Skala317
přečtené 101
Olejkár
1977,
Jozef Miloslav Hurban
Kniha sa skladá z dvoch poviedok- Olejkár a Od Silvestra do Troch kráľov. Pozrieme sa na Olejkára. Hurbanova poviedka zasadená do obdobia Matúša Čáka trenčianskeho a historického Trenčína- /kde inak žijem a preto mi poviedka bola obsahovo blízka/ je napísaná so snahou idealizovať si hlavne Matúša Čáka a jeho počínanie. Keďže náš ľud nemal nikoho o koho by sa mohol v časoch maďarizácie oprieť, štúrovci postavili na piedestál práve Matúša Čáka. Pokiaľ si odmyslíme idealizmus, vyvstáva nám historický príbeh, ktorý však pokuľháva, je miestami presladený, no má svoje veľké plusy. Tie sú v celkovej historickej a publikačnej hodnote diela, ktoré bez prihliadnutie k reálnym súvislostiam, odráža a prináša poriadnu dávku štúrovskej sily, nadšenia a lásky k vlasti. Ďalej je to používanie slov, alebo slovných obratov ktoré sa už dnes nenosia. Hurban v Olejkárovi pomerne verne opisuje Trenčín, jeho okolie a čitateľ sa dozvie ako vyzeral Trenčín v čase Matúša Čáka, kde tiekol Váh, kde stál richtárov dom a podobne. Z knižky ide veľká snaha o priblíženie a prebudenie Slovákov, za čo má u mňa Olejkár body naviac. Od Silvestra do Troch Kráľov- to je iný typ prózy. Ide o humorne-satiricko ladené dielo, ktoré je však v jeho hĺbke vyzývavé a verne opisujúce vtedajšie /a možno aj dnešné / pomery. Podľa mňa ide o jednoznačne lepšie dielo než je Olejkár. Hurban tu poukazuje na stabilno-hrabivú túžbu po peniazoch, zisku, majetkoch, kde ten, ktorý mal majetok bol viac než ten, ktorý ho nemal. No keďže je to humorne ladený príbeh, dozviete sa, kam až dokáže zájsť ľudská chamtivosť. Dobre napísané, na svoju dobu svieže dielko. Knihu som mal možnosť si prečítať v školskom vydaní študujúcej mládeže, a bolo to skvelé, pretože táto séria zahŕňa aj fotografie zo života J.M. Hurbana, jeho životopis a kvalitný doslov.... celý text
Hrdina našich čias
1975,
Michail Jurjevič Lermontov
Lermontov... Človeče Ty si mi dal. To, čo si napísal, som možno čítal naposledy v Stepnom vlkovi od môjho priateľa Hermanna Hesseho. Dokázal si vytvoriť tak podmanivé, navonok pomerne jednoduché dielo, ktoré je však vo svojej hĺbke majstrovským psychologickým románom, hodným prirovnania k románu môjho priateľa Dostojevského. Kamarát Lermontov, to sa Ti vážne podarilo. Nečudujem sa, že Tvoj román sa dočkal toľkých vydaní. Tá atmosféra, ktorá prenikala ako dym vzduchom mi ešte dlho znela v nose. Toľko hlbokých myšlienok, tak veľa nezodpovedaných otázok, taká hlbina. Hlbina skrývajúca pád už možno je aj sama pádom... Myslíš teda, že Pečorin stále žije? V každom z nás? Áno, nemusíme sa ani domnievať... Lermontov, bolo to skvelé. ... celý text
Rámájanam vyšlo u nás v niekoľkých prekladoch. Najznámejším je preklad zo Spoločenstva pre vedomie Krišny prerozprávaného Krishna Dharmou z roku 2009. Hoci nebýva označované za najlepšie, určite si ho rád prečítam. Vydanie, ktorého sa týka tento komentár je z roku 1957. Ide o prebásnenie tohto eposu indológom Oldřichom Frišom. Keď si zoberieme, že pôvodná podoba eposu má 48 000 veršov, tak v tejto knihe sa pánovi Frišovi podaril famózny kúsok. Všetko podstatné z deja vybral, zhrnul, spojil a neskutočne citlivo prebásnil na cca 200 stranách. Výsledok? Nadčasový. Pán Friš mal veľký cit pre indickú poéziu, bol uznávaným indológom, takže mal k danej téme srdečný vzťah. To sa prenieslo na celé toto dielo. Hoci je kniha vo veršoch, nie sú veľmi rýmované a číta sa ľahko. Text je doplnený /veľmi kvalitnými/ dobovými ilustráciami z originálu Rámájanam. Na konci nájdete vysvetlivky z textu, ktoré ponúkajú hlbší vhľad do témy a veľmi pekne napísaný doslov. Dejovo som sa do knihy tak ponoril, že som nemohol prestať čítať. Pre každého, komu je blízka indická kultúra, hinduizmus, alebo učenie takých velikánov ako Ramana Maharši, či náš Eduard Tomáš, knihu jednoznačne odporúčam. Ide o hodnotné a zásadné dielo indickej kultúry, ktoré v sebe skrýva veľa slnka. V Indii vznikol na základe tohto eposu seriál, ktorý je najsledovanejším indickým seriálom všetkých čias a keď skončil, diváci si vynútili opakovanie. Neviem si predstaviť aký seriál z našich dávnych čias by bol na Slovensku vysielaný. /???