Slavomír53 komentáře u knih

Vyjadrím sa jednak ku knihe, druhak k predošlému príspevku.
Zborník by si mal skutočne prečítať každý, komu nie je ľahostajný dejepis a (súčasný) nacionalizmus, na ktoré občas nezaškodí pozrieť sa z druhej strany.

Čo sa predošlého príspevku týka. Na základe napísaného usudzujem, že pani čitateľka030 túto knihu nie čítala, lež iba narýchlo prelistovala, a tiež, že nemá základné dejepisné vzdelanie, a preto mnohé súvislosti nechápe, alebo nechce chápať. Dokazuje to, keď sa vyjadruje k obsahu strany 36: v knihe sa totiž na tejto strane uvádza, že maďarčina obohatila slovnú zásobu stredovekej slovenčiny, nie súčasnej (čo si vie každý ľahko overiť, keď porovná v knihe uvedené slová s obsahom Historického slovníka slovenského jazyka). Za veľa hovorí i to, že pôvodkyňa príspevku sa prvýkrát a naposledy prihlásila na DK iba v ten deň, keď tu zanechala tento príspevok (jediný na DK). Škoda, že takíto nedouci pri mnohých knihách znižujú/zvyšujú hodnotenie podľa svojich predsudkov, a nie podľa obsahu knihy.

Stručný a jasný jazyk, veľké množstvo odkazov na archívy i knihy, bez akejkoľvek ideológie. Knihu vrelo odporúčam poslucháčom histórie, vedeckej, odbornej i širokej verejnosti. Pôvodne, súdiac podľa obálky, očakával som novinársky prístup k augustovému povstaniu, a nezamýšľal som si knihu zadovážiť. V 8. čísle časopisu Reconquista však odporučil knihu Martin Lacko, takže som jej dal šancu, a bol som milo prekvapený. Môžem iba potvrdiť, že „hoci práca spĺňa aj požiadavky kladené na odbornú prácu, je určená predovšetkým pre širšiu verejnosť.“ Bez resumé sa kniha delí na tri kapitoly a poznámky. Kapitoly Bolo povstanie národné?, ...slávne?, ...užitočné? sú v rozsahu strán 5 až 116, a od s. 117 po s. 166 nachádzajú sa poznámky: odkazy na odbornú spisbu, domáce i zahraničné archívy. Každé tvrdenie podložené.

6 19.02.2023

Kniha nezohnateľná, no skutočne stojí za to cestovať do nejakej knižnice, kde je dostupná aspoň na čítanie na mieste. Vôbec som sa k nej pôvodne nemal, no o veľa som prichádzal. Kronika rozhodne stojí za prečítanie. Okrem iného sa človek dočíta o otvorene pohanských oblastiach, o ktorých pokresťančení sa rozhodovalo ešte v 15. storočí.

6 10.02.2023

Sprvoti som knihu dlho odkladal „na potom“, keďže som očakával na Macha úzko zamerané rozprávanie s mnohými nezaujímavými podrobnosťami, s akými som sa stretol v iných, nie najšikovnejšie písaných životopisoch (Stalin, Beneš, Štefánik...). Avšak na moje prekvapenie je v mnohých kapitolách viac o vtedajších pomeroch ako o samotnom Machovi, hoc tieto pomery a Mach na seba vzájomne vplývali. Podobne ako iné knihy prof. Vnuka, aj táto sa číta veľmi dobre, a kniha je členená na množstvo kratších kapitol, približujúcich Machov život a to, ako sa Mach vyvíjal: ako bohoslovec, novinár, rodobranec, politik, minister, väzeň, dôchodca, a to na pozadí pätoro prevratov (1918, 1939, 1944, 1948, 1968) a udalostí s nimi spojených a z nich vyplývajúcich.

Súvislý text končí na 330. strane, a dovedna je vybavený 776 poznámkami pod čiarou, ktoré abože uvádzajú zdroj tvrdenia, abo inak dopĺňajú text (výnimočne i poznámka na pol strany).
Hoc ide o naozaj politický životopis, pôvodca sa nevyhol ani stručnému opisu Machových koreňov: Šaňovo rodisko Slovenský Meder, otec, Machov záujem o kňazské povolanie, či odpor k pomaďarčovaniu, ba približuje i pôsobenie Machových vzorov: Jurigu, Hlinku, Tuku.

