítenia, ktorá na ničom inom nestojí iba na jedinej večnej Pravde, ktorá zahŕňa všetko a všetkých ktorá sa na nič nehrá. Kniha má okrem toho podnetný úvod autora a jej grafické stvárnenie podčiarkuje jej autenticitu. Ďakujem mojej milovanej žene za tento dar.... celý text

Rambo I (První krev) 1991, David Morrell

Hodnotenie audioverzie v podaní pána Jiřího Schwarze. Tak toto je niečo úplne iné ako filmový Rambo. Dej začína pomerne rovnako ako vo filme, no potom prichádza veľa rozdielov. Kým vo filme máte jasný pohľad na to, kto je kladný a záporný hrdina, tu tomu tak nie je... Tu Rambo nie je kladná postava, ale skôr postavou v príbehu bez nejakého znamienka plusu, či mínusu. Obaja /Rambo a šéf polície Thiesel/ sa potkýnajú o svoje egá a určite by príbeh nemusel byť taký drsný a nemuselo by zomrieť toľko mužov, pokiaľ by svoje egá nechali bokom... No to je samozrejme fikcia a príbeh nie je postavený na skutočnosti. Dielo má strhujúcu atmosféru, dobrý a napínavý spád. V jednom okamihu je Rambo lovený, aby sa v inej časti dielo premenil práve on na lovca. Nájdeme tu skutočne nervy drásajúce a drsné scény v lone divokej prírody aj mimo nej. Ukážky premýšľania vojnového veterána, ponory do hĺbok myslí oboch hlavných postáv. Hodnotnou časťou diela sú vnútorné pochody a vnútorné boje oboch hlavných protagonistov so sebou samými. Obaja uznajú kvality toho druhého, obdivujú sa, no chcú jeden druhého pripraviť o život. Záver diela je trochu nafúknutý s množstvami výbuchov a akcie, no dobre ukončuje toto celé rozprávanie. Nie je to ľahký príbeh, je to skôr dráma a tragédia. A s odstupom času v ňom vnímam veľa bolesti. A je to práve skrytá bolesť a naše traumy, ktoré keď sa otvoria, tak dokážu rozpútať uragán v takej divokosti a mašinérii v akej ho nájdeme v Rambovi. Tu nie je dobrý ani zlý. Je tu hlavne bolesť, ktorá sa snaží pôsobiť tým, že tvorí ešte viac bolesti... No napriek tomuto všetkému je to výborné dielo.... celý text

Když srdce zpívá 2011, Das Krishna

Jedinečná, priamo autentická, veľmi, veľmi intímna spoveď Krishnu Dasa. Táto kniha doslova pomáha spájať sa s božským v každom z nás. Som veľmi vďačný, že som ju mohol prečítať a že ju mám doma. Už je ťažko k zohnaniu. Krásne... Čisté a hrejivé. Hare Krišna.... celý text

Tajnosti indické 1995, Paul Brunton

Vynikajúca a aj zvláštna kniha. Prvotina Paula Bruntona. A pre mňa aj prvá kniha od tohto autora. Dielo sa stalo ihneď po vydaní veľmi populárne. Pri čítaní knihy ma zaujalo hneď niekoľko vecí: Paul Brunton sa tu javí ako veľmi racionálny a logický človek. Čistý pragmatický intelektuál, ktorý vstupuje do mystického a intuitívneho indického sveta s pomerne veľkou skepsou. Jeho kapitoly o Šrí Ramanovi Maharišim z tejto knihy, sú síce preslávené, no samotný Ramanasramam už tak nadšený z tejto knihy nebol. Nakoľko viem isté súvislosti priamo z iných veľmi osobných kníh, ktoré napísali priami učeníci Šrí Ramanu Maharišiho a spomínali aj Paula Bruntona, tak si záverečné autorove nadšenie zo Šrí Maharišiho nechávam tak trochu pri zemi. Neviem... Akoby som mu to tak úplne neveril. Neveril, že by autor dokázal tak rýchlo precitnúť z hlavy do srdca... Aj keď pri Ramanovi Maharišim asi bolo možné všetko. No nech je to akokoľvek, je jasné, že Paul Brunton do Indie ísť mal a mal napísať túto nanajvýš ojedinelú knihu. Je obdivuhodné ako veľa a do detailov dokázal zachytiť. Všetky slová, rozhovory sú autentické. Navštívil mnoho jogínov aj špekulantov, pravých aj nepravých, ľavých aj pravých... aj všelijakých... No nakoniec bol predsa len privedený opäť k Šrí Ramanovi Maharišimu, aby ucítil to, prečo tam prišiel... Kniha aj keď je veľmi osobná, autentická, nečítala sa mi ľahko. Možno aj čiastočne kvôli istému skepticizmu zo strany autora, no ťažko povedať. Zase Paul Brunton sa s plniacim perom asi aj narodil, čo je vidieť a cítiť v celej knihe. Krásne opisy postáv a zážitkov. V knihe je možno nájsť obrovskú múdrosť a vidieť na akom stupni vedomia môžu byť rôzni učitelia a jogíni. Áno, nie je vždy zlato, čo sa blyští... Isté je , že autor touto knihou urobil obrovský kus mravenčej práce. Mierne negatívum, ktoré tu cítim je akoby zaľúbenie autora sa do seba samého. Neviem si pomôcť, trochu tu cítim autora akoby touto knihou chcel poukázať aj na seba. Napíšem hlúposť ak napíšem, že tu od autora cítim istý nádych špekulanstva? Možno to je moja ilúzia. Pokojne. Vôbec nechcem mať pravdu. Vidíte..... autor chodil po celej Indii, stretával sa s mnohými ľuďmi, ktorí dokázali neuveriteľné veci a ja tu sedím za počítačom a hodnotím jeho prácu. Ufff... Má to vôbec význam? Prečítajte si a určite Vás kniha posunie.... celý text

