smazenaryba komentáře u knih

Útla, malá knižka ktorá hneď zaujme svojim neštandardným spracovaním. Tam našťastie kvality nekončia. Ikeď sa kniha dá označiť za zbierku hororov, nie sú to štandardné, prvoplánové horory, ale tento prívlastok vyplýva skôr z ich podstaty, nátury. Ide o motívy z ktorých mrazí skôr preto, že sa stať môžu (príp. stali sa), nie preto, že sú nadprirodzené. Texty spája akási naliehavosť, skratkovitosť, ktorá opäť viac evokuje zážitok/skutočnosť ako žánrový literárny útvar. Pôsobivé. Nebyť pár textov, ktoré tam byť nemuseli (nesedia k výberu, príp sa mi zdali slabšie), dávam päť. Odporúčam. Nielen fanúšikom hororu, ale aj čitateľom vyhľadávajúcim silno pocitové, hĺbavé veci. Som veľmi zvedavý na ďalšie autorove diela.

2 02.01.2022

Ďalšie odporučenie od pána Mitanu a ďalší poviedkový skvost. Pôvod autora a názov správne napovedá, že ústrednou témou je človek žijúci v nehostinných severských podmienkach, kde je všetko tak trocha iné, všetko sa podmieňuje prostredím, ktoré ohýba životy ľudí tým zvláštnym severským spôsobom, kratšími dňami, tuhšou zimou, komplikovanejším cestovaním. Hrdinovia sa tak dostávajú do zvláštnych situácií, ktoré môžu pre čitateľa pôsobiť až bizarne, absurdne, neuveriteľne, čo z časti určite aj bol autorov úmysel. Poviedky majú často až detektívny rozmer, mysle postáv autor necháva uzatvorené, necháva čitateľa tápať, uvažovať, neponúka vysvetlenia, texty často končia zarážajúco, suchým konštatovaním. Z časti štúdia mentality severana, z časti rafinovaná hra s čitateľom, z časti literárny experiment. Delikatesa.

2 02.12.2021

Dušan Mitana vo svojom poslednom rozhovore (prepis v časopise Rozum, 5/2019) odporúčal svojich obľúbených autorov. Objavil som tak niekoľko klenotov, zväčša poviedkových. Jedným z nich bol Júlio Cortazár. Mitana povedal, že keď si Cortazára prvý krát prečítal, bol milo prekvapený, pretože zistil, že nie je sám, kto takto píše. A je to tak. Ikeď Mitana samozrejme nebol prvý, pre našinca môžeme povedať že Cortazár písal poviedky Mitanovské. A teda sú v nich prvky fantastické, sureálne, snové, absurdné a hlavne čo poviedka to originálny námet, to klenot, to jedinečný zážitok. A to je pre mňa asi najväčšie plus. Absolútne som netušil, čo prinesie ďalší text a stránky som obracal s veľkou zvedavosťou. To je v literatúre jeden z najcennejších atribútov. O to viac v dnešnej dobe, kde sú vitríny s novými knihami zaplnené fabrikátmi. A ja idem zháňať ďalšie Cortazárove poviedky.

2 20.11.2021

Chvíľami to hraničilo s pozérstvom, ale autorke sa nedá uprieť, že veľmi trefne a s vtipom charakterizovala životné stereotypy určitej, a asi celkom početnej, skupiny ľudí. Ako dielo súčasného autora o súčasnej dobe výstižné. Nelichotivé, ale úprimné a výstižné. Plus za skvelé spracovanie knihy a za plynulé prelínanie textu a ilustrácií. Kniha je obsahom aj spracovaním taký dobový artefakt.

2 26.10.2021

Andersonovo meno možno nerezonuje tak, ako mená Faulkner, Hemingway, či Steinbeck, ani sa zväčša nezaoberal tak obecne závažnými témami ako rasizmus, vojna, či hospodárska kríza. Nepísal objemné románové výpovede. No jedno vedel na ploche krátkych textov opísať lepšie, ako hocikto iný. Situácie, zlomy, ktorými prechádza bežný človek v rôznych fázach života, rôzne zistenia, pocity, ktoré sa ťažko opisujú slovami, ktoré si musí každý prežiť sám. A práve o tomto sú poviedky v tejto zbierke.