Na zamyslenie bol boj Macha proti britskému fašistovi, na pobavenie zas dobové prezývky, ako sodemiti (sociálni demokrati), švagrárnici (agrárnici) či lumpenproleteriát.

Šaňo začínal ako odporca nových poprevratových pomerov, keď Praha vyciciavala Slovensko, a mnohé slová, či už Machove, Jurigove, či priamo Vnukove, môžu sa nepáčiť českému čitateľovi, no treba si uvedomiť, v akých pomeroch Mach pôsobil, že vykorisťovanie Slovenskej krajiny vtedy kritizovali i komunisti a zahraničie. Viď napr. stranu 1217 v dobovom českom slovníku: „Slovensko bude naší koloniální zemí; je mylným názorem, jako by snad koloniální země nesměla s mateřskou hraničit. Příklad je Rusko se Sibiří.“ (https://www.databazeknih.cz/knihy/ottuv-obchodni-slovnik-ii-dil-cast-druha-p-z-333525)

Kniha by bola o niečo rozsiahlejšia, na niektorých miestach presnejšia, keby bol jej pôvodca býval bádal i v domácich archívoch, no k tým do roku 1989 nemal prístup, a neskôr už bol, ako sám píše na strane 12, „príliš starý“ (nar. 1926).

Kniha sa vďaka šikovnému členeniu a Vnukovmu štýlu veľmi dobre číta, a vrelo ju odporúčam neodborníkom i odborníkom.

Naozaj jedinečné čítanie. Doteraz boli mojimi obľúbenými rozprávkami tie v podaní Dobšinského. Teraz som si nie istý. :) Rozprávky od Reussa sú úplne iné, má iný spôsob prerozprávania ako Dobšinský (porovnávam s pôvodným Dobšinského textom vydaným v dotlači vo vydavateľstve Nestor). Sprievodné obrázky pána Ursínyho dokonalo dopĺňajú text. Celkovo sa táto knižočka výborne číta takto v zime pri piecke, najmä tie rozprávky s jasne strašidelným odtienkom. Vrelo odporúčam deťom i dospelým!

6 06.12.2022

Veľkolepý príbeh hrdinstva, divokosti, zrady a ľúbosti. Priznám sa, že knihu som vzal do ruky vďaka predošlému príspevku, a neoľutoval som. Kniha sa číta sama. Na začiatku je príjemne a dôveryhodne navodená atmosféra 13. storočia na východnom Slovensku, a potom krvavé strádanie našich predkov (nemám slabý žalúdok, ale pri niektorých opisoch som knihu na pár dní musel odložiť). Spisovateľ navyše vychádzal z uhorských kroník, takže tento dejinný román srdečne odporúčam širokej verejnosti.

6 13.11.2022

Na knihe sa podieľali mnohí historici, ktorí boli náchylní k výkladu dejín v duchu marxistického dejepisectva, čo citeľne znižuje čitateľnosť a niekedy priamo výpovednú hodnotu diela. Na druhej strane dávam 5/5, pretože takéhoto súhrnného diela sa v našich podmienkach ešte pár desaťročí nedočkáme, a v dôsledku výučby dejepisu na Slovensku už upadli mnohé udalosti a osobnosti do zabudnutia. Majúc doma takéto súhrnné dielo, má človek možnosť zistiť, že vôbec k nejakej udalosti došlo, a následne si k nej môže vyhľadať príslušnú spisbu či pramene (hoc niektoré úseky dejín sú zastúpené iba pár vetami a strašne skreslene, pochopiteľne z dôvodu cenzúry: vpád maďarských boľševikov na Slovensko 1919, účasť SR na východnom fronte, SNP, rejdy banderovcov...).

6 04.10.2022

Ako sa píše v opise, „netradičný, no obohacujúci pohľad“. S tým sa dá iba súhlasiť. Kniha ma veľmi prekvapila, pretože ide o viac-menej slovníkové spracovanie dejín. To ma sprvoti rozčarovalo, ale prišiel som tomu na chuť, a toto presne mi chýbalo pre pochopenie našich dejín v skúmanom období. Táto kniha nemá obdobu a vrelo ju odporúčam všetkým záujemcom o naše stredoveké dejiny.

6 13.09.2022

Ide o pokračovanie knihy s podobným názvom, preto si dovolím odporučiť svoj stručný rozbor prvej knihy v príspevku na tejto stránke (https://www.databazeknih.cz/knihy/obrazove-pismo-slovienov-staroslovienska-bukvica-380761 ).

