slimáčik komentáře u knih

Osoba poľakanica...!!! Toto si najviac zapamätali aj moje deti, z tejto roztomilej, vtipnej zábavnej knihy o vynaliezavých a svojho gazdíčka milujúcich kozliatkach. :D

4 24.08.2017

Keďže Smelého Zajka som stihla "prelúskať" za jeden mesiac (Nečakajte zázraky po prvom ročníku! Už je to takmer 40 rokov.), spod vianočného stromčeka vyskočil Smelý Zajko s onakvejšími dobrodružstvami.
Nápaditá kniha, ktorá zamestná myseľ, vycibrí predstavivosť, zamestná, ochráni pred nerozumnou alebo ohrozujúcou zábavou zvedavých nezbedníkov.

3 24.08.2017

Táto kniha odštartovala moju čitateľskú dráhu!!!
Urputne slabikujúc som sa ešte stihla aj chichotať a pri prevracaní stránky zotrieť pot z čela. Prekrásne spomienky!!!

7 24.08.2017

Aj túto knihu som čítala na internáte v noci pod paplónom.
Pred rokom som si na ňu spomenula a poctivo prehľadávala e-kníhkupectvá a antikvariáty. Úsilie stálo za to a ja sa znovu vytešujem!
Desiréé Claryovú a Jeana-Baptista Bernadotta vnímam ako rozumných, sympatických hrdinov skutočnej rozprávky = kráľovstvo za odmenu. (Mne sa to zľahčuje, ale obdivujem ich, že toľkú zodpovednosť prijali a aj zvládli.)
Na druhej strane Napoleon Bonaparte, ktorého nič nedokáže uspokojiť. Až mu na záver zostane vyhnanstvo a samota na Sv.Helene.

16 24.08.2017

V "tých" časoch som ešte vyhľadávala knihy s tématikou hororuuuu. Nesklamala som sa. No a pred niekoľkými rokmi som natrafila na film Alfreda Hitchcocka s Joan Fontaine ako pani de Winterovou a Maxima de Winter hrá Laurence Olivier. Aj ten sa mi páčil.

14 24.08.2017

Svoje nadšenie touto knihou pre deti prikladám na kôpku k tým ostatným.

5 24.08.2017

Pravdivý príbeh Anny Leonowensovej, ktorá 5 rokov účinkovala ako učiteľka detí panovníka v Bangkoku.
Najprv som videla film a potom čítala knihu. Film mi "daroval vizualizáciu" prostredia a kniha dovolila hlbšie poznať postavy.
V strete dvoch kultúr, tradícií, spôsobe života sa mi u hlavných postáv veľmi páčila ich zodpovednosť, otvorenosť, čestnosť, ktorá ich niekedy rozdeľovala ale inokedy zbližovala. Veľmi som si na nich cenila, že napriek tomu, ako to medzi nimi iskrilo, nedovolili si žiadne ľahkovážne "hupsnutie". To, čo ich spájalo, si nepotrebovali potvrdiť práve týmto aktom.

11 24.08.2017

Vyše roka sme bývali v Čechách, kam manžela vyslala firma, a bývali sme v podnájme v rodinnom dome. Náš domáci, starý pán, nielenže dal prednosť rodine s malými deťmi pred nájomcami s domácimi zvieratami, on nám z pôjdu poznášal rozprávkové knihy pre našich nezbedníkov!
Táto bola jedna z nich.
Zamilovali sme si Ferdu, Truhlíka(Pytlíka) aj pána domáceho.

25 24.08.2017

Čítala som ju kedysi na strednej, lebo ju čítali spolužiačky a boli ňou tááák nadšené... Ale Ambra mi svojím vnucovaním sa mužovi, ktorý s ňou nerátal vo svojom živote ani ju nevyhľadával, príšerne liezla na nervy, takže mi, potvora jedna sebecká, pokazila dojem z knihy o nej.
Ale musím vyzdvihnúť jedno pozitívum objavené rokmi, že sám Bruce nedovolil, aby mu zničila manželstvo. Narozdiel od súčasnosti, keď mnohým sa darí rozbíjať manželstvá alebo vzťahy, aby si naplnili svoje sebecké túžby, bez ohľadu na to, čo prežívajú alebo si želajú tí, ktorých chmatnú do svojich pazúrov a takto deštruktívne im vstúpia do života.