Dvacet tisíc mil pod mořem 1987, Jules Verne

Verneovky majú hlboký dosah na vnútro cítiacich ľudí. Táto kniha je toho priam dokonalou ukážkou. Dej je pomerne jednoduchý. Plynulý, niekomu sa môže zdať monotónny, no v pozadí sa stále niečo deje. V pozadí nielen knihy a deja samotného, ale aj v pozadí postáv. Každá z hlavných postáv rastie a sám kapitán Nemo z napohľad tvrdého a zarytého muža, stáva sa vnútri jemným a vnímavým k svetu okolo neho. Kniha obsahuje mnoho aj z odborného sveta pod hladinou. V jednej časti pôsobí podobne ako učebnica toho, čo pod morskou hladinou možno nájsť. Vďaka Bohu mám ešte pôvodné staré vydanie od Albatrosu s prekrásnymi tušovými kresbami, dotvárajúcimi dobovú vôňu tohto skvostu. Je mi záhadou kto bol vlastne Jules Verne a ako mohol tak presvedčivo, realisticky a živo zobraziť veci, nielen v tejto knihe. Jeho knihy sú čarovné a umelecké zároveň.... celý text

Psaní na hladině vody 2014, Mooji

Múdrosť prameniaca z tejto knihy vystačí na celý život. Tu sú už slová zbytočné...

Kúpeľný hosť 2000, Hermann Hesse

Hermann Hesse patrí k mojim TOP autorom a knihy od neho zbieram ako kedysi známky. Spomínam si, že som ešte pred asi 22 rokmi bol v Tescu a tam mali túto knihu v tomto vydaní. Stála vtedy asi 100 Korún slovenských a premýšľal som /ako študent na strednej/ či si to môžem dovoliť. Ako len dobre, že som si to "dovolil". Kúpeľného hosťa mám vo svojej zbierke ako jednu z najlepších kníh Hermanna Hesseho. Čo robí z tejto knihy taký klenot? Ide tu o veľmi autobiografické dielo, kde jednoducho spoznáme Hesseho so všetkými jeho zvyklosťami, povahou, návykmi, myšlienkovými pochodmi, názormi. Prežívame s ním každú minútu. Je to veľmi intímna kniha. Hlboká. Hesse tu je takmer nahý. Tu nejde o príbeh, ide o spisovateľa samotného. Veľmi sa divím, že takáto kniha od tohto velikána literatúry, nositeľa Nobelovej ceny, má na DK iba dva komentáre... No áno. Je už príliš mnoho "moderných" kníh, ktoré na nás kričia z regálov kníhkupectiev a tie tu majú stovky komentárov... No ako je to už všade- Pravda sa skrýva v mále. Tam, kde nechodí veľa ľudí. Nie rovná, široká diaľnica, ale strmá úzka horská cestička nás tam zavedie... Nutnosť pre každého milovníka tohto veľkého Autora.... celý text

Zlatý orel 2000, Eduard Tomáš

No tak toto bola lahôdka. Kto by to bol povedal, že náš popredný veľký mystik a môj tak láskavý učiteľ Eduard Tomáš, napísal takéto niečo? Po takých dôležitých, veľkých knihách ako "108 meditací", alebo "999 otázek a odpovědí na cestě poznání" a mnohých iných sa nám tu predvádza v úplne inom rozmere. Zlatý orel- je totiž úúúplne úúúplná autorova prvotina. Tematicky sa prenesieme do obdobia divokého západu. Jednoducho "kovbojka" ako by povedali bratia Česi- "se vším všudy" Prečo práve tento žáner? Veď mnoho ľudí, ktorí čítajú diela manželov Tomášových, alebo knihy Eduarda, toto útle dielko možno ani nepozná. Kniha má vynikajúci predslov z pera človeka, ktorý Eduarda poznal veľmi dobre - jeho syna Miloša Tomáša. No a práve Miloš tu veľmi hlboko odhaľuje zákutia svojho otca, ukazuje nám ho tak ako ho nepoznáme. Objasňuje aj dôvod vzniku tejto knihy a konečne prečo práve TÁTO TÉMA. Predslov v podaní Miloša Tomáša ma veľmi zaujal. Vrúcne slová syna k otcovi. Veľmi dobre napísané a mám pocit, že z tohto predslovu sa dozviete o Eduardovi Tomášovi to, čo nenájdete v žiadnej jeho ďalšej knihe. Viem o tom svoje, pretože ich mám takmer všetky. No a aký je Zlatý orel? Svižný, šťavnatý, prenikavý, dobrodružný a hoci sa dá napísať, že neprináša nič nové... Veru pristihnete sa ako obraciate stranu za stranou... Za chvíľu máte knihu prečítanú. Kniha nemá ani jedno hluché miesto. Zhltol som ju na jeden dych. Prvé, úplne prvé dielo Eduarda Tomáša v krásnom poctivom vydaní zo spriazneného vydavateľstva Avatar. Pochválim aj štýlovú obálku. V prebale dokonca nájdete aj foto pôvodnej obálky prvého vydania tohto románu z roku 1942. Veľmi ďakujem.... celý text