Nejestvuje žiaden súvislý text napísaný v boukvici, Laubert ani žiaden neuvádza, no zato stihol Laubert vyhlásiť, že v boukvici treba vykonať zmeny. Teda toto, podľa neho, starobylé písmo (z 90. rokov 20. storočia) navrhuje (po 30 rokoch) meniť. Z toho starobylosť a dokonalosť priam srší.

1. Laubert v knihe neuvádza žiaden text zapísaný v tomto ním obhajovanom písme.
2. Čerpá z pochybnej spisby. Ako napríklad z ruskej knihy Bukvica, ktorá neuvádza žiadne pramene, a v knihe takisto nenájdete žiaden (!) súvislý text v boukvici.
3. Pokračovanie z roku 2022 protirečí vydaniu z roku 2016. Podčiarknuté a spočítané – obe knihy sú stratou času a výplodom čejsi chorej mysle.

Pár príkladov Laubertovho odôvodňovania zmien v porovnaní so starou knihou:

Boukvica Б (naše B). Najprv to Laubert nazýval Bogi s tým, že Buki je nesprávny kresťanský výklad. Neskôr prešiel na Bytie, lebo že Bogi sú nesprávne. A iba pre zaujímavosť, Laubertovi podobní v Rusku prešli na Blago (Слатин, Николай Владимирович: Влесова книга. Литературный перевод её текстов с примечаниями и комментариями. Moskva – Omsk: Русская правда, 2017. 239 strán: strana 81).

Boukvicu Chier zas premenoval Laubert v novom vydaní na Cha, lebo Chier má byť podľa neho skratkou slova cherubín (skratky sa v starom jazyku nevyskytovali, nemali zmysel, nikde nie sú doložené).
Je pravda, že v dnešnej ruštine sa slovo хер (cher) používa ako neslušné slovo označujúce pohlavný úd – no nemýľme si príčinu a dôsledok. Ak by bola boukvica starobylým písmom, bolo by nezmyselné posudzovať názvy jej písmen na základe súčasného, pár desaťročí jestvujúceho významu starého slova.

Pozrime sa do ruského výkladového slovníka, do jeho štvrtého dielu z roku 1882: na strane 563 je heslo cher. Môžete sa presvedčiť, že po chere v dnešnom význame ani stopy (Толковый словарь Владимира Даля).
Pozrime sa ale do novšieho slovníka, a to do slovníka prekladového z roku 1970, strana 482: takisto tam žiaden úd nebadať. Dorotjaková, Viktória: Veľký rusko-slovenský slovník. V. diel. Т – Я. Bratislava: Slovenská akadémia vied, 1970. 791 strán

Mimochodom, rovnaký jav nastal aj v slovenčine, v ktorej sa slovo kokot zmenilo z označenia samca sliepky na hanlivý výraz (tak ako aj cher z označenia písmena na hanlivý výraz). V knihe Dejiny slovenského jazyka III. je prepis zakladacej listiny tichoňského opátstva z roku 1055, kde je aj osada Kokot či Kokoty, dnes by sme riekli Kohúty či Kohútovo. Tak či onak, hrad Kokot napríklad zanikol až počas protitureckých vojen v roku 1543. Zemepisný názov Kokot sa na Slovensku používal až do 19. storočia. A kokot vo význame kohúta je doložený i zo staroslovienskych textov (sú dostupné!!!).
V srbčine i chorvátčine znamená kokot dodnes to isté – kohúta, v Poľsku zas nájdeme obec s týmto názvom. Je teda očividné, že posudzovať staré písmo (ak by ním aj bukvica bola) na základe dnešného významu slova cher je úplne scestné.

Nepostrádateľná kniha, ak sa človek zaujíma o ranostredoveké dejiny našich predkov. Názov je trochu zavádzajúci, pretože kniha obsahuje aj preklad prameňov z doby pred vznikom Samovej ríše, teda úplne prvé písomné pramene nespochybniteľne spojené so Slovanmi. Pred každým prameňom je krátky úvod pána Ratkoša, ktorý zasadzuje prameň do doby a približuje dôveryhodnosť a okolnosti vzniku daného prameňa.

Preklad arabských prameňov akurát nie je najlepší, omnoho lepšou je v tomto smere kniha Arabské správy o Slovanoch (Pauliny).