/ U nás sme už dávno stratili to najcennejšie. Len málo je tých, ktorí hľadajú a nachádzajú. Z tejto knihy mám príjemný pocit. ide z nej sila a krása vekov, ktoré trvajú. Inak aj keď je kniha vydaná v roku 1957, je stále zachovalá, so záložkou a kvalitne prevedená. Dokonca som v nej našiel aj kupón z roku 1957, kde sa píše, že keď by bola kniha z výroby poškodená, vymenia ju v každom kníhkupectve. No... to sa už dneska nenosí. Doba je iná, no hodnoty zostávajú. Treba sa im len otvoriť.... celý text
Wim Hof – Ledový muž
2020,
Wim Hof
Táto kniha môže byť prelomová. No každý sa na ňu pozerá svojím zrakom. Môj zrak, nie je ten, čo iného a iného zrak nie je ten, čo môj. Všetci vidíme veci iba zdanlivo rovnako. Zdanlivo. Knihe sa nedá uprieť snaha zaujať. V texte je cítiť, že Wim Hof niečo dosiahol a označuje to slovom moja- moja metóda. To by nebolo na prekážku, pokiaľ by Wim neštudoval indické staré texty, kde sa /napríklad v upanišádach/ jasne píše, že ten, kto dosahuje je ego. My nie sme tí, ktorí dosahujú. Autor podľa mňa v týchto základných védantických otázkach podľa mňa nemá jasno. Texty tu spomína, no často si v tejto téme protirečí a je v tom občas cítiť ego. Tu by som dal mínus. Plus dávam za autenticitu, energičnosť, divokosť a strhujúcu dynamiku, ktorou Wim túto knihu splodil. V jeho slovách o súkromnom živote, ceste, smerovaní, problémoch- cítim úprimnosť a je poznať, že to má zažité a vie o čom píše. Áno. Ide to z neho. Ďalšia časť je experimentálna, kde sa v niektorých kapitolách dočítate čisto vedecké opodstatnenia ako metóda funguje a čo sa v tele a v mysli pri nej deje. Tieto pasáže pre mňa neboli veľmi zaujímavé, no viem prečo tam sú. Wim jednoducho musel metódu podložiť vedeckými poznatkami, pretože tento materiálne zameraný svet a mnoho ľudí, stále musí mať na "niečo papier". Musia mať dôkazy, percentá, krivky, grafy, stupienky. Keďže metóda je široko propagovaná, autor musel zahrnúť aj tieto poznatky, podľa mňa aj preto, aby si kryl chrbát pokiaľ by sa niečo stalo a aj preto, aby to mal vedecky "na papieri". No ten, ktorý je viac vnímavý a otvorený, jednoducho cíti, že Wim, tento chlapík je do veľkej miery autentický a robí to dobre. Viac intuitívneho človeka veľmi nezaujímajú percentá a grafy. On ide priamo na vec. Vyjde do lesa, sadne si a začne praktikovať. Dá na svoj vnútorný pocit, dýcha, cíti, ide k podstate. Áno, k podstate, pretože pri tejto metóde sa naozaj k nej ide. Aspoň pokiaľ nezačnete znova dýchať... Tí, ktorí majú niečo zažité z advaita védanty, vedia o čom hovorím. Ostatní sa o tom môžu presvedčiť aj pri tejto metóde. Ďalšie plus je to, že funguje. Naozaj. V spojení s chladom, metóda pracuje viac celostne, pretože tak ako píše Wim, ide sa tu do hĺbky. V dnešnej dobe, keď je veeeeľľľmiiii veľa ľudí závislých od svojej šialenej krabičky- "Smrťfónu" a v dobe, kde je už takmer všade škodlivé wi-fi, ktoré poškoduje naše cítenie, vnímanie a otupuje nás.... je táto metóda výbornou cestou ako si pravidelne robiť psychohygienu, čistiť sa z emočných stôp, cudzích energií a ísť do seba. Nájdete pri nej netušené rozmery, ktoré sa na začiatku budú tváriť veľmi malo, no časom narastú a vy iste zažijete nový rozmer. Čo myslím