Osada 2015, Kir Bulyčov (p)

Osada nám ponúka ustálený pomerne jednoliaty dej v ktorom autor priam až fantasticky a nadpozemsky vykreslil živočíšnu i rastlinnú ríšu planéty. Niekto z užívateľov tu písal, že by sa aj film Avatar mohol schovať. Áno, presne. Príroda, zvieratá, kvety, stromy sú tu vykreslené neobyčajne plasticky, farebne, podmanivo. Stromy a liany lovia, snežné blchy štípu naozaj až do zbláznenia, mustangovia tu nie sú kone, ale veľký hmyz. Niektoré stromy sú vysoké niekoľko kilometrov, pod nimi behajú draví šakali a kozy s obrnenými šupinatými panciermi. A do toho všetkého si treba dať pozor na stvorenia, ktoré pľujú lepidlo, aby mohli svoju korisť vysať ako pavúci... Vynikajúce, plastické a podivuhodné stvárnenie. Páčilo sa mi prevedenie dialógov a vykreslenie charakteru postáv, ktoré ako kniha plynula dostávali stále nové úlohy. Vďaka tomu sa ich charakter rozvíjal a vždy to bolo pre prospech všetkých. Práve to chcem napísať, že môžeme hneď  na povrchu posúdiť, že "Osada je skvelé sci-fi, dobrý dej a klasika žánru". Tak sa to javí na prvý pohľad.  No ak nazrieme pod jej pokličku, uvidíme možno aj toto: V celom diele nie je záporná postava voči ktorej by sa bojovalo. Obyvatelia osady nebojujú medzi sebou, ani s nikým iným. Ich cieľom je prežiť. A aby prežili, spájajú svoje sily. Kdesi som čítal, že aby bol akýkoľvek príbeh dobrý, musí obsahovať dobrú aj zlú stranu. Teda aj záporáka, ktorého by sa všetci báli a bojovali by s ním. Ak si všimnete v bežných filmoch /aj animovaných/ hlavne z produkcie USA, to takto je. Záporák je síce možno aj zvieratko, no je "záporák". Prečo? Pretože tak má dej dynamiku a je o čom písať. Bežným nenáročným divákom sa to páči... No Osada je úplne niečo iné. Bez záporákov, bez bojov, len ucelená komunita ide za svojím cieľom. Charaktery a povahy postáv sa postupne odhaľujú a vždy smerujú k zachovaniu celku. /teda NIE spoločnosť ako celok, ALE komunita ako celok- to je rozdiel/  Áno, pretože dnešná spoločnosť je orientovaná hlavne k zachovaniu jedinca. Je sústredená na individualitu a vlastnenie. Osada nám však ukazuje komunitu ľudí,  ktorí držia spolu. Ich prvotným záujmom nie je diferenciácia voči ostatným a vlastníctvo, ale SLUŽBA pre celok. Služba pre komunitu. Ak sa nad tým zamyslíte, tak v takejto komunitnej spoločnosti nie sú krádeže ani násilie. Každý vie, že na jeho prínose záleží prežitie nielen jeho, ale všetkých. Ak padne komunita, padne aj on. /čo sa o spoločnosti nedá povedať/.   V knihe  síce bola zmienka o osobnom vlastníctve, ktoré sa tam skoro "nenosilo". No je to len malá ukážka.  Ak je taký malý počet ľudí v komunite, akosi všetko patrí všetkým a celá energia spoločenstva smeruje k jedinému cieľu. Bulyčov tu vytvoril koncept fungovania komunity a ukázal ako v nej možno žiť. Aj keď je jasné, že to nebol plánovaný a prvotný cieľ tejto knihy, no našiel som to tam a zaujalo ma to.  Na druhej strane som však knihu nečítal "jedným dychom". Atmosféra tu postráda pre mňa tak pútavú mystickú atmosféru ako ju poznáme napríklad z kníh pána Holdstocka, / aj keď nemožno týchto dvoch pánov porovnávať/ no zato sa pristihnete ako sú Vám všetci obyvatelia Osady sympatickí a držíte im palce. Dialógy nie sú umelo vnucované, naopak, pôsobia až priveľmi autenticky.  Kniha má dve časti. Prvá je pomerne napínavá, zoznamovacia a prebehne nečakane rýchlo. Dej druhej časti je v začiatku statický /podľa mňa až príliš textu sa venovalo Pavlyšovi na úkor účastníkom osady/  asi sa tu trochu prešľapuje na jednom mieste, aby sme však boli svedkami dobrodružného a gradujúceho záveru. V diele sa objavuje niekoľko postáv, ktoré mi boli sympatické, no jedničku má u mňa Kazik. Do kelu, tu sa ukazuje, čo chýba dnešným malým chlapcom.  Kazik je mimoriadne húževnatá až strhujúca postava! Dostáva síce miesto až ku koncu knihy, no o to je jej pôsobenie autentickejšie a ide obrovským príkladom. Kazik je skvelý! Niekto sa v komentároch pozastavoval nad "useknutým" koncom, no ja neviem ako to mal pán Bulyčov lepšie napísať. Ak by som si mal vybrať, radšej by som zostal na planéte ako sa vrátiť na Zem.  Kniha je v brožovanom vydaní /škoda, mohla sa použiť tvrdá väzba- kniha by si to zaslúžila/. Na konci nájdeme detailný doslov s premietnutím celej tvorby pána Bulyčova, vďaka čomu sa dozviete množstvo vecí aj z jeho života. Okrem toho sa dočítate, že Osada bola písaná na časti a časový rozdiel medzi prvou a druhou časťou knihy je asi šesť rokov. To možno vysvetľuje /podľa mňa/ statický stred knihy, ktorý by sa dal označiť ako plánovanie osadníkov ako ďalej. Z knihy ide veľká odhodlanosť, ľudskosť, práca pre druhých, možnosť k rastu, obetovanie sa, sebazaprenie. Nie ja, ale my... To je smer, ktorý je v dnešnej dobe viac ako žiadaný...... celý text