6 28.08.2022

O knihe som sa dozvedel skrz jutubový kanál Dejepis inak. Práve prehľadné spracovanie obyčajného (prostého) života v dávno zaniknutom štáte si vyžaduje dokonalé poznanie prameňov i neskoršej spisby, a pán Matyszak je očividne naslovovzatým odborníkom. Ocenil by som niečo podobné z Germánie či z prostredia ostrovných Keltov, ale aj Rimania stoja za to, keď to niekto pútavo podá.

6 21.08.2022

Ako správne podotýka vo svojom komentári na tejto stránke M.H., knihe jesto čo vytknúť. No takto obsiahla kniha venujúca sa našim dejinám v tak obmedzenom časovom rámci, to je jedinečný počin na naše pomery. Všetko s poznámkami pod čiarou, s odkazmi na pramene i spisbu. Príbeh počiatkov Slovenska - od náčrtu Keltov a Germánov až po zánik kniežatstva.

Spisovateľ sa neoháňa priehrštiami cudzích slov, nezavaľuje čitateľa vetami cez deväť riadkov. Jednotlivé časti knihy sú delené na podcelky, a celkovo sa tak kniha veľmi dobre číta. Určite povinné čítanie pre pochopenie raného stredoveku u nás (s presahom do staroveku).

6 19.07.2022

Články po slovensky, česky a rusky (od vedcov z Československa, Bulharska a ZSSR). Mnohé veci sú už prekonané, to je jasné, ale i tak som rád, že som knihu zohnal, pretože skutočnosť, že článok obsahuje pár prekonaných tvrdení neznamená, že niekde čitateľ nájde jeho opravenú podobu. Napr. o tom, že nejaký Čech dostal v čase kresťanského Českého kniežatstva meno Perun sa asi inde nedočítame (pôvodca sa odvoláva na stredoveký prameň). Najväčšmi sa mi pozdával článok Marsinu a Třeštíka, slovenského a českého velikána. Odporúčam.

5 26.11.2024

Nehodnotil som, netrúfam si. Na jednej strane nie zlý pokus o napodobnenie spisovateľa Terry Deary (knižný rad Hrôzostrašná história), čo naozaj môže byť vhodné pre žiakov, no na strane druhej (na môj vkus) dosť nepekne písané o Slovanoch celkovo, aj o tých (Slovenoch) na našom území. Pritom nie celkom v súlade s tým, ako Slovanov vykresľujú dobové pramene arabské, byzantské, franské, saské či tie staroslovienske. Neviem neviem, veru...

Jeden z najlepších románov, ktoré som čítal. Všetko to začína tak zaujímavo, že aj tú prvú prácu by ste chceli spoznať trochu lepšie. Ale potom sa začne kolotoč falzifikácií a lží, ktorým veria milióny, a pritom je to také ľahké... Nejde o scifi, nepoužívajú tajné technológie, veď stačí použiť rozum a vedieť, čo, kam a v akom čase podstrčiť tak, aby sa dejiny hýbali tak, ako si to želá Spoločnosť pre falzifikáciu skutočnosti. Jedinečný nápad, jedinečné spracovanie.

Na to, že ide o zborník príspevkov vysokoškolských odborníkov, je to miestami dosť slabé (neodborné, nezaujímavé...). Tri hviezdy pre snahu niekoľkých skutočne zapálených prispievateľov (ich príspevok nebol samoúčelný). Napr. Bieloruska Xenia Ľašuk (dcéra bieloruskej vedkyne v SR Viktórie Ľ.) prispela do zborníku skutočne zaujímavou štúdiou Revolúcia ženskými očami: udalosti roku 1917 v próze Teffi. Kto čítal Vojna nemá ženskú tvár, ten štúdiu ocení. Štúdia Revolučný rok 1917 v dobových slovenských periodikách (Tomáš Zavatčan) zdvihol moje hodnotenie zborníka o jednu hviezdu (Národnie noviny, Robotnícke noviny, Slovenské ľudové noviny).

5 23.08.2023

Túto knihu skutočne vrelo odporúčam. Načim mladým rodičom prečítať a pochopiť, vyvarovať sa tej istej chybe, lebo nám bude beda. Okrem úžasných dopadov jednodetstva a bezdetstva nám kniha z prvej polovice 20. storočia ponúka bohatý národopisný materiál. Ako opisuje sa víťazstvo nad maďarskými boľševikmi na Slovenku v roku 1919?