tým- zažijete nový rozmer? Nepoviem Vám. Začnite dýchať a vystavovať sa chladu a pocítite to. Nie je to všeliek na všetko, no je to jedna zo silných ciest. A vy nemôžete vedieť o čo sa ochudobňujete, pokiaľ tak nerobíte. A tiež nemôžete vedieť kde až Vás táto cesta zavedie a koľko nových dverí Vám otvorí... Na záver. Wim tiež píše, že je prekvapený ako chladne sa súčasná lekárska a vedecká spoločnosť na čele s farmaceutickým priemyslom stavia k tejto metóde. On prišiel s tým, že nemocnice by po tom, čo by ľudia začali praktikovať metódu zostali prázdne. Ľudia by sa dávali dokopy. Bol nadšený, no farmaceutický priemysel už tak nadšený nebol... Prečo? Farmaceutický priemysel nechce, aby ste boli zdraví. Chce, aby ste boli závislí od jeho liekov, narkotík, vakcín, testov a iných jedov. Chce, aby z Vás bol tupý biorobot, ktorý si dá tabletku zakaždým, pokiaľ ho rozbolí hlava. Chce aby ste neboli živí, ale len prežívali. Boli závislí. Aby ste sa nepýtali. Kto sa pýta- je pripravený. Nepripravený len reaguje. Preto Wimovu metódu neprijali. Ako sa píše v jednej básni: A Bohom horí každý ker Ale len tí, ktorí vidia si dajú dole topánky. Ostatní sedia okolo a jedia ostružiny...... celý text
Jaro Adély Ostrolúcké
1977,
Ľudo Zúbek
Skvostná kniha. Pán Zúbek tu na pomerne malom priestore vykreslil veľmi dobre zmenu povahových čŕt i myslenia Adely Ostrolúckej, ktorej príbeh v spojení s našim veľkým národovcom Ľudovítom Štúrom tvorí jadro knihy. Text sa číta veľmi ľahko, priam sa núka očiam sám od seba. Veľmi sa mi páči prerozprávanie deja priateľkou Adely Ostrolúckej, takže pri čítaní sa vám môže zdať, akoby vám knihu niekto rozprával. V tejto knihe slová "samé skáču do očí", vy ich nečítate... Dej je pútavý, svižný, plný farieb, ľahkosti a nájdete tam aj mnoho historických i revolučných okamihov. Celé dielo je pretkané silnou romanticko-ľúbostnou až tragickou linkou hlavných protagonistov, ktorí sa aj napriek ich láske nedokážu milovať tak ako túžia. Ako som už písal, páčilo sa mi ako autor zachytil meniace sa názory, povahové črty a celkový vnútorný svet u Adely Ostrolúckej. Táto linka je tu zvládnutá fantasticky. V románe sme svedkami spoločenských /dnes už zastaraných/ konvencií, ktoré boli namierené hlavne na získavanie a hromadenie majetku, /svadba pre zachovanie a zvýšenie postavenia/ snaha postúpiť čoraz vyššie a nehľadiac pritom vľavo ani vpravo. Táto črta je badateľná takmer u všetkých postáv v románe so šľachtickej smotánky... No aj napriek honosným sídlam, prepychovému životu a plným tanierom, nenachádzajú lásku a šťastie... Dielo veľmi názorne vykresľuje osobnosť Ľudovíta Štúra, ktorý podľa mňa dal svoj život za národ- /mýtus s jeho postrelením je podobný ako mýtus s dnešnou pandémiou.../ takých politikov, národovcov dnes už takmer niet. Tu je dobre vidieť, ako a čím si slovenský národ prechádzal a vnímavý čitateľ, ktorý má kritické myslenie a určitý stupeň prebudenej bdelosti - cíti a vidí, že história sa opakuje aj dnes. Vždy sme bolí tými, ktorí boli bití a ak nám aj vzali bičík, sami sme ho opäť dali do rúk "mocipánom" a ešte im aj ukázali ako nás majú biť. /ak ste videli scénu z filmu Pacho hybský zbojník, tam je to znázornené.../ Čo nakoniec? Podľa mňa je tento román klenotom v slovenskej literatúre a je len pre mňa neznámou vecou, prečo som sa k nemu dostal až teraz. Alebo si ho vyžiadala sama doba?... celý text
Mor ho (a iné)
1974,
Samo Chalupka
