slimáčik komentáře u knih

Prudce se zarazil. V jeho očích se objevil hrozivý výraz. „Kolik vám vůbec je? Už jste aspoň plnoletá?"
„Spíš jsem žhavá kandidátka na domov důchodců," uchechtla se bez velkého nadšení. „Bude mi dvacet šest. Ale, na druhou stranu... to je pořád o dvacet let míň než vám."
Vypadal omráčeně. Nejspíš si jaktěživ nikdo nedovolil mluvit s ním takovým tónem. „Je mi třicet devět," opravil ji nepřítomně.
„Ale vypadáte spíš na čtyřicet pět," prohlásila. Prohlížela si jeho tvrdou, ostře řezanou tvář. „Vsadím se, že si vždycky berete jenom pět hodin dovolené za rok a celé noci trávíte tím, že počítáte peníze. Zkrátka na to vypadáte, rozumíte." Viděla, jak svraštil obočí, a mrkla na něj. „Bohatý a nešťastný?"
„Bohatý jsem pořádně, ale nešťastný vůbec."
„Ale ano, jste," prohlásila. „Jen jste si to ještě neuvědomil. Ale nemějte obavy. Teď jsem tady já, a já vás zachráním před vámi samým. Bude z vás úplně nový člověk."
„Vyhovuje mi to tak, jak to je, děkuju pěkně," odsekl stroze a zadíval se na ni. „Tak mě laskavě neobtěžujte. Nestojím o to, aby se mě někdo pokoušel změnit, a už vůbec ne nějaká znuděná textilní dělnice."
„Jsem návrhářka," odsekla.
„Na to jste trochu moc mladá, ne?" Poklepal ji po hlavě - což byl první záblesk skutečného smyslu pro humor, který u něj postřehla. „Už je po večerníčku, holčičko! Rychle do postýlky a dobrou noc."
„Bacha, ať si nezakopneš o vousy, dědečku!" zavolala za ním.

Iskrivý humor mi, skrátka, vždy obohatí deň. ;D

Moja druhá kniha od Daphne Du Maurier a na rozdiel od stiesneňujúcej a napätej atmosféry Rebeky, som si užívala "dozrievanie" povrchnou londýnskou morálkou znudenej Donny vo vzťahu so šarmantným, hravo nápaditým a vonkoncom nie hrôzostrašným pirátom bažiacom po krvi (skôr vedúcom zápas dôvtipu s "anglickým súperom"), a bavila sa jej iskrivými dialógmi s Williamom.
To sú moje viac než tridsaťročné spomienky!
A keď sa mi veeeľmi žiada pohladiť si dušičku, pozriem si film z roku 1944 s
Joan Fontaine a Arturom de Córdova. =)

20 16.04.2018

Keď k nám prichádzala babička z dediny s plným košíkom vajec, naša detská mestská predstavivosť nám predostrela koláčikové, praženičkové a iné vajíčka využiteľné hody a prázdninové spomienky na naháňanie rozpŕchajúcich sa kuracích kŕdľov, idilické kŕmenie hrsťami zrna, pátranie po znesených vajciach a hrdinské bránenie získaných úlovkov pred rozhorčenými sliepkami na dedine.

Po prečítaní Vajce a ja sa mi v potravinách pri regále s vajciami predostieral obraz neustáleho nevyspatia, neutíchajúceho neticha, gumákov obalených nevábne zapáchajúcou hmotou záhadneho zloženia a moja osobná bielovaječná tapeta, kde len pohliadnem = hotová nočná mora! ;D

Obdivujem autorku, že pri spätnom pohľade na tie neľahké podmienky a situácie, dokázala v tom objaviť humor, ktorým nás zahreje, pobaví a my si môžme vďačne pogratulovať, že predsa len žijeme niečo iné.

46 20.12.2017

Týmito rozprávkami vtrhlo do môjho detského sveta kruté poznanie, že rozprávky nemusia vždy skončiť "šťastne až na veky", zlo je potrestané, jasné rozlíšenie bielej od čiernej,...
Rozhodne som im začínala rozumieť pribúdajúcim vekom, cez prežité skúsenosti atď., a veľmi mi pomohli pri výchove mojich detí. Cez ne bolo jednoduchšie priblížiť im reálny život, ktorý aj na nich čaká. Ak budú chcieť dozrieť, nemyslieť len na seba ale aj na ľudí vo svojom okolí.