Faulkner o Andersonovi napísal: "Sherwood Anderson bol otcom mojej spisovateľskej generácie. Nikdy sa mu nedostalo také uznanie, aké by si zaslúžil. Dreiser bol jeho starší brat a otec sa volal Twain."

2 27.03.2021

Poznáte to. Všetko je to o tom, kde máte hranicu. Hranicu medzi tým, čo je vkusné a čo je nevkusné. Čo je funkčné a čo je samoúčelné. Určuje sa to o to ťažšie, ak je tá hranica lano cirkusového akrobata, po ktorom sa rúti stádo sfetovaných slonov. Ale napísané je to majstrovsky, to áno. Aj výpoveď tam je, aj kus pravdy, aj kus umenia, aj kus Kafky tam je, aj Bukowského, Burroughsa, poznáte tú podivnú sortu, ale hlavne je to Medeši, lebo nik z menovaných neobľubuje slovo hovno tak ako on. Aj som sa zasmial, ako kôň. Najmä pri jednom obrate o paplónovej ruži a rektálnych vetroch. Aj najedený som. Len neviem, či som sa až neprejedol. Poznáte to, z toho potom býva veľké, páchnuce...

2 14.01.2021

O človeku, o režime, o slovákoch. Bolo už o tom popísané veľa, ale Balla to robí inak, modernejšie. Krátko, výstižne, úderne, používa fantastické prvky, alegórie, a hlavne, perfektne to drží pokope a autor poslednými vetami jasne potvrdí všetko, čo chcel povedať. Ak by to vyšlo za režimu (čo by sa zrejme nestalo), malo by to kultový status, ako, povedzme, Slobodov Rozum.

2 24.10.2020

Kniha mi pripomenula zbierku Plameňák na konci léta. Taktiež ide o výber nie celkom tradičných fantastických poviedok a taktiež prevláda ženský pohľad. Poviedky spája tajomno, náznaky, sú to zväčša príbehy, v ktorých sa fantastično objavuje nejasne, až okrajovo. A ikeď nemôžem povedať, že som bol unesený, to opatrné našlapovanie a nejednoznačnosť ma bavili. Zo zbierky u mňa kvalitatívne vyvstáva jedna poviedka, Kéž bychom tu byli taky, ktorá mi pripomenula epizódu San Junipero zo seriálu Black Mirror. Kupodivu, práve toto je poviedka, ktorá tu žánrovo nie celkom sedí a zaradil by som ju skôr ku klasickej scifi. Poviedkárom knihu tak či tak odporúčam.

2 28.06.2020

Trochu nešťastne zostavený výber, ktorý ikeď neobsahuje ani jednu slabú poviedku, je štýlovo a námetovo príliš roztrieštený. Bollovu všestrannosť, jemnocit, humor, schopnosť nepriamo, no presne vystihnúť podstatu, by som dokázal lepšie užiť a doceniť vo viac užšie zameranom výbere (výberoch).

Sadla mi predovšetkým Bollova vážnejšia, existencionálna poloha, kde na pár stranách dokáže pomocou pár všedných udalostí preniknúť k jadru témy (povojnové nemecko, detstvo, absurdita a šeď všedného života) citlivejšie a vernejšie ako mnohé ťažkotonážne ságy, ktoré uspávajú spoľahlivejšie ako prášky na predpis.

Uderné boli aj mnohé humorné, satirické texty, často až na hranici fantastiky či magického realizmu. Len ako som spomenul, trochu sa tie vážne (chvíľami až mrazivé) a humorné poviedky pretláčali.