Nádherná a silná báseň. V tejto dobe, ktorá už dlhšie nemá tajomstvá a pravda sa pomaly odhaľuje. V tejto dobe, keď slovenský a český národ trpí pod jarmom cudzích mocností a hŕstky zapredancov, v tejto dobe nám má táto báseň ukázať silu, ktorú máme každý v sebe. Táto báseň nevolá po boji, len po ochrane. Slovania zďaleka nebolí tí, ktorí pálili a plienili cudzie kraje. Vždy sme vítali cudzích chlebom a soľou. Je to starý slovanský zvyk. Tak je to písané aj v básni: Oni čelom nebijú, do nôh nepadajú: taká otroč neznáma slovenskému kraju, lež božie dary nesú, chlieb a soľ, cárovi Hovoria, že ak cudzí prichádza v mieri, bude pohostený a ochránený. No ak prichádza v zlom, nezľakne sa ho nikto a bude potlačený: Nuž, povedzže nám, cáre! mocná ruka tvoja čože nám nesie: či meč, či vetvu pokoja? S mečom ak ideš: cáre! meče máme i my, a poznáš, že narábať dobre vieme s nimi; ak s pokojom: pozdrav ťa pán neba i zeme, lepšie, ako ťa my tu pozdraviť umieme. — Nie, družina sa nezľakla a nebola "poslušne zodpovedná" tak ako to chcel cár, alebo v tejto dobe niekto druhý... Chalupka žil v revolučnom období, ktoré bolo pre slovenský národ ťažkým. Možno ešte ťažším ako dnes. Nemali sme žiadne práva. Slováci boli na vlastnom území menšina. / prečítajte si knihu od Ľudovíta Štúra- Starý a Nový vek slovákov/ Práve toto má náš národ v podvedomí. Áno sme srdeční, pohostinní, nenapádame cudzie kraje, no sme poddajní a poslušní. Nevieme však nájsť vlastnú sebaúctu a nevieme byť súdržní. Sme ohlúpnutí konzumom a digitálne dobrovoľne oblbovaní. Hovieme si v pôžitkoch a komforte. Zabúdame na tradície, predkov a naše vnútro. Potom je samozrejmé, že niekto iný túto našu vlastnosť využije a presvedčí nás o tom, že všetko, čo sa s nami deje proti našej vôli - je pre naše dobro a treba byť zodpovedný... /???/ V tomto sa už líšime od junákov v básni Mor Ho! Pretože oni boli spojení, nenechali si vziať svoju zem a postavili sa na odpor. Radšej sa vzdali aj života, než by žili v nevedomom otroctve: Hynú i naši, hynú, ale sťa víťazi! Žiadna rana zvuk bôľu z úst im nevyrazí, vďačne lejú vernú krv po osudnom poli: oj, veď padnúť za národ — oj, veď to nebolí! A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu, kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu; a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom: Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom. Nech bude čítať tento komentár ktokoľvek, či Slovák, alebo Čech. Nezáleží na tom. Naše krajiny boli a sú stále spojené. Nenechajme si vziať čo je naše, za čo zomierali naši predkovia. Oni dali svoje životy. Možno sa nás raz spýtajú- "A čo ste urobili vy?"... celý text
Děrsu Uzala
2020,
Vladimir Klavdijevič Arseňjev
Áno, ja viem. Prečítal som si všetky komentáre na túto knihu a môj názor je takýto. Napíšem to podrobnejšie: Pozitíva: Autentický /alebo takmer úplne autentický dej podľa skutočných udalostí/, ktorý nájdete málokde. Je veľmi málo kníh, ktoré opisujú výpravy na ruský Ďaleký východ. V knihe sa dozviete mnoho málo známych informácií o horstvách, vrchoch, zvieratách a rastlinách, ktoré sa v tomto kraji nachádzajú. Negatíva: Ťažko napísať "negatíva", no sú to veci, ktoré mi bránili dať plný počet bodov a hlavne mi bránili sa úplne do čítania ponoriť. Dejovo je román síce na prvý pohľad silný /výprava do nepreskúmaných krajín v ťažkých podmienkach/ no problém je, že to snáď ani nie je román. Text stojí na hranici kartografického, cestopisného spektra do ktorého je zasadaná dejová línia, ktorá však nemá takmer výraznejšie-hlbšie tempo a zaostáva. Zaostáva tým, že sa tu napríklad nevyvíjajú postavy, nie sú tu takmer žiadne hlbšie vzťahy, chýba mi lyrickejší opis prírody. Ten je nahradený slovami, ktoré akoby len komentovali okolie. Miestami mi to pripadalo ako hlásenie správ. Niekto je na nejakom mieste a hlási, čo sa okolo neho práve nachádza, čo sa deje. No stále mi tam chýbalo teplo. Spojenie. Text je písaný akoby bez hlbšieho citu, ktorý tu síce náznakom badať, no