S touto knihou sa mi spája pocit vlhkého, chladného a slaného takmer neustále bičujúceho vetra a tmavých, ťažkých mrakov, buď sa ženúcich ozlomkrky alebo v napätí pred búrkou hrozivo visiacich nad krajinou ...
S hlavnou hrdinkou som prežívala neistotu, zmätok, podozrenia, obavy,...

Majstrovsky napísaný príbeh ma takto vtiahol do deja. Nezabudnuteľné!

30 19.12.2017

Naše deti do určitého veku ani netušili, že mnohé hry pod réžiou (a dozorom) nás "múdrych, zodpovedných, uvážlivých" rodičov boli inšpirované práve knihami pána Zapletala. Ale na dvore pri hrách s ostatnými deťmi nimi spestrili, ozvláštnili "nútený pobyt na zdravom vzduchu", keď sme ich museli dostať od televízie, počítača...
Ako staršie v týchto "bichliach" samy hľadali nápovedu.

11 13.12.2017

str. 25: Obrátil se ke královně londýnských klepen. "Můžeme vás požádat, aby ste tuto maličkost udržela v tajnosti, lady Dunleeová?" Navzdory absurditě té žádosti, se mu podařilo zachovat vážný obličej. Klidně mohl požádat slunce, aby si prohodilo místo s měsícem.
str. 27: Oči lady Dunleeové zářili jako dva korálky. Zjevně sbírala klepy jako veverka oříšky na zimu. Každou chvíli se jí začnou vydouvat tváře.

Opäť sa aspoň sčasti autorke vrátil humor.

12 25.10.2017

Na hodinách literatúry, sme niekedy pri preberaní učebnej látky (ale aj mimo učebných hodín) s otvorenými ústami načúvali rozprávaniu vnučky spisovateľa (nič zvláštne, rozprávačský talent klokotá aj v jej krvi), čo spolu s nami drala školské lavice :D, o rôznych povestiach spracovaných jej dedkom, čím aj v mojom srdci rozplameňovala zvedavosť na to , aké príbehy sa tam schovávajú.

No, čuduj sa svete!, že v zrelom veku, keď sa mi zdalo, že som pristará na rozprávky (veď už som mala asi 10 rokov), som sa posunula k povestiam (v mojom ponímaní rozprávkam s určitými historickými faktami, na čom som rástla vo svojich očiach do velemúdrosti).
A objavila som, samozrejme po prečítaní povestí (lebo na romány som si netrúfla) "adoptovaného" pána spisovateľa, bohato zásobený knižničný regál s tvorbou pána Joža Nižňánskeho. To nastali pre mňa zlaté časy!

Čachtická pani sa asi najvýraznejšie zapísala do mojej pamäte, lebo tu som sa asi prvýkrát stretla s činmi, ktorých je schopná jedna ľudská bytosť voči inej - krutého týrania, mučenia, nečakanou beštialitou a toľkou zvrátenosťou (ospravedlňujem sa za svoju naivitu súčasným autorom, čo si na tom založili vlastnú tvorbu). Ale svetlé chvíľky príbehov a šťastný koniec nakoniec vo mne zahladili otrasenú dôveru v dobro a spravodlivosť. (Zdá sa, že ako dieťaťu mi to stačilo.)

27 24.09.2017

Keď som videla film Pasca na rodičov s vtedy roztomilou Lindsay Lohan dvojmo, pripomenul mi iný tak veľmi podobný príbeh odohrávajúci sa v inom období, kde vystupuje pán skladateľ, hlavne detskej opery.
Tak som si na stránkach CSFD vyhľadala detaily k filmu a pri mene autora predlohy sa mi automaticky doplnili ďalšie niekoľko desaťročí uložené spomienky. Trebárs aj na palacinky so šľahačkou a rozverne ihravé piesne spievané za sprievodu klavíra .
Idem sa pustiť do pátrania, kam sa schovali Lujza i Lotka spolu s knihou. ;)

17 23.09.2017

Takto som Marka Twaina nepoznala.
Kniha ma vtiahla do deja, sprevádzala som Johanku až po hranicu, sledovala dym aj popol rozptyľovaný vetrom...
Ale už sa ku knihe nevrátim... Šetrím si duševné sily na zvládanie životnej reality.