Kombucha - Nápoj z čajovej huby 1991, Günther W. Frank

Knižka je napísaná asi až príliš vedecky. Autor sa nám snaží tematiku Kombuchy predostrieť zo všetkých uhlov pohľadu a dozvieme sa tu praktické a základné informácie ako: založenie zákvasu,  na čo si dať pozor pri pestovaní  prečo je dôležitý cukor  aký cukor a aké množstvo ho použiť chemický obsah kombuchového nápoja jeho účinky - ako pomáha rozmnožovanie Kombuchy škodcovia  umiestnenie kvasnej nádoby aký druh čaju použiť a mnoho iného... Na konci knihy nájdeme listy ľudí, ktorí si pomocou Kombuchy vyliečili závažné ochorenia, spolu so správou ako Kombucha vyliečila aj prezidenta Regana. Správa o dvoch regiónoch Ruska, kde si ľudia pestovali Kombuchu v každom byte a kde neboli žiadne nádorové ochorenia je očividná a dôveryhodná.  Kniha je napísaná veľmi uniformne, vedecky s mnohými odbočkami a citáciami na iných autorov a ich diela. Sú tu odkazy na výskumy, grafy a obsahy chemických látok v nápoji. Áno, autor je vedec, no ja mám pocit, že kniha mohla byť napísaná viac "bližšie k publiku".  Ono, tie praktické informácie tu samozrejme sú, no hneď sú "rozryté" odbočkami, citáciami, odkazmi na iné vedecké práce. Nedá sa do knihy poriadne začítať, neustále ste vyrušovanými rôznymi postrannými informáciami. Všetko potrebné na pestovanie Kombuchy tu však nájdete, len je to roztrúsené a musíte to hľadať.  Najdôležitejšia je aj tak prax. Keď viete koľko máte dať cukru, vody a čaju a ako sa huba správa- to Vám stačí. Plus pár vecí na ktoré si dať pozor a hotovo.   Všetko ostatné príde v praxi.  Kniha sa podobá slovníku z ktorého si vyberiete niečo potrebné, no nečítate ju celú, pretože by ste sa asi zbláznili... Vo vydavateľstve Fontána vyšla ešte jedna kniha o Kombuche, možno tá bude viac " bližšie k ľuďom napísaná".... celý text