mám pocit, že autor bol až príliš veľký perfekcionista a role spisovateľa sa zhostil viac vecno-opisne. Menej záživne, menej vrelo, menej srdečne. Nájdete tu mnoho miest kartograficky opísaných do detailov /pramene riek, ich dĺžka, hĺbka, rýchlosť prúdu vody, bočné pramene, názvy rastlín a zvierat úplne dopodrobna dokonca aj v latinčine, zloženie nerastov, do poslednej kopejky rozpočítané náklady na výpravu/, no toho ducha, tú mäkkosť a lásku som tu akoby ťažko hľadal. Áno, je tu, no nie je na prvom mieste. Pripomína mi to skôr vecný komentujúci cestopis kartografa a bádateľa. Na jednej strane autor bol vedec-objaviteľ a v tejto sfére urobil obrovský kus práce. No na druhej, je škoda, že sa pustil do takéhoto románu s jeho jasne logickou presnou mysľou, pretože to je v texte cítiť. Niektoré strany, kde sa opisovali len rieky, ich názvy, prítoky, nadmorská výška, množstvo čísel, ktoré mi o chvíľu vyšumeli z hlavy a z ktorých som nič nemal- som musel preskakovať. Ja som tiež detailista a mám rád detaily, no tu toho bolo na môj vkus až príliš. Podľa mňa asi tretina knihy je zložená z informácií, ktoré sú opisom miest, názvami riek, prítokov, skrátka odborných informácií, ktoré patria skôr do kartografickej mapy. Samozrejme vy môžete mať iný názor. Rešpektujem to. Román zachraňuje samotný Dersu Uzala, ktorý ako pôvodný obyvateľ a milovník prírody dáva textu a celému deju šťavu, pomáha čitateľovi zamýšľať sa nad dnešnou civilizáciou a jej závislosťami a aj keď osud Derzua nie je šťastný, stále mám pocit, že bez neho by kniha bola veľmi suchá. Ako keď jete jedlo, no máte sucho v ústach a musíte sa niečoho napiť. Tá voda, ktorej sa napijete je práve Dersu, postava v tomto románe. Vydanie knihy je veľmi pekné. Tvrdá väzba, príjemné /miestami trochu detskejšie/ ilustrácie, záložka, prebal, na záver ešte príjemná poviedka od jedného z účastníkov výpravy a slovník cudzích slov, alebo zastaraných názvov na konci knihy. Na úplnom konci nájdete zaujímavý doslov prekladateľa, kde sa dozviete mnoho o osobnom živote a osude samotného autora. No... mal som problém knihu dočítať, ale neľutujem toho. Kniha je dobrá, no je tam Ale. Je ojedinelá a dá sa použiť ako mostík k objavovaniu ruskej krásnej krajiny. No neprečítate ju asi na jeden dúšok a možno sa budete trochu nudiť. Je to však len môj názor.... celý text
Severská mytologie
2017,
Neil Gaiman
Vypočuté ako audiokniha v podaní Pavla Soukupa. Nie som znalec severskej mytológie a v podstate som ku knihe pristupoval ako k čítaniu príbehov. Knihu som neskúmal z "mytologického" hľadiska, ale skôr zo zvedavosti a s potešením rozšírenia si obzorov. Podľa mňa to bolo výborné a aj mierne poučné. Občas som sa nevyhol prirovnaniu napríklad s bohatierskymi príbehmi z Ruska, alebo s našimi rozprávkami /hoci príbehy v tejto knihe za rozprávky nepovažujem/ a poznáte to... V každej tradícii národa sú takéto silné príbehy a práve v nich sa odráža aj mnoho z histórie. Alebo história sa odráža v týchto príbehoch? Dá sa povedať, že tak ako je každý človek iná povaha, tak aj severská mytológia je iná od príbehov Merlina, Kráľa Artuša, druidov, alebo sa odlišuje od gréckej mytológie. Iné sú určite príbehy z Indie, napríklad Ramajána, alebo slovanské príbehy, či rozprávky. Len s rozdielom, že severská mytológia je oveľa viac známejšia a asi sa nevyhla určitému skomerčneniu. Ctím si históriu a tradície, či staré posvätné príbehy, báje i texty každého národa. Určite môže byť táto kniha vhodným začiatkom pre každého, koho to ťahá k vikingom a severským národom.... celý text
Сказка о Морозко / Rozprávka o Mrázikovi (prerozprávanie)
2009,
Aljona Podlesnych