2 08.03.2020

Autobiografický výlev mladého Hamsuna. Sála z toho mladíckosť so všetkými kontrastmi, ktoré z toho pramenia. Naivita, strach, drzosť, sny ale aj akási nepoškvrnená čistota a viera v budúcnosť. Stavy zapríčinené hladovaním sú v skutku nepríjemné a živé, celá kniha je vďaka nim veľmi intenzívna a pútavá, miestami až hypnotická.

Slovenský preklad je písaný ešte starou slovenčinou. Kupodivu, vôbec mi to nevadilo, naopak, čítanie malo dobový šmrnc.

2 26.01.2020

Bez debaty jedna z najlepších detských kníh. Od jazyka, cez ilustrácie, až po príbeh, ktorý trefnými narážkami na rodinný život neraz vylúdi úsmev na tvári aj dospelému.

2 29.12.2019

Oceňujem, že aj ďalší vstup do sveta Narnie je zasa z iného, neokúkaneho smeru, no predsa len, tá druhá polovica prerozpráva už dobre známu schému návratu Aslana a vzostupu utláčaných obyvateľov. Celkovo fajn, ale slabšie než lepšie odsýpajúce predchádzajúce diely.

2 22.11.2019

Až učebnicový príklad vynikajúcich poviedok. Väčšina funguje na osvedčenej osnove zaujatie-stupňovanie napätia-prekvapivý záver.

Ale nieje to len oslnivá forma, čím Dahlove poviedky zaujmú. Na malej ploche dokáže veľmi citlivo zachytiť všemožné ľudské pocity, nálady a neresti. Na mušku si berie ľudí všetkých vrstiev, a často s humorom, no nekompromisne, odhaľuje ich mnohé tváre.

Mojim favoritom je poviedka Veľký automatický spisovateľ, ktorá rozvíja príbeh o počítači, ktorý vytvára romány podľa presne zadaných kritérií. Pri množstve a kvalite súčasnej tvorby, predovšetkým pokiaľ ide o niektoré špecifické žánre a témy, ma napadá, či ten automat, ktorý chŕli knihy ako na bežiacom páse, naozaj niekde neexistuje.

2 13.06.2019

Taká humorná, ľudová, retro sci-fi antológia. Poviedky sú napísané bezchybne, no sú to texty písané skôr na chvíľkové pobavenie a väčšina z nich po pár minútach vyšumí do prázdna. Ako užívateľ Yerry trefne napísal pri jednej z poviedok, a platí to viac menej pre celú knihu, tento typ poviedok by ste skôr čakali ako literárny príspevok v novinách (kedysi to tak často bývavalo). Skutočne dobrých kusov, ktoré pošteklia čitateľovu dušu, je tu málo.

2 27.05.2019

Kniha dobre plní svoj účel. Ak vás psychoanalýza, alebo samotný Freud ako mysliteľ zaujme, tento rozcestník vám pomôže vybrať si z autorovej tvorby pre vás správnu knihu. Zároveň vás dostatočne oboznámi so základmi Freudovej práce, vďaka čomu budete na ďalšie čítanie lepšie pripravení. Ako tak pozerám, tak som iba v skratke zopakoval anotáciu knihy. Česť vydavateľovi.

2 20.10.2018

"Skryté kontakty, skryté štylistické kontexty, sú základným a takmer nevyhnutným výstavbovým prvkom každého umeleckého diela. Nebyť ich, muselo by sa všetko explikovať, povedať priamo, vysvetliť. Chýbalo by napätie, očakávanie, tušenie. A nemohli by sa pri čítaní uplatniť schopnosti prijímateľa - jeho fantázia, ani jeho citové hodnoty a intelektuálna vyspelosť. Dielo bez nich by bolo plytké, výkladové, polopatistické, nezaujímavé. Ak čitateľ nemá dojem, že v diele sám, bez pomoci autora, stopuje, objavuje a dotvára, ak nemá dojem, že sa aj sám pri interpretácii "autorsky" uplatňuje, neláka ho svojou záhadnosťou. Čitateľ aj v nedetektivnom diele chce "detektívne" prvky. A práve naznačované, skryté medzitextové kontakty plnia funkciu pútača."