Анна Каренина / Anna Karenina 2010, Aljona Podlesnych

Pokiaľ sa učíte ruštinu ako samouk a chcete si vybrať dvojjazyčnú rusko-slovenskú knihu, tak žiaľ máte len dve možnosti. Prvou je Mrázik- klasická rozprávka, ktorú asi každý pozná a druhá voľba je práve Anna Karenina. Na českom dvojjazyčnom trhu je to nepomerne lepšie. Tam je v rusko-českom vydaní hneď niekoľko kníh, napríklad Ruské byliny, Majster a Margaréta, Čuk a Gek a iné. Knihy v češtine čítam často a rád, no ak sa mám učiť cudzí jazyk, je lepšie nech je hneď preložený do slovenčiny. Kniha je samozrejme v skrátenom vydaní. Obsahuje 29 kapitol. Na ľavej strane je ruský text a na pravej slovenský. Pod každou stránkou je ešte malé okienko, kde sa oboznamujeme s poznámkami k ruskej gramatike, nezvyklými slovnými spojeniami, alebo nazrieme do ruskej kultúry. Tento nápad vítam. Niečo podobné je aj v knižke o Mrázikovi.  Veľká škoda, že takéto knihy v ruštine neobsahujú zvýraznený prízvuk. V ruštine je prízvuk veľmi dôležitý, a nemožno sa z textu učiť, keď nevieme, kde je prízvuk. V bežnom ruskom texte sa prízvuk síce neoznačuje, no v knihách takéhoto typu by sa mal. Takže mínus. Ďalším a najväčším mínusom knihy je jej audio spracovanie. Súčasťou je totiž aj CD, kde je celý text prerozprávaný rodeným hovoriacim. Lenže ako je nahovorený? Nezvyčajne - rýchle, nedôsledne, nezreteľne. Výslovnosť sykaviek, písmen ako Č, Š, alebo mnohých dlhších slov je akoby zahmlená.   Text je prečítaný ako z rýchlika. Mám pocit akoby pani Mamonová mala v pri jeho čítaní  v ústach kameň, alebo asi desať dobre zlepených žuvačiek a k tomu ešte aj niečo jedla. Neuveriteľne odfláknuté! Normálne ma to naštvalo takáto nedôslednosť a NEempatia. Predsa, keď idem čítať text, ktorý budú počúvať ľudia, ktorí sa ten jazyk učia, dám si záležať. Čítam pomaly, dôrazne s intonáciou a zreteľne. Viem, že ma budú ľudia počúvať a učiť sa podľa toho ako to prečítam.  Možno sa Vám zdá, že dramatizujem, no mám s čím porovnávať. Ľudia, ktorí učia na internete ruštinu, majúci blogy, alebo natáčajú videá,  hovoria pomaly, zreteľne a dôrazne. Pretože je to dôležité pre toho, kto ich počúva. A oni to vedia. Táto pani to však úplne odflákla. Text či chcem, alebo nechcem musím počúvať hlavne kvôli prízvuku, ktorý si vyznačujem do knižky, no keď si máte prízvuk poznačiť takmer pri každom treťom slove a keď za desať sekúnd je prečítaných aj dvadsať slov, máte čo robiť. Už v Mrázikovi pani Mamonová čítala tiež niekoľko postáv a... najmenej zreteľne zo všetkých. Aj tam som mal problém porozumieť jej výslovnosti. Tu je to ešte horšie. Na druhej strane, keď som počúval ako načítala táto istá pani knižku Čug a Gek, ktorá vyšlo v rusko-českom vydaní, tam to bolo  čisté, zreteľné a dôrazné... No bratia Česi, máte to lepšie. Na tak slávny román ako je Anna Karenina si toto útle dielko zaslúžilo lepšie spracovanie.  Dôkazom je aj ruská zástava na obálke knihy, kde je modrý pásik úplne naspodu a podľa všetkého má byť v strede zástavy...  Robme veci kvalitne a dôsledne.... celý text

Tobiáš Lolness 2009, Timothée de Fombelle

Nádherná, jemná a očarujúca kniha. Obsahuje posolstvo, ktoré je aktuálne a v dnešnej dobe obzvlášť. Pokiaľ by som mal 15 rokov a prečítal si túto knihu, určite by som sa na svet pozeral inak ako predtým. Môžeme tu vidieť ekologický, akčný, dobrodružný, či napínavý dej. No toto všetko je asi viac na povrchu. Podľa mňa je tu niečo oveľa hlbšie. Prihovára sa to veľmi potichu a z každej stránky. Jednota. Solidarita. Robiť niečo pre druhých. Služba. To ako sme všetci spojení. To ako závisíme od toho, čo urobíme. Ako ako z každého nášho činu vzniká reakcia a ovplyvňuje všetko okolo nás. To ako sa vždy všetko vracia a skutočné hodnoty akými sú- láska, pravda, čestnosť, priateľstvo, túžba po slobode - sú vždy živé a večné. Na konci románu si môžeme uvedomiť ako snaha niečo ovládať, získať za každú cenu je nemiestna a zbytočná. Určite aj úsmevná.... Myšlienka stromu evokuje podobu so Zemou. Pokiaľ sa potrebuje manipulovať, ukáže sa na tohto a tamtoho, aby vznikol strach. Hneď sa však príde na "riešenie" a tým je "záchranca". V tejto knihe je to postava Jo Mitcha. V našom svete je tých postáv tak veľa... Dejiny sú toho plné. Tobiáš je kúzelný a nadčasový príbeh. Kniha aj keď je obsiahla /dve časti v jednom celku/ sa číta dobre. Páči sa mi prebal, kde je znázornená mapka stromu. Vyzdvihol by som autentické ilustrácie. Autentickými myslím, že postavy sú tam nakreslené s vlastnou tvárou, mimikou, pohľadmi a emóciami v očiach. To ako sú ilustrácie znázornené, mne osobne evokuje dávne fantastické príbehy. Navyše vždy odrážajú časť deja, ktorý je na aktuálnej strane. Výborne dopĺňajú príbeh a posúvajú knihu bližšie k čitateľovi. Ak ste rodič a máte doma dieťa od 10 do 15 rokov, určite sa po tejto knihe pozrite. Kniha ponúka hlavne chlapcom dobrý štart a videnie sveta. V tomto smere je aj výchovná a určujúca. Určite oveľa lepšia možnosť ako mobil, alebo počítačové hry... Tým však nemyslím, že je to detská kniha. Naopak. Je to dielo pre nás všetkých.... celý text