Dobrá dvojjazyčná kniha pre tých, kto sa učia ruštinu. Kniha má na jednej strane ruský text a na druhej slovenský. Väčšinou bývajú dvojjazyčné knihy v ruskom jazyku najčastejšie spojené s češtinou, čo je síce fajn, /rád čítam knihy v češtine/ no pokiaľ ste Slovák, tak na výuku sa predsa len viac hodí slovenčina, než čeština. Je teda škoda, že je tak málo dvojjazyčných rusko-slovenských kníh. Kniha je rozdelená do jedenástich kapitol. Pod každou kapitolou je malé gramatické vysvetlenie, alebo objasnenie rôznych slov, fráz či slovných zvratov. Takisto pod každou kapitolou nájdete aj otázky z aktuálneho textu na ktoré môžete odpovedať. Súčasťou knižky je aj audio CD na ktorom je nahovorená celá rozprávka rodiacimi hovoriacimi. Problém je však trochu ten, že niektoré postavy hovoria podľa mňa prirýchlo a občas aj menej zreteľne, takže v tomto prípade je audio CD len doplňujúci prvok. Čo mi v knihe chýbalo je vyznačenie prízvukov, ktorý je v ruštine veľmi dôležitý. V knihe prízvuk vyznačený nie je, tak som si ho musel celý napočúvať z audio CD a do celej knihy ho do každého slova zaznačiť ceruzkou. Text sa tak potom lepšie číta a viac sa naučíte. Odporúčam. Na konci knižky nájdete aj krátky slovník, kde už v slovách je prízvuk vyznačený... Čo mi prišlo zbytočné sú obrázky v každej kapitole, ktoré mi pripomínajú vymaľovánky. Celkovo hodnotím knižku pozitívne. Dá sa s ňou stále pracovať a je dobré ju používať ako spestrenie výuky ruštiny. Určite ňou vašu ruštinu obohatíte. Navyše je to nadčasový a známy príbeh. A aj keď sa to nezdá, skrýva v sebe značné posolstvo.... celý text
Rusko-slovenský a slovensko-ruský slovník
2006,
Táňa Balcová
Výborný slovník, ktorý sa už asi nenosí. Poctivá tvrdá väzba a mnoho strán. Pre každého fanúšika nádherného ruského jazyka, úplná nutnosť. Slovník je poriadne hrubý a na takmer 900 stranách nájdete toho viac ako dosť. Prvých cca. 30 strán je venovaných gramatike. Všetko je výborne-prehľadne vysvetlené a podané. Rusko-Slovenská časť je o niečo menej prepracovaná, no 16 000 hesiel myslím bohato postačí. Slovensko-Ruská časť je obšírnejšia a nájdete tu asi 17 00 hesiel. Prakticky je slovník plne postačujúci. -Prízvuk v slovách je označený dĺžňom. -Pri podstatnom mene je uvedená koncovka 2.pádu jednotného čísla -Pri slovese je uvedená 1. a 2. osoba jednotného čísla -Pri ruskom aj slovenskom podstatnom mene sa uvádza rod a tak ďalej. Každý, kto sa učí ruštinu, alebo s ňou pracuje- berte všetkými desiatimi. Pozerajte po antikvariátoch, pretože bežne sa už asi nedá zohnať. Veľa šťastia.... celý text
V sibiřských lesích
2019,
Sylvain Tesson
Pokojná, tichá, melancholicko-zimná kniha. Autor mi je veľmi veľmi blízky, tým ako žije a ako cíti. Ako píše a prežíva zažité veci. V texte nájdete mnoho slovných krásnych obrazcov, básnických metafor, jednoduchých opisov prítomného okamihu. Sýkorka, drevo, nosenie vody, zima, sneh, vietor, jazero, ticho. Táto kniha je prítomný okamih. Čítajte ju pomaly a vnímajte medzi riadkami. Na povrchu budete vidieť človeka, ktorý sa zásobil na pol roka cestovinami a žije si zdanlivo pustovníckym životom na Bajkale. Opíja sa vodkou a filozofuje... Áno a tu sa zastavte. Toto je IBA navonok, no vnútri sa deje to, čoho sa väčšina ľudí bojí. Oslava ticha, samoty /nie opustenosti, pretože autor je len sám, no nie je opustený/ stíšenie, zvnútornenie a zastavenie. POKOJ. Výdych a nádych. Myseľ sa sťahuje a jazero zostáva stále viac tichšie. Kruhy na vode sa zmenšujú... až nakoniec zmiznú úplne. Čo je za nimi...?... celý text
Čarodějův učeň
2003,
Otfried Preussler