12 23.09.2017

Ku knihe ma nasmerovala moja už postpubertálna dcéra a, aj keď už som spela k dovŕšeniu životnej polstoročnice, veselo som prežívala tie impulzívne nápady a nastalé situácie, ktoré mi pripomínali hlavne pestvá mojich nezbedníkov. Týmto je táto kniha môjmu srdcu veľmi milá.
Tak voľákosi s nostalgiou myslím na to, že dozrievaním sa učili korigovať svoju impulzívnosť, postrácali tú detskú dôverčivosť, ale nazbierali mnohú múdrosť. Nie neomylnosť.
Tak sestry Marchové ako aj moje ratolesti.

Kniha je osviežujúca pre starších (ja) a povzbudzujúca pre mladších (moja dcéra). :D

31 23.09.2017

Prešlo asi tridsať rokov, čo som videla film. Pred niekoľkými rokmi som si užívala audioknihu a konečne došlo aj na knihu klasickú! A pri každom prevedení som v úžase očarená prežívala tajomné udalosti s hrdinami.
Film mi priblížil reálie obdobia. Rozhlasová hra živila moju predstavivosť a kniha mnohé vysvetľovala aj učila.
Taaakže, pre mňa to bola hotová hostina!

30 22.09.2017

Prvá "Austenovka"! Najprv ma nadchol film s
Keirou Knightley, Rosamund Pike, Matthewom MacFadyenom, Donaldom Sutherlandom... Cítila som sa ako dieťa v cukrárni. :D
Potom Slovart vydal knihu, ktorú mi drahá rodinka kúpila, nech si radšej čítam tento príbeh, aby sa u nás konečne púšťal aj iný film, keď som nablízku. ;P

Niektoré pasáže sa mi zdali zdĺhavé, kým mi nedošlo, že Jane Austenová to písala v dobe, v ktorej mnohé nemohla sprostredkovať obrazom ako dnes, ale naviesť (asi hlavne) čitateľku jediným prostriedkom, ktorý mala k dispozícii - slovom, aby si vytvorila obraz, ktorý pri písaní prebiehal jej samej pred očami. Od tohto momentu som aj v týchto častiach nachádzala skrytú, potrebnú alebo nevyhnutnú poetičnosť.
No dobre, skrátka, už ma nezdržiavali, nerozčuľovali!

Páči sa mi vývoj a dozrievanie postáv podávaný s láskavým porozumením. Elizabeth pripustí, že aj ona môže mylne posúdiť, čo hlbšie nepozná, a introvert Darcy je ochotný vyliezť zo svojej ulity.

Aj jedno aj druhé je mi akosi povedomé. Že by o mne slečna Austenová vedela už pred toľkými rokmi?

28 26.08.2017

Nevedko, Vševedko, Pampúšik, Modroočka, kooopa iných kratuľkov...a ja! Nádherné detstvo!
Tak som naočkovala aj svoje ratolesti, nech si tiež užívajú... hi-hi-hi

13 26.08.2017

Druhý diel som zatiaľ nečítala, takže mi to pripadá ako "preskočenie na záver knihy", ale Dave v mojich očiach ešte vzástol.
Jeho prvú manželku, mrchu jednu pažravú, (prepáčte mi to, prosím, ale neodolala som) Dave nezaujímal, len sa cez neho chcela dostať k prachom, prachom, PRACHOM!, ktoré on tak namáhavo ale čestne a zodpovedne zarábal. Aj účasťou vo vojne v Perzskom zálive.
Čo mi ešte pridalo, že k prevzatiu vyznamenania z rúk prezidenta musel absolvovať všetko na vlastné náklady (cestu tam, pobyt, cestu späť) a nakoniec sa a tešil, že ešte stále má starý karavan so stolíkom, jednou stoličkou a varičom, kde môže tráviť vzácne a krásne chvíle návštev svojho syna.
Potajme som spolu s ním dúfala, že vláda a armáda v mene "vďačného ľudu USA" sa bude zaujímať o tých, popri ktorých si "prihrejú polievočku" zviditeľnením sa verejnosti a postará sa aj inak, nie len morálnym ocenením. Veď len, teraz to trochu zľahčím, pri mnohých športových turnajoch ocenení získajú nie iba medailu a kytičku...
Tak dobre! Priznávam, že som naivka a snílek. Preto sa teším, že stretol ženu, ktorú si môže vážiť a je to vzájomné. ;D