Revízor 1980, Nikolaj Vasiljevič Gogol

Hlubší než nebe, větší než prostor - Co jsme, než se staneme něčím 2018, Mooji

Čo napísať? Je to akoby ste prešli nesmierne voňavým lesom, kde rastú tisíce kvetín, kvitnú stromy a je tam všade úžasná vôňa. Prejdete lesom a tá vôňa sa na Vás nalepí. Zrazu máte pocit, že vôňa je tak silná, až sa ňou STÁVATE. Spomínate si, že takto ste už voňali, no bolo to už dávno... No vynára sa Vám spomienka. Stojíte tam v tichu a už len IBA STE. V obrovskej vďake nad tuto Milosťou, možno vytrysknú slzy a Vy ucítite, že tou vôňou STE. Len ste na ňu zabudli. Všetci sme na ňu zabudli. Kniha je úžasná. Čítala sa mi veľmi dobre. Hladko a ľahko. Moojiho pozerám už dlhšie, jeho satsangy, videá a hudbu na internete a toto je prvá kniha, ktorú som od neho prečítal. Je zložená z jeho satsangov. Znamená to, že je to prepis jeho slov, ktoré zazneli na satsangoch. To je jej veľká výhoda. Nie je to teda tak, že by si Mooji sadol do kancelárie a mal čas si všetko pekne utriediť a napísať. Nie. On sedel pred stovkami ľudí a Niečo cez neho prúdilo do takej miery, že slová z tejto knihy sú toho jasným dôkazom. Mooji kráča v línii takých Majstrov ako je Papádží a Šrí Ramana Maharši. Už len TICHO. Tu nie je už čo viac písať. Slová Pravdu nemôžu vystihnúť. ÓM.... celý text

O sto rokov predtým 1980, Kir Bulyčov (p)

Tak toto bola jazda. Takto dobre som sa pri knihe už dlho neodreagoval. Hoci nie som cieľová skupina, pri tomto autorovi som rád urobil výnimku. Veľmi ďakujem užívateľke Lessane..., ktorá má knihy od Bulyčova rada a nechal som sa ňou inšpirovať. A ani som netušil, že dielko "zhltnem" na prvý pokus. Štýl autora je veľmi ale veľmi svieži, čerstvý, voňavý. Ako keď jete vianočku s maslom a zapíjate ju čajom. Všetko pekne plynie, nič sa nezadrháva. Vianočka s maslom je príbeh a čaj je zase atmosféra. Šťavnatosť v ktorej príbeh pláva. Mnoho kníh má síce "vianočku s maslom", no nemá čaj... Tu tá šťavnatosť priam preteká. Ako to myslím? Takto. Predstavte si ako jete sladkú broskyňu, ktorú ste si práve odtrhli zo stromu. Ešte je teplá od slnka. Privoniate si, zahryznete sa a jete. Dužina puká. Cítite sladkosť a šťava vám steká po brade. Predstavte si to. No? Máte to? Takáto je celá kniha. Zhltnete ju a chcete ďalšiu. Tak je dobrá. Dej je plný dynamiky, mierneho napätia a láskavého humoru. Práve humor niekedy stúpa až tak vysoko, že som sa musel minimálne asi 5 x chytať za brucho, čo som sa tak smial. Jednoducho autor nasadí situáciu a vzápätí sa to tak zvrtne, že by to nikto nečakal. Zvrtne sa to však do takej "jednoduchej jednoduchosti", že sa ukáže čistý humor, ktorý je BEZ snahy zabaviť. No o to je čistejší. Nie je prvoplánový. Ďalej sa mi páčila linka, ktorá by sa dala nazvať poučná, alebo mravná. Dialógy sú vždy tak úsmevné, presné a nevinné... Hlavne je v nich obsiahnutá autentickosť, hovorový štýl, úcta a mravnosť. Zmysel pre spravodlivosť. V tomto poňatí je táto kniha aj mierne poučná. Pritom si však zachováva dynamický dej, ktorý má spád a graduje ako pri akčnom filme. Obdivná knižka, odporúčam každému bez ohľadu na vek.... celý text