Vypočuté ako audiokniha s výborným Lukášom Hlavicom. Ku knižnej podobe som sa zatiaľ nedostal. No... miestami tajomný až temný príbeh z ktorého občas vystupujú nie práve svetlé bytosti. Skončí sa však nakoniec dobre. Láska a svetlo vstupuje, aby zlomilo, čo bolo len zdanlivo pevné a potrebovalo oslobodiť. Občas som tak premýšľal, či aj človek v sebe nemá starého mlynára, ktorý sa snaží všetko k sebe zatiahnuť a využívať vo svoj prospech? A nehovorí sa tomu mlynárovi napríklad ego? A čo tak Krabat? To môže byť človek, ktorý sa vydal na cestu seba objavovania, alebo oslobodzovania svojho vnútra. No... nie je to ľahké a bude si musieť všeličo zažiť. Nakoniec predsa len príde svetlo. Toto boli moje vnútorné pocity, ktoré spolu s dojmom, ktorý na mňa táto kniha urobila, vytvárajú dlhé mlčanie.... celý text
Koralina
2003,
Neil Gaiman
Po skvelom filmovom spracovaní som s radosťou prečítal aj túto útlu knižku. Film sa mi zdá viac prepracovaný, farbistejší a akosi sa tam toho deje viac. Má atmosféru, ktorá knihe akosi trošku chýba. Píšem však len trošku, pretože kniha je jedna veľká vlna, ktorá vás vtiahne a potom vyhodí na ostrov DO ktorého a Z ktorého vedú len jedny dvere... Čo sa za dverami skrýva? Kniha napovie... Nemyslím si, že toto je rozprávka. Možno je to príbeh do vnútra, možno záchranná cesta, alebo objavovanie iných rozmerov. Som si istý, že kniha má v sebe cestu, ktorá sa odokrýva viac-menej postupne a nie každému rovnako.... celý text
Skrytý prameň
1967,
Ľudo Zúbek
Už dlho som nečítal nič od našich klasikov a tak som s radosťou siahol po tejto knihe. Áno. Je výborná. Napísaná akoby od konca, kde sa hneď na začiatku dozviete koniec knihy a na konci zase začiatok. Mne sa tento nápad pána Zúbka páčil, no oveľa viac ma prekvapila vlastnosť, že som sa nedokázal od textu odtrhnúť. Kniha odvíja viac spletitú povahu tovariša Krištofa, než osudy Majstra Pavla z Levoče, takže sa jedná skôr o akúsi sondu do osudov a duše viac-menej jedného človeka. Historická linka románu spojená s Majstrom Pavlom z Levoče je tu viac v pozadí, no hrá pomerne zdatný a celistvý podmaz. Cítite a viete, že sa dejovo hýbete v historickej Levoči, no to je akoby viac za oponou. Javisko je jednoznačne prekryté osudom, vnímaním a poznávaním tovariša Krištofa, ktorý si tu prejde búrlivou zmenou, no stále zostáva v jadre rovnaký... Musím napísať, že to, čo Krištof robil a ako mu všetko prechádzalo /doslova naťahoval trpezlivosť pána Boha/, tak na to ešte skončil celkom dobre... Román sa číta výborne, nájdeme tam príjemné slovné obraty a pomaly už zastarané slová, no tá naša slovenčina, sa tu fakt krásne vyníma. Výborné dielo, odporúčam.... celý text
Tajomstvá troch strelených
1988,
Jozef Repko
Knižka napísaná v čase socializmu pre deti a mládež. Sú to sci-fi príbehy, ktoré mňa osobne celkom chytili. Ono nie je to napríklad Alfred Hitchcock a jeho Traja pátrači, aj keď to možno tak vyzerá. Táto knižka má predsa len od Troch pátračov ďaleko. Socializmus som spomenul v úvode aj preto, lebo celý dej je ním trochu premočený. Deti si musia pýtať povolenie, starší žiak dohliada na mladšieho, starší spolužiaci dohliadajú na mladšiu spolužiačku, oslovujú sa trochu formálne... no niečo ako návrat do čias Fontány pre Zuzanu, kde boli partie kamarátov na sídliskách, malé deti slušne zdravili starších /čo sa dnes už asi nedočkáte.../. Kniha dnešnú mládež asi nezaujme, pretože prináša posolstvo, ktorému už dnešné deti tak nerozumejú. Je to cesta byť vonku, byť mimo komfortnej zóny, niečo nové objavovať, stretávať sa s čímsi, čo presahuje hranice smartfónu a počítača... Záver? Výborná, na dobu keď vyšla pútavá kniha s originálnym dobrodružným obsahom. Mimochodom časť o smrtiacich včelách bola určite najlepšia.... celý text
Za čas a prostor
2008,
Míla Tomášová
