slimáčik komentáře u knih
Už je to poriadne dávno, čo som ju čítala po prvýkrát. Táto tématika je veľmi blízka môjmu srdcu, lebo asi zo 70-člennej rodiny môjho svokra na Slovensku zostali 4, do Izraela sa odsťahovali 2 a ostatní...
Návykovo čtivý štýl a vovádzanie do historických súvislostí alebo záludností politiky s prelínajúcim sa príbehom, príbehmi = nezabudnuteľné dielo!
S deťmi sme si ju čítavali a mohli mnohé smutné príbehy hneď aj preberať, dovysvetľovávať. To už mali viac ako 3 roky. Preto mi zostali milé spomienky aj na to, ako rozumne (primerane svojmu veku) dokázali ich spracovať a prijať.
V dobe, keď Ján Karafiát žil (Čo ešte jeho "dávne časy" spomínajúci rodičia, prarodičia!!!), vyvádzal týfus, neliečiteľná tuberkulóza, čierny kašeľ a mnohé pandémiou hroziace choroby a k tomu pre mnohých aj živorenie v biede bez ústredného, elektrického, plynového kúrenia bez možnosti zaobstarať raždie nieto ešte drevo alebo uhlie, iste takto vymreli aj celé rodiny. To bola ich vtedajšia realita...
Ak tu niekoho zaráža, že sú príbehy často smutné, tak si dovolím pripomenúť námatkovo rozprávky Hansa Christiana Andersena - Dievčatko so zápalkami, Malú morskú vílu alebo Oscara Wildea - Šťastný princ a lastovička. Tu možno deťom ukázať, k čomu vedie bezohľadnosť, ľahostajnosť alebo obetavosť.
V Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach padajú hlavy, krv sa leje potokom... Pred niekoľkými rokmi som ich čítala deťom našich známych a až som sa zdesila, s akým ľahkým srdcom na tej mnohej krutosti vyrastali moje deti v "posvätnej úcte Veď je to Dobšinský!"
Aj keď asi to už nie je až tak vnímané v dnešnej dobe, keď obrazovky, monitory a aj mnohé knihy sa doslova červenajú násilím prezentovaným dospelým ale aj deťom.
No, moje deti sa po prečítaní tejto knižôčky tvárili ako mudrci :D.
Moja prvá kniha od tohto autora. Akonáhle som sa "prehrýzla cez počiatočný chaos", objavila som mne veľmi sympatický autorov humor a zamilovala si jeho štýl písania. No a samozrejme som si pozháňala ďalšie jeho dielka!!!
A na základe nižšie uvedenej podobnosti štýlu s Iľfom a Petrovom, idem pátrať, hľadať a objavovať. (Ďakujem Jackiebobček.)
Keď už som preplávala cez počiatočný chaos(rozumej úplne iný štýl tvorby, než som bola zvyknutá), veľmi dobre som sa bavila. :D ;D
Krásne to časy, keď sme ako deti sedeli pred televízorom hrýzli si nechty napätím, obdivovali vojnové hrdinstvá a pestvá Šarika ale aj osádky "Rudého".
Kniha ale dáva ešte iný rozmer predstavivosti, hlavne tým, čo film nezachytil. Preto som sa k nej vrátila spolu s mojimi deťmi. A to boli ešte krajšie časy.
Teda!!! Predchádzajúcim komentárom som dala po "palčeku", lebo v mnohom vystihli, čím je toto dielo očarujúco výnimočné. Abraham Lincoln ožíva nie ako pompézne oslavovaný chladný monument ale ako človek, s ktorým stretnúť sa je veľkým požehnaním a povzbudením. Dokonca aj keď len cez stránky tejto knihy, v čom veľmi oceňujem "vyprávěčský" dar autora.
Nádherné je aj to, že žiakov a žiačikov po prečítaní, keď narazia v učive na meno Abraham Lincolna, zaujíma, čo ešte sa môžu o tomto "svojom blízkom známom" dozvedieť... Ďalší dar = povzbudiť k túžbe učiť sa, poznať viac.
Mňa teda bavilo vzájomné doberanie sa hlavných hrdinov. Aj keď v knihe nedominuje srdcervúci dramatický príbeh, skôr "špičkovanie" (sťaby u nás v rodine) a to nie len medzi hlavnými postavami. Dvihla mi náladu, tak úplne nekriticky jej dávam 5*.
Obávam sa, že ma rozhodne viac zaujala ilustrácia na obale knihy... Škoda.
Teeeda, v prvom rade ma dostal autorkin dobromyseľne "beťársky" humor. V nemalej miere sa iste odrazila aj veselá letora prekladateľky...
Mnoho dobrých bodíkov si u mňa získali "moudra Alice Dobsonové". Milo dokresľovali veľmi sympatickú hlavnú hrdinku,
Veselo som sa "prepochechtávala" knihou až ku šťastnému koncu. Aj keď nevyhnutné zauzlenie som trošku pokropila slzami spoluúčasti s hrdinkou, nemala som dojem, že spisovateľka potrebuje žmýkať zo mňa emócie.
Kniha vo mne navodila veľmi príjemné rozpoloženie, takže istotne sa k nej rada vrátim.
;D No čo! Rozžiarila mi deň!!!! :D
Veľmi ľudsky, uveriteľne, vtipne, povzbudivo a aj chápavo podaný príbeh, pri ktorom som s vystupujúcimi postavami dýchala, radovala sa aj trápila. Dokonca aj premýšľala, keď im mysľou preleteli myšlienky (a nebolo to pre mňa kruté a zdĺhavé trápenie ako pri niektorých iných monológoch, samozrejme, iných autoriek). Bolo to osviežujúce "čteníčko". Až mi je veľmi ľúto, že som neobjavila viac preložených kníh tejto autorky.