Duchovní harmonie 2019, Šríla Bhakti Rakšak Šrídhar Dév-Gósvámí Mahárádž

Nádherná útla brožúrka, ktorú sa mi podarilo akoby "zázrakom" zohnať z jedného výborného kníhkupectva. Na sotva 50-tich stranách sa odkrýva nový svet. Zistíme, že to čo vnímame zmyslami /uši, nos, oči, dotyk/ nie je skutočné. Existuje to, no nie je to skutočné. Pretože zmyslové vnemy ako sluch, hmat, chuť, zrak, a tiež aj myseľ, myšlienky, mená a tvary - majú niečo spoločné. Prichádzajú a odchádzajú. Menia sa. Dom v ktorom žijete, telo v ktorom žijete, krajina v ktorej žijete, auto a majetky, ktoré máte tu jedného dňa nebudú. Vaše telo tu nebude, vaša rodina /mama, otec, syn, dcéra a podobne/ nič o čo sa v hmotnom svete opierate a čo vytvára iba ZDANLIVÚ istotu. Takisto osoba ako Fero, Ivan, Klaudia, architekt, lekár, masér, učiteľ, vychovávateľ... Toto všetko jedného dňa odíde. Sú to iba role. Čo je teda trvalé? O čo sa dá oprieť a čo je tým drahokamom o ktorom hovoria veľkí učitelia ľudstva? Existuje čosi, čo je skutočné a to sa nemení. Neodchádza a neprichádza. Iba JE. Môžeme tomu hovoriť Kristovo vedomie, Krišnovo vedomie, Buddhova podstata, Absolútno, Boh, Šiva, Višnu, Ráma - akokoľvek to môžeme nazvať ono to aj tak nemá žiadne meno. Nemôžeme to vidieť, no môžeme to cítiť a vnímať. Je to tu a my sme tým. Len to často necítime a v každom živote sme ako sochári, ktorí z neforemnej a hrubej skaly vytesávajú svoju podobu. Niekto nevytesáva a oddáva sa pôžitkom a zábavám. Iný o tom číta a chce to robiť. Ďalší si už kúpil dláto a pomaly skúša. Iní sa učia od majstrov ako na to a ďalší usilovne osekávajú skalu, aby sa dostali k soche. Čo je tou skalou a čo je sochou? Diela od Ramana Maharšiho, alebo Eduarda Tomáša o tom hovoria jasne. Tí ktorí sa k tejto knižke dostanú, prečítajú si ju, alebo len okolo nej prebehnú, či budú čítať tento komentár - máte návod ako na VŠETKO vo Vašom živote. V tejto knižke sa Pravda neprejavuje ako jediná a pravá a ostatné pravdy sú len menej hodnotné... Táto knižka nie je náboženstvo vytvorené človekom a rozumom... Neprezentuje sa tu niečo najvyššie v porovnaní s tým menej nižším. Nie je dogmatická a nehovorí len o jednej správnej ceste k Bohu. O "správnej" ceste vykúpenia a mučeníctva. To určite nie. Naopak. Všetky cesty vedú k Bohu a všetky sú rovnako hodnotné a dôležité. Jedny však idú priamo, zatiaľ čo ďalšie môžu ísť obchádzkami. No v podstate to nie je dôležité. Viete, čo je dôležité? Byť otvorený a bdelý. Prebudiť sa do Srdca. Ďakujem. HARE KRISHNA HARE KRISHNA KRISHNA KRISHNA HARE HARE HARE RAMA HARE RAMA RAMA RAMA HARE HARE Ukážka z knižky: Moudrý člověk si je vědom i jiné sféry života. Ví, že není součástí smrtelného světa, který je jako ohromné divadlo. Jasně cítí: "Jsem nesmrtelný, jsem součástí nesmrtelného světa, ale z nějakého důvodu jsem se zapletl do tohoto smrtelného aspektu existence. Jakmile ze sebe setřesu tuhle vazbu, dostanu se do normálního stavu." Zjistí, že on sám - duše, která cítí a vnímá - je příslušníkem jiného světa, ale zapletl se do tohoto smrtelného a bolestivého světa. S pomocí své realizace se krok po kroku přibližuje k nesmrtelné sféře. Jakmile se k nám dostanou pozitivní důkazy, začneme si ujasňovat "Nyní to všechno vidím a slyším a tato existence je mnohem skutečnější než svět, který je kolem mě. Svět kolem je spíš mlhavý a vágní, ale to, co teď vidím, je mnohem reálnější."... celý text

Tajemný rytíř 1932, Karel Sellner

Vypočuté ako audiokniha. Áno viem, že toto je stránka ohľadom tlačených kníh, no neviem či sa dá táto kniha, zohnať aj v tlačenej podobe. Okrem toho je k dispozícii ZADARMO na jednej stránke venujúcej sa audioknihám. Na začiatok treba napísať, že dielko je nahovorené nie profesionálne /podľa mňa však ani nie amatérsky/ a kto je zvyknutý na lahodný, presný prednes a frázovanie ako od známych hercov, ten si tu na svoje nepríde. Asi sa odohralo nasledovné: Niekto /neviem kto/ našiel túto poviedku ako zabudnuté dielo pána Sellnera a tak sa rozhodol s dovolením vnuka pána Sellnera vydať túto knižku ako audioknihu. Myslím si, že knižka vyšla aj v tlačenej podobe, no možno iba ako samizdat. Jednoducho tak mi to príde, že partia pár chlapíkov, nadšencov a ctiteľov diela pána Sellnera vytvorila túto audioknihu "na kolene". No a je to poznať. Myslím z tej dobrej stránky. No a čo, že je kniha nahovorená nie profesionálne. No a čo, že prednes nie je čistý a že si občas interpret zopakuje vety aj na dva krát. Zase tak veľa takýchto prešľapov tam nie je. Ja som tam cítil radosť z tvorby, nadšenie z toho, že "mám túto knihu rád, vážim si ju a som rád, že ju môžem nahovoriť a poskytnúť zadarmo všetkým". Skvelé. Úplná Karmajóga. Príbeh je plný, doslova zaliaty postavami, zvratmi, menami, prezývkami, dejom... uff je tam toho dosť. Takže občas sa môže stať, že vám tzv. "ujde niť" - no... že jednoducho odrazu neviete kto je kto a odkiaľ je... No ono sa to za chvíľku zase "naladí" na jednoduchšiu dejovú koľaj. V ostatných komentároch sa niekto zmienil o tom, že kniha je určená hlavne pre deti. Podľa mňa ani nie. Je to ľahká, oddychová, epická literatúrKa, ktorá pokojne unesie aj viac ako dospelého človeka. Hudba v audioknihe bola skvelá. Na začiatku sa mi zdala veľmi hlučná / čo je aj pravda/. Zase však vhodne dopĺňala dej. A aj keď sa určité hudobné predely často opakujú, tak majú "grády". Možno sú trochu viac dramatickejšie, no k deju to "sadlo" celkom dobre. Celkovo knihu doporučujem skôr na oddych a relax. Dozviete sa niečo z českej histórie, nasajete atmosféru lesov, starých hvozdov, rinkotu mečov, erdžania koní, hmlistých lesov a starých hradísk. No áno. Práve tá ATMOSFÉRA tam doslova vytŕča. Jasné. Atmosféra je výborná. Hneď na začiatku vás to vtiahne a už nepustí. Zoznámte sa s Medveďom, Vlkom a Jastrabom. Traste sa Braniborci.... Uuuuuuuááááááá...... celý text