Vidím, že na knihu takéhoto formátu sú len zatiaľ len štyri komentáre. Je to málo, alebo veľa? No.... začnem pekne po poriadku. V prvom rade nebudem hodnotiť túto knihu, pretože sa na to necítim už len kvôli mojej úcte k manželom Tomášovým. Jednoducho mi asi neprináleží napísať, niečo ako- "dobrá kniha, menej dobrá" a podobne. Napíšem len môj názor na toto dielo. Ku knihe som sa dostal "náhodou" v jednom BIO obchode, kde knihy ani nepredávajú. Mali na poličke zopár kníh a hneď mi oči padli na obálku tejto knihy. Vedel som o čo ide a tak som sa spýtal, či tie knihy na poličke majú aj na predaj. Vraj nie, no ak chcem, môžem si požičať čo chcem a priniesť späť až prečítam. Dobré, povedal som si a vedel som, že to je odkaz, aby som sa zoznámil aj s Mílou Tomášovou. Knihy od Eduarda Tomáša mám načítané a vďaka Bohu ich niekoľko vlastním. Ich hodnota je nadčasová. Míla Tomášová mi trochu unikala a vedel som len, že jej vyšli vo vydavateľstve AVATAR knihy s básňami. No vraj "Za čas a prostor" je kniha priam legendárna. Tak ... a teraz ju mám pred sebou a práve dočítanú. Takže aké mám dojmy? Kniha sa skladá z množstva esejí napísaných zo skutočných životných zážitkov Míly Tomášovej. Predstavte si krátke 2-3 stranové eseje písané navonok zo života, no popretkávané silnou a prenikavou duchovnou filozofiou. Boh je v tejto knihe najvyšším autorom. Míla tu píše pravdivo, úprimne, niekedy šokujúco. Jej diaľkové svetlá sú skutočne diaľkové a vidí nimi nielen dopredu, ale aj dozadu. Píše ako starý Majster kronikár, no jej eseje sú zabalené do súčasného kabáta. Píše aj intímne a delí sa s nami o jej skutočne hlboké a pomerne osobné zážitky. Ukazuje veľa múdrosti na zdanlivo obyčajných životných príbehoch, delí sa s nami o poznanie, ktoré cez ňu prehovára a kniha celá sa tak stáva /pre vnímavého čitateľa/ studnicou múdrosti a poznania. Toto poznanie je nad všetky náboženstvá, no je ich základom a tvorbou zároveň. Tak ako píše v úvode tejto knihy pán Hynek Beran- citujem v preklade z češtiny- "Pravda je len jedna. Učení, ciest a náboženstiev je mnoho. Pre pokročilejšieho adepta však hovoria jednou rečou. Kto svätorečí jednej náuke a zatracuje inú, kto hľadá svoje spasenie v osobách Majstrov, je len úplný začiatočník, ktorý sa má ešte mnoho čo učiť. Niektoré náuky /náboženstvá/ ku nám môžu prehovárať viac než iné, môžeme s ich pomocou lepšie a rýchlejšie chápať. Je to tak dané naším individuálnym charakterom a vlastným spôsobom cesty a pokroku. Zasvätenec však chápe všetky náuky, pretože všetky hovoria rôznymi slovami o jednom a tom istom." Tak vidíte. Túto knihu pravdepodobne asi nepochopia vyznávači ortodoxného zamerania, ktorí vyvyšujú jedného Spasiteľa nad iných, alebo hovoria, že práve ten " ich Boh" je pravý a Boh druhých je nepravý. Ako píše v úvode pán Beran- takíto ľudia sa majú ešte mnoho čo učiť. Všetko je Jedno a Jedným. Boh je nielen Stvoriteľom, ale aj Stvorením zároveň. Kniha okrem hlbokej múdrosti navonok obalenej bežnými i menej bežnými životnými skúsenosťami ponúka bohatú archívnu fotoprílohu. Od čias jej vzniku vyšla myslím už v treťom vydaní. Mnoho ľudí, ktorí boli chorí a verili v silu, ktorá hovorí cez túto knihu si ju prikladali na boľavé miesta na tele. Vďaka tejto knihe som viac spoznal Mílu Tomášovú a mnoho som sa dozvedel. Veľa sa ma dotklo. Ďakujem.... celý text
Šrí Ramana Maharši život velkého mudrce z Arunáčaly
1997,
Šrí Ramana Mahariši
Nemám slov na túto knihu. Každé slovo je zbytočné. Len ĎAKUJEM za tú MILOSŤ, ktorej sa mi dostalo, aby som ju mohol čítať, chápať a žiť podľa nej. HARI OM TAT SAT.... celý text
Šlabikár
1977,
Juraj Brťka
Tak to je teda nostalgia. Šlabikár... Kde sú tie časy bez mobilov, bez wifi... Keď sa písalo ešte ručne, Kuko bol detské božstvo, hrali sa céčka a kľúče sa nosili na krku... A slovo platilo.... celý text