7 26.08.2017

Tú knihu som nečítala, ja som v nej s Daveom žila! Tak majstrovsky podal svoje prežité skúsenosti. Ešte niekoľko dní som sa nedokázala dostať z toho otrasu.

Jeho otca som chápala, že nedokázal rázne zakročiť voči žene, ktorú si vzal z lásky, prežili niekoľko krásnych spoločných rokov, kým sa takto desivo prejavila jej psychická porucha. Veď to mnohé dobré nezmažete lusknutím prstov! Iste to aj dosť dlho robila skryte, kým na to došiel, a so zdesením zistil, že napriek snahám (aj keď sa vám môžu zdať chabé), ktorými chcel odlákať jej pozornosť od Davea, "rozbehnutý rýchlik nezastavíš". On prvý sa zrútil pod jej terorom.

Ja Daveovu matku vnímam ako manipulátorku (hlavne voči okoliu) s narušenou psychikou(voči Daveovi).

Len niečo na priblíženie: Manipulátor efektívne využíva svoju psychickú, fyzickú, či inteligenčnú prevahu. Drží svoju obeť v šachu vďaka výrečnosti (milotou, zastrašovaním, vydieraním, prekrúcaním skutočnosti), alebo zneužívaniu moci vo svoj prospech (financie, sex, zlý zdravotný stav, obmedzovanie slobody pohybu, prejavu,...) = sa vás snaží ovládať, motivovať vás, aby ste robili to, čo mu vyhovuje. Alebo naopak sa manipulátor snaží vzbudiť vo vás pocit viny.
Obeť vníma nepríjemný nátlak, nakoniec urobí, čo sa od nej žiada napriek tomu, že je znevýhodnená ba dokonca poškodená.

A ak do toho ešte pribudne psychická porucha, ktorú my laici nedokážeme odhaliť, tí, na ktorých sa zameral, nemajú šancu.

Mne osobne aj táto kniha veľmi pomohla uvedomením si, čo vo vzťahu voči mne už nikomu nedovolím. Ale ani sebe voči iným!

17 25.08.2017

Kniha ma za srdce nechytila, skôr ma niektoré pre mňa nepochopiteľné rozhodnutia hrdiniek rozčuľovali.
Tak smutne naložené s životom, ak nežijeme s ohľadom na iných.

11 25.08.2017

Páčila sa mi kedysi, páči sa mi aj dnes. Aj mojim ratolestiam.
Chlapec Stašek dozrieval v mladého muža nemajúc čas na pubertu, keď sa ujal maličkej spolutrpiteľky Nely. Po všetkých ich dobrodružstvách, ktoré sme s nimi prežívali, báli sa s nimi, ľutovali ich, povzbudzovali, vystríhali pred nebezpečenstvom...nakoniec doputovali k rodičom. A ten "najsamružovejší" záver pohladil moju romantickú dušičku.

23 25.08.2017

Bájkami nás chce niečomu naučiť, preto si otvorme knihu a prijmime múdre ponaučenie...

9 24.08.2017

Ja som vyrástla na filmoch, na ktoré sme chodili každý štvrtok za 1 Kčs v rámci družiny (teraz školského klubu). Knihy mi priniesli až moje deti z knižnice, kam chodili tiež v rámci školského klubu. Spoločne sme sa zabávali na "nesamozrejmej logike Pipi" a vysmievali "nelogickej samozrejmosti" mnohých dospelých.

22 24.08.2017