10 24.08.2017

Očarujúce! Vždy žasnem, ako prirodzene rým za rýmom prerozpráva rozprávku a bezpečne ju uloží do pamäte...
Vzácny to dar (a nie len) pána Hrubína.
Knihu sme dostali na privítanie v prvom ročníku ZDŠ. V slovenčine. Aj keď prebásnená, predsa sa krásne prihovárala detskej fantázii. ACH!

17 24.08.2017

Dostala som ich ako odmenu na záver školského roku 1975.
Niekedy nezrozumiteľné, predsa očarujúce báje o bohatieroch Kyjevskej Rusi.

5 24.08.2017

Niekedy, aj keď som už videla film, chcem si prečítať aj knihu. Možno mi hlbšie vysvetlí jednanie, či myslenie postáv. Pri tejto som mala pocit, že je o niekom, alebo niečom inom. Rozporuplné pocity ešte vzrástli nie "happy endovým" záverom.
Lenže, keď sa to vo mne "mlelo", pripomenuli sa mi (aj keď to nie je to isté) Remarque a mnohí povojnoví autori, kde vládla bezvýchodiskovosť, depresia, kde postavy nemali či už síl alebo možnosti zmeniť, čo na nich doľahlo.
Takže na záver priznávam, že ma kniha samotná upútala.
Nehľadajte romantiku, nebudete sklamaní!

13 24.08.2017

Pred mnohými rokmi mi táto spisovateľka svojimi vtipnými postrehmi a múdrosťou cez knihu prežiarila niekoľkomesačný pobyt v nemocnici v sádrovom skafandri. No a cez kapitoly o pobyte v sanatóriu som si ju adoptovala za staršiu sestru v trampotách. :D

25 24.08.2017

To sme sa ako deti s bezhraničnou predstavivosťou veľmi dobre baviliiiiii!

26 24.08.2017

Smutne krásna kniha. Napriek tomu povzbudí, dodá nádej i vieru, že aj v utrpení nájdeme ľudí hodných byť zvanými Človekom.

13 24.08.2017

Prešlo hádam 30 rokov, čo som ju čítala. Zostalo mi už len rozhodnutie, že ju viac čítať nechcem.
Také silné emócie, ktoré vo mne autor majstrovsky podaným príbehom vyvolal (v puberte mladý človek pocity prežíva ešte niekoľkonásobne silnejšie), sa mi zažívať už nežiada. Nebudem predsa pichať do osieho hniezda, no nie!

24 24.08.2017

Moja dcéra počas štúdia na Pedagogickej vysokej škole v rámci predmetu(pre ňu ako "ďalšogeneračnú" knihomoľku naobľúbeňejšom :D) prečitala mnoho kníh pre deti. To s akým zápalom a nadšením hovorila aj o tejto, ma podpichlo k činu. Prečítala som si ju a....stala som sa opäť (aspoň nakrátko) dieťaťom! ;D

22 24.08.2017

Knižôčka písaná staršou češtinou (s nadneseným pátosom) dokumentuje a približuje hlavne osudy talianských politických väzňov, najvýraznejšie sa venuje básnikovi Pellicovi, za čias Rakúskej nadvlády .
Osobne som Špilberg navštívila, takže nejakú predstavu som mala. No, rozhodne je niečo iné obzrieť si expozíciu ako zaujímavosť, než sa zoznámiť s prežívaním reality odsúdenými. Aj keď práve títo väzni, o ktorých kniha je, sa nepotýkali s krutejšiou stránkou väzenia.

2 23.08.2017

V dnešnej dobe sme zvyknutí, že stále je všetko v pohybe niekedy až chaose. Preto musíme aj tak fungovať = rýchlo sa niečo dozvedieť, bleskovo spracovať a venovať sa okamžite niečomu inému... Očakávame, že aj v knihách to prebieha tak isto.
Pri čítaní tejto ságy som vstúpila do úplne iného plynutia času a medzi postavy, ktoré skutočne žili, nie vždy sa rozhodli správne, ale predsa pred mojimi očami dozrievali, menili sa a cez to som si ich zamilovávala (hoci Adelheide bola aj môj "brúsny kamienok"), dokonca pociťovala úctu k ich jednaniu! No povedzte, koľkí spisovatelia dokážu doviesť svojich čitateľov k tomu, aby obdivovali spolu s nimi, čo v nich samých vzbudzuje úctu k hodnotám človeka!?
Trygve Gulbranssen musel veľmi milovať ľudí, rozumel im i chápal ich.

14 23.08.2017

Tak táto téma nie je mojou obľúbenou "šálkou čaju". Takže aspoň za odvahu vyskúšať nezvyčajnú tému dávam 3 *.

1 23.08.2017