Kniha pěti kruhů 2011, Sandó Kaisen

V dnešnej dobe sa môže zdať, že téma samurajov patrí do archívov a že je už jednoducho všetko inak. Áno, ale len na povrchu. Téma taktiky boja ako ju opisuje sám Musaši sa dá previesť do bežnej každodennosti. Niečo viac, iné menej, no môžete sa nechať inšpirovať. Nemusíte chodiť po svete s katanou za opaskom, no čo ak sa takýto meč hodí napríklad na rozlišovanie? Rozlíšiť, čo za to stojí a čo už nie? Rozťať ilúziu a uvoľniť okovy? Tam nám meč rozlišovania dokáže veľmi pomôcť a to je len jeden spôsob ako s touto knihou pracovať- alebo ako k nej pristupovať. Prečítal som ju 2 x + vypočuté 2x ako audiokniha. Po každom prečítaní a vypočutí lepší zážitok. Knihu mám z vydavateľstva Čad Press, ktoré veľmi neoplýva kvalitou vydávaných kníh, no pri tomto diele som to oželel, pretože podstatné sú informácie. Tých je tu veľa. Na začiatku je podrobný úvod k samurajskej tematike, krátko zo života Musašiho, dokonca tu nájdete aj jeho kresby + kaligrafie. / Musaši na sklonku života maľoval a venoval sa kaligrafii/ Tu je dobre vidieť jeho vývoj. Začínal s veľkou agresivitou a zdá sa mi, že už ako 16 ročný porazil prvého samuraja. Porazil je slabé slovo, treba si knihu prečítať. Jednoducho, ten muž už nežil. Postupne Musaši dozrieval nielen ako fyzický bojovník /sám nebol nikdy porazený/, no zrel aj vnútorne a stával sa viac filozofom a mudrcom. Na sklonku života sa uchýlil do jaskyne, kde prežil jeho posledné dva roky. Treba si uvedomiť, že v dobe v ktorej Musaši žil, bola smrť na dennom poriadku a inak sa ak nej pristupovalo. Samuraj vítal smrť, vstupoval do bojov akoby bol už sám mŕtvy. Jadro diela tvorí 5 menších kníh. Jedná sa k Knihu Zeme, Vody, Ohňa, Vetru a Prázdnoty. V každej z jednotlivých kníh Musaši opisuje rozličný spôsob fungovania boja, stratégie, nastavenia tela, mysle. V závere nájdeme krátky Musašiho spis s názvom- Dokukódó. Čo sa týka Dokukódó- v tejto knihe sú uvedené len názvy 21 viet /nadpisov Dokukódó/ s výstižnými komentármi zenového mnícha Sandó Kaisena. Komentáre Sendó Kaisena sú mimoriadne silné a nie je divu, že zen buddhizmus má tak blízko k indickej advaita védante z ktorej /podľa mňa/ vzišiel. Výborná kniha, ktorá nie je pre každého.... celý text

Kreutzerova sonáta 1974, Lev Nikolajevič Tolstoj

Ach tí Rusi. To je proste niečo úplne iné. Hlbina. Tak ako ma dostal Lermontov s jeho Hrdinom našich čias, Dostojevskij s Karamazovcami, tak majstrovské dielo veľkého pútnika L.N. Tolstého sa nedá už vôbec obísť. V anotáciách k tomuto textu sa možno dočítať niečo o tom, že to je sexuálne založené dielo, skrátka, že tam je nejako veľa "pohlavnej lásky"... Nie. Podľa mňa je to veľmi, ale fakt dosť hlboká dilema muža, cestujúceho vlakom a rozprávajúceho, čo sa mu stalo a čo urobil. Je to ako encyklopédia psychológie a pohľad za oponu našej mysle, kde sa dostávame doslova a do písmena do skladiska mysle, pivnice, pričuchávame, privoniavame k zápachom, túžbam, šialenostiam, polopravdám a pokriveným názorom... Aby... no čo - Aby? No aby sme nakoniec zistili, že všetko je márnosť. Že len ten, kto vykoná niečo nešťastne je sám nešťastný a že len odpustiť sa už dá. Aby sme mali stále na pamäti, že len láska je a všetko čo sa od nej vzdiali usychá ako vyvrátený strom. Viete, na pár riadkoch napísať niečo o tomto diele je ťažké. Pokiaľ by som si ho prečítal aj päť krát, stále tam nájdem veľa vecí k zamysleniu. Začínam Vás čítať a verím, že Vás raz aj obsiahnem pán Tolstoj. Stará duša..... celý text