Takto očistené Slovensko od pliagy vydýchlo si a ožilo.

Čo si spievali novohradské deti počas prvej svetovej vojny a krátko po nej?

Sestro naša, zlá novina,
smutná tebe je hodina:
Tvojho muža, vlasti syna,
pohltila voda Drina!

5 16.07.2023

Nečakal som, že ma v rámci dejín prvej ČSR ešte niečo takto prekvapí. Mnoho historikov rozoberá pripravenosť čs. brannej moci (dobový názov pre vojsko) na jeseň 1938, a pritom veľká časť nášho obranného priemyslu bola v cudzích (i nemeckých) rukách, hospodárstvo malo obrovské nedostatky. Pre zaujatie možného čitateľa si dovolím prerozprávať jednu zaujímavú skutočnosť o čs. karteloch: v priebehu roku 1933 vstúpilo v Československu do platnosti niekoľko zákonov v rámci snahy o posilnenie vplyvu štátu na hospodársku činnosť. V rámci jedného zo zákonov boli kartely (do tej doby jestvujúce i novovzniknuté) povinné sa registrovať, čím ich štát uznal a legalizoval – drobné a stredné podniky nedokázali konkurovať podnikom kartelizovaným a stávali sa obeťami najrôznejších cenových manipulácií. Do septembra 1938 bolo v čs. priemysle podpísaných 1152 kartelových zmlúv, z toho 212 bolo medzinárodných – v rámci zmlúv medzinárodných, ktoré uzatvorili čs. firmy s 1045 zahraničnými firmami, sa vyskytujú ako najčastejší partner firmy nemecké (413), rakúske (123), francúzske (95), poľské (84), anglické (68) a belgické (64). Nemecko sledovalo kartelizačný proces a jeho zákonné úpravy v jednotlivých krajinách veľmi pozorne (s. 112 – 115).

5 28.06.2023

Narozdiel od iných románov o Pribinovi (Milan Igor Chovan, Pavol Stancel), v tomto sa opisuje i Pribinov boj proti Obrom (Avarom), a až následne boj s Moravanmi. Opis bojov na úrovni. Po vyhnaní z Nitravy sa dej bližšie nevenuje činom Pribinu, a veľmi rýchlo iba opisuje pridelenie mu územia. Teda kniha sa venuje Pribinovi do jeho vyhnania (potom taký rýchly koniec, skôr opis skutočností). Ale to je pochopiteľné, lebo ďalší Pribinov osud sa netýkal dnešného územia Slovenska. Veľmi pekné, nie priamočiare, čo sa deju týka. A správne je v opise uvedené, že kniha ukazuje, koľko rozporov v sebe obsahovalo 9. storočie: niekoľkokrát sú rozpory (dnes možno riecť paradoxy) tejto doby veľmi výrazné (príklady uvádzať nebudem, pokazil by som zážitok z deja). Omnoho tenšia kniha ako Pribina meč a kríž, no rozhodne stojí zato prečítať si, lebo spisovateľ pristúpil k tejto postave našich dejín inak, než pán Chovan.

5 27.06.2023

Pôvodne ma na knihe zaujali predovšetkým prehľadné mapy, veľmi pôsobivé sprievodné obrázky a dobrý preklad pána Maršálka. Zaujímavé, že Poliak Zaloga vyvracia báje o hrdinstve poľskej jazdy počas poľskej obrannej vojny (neznevažujem hrdinstvo poľských vojakov, za tento neskorší výmysel oni nemôžu). A skutočnosti spomenuté v knihe, myslím si, naznačujú, ako by vyzerala československá obranná vojna rok predtým, keby sme nepristúpili na mníchovské podmienky zachovania mierového stavu s Nemeckom...

4. septembra 1939, tri dni po útoku Nemecka na Poľsko, prekročilo nemecké hranice deväť francúzskych divízií, avšak až po Západný val nešli, na nemeckom území prešli do obrany 4. októbra sa stiahli späť do Francúzska. Britské letectvo zas narúšalo vzdušný priestor Nemecka a zhadzovalo tam letáky. Išlo o tzv. čudnú vojnu, Nemcami nazývanú Sitzkrieg (sediaca vojna). Strany 64 65. A to podotýkam, že tak Francúzsko, ako i Veľká Británia boli spojencami Poľska.