Kniha sa zaoberá kompozičnými javmi a prvkami v jednotlivých jazykových štýloch. Od administratívneho cez žurnalistický až po umelecký. Kniha je často viac vedeckou štúdiou a snahou analyzovať jednotlivé kompozičné prvky (tabuľky sledujúce výskyt rôznych jazykových javov v jednotlivých štýloch, či dielach rôznych autorov) než potenciálnou pomôckou pri tvorbe jazykovej kompozície. Napriek tomu obsahuje niektoré užitočné postrehy a informácie, ktoré sa dajú prakticky využiť pri tvorbe textu, predovšetkým potom pri jeho spätnej analýze.

2 03.10.2018

Prapodivný mix mnohých žánrov. Žiadna poviedka nie je vyložene zlá, no pri čítaní je kôli striedaniu žánrov ťažké naladiť sa na nejakú vlnu. Preto viac než pre fanúšikov konkrétneho literárneho smeru, je to kniha pre fandov samotného Bradburyho, ktorí sa radi opájajú jeho básnickými trópmi, ktorými sú aj tu jeho poviedky priam do prasknutia narvaté.

2 20.07.2018

Nesúrodý výber poviedok. Doslov hovorí, že autor nemal vyhradený štýl (čo kniha potvrdzuje) a tento výber by mal byť akýmsi doplnením u nás publikovaných diel. Predpokladám teda, že knihu viac docenia čitatelia, ktorý už od autora majú prečítanú jeho románovú/novelistickú tvorbu.

Edit.: S odstupom času dvíham hodnotenie. Jednotlivé príbehy, momenty, či myšlienky mám stále v hlave. Predovšetkým potom až hororový príbeh "Za mesačnej noci".

2 22.06.2018

Moc fajn publikácia, ktorá nám, hrdinom pracovnej triedy, pomôže nakopnúť sa smerom k lepšej životospráve. Kniha pojednáva o dvoch základných, zo sebou úzko súvisiacich civilizačných chorobách - o vysokom tlaku a nadváhe. Je písaná veľmi stráviteľnou formou, odborná akurát na to, aby sme pochopili podstatu problematiky. Všetky rady sa týkajú vecí, ktoré môže s troškou pevnej vôle pre seba spraviť každý a nebude na to potrebovať žiadne príručky, diéty, ani osobného trénera, či kopec peňazí na špeciálne pomôcky. Vrelo odporúčam.

2 30.03.2018

Literárny pesimizmus ? Verismus ? Naturalizmus ? Realizmus ? Skôr predpojatá snaha o vykonštruovanie tragických príbehov. Nehcem takto zkritizovať celú Pirandellovu tvorbu, pretože som zatiaľ čital len tento výber a jeho dielo je naozaj veľké. No tak som sa poväčšine pri čítaní tejto zbierky cítil. Takisto nechcem, aby z komentára vyznelo, že som odporca nejakého konkrétneho literárneho smeru, vôbec nie. Pri Maupassantovi, čo je Pirandellov súčasník, taktiež slávny svojou poviedkovou tvorbou a taktiež zaradzovaný k podobnému literárnemu smeru, som oný pocit vykonštruovanosti nemal. Polopatisticky povedané, pokiaľ Maupassant ma svojimi príbehmi pohltil, Pirandello ma nútil rozmýšľať nad uveriteľnousťou toho či onoho príbehu, čo mi koniec koncov znehodnocovalo čitateľský pôžitok. Netýka sa to samozrejme každého diela a napríklad poviedky Medaily a "Mám vám toho toľko povedať..." považujem za jedny z najlepších dobových príbehov aké som čítal. Podobne aj tragikomické, ba až groteskné príbehy, ktoré sú vo výbere bohužiaľ v neporovnateľnej menšine, sú veľmi dobré (Pravda, Isté povinnosti, Džbán).

Na to, aby bola tragédia pôsobivá a výpovedná, musí byť najprv uveriteľná. Smrť sama o sebe, v tomto výbere tak častá, tragická ani výpovedná nieje.

2 05.02.2018